Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/179/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233560
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112233560.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená spoločnosťou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:
00 166 073, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/250/2012-80 zo dňa 28. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaviazať odporcu
na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 715,- eur,
v celom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd, pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup, aplikoval na
danú vec znenie § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. Súd konštatoval, že je

nepochybné, že k vydaniu poverenia došlo po zákonom stanovenej lehote. Súd poukázal na to, že nie
každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt
sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. V danom prípade je nesporné, že išlo o exekučnú vec, v ktorej mal súd rozhodnúť o
žiadosti o udelenie poverenia a v prípade udelenia poverenia bol súd povinný vydať ho do 15 dní od
doručenia žiadosti. Súd však vo veci vydal poverenie cca 9 mesiacov po zákonom stanovenej lehote,
počas ktorej skúmal, či nie je rozpor so zákonom a zároveň zabezpečoval podklady pre rozhodnutie.

Taktiež je nepochybné, že žiadosť o poverenie bola na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu. Súd mal preto povinnosť aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva (rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C 40/08). S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej
stránke. Vzhľadom na predmet veci exekučný titul súd správne postupoval, keď skúmal rozhodcovské

rozhodnutie a zároveň si zabezpečoval podklady potrebné rozhodnutie. V dôsledku toho všetkého
nebolo možné rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, a teda súd porušil právo navrhovateľa vydať
poverenie v 15-dňovej lehote. Vzhľadom na predmet tohto konania, správanie sa navrhovateľa a
postavenie navrhovateľa ako podnikateľského subjektu a na závažnosť porušenia súdu, súd v rámcisvojej úvahy posúdil, že iba samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ ničím hodnoverným
nepreukázal nemajetkovú ujmu. Skutkové tvrdenia navrhovateľa ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy

súd považuje za účelovú a špekulatívnu obranu navrhovateľa. Navrhovateľ ničím nepreukázal údajné
„následky“ ako je pocit úzkosti, frustrácie a neistoty. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe frustrácie súd považuje za irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje
právnická osoba.

V konaní navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody ako majetkovej ujmy. Vyúčtované režijné náklady
navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal vznik týchto nákladov v celkovej výške
125,- eur. Tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je postačujúce. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi
požadovaťtietonákladyvtakmer45.000žalobáchlenztitulusprávypohľadávokprostredníctvomsvojich
zamestnancov, ktorí samozrejme dostávajú mzdu. Navrhovateľ nepreukázal ani náklady, ani ich výšku.

Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej časti žalobný návrh
zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota. Na uvedené skutočnosti a s poukazom na to, že
navrhovateľ nepreukázal majetkovú škodu, ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom a výškou škody,
súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný odporca, ktorý si
náhradu trov konania uplatnil, pričom ich nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Zároveň súd na strane
odporcu nezistil vznik trov.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo

k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Súdprejednalvecvneprítomnostižalovanéhoajehoprávnehozástupcu.Žalobcariadneavčaspožiadal
o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti

žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Poukazuje na ust. § 15
O. s. p.. Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre
a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v
oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajský súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť

pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo
ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie
vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol
aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti
ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu.
Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani
k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo

k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možností konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako stranakonania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a
prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na opätovné
prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s

právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.

vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto

vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, hoci boli splnené
podmienky pre odročenie pojednávania, neoboznámil ho s vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť

oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k nim, navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení, odňal mu možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie

môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môžesúd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Nie je
pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že požiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu. Jeho tvrdenie, že dňa 14. 12. 2012 podal elektronicky na e-mailovú adresu
súdu žiadosť o zrušenie termínu pojednávania, je zmätočné a nezodpovedá obsahu spisu. Termín
pojednávania bol prvostupňovým súdom nariadený na deň 28. 06. 2013 o 10.00 hod. na Okresnom

súde v Žiline v miestnosti č. 106. Toto predvolanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené
24. 05. 2013, teda s predstihom cca 1 kalendárny mesiac. Do uskutočnenia pojednávania nedošla
súdu žiadosť navrhovateľa alebo jeho zástupcu o odročenie nariadeného termínu pojednávania. Svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil iba odporca, nežiadal však o odročenie pojednávania.
Okresný súd postupoval správne, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, keďže neboli
zistené dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho

právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k. 9NcC/186/2013-24
zo dňa 7. marca 2013, keď o námietke navrhovateľa rozhodol tak, že sudkyňu Mgr. Máriu Kašíkovú
vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci, ostatných sudcov Okresného súdu Žilina nevylúčil z

prejednávania a rozhodovania veci. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom krajský súd podrobne
uviedol dôvody, pre ktoré sudcovia Okresného súdu Žilina s výnimkou sudkyne Mgr. Márie Kašíkovej
(ktorá prejednávala exekučnú vec, z ktorej nesprávneho úradného postupu si navrhovateľ uplatňuje
náhradu škody), nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv na nestrannosť zákonnej
sudkyne JUDr. Gabriely Panákovej, ktorú možno považovať za nestrannú zo subjektívneho aj

objektívneho hľadiska.

Zmätočné sú aj odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa tvrdenia, že konečné rozhodnutie vydané
súdom neprichádzalo do úvahy, pretože súd v ten istý deň rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrh na prerušenie konania nepodal, z ktorého dôvodu okresný
súd ani o návrhu na prerušenie konania nerozhodoval.

Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu

zamietol.

Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozsudku okresný súd skúmal naplnenie predpokladov
zodpovednostištátuzaškoduspôsobenúorgánovverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,atonesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodou.

Okresný súd konštatoval, že hoci došlo zo strany súdu k nedodržaniu zákonom stanovenej 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia, a teda k nesprávnemu úradnému postupu, nie sú splnené ostatné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Zároveň súd konštatoval, že nie sú splnené ani podmienky
pre priznanie nemajetkovej ujmy, keď konštatovanie porušenia práva je v danom prípade dostačujúce.Odvolateľ v odvolaní spochybnil iba nesprávne posúdenie nedodržania zákonných lehôt na vydanie
rozhodnutia zo strany prvostupňového súdu, napriek tomu, že okresný súd v napadnutom rozsudku
dal navrhovateľovi za pravdu, že zákonná lehota dodržaná nebola. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo

nesplnenie ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu, ako aj predpokladov vzniku práva na
zaplatenie nemajetkovej ujmy, vo vzťahu ku ktorým odvolateľ argumentáciu súdu nespochybnil žiadnou
odvolacou námietkou.

Navrhovateľ teda nijako nenapadol skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli

hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia nároku, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne

rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú

správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.