Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116213131
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116213131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, Žižkova 11, 811 02 Bratislava, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o.,
IČO: 35 885 459, Červeňova 14, 811 03 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: K. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, o zaplatenie 1.470,72 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.05.2016, doručenou súdu dňa 07.06.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.470,72 eura spolu s

úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 970,- eur od 25.05.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 1.326,20 eura od 25.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaný Zmluvu
o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB S., na základe ktorej bol zriadený bežný účet.
Zároveň bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní k bežnému účtu/Zmluva
o kontokorentnom úvere (označená ako Oznámenie), na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté

finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru, a to
až do výšky úverového limitu 970,- eur. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní
s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, listom -
Oznámenieozosplatneníúveru,žalobcavyhlásilcelúsvojupohľadávkuzasplatnúkdátumu30.11.2014.
Na základe Oznámenia a Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu bola so
žalovaným dohodnutá premenlivá/vyhlasovacia úroková sadzba. Aktuálna úroková sadzba povoleného
prečerpania je vo výške 19,50 % p.a.. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje v zákonnej výške 8,00 %

p.a.. Podľa Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie je istina, so zaplatením ktorej je klient
v omeškaní, úročená úrokom z úveru a úrokom z omeškania. Úroky z úveru a poplatky sú úročené
len úrokom z omeškania. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého žalobcom ku dňu 24.05.2016
bol celkový zostatok v sume 1.470,72 eura, pozostávajúca z istiny vo výške 970,00 eur, riadneho
úroku v zmysle zmluvy vo výške 356,20 eura, úrokov z omeškania vo výške 144,52 eura. Žalobca
žalobu právne odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1, § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka. Žalobca na výzvu súdu doplnil žalobu podaním zo dňa 11.05.2018, kde uviedol,

že žalobou uplatňovaná suma vo výške 1.470,72 eura pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 970,-
eur, nezaplatených riadnych úrokov vo výške 356,20 eura a nezaplatených úrokov z omeškania vo výške
144,52 eura. Nezaplatená istina vo výške 970,- eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, k
čerpaniu ktorého bol žalovaný oprávnený na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu,označenej ako „Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR“,
a to až do výšky úverového limitu 970,- eur. Priebeh jeho čerpania a splácania vyplýva z podrobnej
špecifikácie pohľadávky, ktorá tvorí prílohu podania, a ktorá bola vypracovaná ku dňu 24.05.2016.

Nezaplatené riadne úroky vo výške 356,20 eura boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru a sú
vyčíslené taktiež ku dňu 24.05.2016. Základom pre výpočet riadneho úroku bol aktuálny zostatok na
úverovom účte (t.j. aktuálna výška čerpaného úveru). Jednotlivé sumy riadnych úrokov k poslednému
dňu jednotlivých kalendárnych mesiacov vyplývajú z predloženej špecifikácie pohľadávky. Z predloženej
špecifikácie pohľadávky vyplýva aj výška úrokových sadzieb, uplatnených v jednotlivých obdobiach.

Úroky z omeškania vo výške 144,52 eura boli počítané z nedoplatkov na splátkach, ktoré boli splatné
k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania s
platením riadnych úrokov, splatných v mesiaci júl 2009. Následne si svoj záväzok, vyplývajúci mu z
úverovej zmluvy, úplne splnil v mesiaci august 2011, avšak opätovne sa dostal do omeškania. Jednotlivé
sumy úrokov z omeškania, obdobie ich účtovania a základ pre ich výpočet vyplýva z predloženej
špecifikácie pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o úver formou povoleného prečerpania

finančných prostriedkov, tzv. revolvingový úver, žalovaný mohol ľubovoľne a opakovane čerpať finančné
prostriedky až do výšky schváleného úverového rámca a kedykoľvek mohol splatiť celú vyčerpanú sumu
alebo jej časť. Zo splatenej časti úveru mohol opäť ľubovoľne čerpať úver. Úrok z úveru bol splatný
posledný deň v mesiaci. Pokiaľ na bežnom účte žalovaného nebol ponechaný dostatok finančných
prostriedkov na riadne úroky, z omeškanej sumy bol účtovaný úrok z omeškania. V prípade tohto typu

úveru ide teda o dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom nie je možné určiť už pri jeho
zriadení jeho konečnú splatnosť vyjadrenú vo forme presne stanoveného dňa. Taktiež nie je možné
predpokladať pri zriadení účtu spôsob správania sa dlžníka, a to najmä koľko a ako často dôjde k
čerpaniuúveru,čímbybolotedamožnéjednoznačneurčiťsplátkyčerpanéhoúveru,atonajmäichvýšku
a ich počet. Nakoľko sa žalovaný dostal s vrátením čerpaných finančných prostriedkov do omeškania,

žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti všetkých jeho neuhradených záväzkov a následné uplatnenie svojej pohľadávky na súde.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok neuhradil, žalobca listom zo dňa 01.12.2014
žalovanému oznámil, že došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 30.11.2014. Žalobca ďalej uviedol, že zo
špecifikácie pohľadávky vyplýva, akým spôsobom dochádzalo k započítaniu úhrad na istinu, riadne

úroky, úroky z omeškania, prípadne poplatky, rovnako ako aj čerpania úveru žalovaným v jednotlivých
mesiacoch a výška zostatku na úverovom účte. Uvedené vyplýva taktiež aj z predloženého výpisu z
úverového účtu žalovaného. Ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. k 30.11.2014 bol zostatok neuhradenej istiny
naúverovomúčtežalovanéhovovýške970,-eur.Zpredloženejšpecifikácie,akoajzvýpisuzúverového
účtu žalovaného, je zrejmé, že takýto nedoplatok na istine bol už v mesiaci júl 2017, od kedy žalovaný

úver nečerpal. Žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný hradiť z vyčerpanej časti úveru aj riadne úroky.
Keďže si túto povinnosť neplnil, v zmysle špecifikácie bola ku dňu zosplatnenia úveru dlžná suma na
riadnych úrokoch vo výške 77,40 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že je žalovaný v omeškaní, je povinný
uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré boli ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 1,14 eura. Keďže
žalovaný svoj dlh ani na základe oznámenia o zosplatnení úveru neuhradil, suma riadnych úrokov, aj

úrokov z omeškania, narastá. Suma istiny zostáva rovnaká vzhľadom na skutočnosť, že k ďalšiemu
čerpaniu finančných prostriedkov úveru už nedochádza. Ku dňu vyčíslenia žalovanej pohľadávky, t.j.
k 24.05.2016, bola celková dlžná suma vo výške 1.470,72 eura, keďže dlh žalovaného na riadnych
úrokoch bol vo výške 356,20 eura a na úrokoch z omeškania vo výške 144‚52 eura.

3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda
zo dňa 29.06.2009, Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg.č. XXXXXXXXXR
zo dňa XX.XX.XXXX., Poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 30.09.2014, fotokópiu doručenky,
Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 01.12.2014, fotokópiu doručenky, Obchodné podmienky pre
povolené prečerpanie bežného účtu, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník úrokových sadzieb

platný od 01.11.2015, vyčíslenie pohľadávky k 24.05.2016, Špecifikáciu pohľadávky k 24.05.2016, výpis
z úverového účtu žalovaného.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 18.05.2018, k tejto sa nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalovaného,
ktorý mal predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania
nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 29.06.2009 Zmluvu o bežnom účte
a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda (č.l. 5), na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal
zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet v mene EUR. V zmluve sa žalovaný zaviazal čerpať finančné
prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte,

resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V zmluve sa banka zaväzuje na základe žiadosti
majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu, s tým, že v prípade
splnenia stanovených podmienok banky na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí banka s
majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Žalobca vystavil žalovanému Oznámenie
o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg.č. XXXXXXXXXR zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6), ktoré

oznámenie žalovaný prevzal (pozn. súdu: zrejme dňa 02.07.2009, keď v oznámení sa nedopatrením
uvádza 02.06.2009). Z Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 01.12.2014 (č.l. 9) vyplýva, že žalobca
oznámil žalovanému, že vyhlásil celú pohľadávku z úveru dňom 30.11.2014 za splatnú a vyzval
žalovaného na zaplatenie celej dlžnej čiastky 1.048,54 eura. Oznámenie bolo doručené žalovanému
dňa 04.12.2014 (č.l. 10). Podľa Špecifikácie pohľadávky (č.l. 27) žalovaný čerpal od žalobcu celkom

sumu 31.921,87 eura (súčet položiek v stĺpci „Cerpanie“) a žalobcovi zaplatil celkom sumu 33.583,75
eura (súčet položiek v stĺpci „Zaplatene celkom“).

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 708 ods. 1 a 2 OBZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na

určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu

požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať
platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb
v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb.

15. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).16. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(1)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (2)

18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

22. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a

vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

24. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

25. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

26. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

28. Podľa § 3 ods. 6 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších

dôsledkoch.

29. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o bežnom účte a majúcim byť založeným
zmluvou o povolenom prečerpaní, je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a jenevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 708 a nasl.,
§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru
(§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.). V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má

potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i
ustanovenie§52anasl.OZ,prednosťpredvšeobecnouprávnouúpravou,ktoroujeObchodnýzákonník,
a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Z vykonaného dokazovania nebolo možné mať za preukázané, že by medzi stranami sporu
bola platne uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní. Žalobca ako listinný dôkaz, ktorým malo byť
preukázané uzavretie takejto zmluvy, predložil iba Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k
žiadosti reg.č. XXXXXXXXXR zo dňa XX.XX.XXXX podpísané žalobcom. Uvedená listina je podpísaná
aj žalovaným, avšak podpis je osvedčením iba o tom, že žalovaný uvedené oznámenie prevzal. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle § 40 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1 ZoSÚ písomnú formu,

inak je neplatná. Na neplatnosť zmluvy musí súd prihliadať ex offo, pretože ide o absolútnu neplatnosť.
Súd musí mať uzatvorenie písomnej zmluvy preukázané, nakoľko je povinný ex offo posúdiť, či zmluva
spĺňa náležitosti požadované zákonom. Z uvedeného dôvodu nemožno vychádzať z toho, že skutkové
tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaný nepoprel.

31. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017-194 zo dňa
30.04.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou slabšej strany sporu v zmysle ustanovení § 290 a
nasl. CSP, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie
aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia § 300 CSP platí,

že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je
ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú len
„primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“
sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151
ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na

charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu,
nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí,
ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia
žalobcupreukázané,nakoľkovtýchtosporochjesúdvzmysleust.§290anasl.CSPpovinnýnaochranu
takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo.“

32. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k návrhu na uzavretie zmluvy, t.j. k
oferte (§ 43a ods. 1 OZ), keďže žalobca v konaní nepredložil žiadnu „žiadosť“ o povolené prečerpanie.
Súd tak nemal za preukázané, čo vôbec bolo obsahom žiadosti a či v nej boli obsiahnuté náležitosti
podľa ZoSÚ. Zároveň nebolo možné zistiť, či prípadná žiadosť o poskytnutie povoleného prečepania

(návrh na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného) a listina o oznámení poskytnutia úveru (ktorá by mala
byť prijatím návrhu žalobcom) majú zhodný obsah a možno hovoriť o návrhu a prijatí návrhu, pretože v
opačnom prípade by i tak išlo (v prípade oznámenia) o nový návrh. Samotné oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania pritom nie je možné považovať za zmluvu, keď ide len o jednostranný právny
úkon zo strany žalobcu, pretože žalovaný na tejto listine podpísal len jej prevzatie. Keďže žalobca v

konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o povolenom prečerpaní, nakoľko
nebolo preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme tak, ako to predpokladá
§ 4 ods. 1 ZoSÚ, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 OZ, na ktorú skutočnosť musí
súd prihliadať z úradnej povinnosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/527/2015
zo dňa 22.02.2017).

33. Súd poukazuje na to, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalobcu, ktorý sa však z pojednávania ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti.
Pri postupe súdu podľa § 181 ods. 2 CSP súd uviedol, že nemá za preukázané, že by medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní. Súd nebol povinný pojednávanie odročiť a o

uvedenom žalobcu upovedomiť písomne, pretože postup v zmysle § 181 ods. 2 CSP sa realizuje práve
na pojednávaní.34. Keďže v konaní nebolo preukázané, že bola uzavretá písomná zmluva o povolenom prečerpaní
a čo bolo jej obsahom (a okrem toho, či spĺňala náležitosti ZoSÚ), žalobcovi vzniklo právo požadovať
od žalovaného len sumu, ktorú žalovanému skutočne poskytol, a to titulom vydania bezdôvodného

obohatenia. Nakoľko podľa Špecifikácie pohľadávky (č.l. 27) žalovaný čerpal od žalobcu celkom
sumu 31.921,87 eura (súčet položiek v stĺpci „Cerpanie“) a žalobcovi zaplatil celkom sumu 33.583,75
eura (súčet položiek v stĺpci „Zaplatene celkom“), vrátil žalobcovi celú čerpanú sumu, žaloba je tak
nedôvodná, a preto ju súd vo výroku I. rozsudku zamietol.

35. V časti úroku súd žalobu zamietol, nakoľko nebola preukázaná zmluva, z ktorej by nárok žalobcu na
úrokzúveruvyplýval.Včastiúrokuzomeškaniasúdžalobuzamietol,pretožesažalovanýdoomeškania
s vydaním žiadneho bezdôvodného obohatenia nedostal.

36. Nad rámec súd uvádza, že i keby platné uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní v konaní
preukázané bolo, žalobe by nebolo možné vyhovieť, a to z nasledovného dôvodu.

37. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou
a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok
zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Žalobca teda v sporovom konaní

je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie
skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného
neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak
tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní tak patria

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia
dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia.

38. Žalobca si povinnosť tvrdenia dostatočne nesplnil, keď napriek výzve zo strany súdu (č.l. 23)
nešpecifikoval, akým spôsobom výpočtu dospel k sume istiny, k sume úroku a k sume úrokov z

omeškania. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa
súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho
poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia žalobu zamietnuť. Žalobca sa v obsahu žaloby,
ako aj v obsahu podania zo dňa 11.05.2018 (č.l. 25) obmedzil len na odkaz na prílohy k žalobe. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú nedostatočné, aby z nich mohol byť vyvodený vznik právneho nároku žalobcu

voči žalovanému. Žalobca len všeobecne konštatuje výšku istiny, úroku z úveru a úroku z omeškania,
avšak jednoznačne nepreukázal prípadný základ ani výšku čiastkových nárokov, z ktorých pozostávala
žalovaná suma. Podľa názoru súdu si tak žalobca v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia, keď napriek
výzve súdu nešpecifikoval riadne jednotlivé zložky žalovanej sumy, najmä neuviedol z akej sumy, za aké
obdobie a v akej sadzbe boli účtované úroky z úveru a úroky z omeškania.

39. Súd mal preto za to, že nárok žalobcu by nebolo možné považovať za preukázaný ani v prípade,
že by bolo preukázané uzavretie platnej zmluvy o povolenom prečerpaní, keď žalobca ani na výzvu
súdu neuviedol, ako dospel k výške istiny, úroku z úveru a úroku z omeškania, z ktorých má pozostávať
žalovaná pohľadávka. Žalobca odkazoval iba na listinné dôkazy, avšak v zmysle ustanovenia § 132

ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy,
o čom bol žalobca poučený. Bolo by porušením zásady rovnosti strán sporu (a to najmä v prípade
spotrebiteľskej veci), ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných
dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca tvrdiť. Navyše, zo žalobcom predložených listinných dôkazov
aniniejezrejmé,akýmspôsobombolvypočítanýúrokzúveruaúrokzomeškaniapráve(zaakéobdobie,

z akých súm, pri akej výške úroku).

40. Tým, že žalobca napriek výzve súdu neuviedol dostatočné skutkové tvrdenia, ktorými by špecifikoval
celkovú dlžnú sumu, nebolo by potom možné (ani v prípade platne uzavretej zmluvy o povolenom
prečerpaní) zo strany súdu verifikovať správnosť výšky celkového žalovaného nároku 1.470,72 eura, a

bolo potrebné žalobu aj z tohto dôvodu zamietnuť. Odkaz žalobcu na listinné dôkazy je nepostačujúci,
pretože súd by vyvodzovaním skutkových tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti strán sporu.
Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/157/2015 zo dňa
02.12.2015, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/96/2017 zo dňa 30.04.2018,v ktorom odvolací súd vo veci totožného žalobcu dospel k záveru, že „žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď z predložených dôkazov nebolo možné vytvoriť celkový prehľad o skutkovom deji sporu
v nadväznosti na okolnosti vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy, v konaní zistený skutkový

základ neumožňoval súdu ustáliť vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu s
príslušenstvom.“

41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

45. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko
bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. rozsudku nepriznal, nakoľko mu

v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o
náhradetrovžalovanéhouvedenýmspôsobomzapoužitiačl.4ods.2CSP(keďpotrebnéhoustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.