Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210256
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116210256.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: W. F., N.. XX. XX. XXXX, Š.

XXX, XXX XX Š., Y. B., v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československej
armády 954/7, Hradec Králové 500 03, Česká republika, IČO: 247 851 99, v konaní zastúpený ŠMÍDA
advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava,
821 09, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.062,83 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 50 EUR od 11.06.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania zo sumy prisúdenej týmto rozhodnutím, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 5. 2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 3.062,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.062,83 EUR od druhého

dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/123/2013 bol v
konaní spotrebiteľa úspešný ako žalovaný. Terajší žalovaný si voči nemu v konaní vedeného pod sp.
zn. 15C/123/2013 uplatnil zaplatenie sumy 3.062,83 EUR s príslušenstvom, súd však žalobu zamietol.
Žalobca uviedol, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, nepostupoval voči nemu ako spotrebiteľovi s
odbornoustarostlivosťou,nedodržalzákonachcelsanajehoúkornezákonne obohatiťosumu3.062,83
EUR, preto od neho požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Uviedol, že primerané finančné

zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu, ale aj relutárnu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal
recidívy. Žalobca poukázal na to, aby súd pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadal na všetky okolnosti veci, najmä na to, že znášal stav právnej neistoty a že mu hrozila finančná
strata vo výške 3.062,83 EUR s príslušenstvom.
3. Žalobca spolu so žalobou predložil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 15C/123/2013-215 zo dňa 24. 9.
2015.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že podľa žalobcu skutkovým dôvodom má byť

tvrdenie, že utrpel psychickú ujmu, pretože bol žalovaný na plnenie zo zmluvy o úvere, ktoré bolo súdom
kvalifikované ako neplatné, čo do niektorých ustanovení, dôsledkom čoho nebol žalobca (v terajšom
konaní žalovaný) v pôvodnom spore úspešný.5.Žalovanýpoukázalnato,žegramatickýmvýkladomjepotrebnédospieťkzáveru,ženároknafinančné
zadosťučinenie nemôže patriť žalovanému, ale iba žalobcovi. Nedostatok tejto argumentácie z povahy
veci nie je možné napraviť, a to už z toho dôvodu by mala byť, podľa názoru žalovaného, žaloba v celom

rozsahu zamietnutá. Uviedol, že uvedený záver možno oprieť aj o systematický a najmä teleologický
výklad ustanovenia § 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že v teleologickým výkladom
je možné dospieť k záveru, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie bol do tohto ustanovenia
prevzatý preto, že náhrada škody na našom právnom poriadku má iba reštitučný charakter. Nemôže
dôjsť k situácii, keď spotrebiteľovi je dodaný výrobok, ktorý nezodpovedal technickým predpisom a

kvôli tejto chybe utrpí spotrebiteľ škodu. V tomto prípade je určite namieste poskytnúť spotrebiteľovi
právny nástroj, vďaka ktorému by bolo možné uložiť dodávateľovi povinnosť zaplatiť spotrebiteľovi
sumu presahujúcu jednoduchou hodnotou poškodeného majetku. Uviedol, že nárok na primerané
zadosťučinenie teda predstavuje alternatívnu sankciu za protiprávne konanie dodávateľa. V súčasnosti
v posudzovanom prípade však protiprávnosť na strane žalovaného úplne absentuje. Žalovaný poukázal
na to, že je zrejmé, že akejkoľvek civilné sporné súdne konanie so sebou nesie určitú mieru právnej

neistoty, a to ako pre žalobcu, tak aj žalovaného, pokiaľ ide o zdôvodnenie žalobcovej argumentácie,
že bola na neho podaná žaloba, v dôsledku čoho musel znášať stav právnej neistoty. Ide teda o
imanentnúvlastnosťsúdnehokonaniaakotakého.Otázkanezákonnostijepotomzpohľadu žalovaného
úplne bezpredmetná, pretože právo domáhať sa svojho práva na nestrannom, nezávislom súde je
nepopierateľným ústavným právom garantovaným ustanovením článku 36 ods. 1 Charty základných

práv a slobôd. Žalovaným ďalej poukázal na to, že žalobcom požadovaná suma nemá žiadnu legálnu
oporu. V texte žaloby absolútne absentuje akékoľvek ustanovenie zákona, ktorým by žalobca objasnil,
prečo požaduje práve žalovanú sumu. Žalobca sa žalobu de facto domáha poskytnutia náhrady škody
za nemajetkovú, t. j. psychickú ujmu. Tento fakt nijako nezbavuje povinností túto ujmu objasniť čo
do závažnosti a miery, pretože dôkazné bremeno spočíva bezpochyby práve na žalobcovi a nie na

žalovanom.
6. Žalovaný napokon poukázal na tú skutočnosť, že preventívnu funkciu dostatočne plní povinnosť
žalobcu zaplatiť poplatok za súdne konanie, takisto povinnosť platiť náklady právneho zastúpenia.
Žalobca iste vždy starostlivo uváži, či podstúpi onú neistotu a vynaloží náklady so súdnym konaním
spojené a bolo by ekonomický nezmyselné, keby tak neurobil bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa

alebo nie.
7. Súd vo veci vykonal všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli stranami
sporu prednesené a navyše vykonal výsluch žalobcu a žalobu v celom rozsahu zamietol rozsudkom č.k.
12C168/2016 - 39 zo dňa 03.04.2018.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.

9. Súd druhej inštancie uznesením č.k. 2Co/116/2018 - 69 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že právny predchodca žalovaného ako
subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov musel poznať zákonnú úpravu a všetky náležitosti,
ktoré v tejto súvislosti zákon vyžaduje. Napriek tomu zákonné ustanovenia nedodržal a ním vopred
pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobca ako

spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Rovnako sa súd v predchádzajúcom konaní v nadväznosti na § 52 ods.
2 veta tretia Občianskeho zákonníka zaoberal aj účinkami odstúpenia od zmluvy aj s konštatovaním,
že právny predchodca žalovaného naformuloval odstúpenie od zmluvy vo všeobecných zmluvných
podmienkach v neprospech spotrebiteľa, a to so zachovaním práva na náhradu škody, zmluvné pokuty
a príslušenstvo pohľadávky (rozsudok zo 6.2.2014 č.k. 15C/123/2013 - 102). V zmysle §3 ods. 5

zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri
uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z.z.,
ale aj osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako
predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy,
ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak

tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Je zrejmé, že v spomínanom
konaní Okresného súdu Prešov sp.zn. 15C/123/2013, sa žalobca v postavení žalovaného subjektu
uplatnenému nároku aktívne bránil.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
náležite neodôvodnil, vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolací súd rozsudok zrušil s poukazom

na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a C/ CSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP), a uložil v ďalšom konaní súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie
naznačených intenciách. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).11. Súd prvého stupňa opätovne vykonal pojednávanie, na ktorom sa žalobca pridržal všetkých
doterajších vyjadrení, a na základe už doteraz vykonaného dokazovania a mal zistený tento skutkový
stav veci:

12. Z predloženého rozsudku tunajšieho súdu č.k. 15C/123/2013-215 zo dňa 24. 9. 2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24. 9. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 2. 2016 mal súd
zistené, že návrhom doručeným súdu dňa 8. 4. 2013 sa žalobca (v tomto konaní žalovaný) domáhal,
aby súd uložil žalovanému (v tomto konaní žalobca) zaplatiť mu 3.062,83 EUR s úrokom z omeškania.
Žalobnýnávrhbolodôvodnenýtým,žežalobcauzatvorilsospoločnosťouSantanderConsumerFinance,

a.s. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo
forme úveru v celkovej výške 5.122,25 EUR na kúpu motorového vozidla. Povinnosťou žalobcu bolo
splácať úver formou pravidelných mesačných splátok v celkovej výške 147,88 EUR v počte 72 splátok
k 24. dňu v mesiaci. Žalobca v tejto právnej veci si tieto povinnosti nesplnil riadne a včas a preto
žalovaný v tejto právnej veci odstúpil od zmluvy s účinnosťou od 1. 12. 2010. Súd v danej právnej
veci žalobu zamietol a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny

predchodca žalovaného uzatvoril úverovú zmluvu a bolo nesporné, že predmetná právna vec sa týkala
sporu spotrebiteľskej zmluvy o úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Taktiež
nebolo sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súd
poukázal na to, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka sú nevýhodnejšie
ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníka, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo/12/2014 s tým, že podľa Občianskeho zákonníka sa
zmluva zrušuje s účinkami od začiatku § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým zanikajú práva
a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva z bezdôvodného obohatenia a náhrada škody. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť
už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Aj pri právnom posúdení vychádzajúc z

vyslovenéhoprávnehonázorurozsudkuKrajskéhosúduPrešov6Co/80/2014,bolopovinnosťoužalobcu
v tejto právnej veci vydať len bezdôvodné obohatenie, ktoré mu danom prípade nevzniklo, pretože to, čo
si požičal, už vrátil, súd preto rozhodol rovnakým spôsobom ako v pôvodnom rozsudku a žalobu zamietol
(v danej právnej veci boli vydané dva rozsudky súdu prvej inštancie). 12. V tomto konaní žalobca uviedol
že sa zúčastnil osobne jedného alebo dvoch konaní, pokiaľ ide o dôvody, prečo sa domáha práve sumy

3.062,83 EUR primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že zákon mu umožňuje takéto právo
a preto si ho uplatňuje, prečo práve v tejto výške, uviesť nevedel. Na otázku súdu na žalobcu, či mal
nejaké životné komplikácie vo vzťahu k uplatnenému nároku voči nemu, vo veci vedenej pod sp. zn.
15C/123/2013 zo strany žalovaného uviedol, že žiadne problémy s tým spojené nemal.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo obrátiť
sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Počas
alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so subjektom alternatívneho riešenia sporov v
záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na

Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo
telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.
15. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými právnymi predpismi zodpovedá, jednoznačne

vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č.
250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom.16. V danej právnej veci sa žalobca domáha v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia sumy
3.062,83 EUR z dôvodu, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/123/2013 vtedajšiemu žalobcovi,
terajšiemu žalovanému, nepriznal sumu 3.062,83 EUR s príslušenstvom.

17. V ostatnom súd prvého stupňa poukazuje na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, ktorým je
viazaný a ktorý uviedol: „V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. §
3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa.Citovanéustanoveniezákonaupravujeprávospotrebiteľažiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a
to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom na uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.
Z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pritom nevyplýva, aby predpokladom pre uplatnenie práva

na primerané finančné zadosťučinenie malo byť podanie žaloby na súde. Spotrebiteľ sa totiž ochrany
svojho práva môže domáhať na súde nielen podaním žaloby, ale tiež formou obrany proti uplatnenému
nároku.Rovnakotakátoochranaspotrebiteľovimôžebyťposkytnutáiorgánomrozhodujúcimonárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj vtedy, ak je ochrana poskytnutá spotrebiteľovi bez návrhu zo strany
orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a určité plnenie požadované žalobou nie

je priznané, zamietnutie žaloby ohľadom tohto plnenia nie je možné z procesnej stránky hodnotiť inak
ako úspech spotrebiteľa a nie úspech orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
postavenie strany sporu nemá (porovnaj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/105/2017).
Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/123/2013, rozsudkom zo
dňa 24.9.2015 súd zamietol žalobu proti žalobcovi ako spotrebiteľovi po predchádzajúcom zistení,

že úverovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a právnym predchodcom terajšieho žalovaného, bolo
potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a vyhodnotiť, či
spĺňa náležitosti vymedzené týmto zákonom. Po kontrole úverovej zmluvy uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalobcom súd dospel k záveru, že táto neobsahuje obligatórne náležitosti
vymedzené zákonom, konkrétne v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve tiež chýbal údaj o priemernej
hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. K otázke odstúpenia od zmluvy poukázal na ust. § 52 ods. 2 veta
tretia Občianskeho zákonníka s tým, že podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami
od začiatku (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od

zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva ako bezdôvodného obohatenia a náhrada
škody. Skonštatoval tak, že povinnosťou žalovaného (v prebiehajúcom konaní žalobcu) bolo vydať len
bezdôvodné obohatenie, ktoré v danom prípade ani nevzniklo, pretože to, čo si požičal aj vrátil.
18. Z týchto dôvodov súd čiastočne žalobe vyhovel avšak, pokiaľ ide o výšku s poukazom na všetky
okolnosti prípadu súd považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 50 EUR. V

porovnanísinýmiprípadmiužalobcunedošlokpreukázaniutoho,žebyžalovanýnútilžalobcu uzatvárať
zmluvu alebo k iným priamym vyhrážkam a zastrašovaniam zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv
na priznanie vyššieho zadosťučinenia.
19. V danom prípade primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 50 EUR, ktorá
zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od

porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí
zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozsudok KS v Prešove
zo dňa 24.5.2017 pod sp. zn. 2Co/137/2016).
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
23. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslupodľa odseku 1. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo
vzťahu k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v

prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.

Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahysúdualeboznaleckejčinnosti(str.906KomentárakCivilnémusporovémuporiadku,nakladatelství
C. H. Beck).
24. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i

systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie

plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.
25. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.

26.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépostupompodľa§262CSPvovýškezodpovedajúcej
prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP,
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.