Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 6, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201158
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116201158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX,
o zaplatenie sumy 8.599,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava, č. k. 10C/19/2016-51 zo dňa 15. marca 2017 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (vo výroku II.)
a v časti náhrady trov konania (vo výroku III.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo veci samej (výrok II.)
p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania (výrok III.) m e n í tak, že žalobcovi
sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 89 %.

III. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, výrokom I. súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
8.414,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.414,69 eur od 17.12.2015 do
zaplatenia, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol

a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 71,84 %.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, § 54 ods. 1, § 788 ods. 1, 2,
§ 791 ods. 1, § 39, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),§ 1 ods. 1, 2, § 2 písm. g), h), i),
§ 9 ods. 2 písm. k), l), § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ),
§ 497 Obchodného zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. vecne odôvodnil tým, že účastníci uzavreli
zmluvu o úvere a v danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej

zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a i v
prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie
sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

3. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je
v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a inýchpoplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky
istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Ďalej je nesprávne uvedená celková výška úveru
a RPMN, nakoľko celková suma úveru 13.596,60 eur nezohľadňuje sumu splátok poistného, a tým je aj

nesprávne uvedená RPMN. Súd ďalej konštatuje, že RPMN uvedená v zmluve nezohľadňovala poplatok
za poskytnutý úver. RPMN s poplatkom prestavovala 11,24 % a s poistením 11,95 %.

4. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) a k) je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Súd

dospel k záveru, že žaloba bol podaná dôvodne len v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 8.800
eur zníženej o zaplatené splátku 385,31 eur, t.j. vo výške 8.414,69 eur. Súd ďalej nepriznal žalobcovi
požadovaný nárok na zaplatenie dvoch poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške
6,04 eur, nakoľko z obsahu spisového materiálu, predložených listín, ani skutkových tvrdení nebolo
preukázané, že by došlo k uzavretiu poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a teda žalobca v
tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Súd v súvislosti s v zmluve uvedeným poistným má za to, že

toto nespĺňa zákonom stanovené náležitosti na obsah platnej poistnej zmluvy, preto túto súd vyhodnotil
ako neplatnú. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 8.414,69 eur ako aj úroku z omeškania,
nakoľko si jeho výšku žalobca uplatnil v súlade so zákonom od nasledujúceho dňa po vyhotovení výzvy
o zosplatnení úveru, t.j. od celkového zosplatnenia úveru. Vo zvyšku súd návrh zamietol a to v časti
v istiny 184,77 eur, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie

istiny, ktorú žalovaný zaplatil a súčasne, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo istiny v podobe
riadnych úrokov, či už vyčíslených alebo požadovaných, nakoľko podľa zákona je zmluva považovaná
za bezúročnú a bez poplatkov. Súd tiež zamietol žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania z
príslušenstvamajúczato,žeuvedenýnároknemáoporuvplatnompráve(súdpoukazujenarozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obdo 4/94).

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je v ťaživej situácii, kedy je dlhodobo bez práce, bola
práceneschopná, čo viedlo k tomu, že nesplácala úver, má vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu. Mesačný príjem žalovanej predstavuje sumu 200,- eur, pričom by bola ochotná splácať záväzok
po 20,- eur mesačne. Súd stanovil lehotu na zaplatenie žalovanej na 30 dní. Vo vzťahu k žiadosti

žalovanej o možnosť plnenia v splátkach po 20,- eur, tejto súd nemohol vyhovieť, nakoľko žalovaná by
dlh za daných podmienok nikdy nesplatila, nakoľko len úroky z omeškania sú ročne vo výške 420,- eur.
Súd súčasne podľa zákona č. 160/2015 Z. z. nemôže určiť dlhšiu lehotu splatnosti ako 48 mesiacov,
vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe, čo by predstavovalo mesačnú splátku 193,77 eur, ak by
sa záväzok mal splatiť do 4 rokov. Žalovaná má však príjem len vo výške 200,- eur, z ktorého musí

platiť výživné na dieťa (táto platba má prednosť pred všetkými ostatnými) a súčasne musí živiť aj seba.
Súd konštatuje, že za súčasnej situácie (príjem do 200,- eur), nie je príjem v takejto výške prakticky
postihnuteľný exekúciou. Vzhľadom na uvedenú situáciu súd neurčil plnenie žalovanej v splátkach,
nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že by ich nebola schopná splácať. Vzhľadom na to, že
žalovaná v súčasnosti príde aj o trvalé bývanie (k 31.03.2017) súd však určil lehotu na plnenie 30 dní,

ak by sa podarilo žalovanej zlepšiť svoju finančnú situáciu, resp. za pomoci rodiny vyriešiť dlh.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má
žalobca ako účastník úspešnejší v konaní. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 10.404,11 eur
vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a tvorenej sumou istiny 8.599,46 eur, + 294,68 eur vyčíslený

úrok z úveru + vyčíslené úroky z omeškania vo výške 1.503,70 eur (ku dňu vyhlásenia rozhodnutia)
+ 6,04 eur poistné, pričom bol úspešný v sume 8.939,12 eur ( čo do istiny 8.414,69 eur, + úroky z
omeškania vo výške 524,13 eur - vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), t.j. jeho úspech predstavuje
85,92 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešná žalovaná 14,08 %, čistý úspech žalobcu teda
predstavuje 85,92 % - 14,08 % =71,84 %). Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že

žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,84 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol
a v časti náhrady trov konania t.j. v časti výroku II. a III. z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP a vec

nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle
právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere
a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP.- výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy
nasledovne:

Výška anuitnej splátky 123,45 eur
Termín splatnosti l. anuitnej splátky 11.06.2015
Počet anuitných splátok 108
Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 11. deň kalendárneho mesiaca

8. Zároveň, bod 2.5.3 OP popisuje anuitné splácanie nasledovne: Splácanie anuitným spôsobom
(formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška
každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny
úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny
a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok
úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je

pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň.

9. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené
termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a
kedykoľvekpočascelejdobytrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnespotrebiteľovivýpiszúčtu

vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že
rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje

už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované
ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.
Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku.
Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že

na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude
najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a
splácaná istina sa zvyšuje.

10. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé

obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k
jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom
úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo
108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky. Výška,
počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase

uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené
v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých
poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný
zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín
splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú,

kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi
úrokovými sadzbami.

11. V tejto veci poukazuje aj na návrh generálnej advokátky Eleanor Sharoston prednesený dňa 9.6.2016
vo veci C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný
súd Dunajská Streda, Home Credit Slovakia, a.s. cla Klára Bíróová, zverejnený na stránke súdneho
dvora, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a 59 návrhu).
V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci

C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého:

1.) Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica")v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:

- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.

12. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale
časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako "VOP alebo OP") alebo

sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

13. Článok 10 ods. 2 písm. h) (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. i) (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na

dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny.

14. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo
splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť
povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať.

15. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Nie je teda nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
Uvedenie termínu splatnosti splátky spôsobom: "Mesačne, v xx. deň kalendárneho mesiaca" teda spĺňa

požiadavku smernice a napĺňa jej ciel'.

16. Z čl. 1 ods. 1.2. úverovej zmluvy je zrejmý počet anuitných splátok 108, je zrejmá periodicita a
termín splatnosti anuitnej splátky a to mesačne v 11. deň kalendárneho mesiaci, je zrejmá výška anuitnej
splátky 123,45 eur, ktorá sa v priebehu splácania nemení (v splátke je zahrnutá tak istina ako aj úroky),

ako aj je uvedený termín splatnosti prvej anuitnej splátky dňa 11.06.2015 a splatnosť celého úveru dňa
13.05.2024, T. j. jedná sa o údaje požadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zák. 129/2010 Z. z. a nie
je dôvod mať za to, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle cit. zákona.

17. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, že splátka vo výške 123,45 eur pozostáva z úroku 9,90 % ročne (t. j.

0,83%mesačne),jepochopiteľné,žezvyšoktvoríistina.Uvedenémoholžalobcaposkytnúťžalovanému
aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak
kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe žiadosti žalovaného a bezplatne.
Žalovanýtakúžiadosťžalobcovineadresoval,alenamiestotohosisvojzáväzoknesplnil,vedomýsitoho,
že žalobca mu poskytol úver vo výške 8.800 eur. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný

sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a
zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak
urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť
úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach v bode 1.2. zmluvy. Nebola porušená
žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov.

18. Žalobca poukazuje aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na:
- uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.2.2017, Krajský súd v Trenčíne
uzneseniami č. k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.2.2017 a č. k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.3.2017. Súduviedol,ževzmluvejenesprávneuvedenávýškaúveruaRPMN,nakoľkocelkovásumaúveru13.596,60
eur nezohľadňuje sumu splátok poistného, a tým je aj nesprávne uvedená RPMN. Ďalej podľa názoru
súdu RPMN uvedená v zmluve nezohľadňovala poplatok za poskytnutý úver. RPMN s poplatkom

prestavovala 11,24 % a s poistením 11,95 %. Celková čiastka úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je
vypočítaná v zmysle zák. 129/2010 Z. z. a to nasledovne: (Výška mesačnej splátky * počet mesačných
splátok) + poplatok za poskytnutie úveru.

19. V danom prípade je výška: (123,45 eur * 108) + 264 eur = 13.596,60 eur. Do celkovej čiastky úveru

sa poistné nezapočítava, nakoľko nie je povinné a klient ho nemusel uzavrieť pre uzatvorenie úverovej
zmluvy.
Vzmysle§2písm.g)zák.129/2010Z.z."...docelkovýchnákladovpatriaajnákladynadoplnkovéslužby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok. Z uvedeného jasne vyplýva, že poistné započítané v celkovej čiastke nemusí

byť, nakoľko spotrebiteľ nemusel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
V zmysle písm. h) cit. ustanovenia celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Z odôvodnenia súdu ohľadom uvedenia nesprávnej výšky RPMN nie je zrejmé, či súd použil výpočet

RPMN stanovený zákonom, a teda, či RPMN uvedená v zmluve, je skutočne nesprávna. Vzhľadom k
tomu, je žalobca okrem iného toho názoru, že rozsudok okresného súdu nie je náležite odôvodnený,
dáva do pozornosti konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych
rozhodnutí. Napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo201/2010 zo dňa
9.11.2010.Žalobca postupoval pri výpočte RPMN podľa vzorca uvedeného v zákone 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý je uvedený v prílohe číslo 2.

l. Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok
a poplatkov na strane druhej

Do výpočtu RPMN žalobca zohľadňuje:
Výška úveru
Doba splatnosti
Výška úrokovej sadzby

Výška mesačnej splátky
Poplatok za poskytnutie úveru
Dátum čerpania úveru
Termín splatnosti prvej resp. každej mesačnej splátky ÚVER ČERPANIE I Dátum I Objem
Veľkosť pôžičky: 8800,00 ! 1.6.2015! 1.6.2015! 8800,00

Ročná úroková miera: 9,90 %
Prvá platba: 11.6.2015 POPLATKY
Reálna prvá platba: 11.6.2015 Poskytnutie úveru: 264,00
Posledná platba: 13.5.2024 Správa úveru: 0,00
Počet splátok: 108

ANUITA RPMN (EUR}
123,45 11,41 %
Po zohľadnení všetkých vstupných údajov výška RPMN zodpovedá 11,41 % a žalobca má za to, že
výška RPMN bola vypočítaná správne.

20. Prvoinštančný súd mal za to, že z obsahu spisového materiálu, predložených listín, ani skutkových
tvrdení nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a
teda žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. V zmluve o úvere v bode 1.2. je uvedený súbor
poistenia, ktorý si žalovaní vybrali, pričom informáciu o výške poistného obsahuje sadzobník poplatkov
a poistné podmienky obsahujú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver -

PBS.

21. V tomto prípade si žalovaní vybrali súbor A poistenia, ktorého výška je v zmysle časti 7. Sadzobníka
poplatkov I. časť 2,45 % výšky mesačnej splátky, t.j. vo výške 3,02 eur mesačne.22. Žalobca má za to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP resp. § 43

ods. 1 OSP za účinnosti OSP.

23. V prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie takéhoto podania. Súd nemá
fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje
pokúsiťsaodstrániťuvedenévadykonaniav§129CSPuvedenýmpostupom.Súdžalobcunadoplnenie

návrhu nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne
vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany
jeho práv.

24. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu
nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania

žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý
predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania,
vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje
okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práva základných slobôd. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý
proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom,
a to konkrétne procesným predpisom, upravujúcim postup súdu, ktorým je Civilný sporový poriadok
resp. bol Občiansky súdny poriadok. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo
veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo
na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania.

25. Žalobca napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a žiada priznať ich náhradu v rozsahu
100 %.

26. Pre prípad, že napadnutý rozsudok bude v zamietavej časti potvrdený, žalobca uvádza, že nesúhlasí
s rozsahom priznanej náhrady trov konania, nakoľko má za to, že súd vychádzal z nesprávnej výšky
predmetu konania. Keďže predmetom konania bolo zaplatenie sumy 8.599,46 eur s prísl., a žalobca bol
úspešný v časti o zaplatenie sumy 8.414,69 eur, bol jeho úspech v pomere 97,85 % (8.599,46 eur = 100

%, 8.414,69 eur = 97,85 %), neúspech v pomere 2,15 %, a teda žalobca mal čistý úspech v pomere
95,70 %. Pokiaľ procesný súd za uplatnený nárok považuje sumu 10.404,11 eur (8.599,46 eur + 294,68
eur vyčíslené úrok z úveru + vyčíslené úroky z omeškania vo výške 1.503,70 eur (ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia) + 6,04 eur poistné) poukazuje na rozsudok KS Trnava č. k. l0 CoPr/2/2016 z 27.7.2016,
uznesenie NS SR č. k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008 podľa ktorého ak sú úroky len príslušenstvom

pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd
v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu

- zmenil a vyhovel žalobe žalobou v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku či zároveň žalobcovi

- priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov za konania na oboch inštanciách.

27. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná tak, že považuje rozsudok prvej inštancie 10C/19/2016-5

15.3.2017 za vecne a právne správny, s názormi žalobcu nesúhlasí. Prosí odvolací súd, aby zvážil
splátkový kalendár.

28. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v prípade, ak by súd povolil žalovanému
splácať dlh v splátkach, kedy by tento neuhradil do 12 mesiacov, súd by pri rozhodnutí v tejto veci

postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V aktuálne platnej a účinnej právnej úprave však takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. Ust. §
232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, na ktoré Okresný súd odkazuje totiž stanovuje nasledovné:"Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu."
Ak by súd priznal žalovanému možnosť splácať dlh v splátkach, žalobca má za to, že by postupoval v

rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo
strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti,
by bol teda žalovaný touto formou za porušenie zmluvy "odmenený". Priznaním splátok by žalovaný
získal možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy.
Takétorozhodnutiesúdubybolomotivácioupreklientovbanky,abyporušovalisvojezmluvnépovinnosti,

pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú takmer rovnakú splátku, a teda rovnako výhodné
postavenie ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných
povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým
poriadkom.

29. Z § 232 ods. 2 CSP vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne

paričná lehota tri dni. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je možné určiť aj dlhšiu lehotu, pre takéto
rozhodnutiesapodľasúdnejpraxevyžadujezistenietakýchskutočností,zktorýchbybolomožnévyvodiť
presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery
stránjevhodnéurčiťnasplnenielehotudlhšiunežtridni.Khľadiskám,ktorésúvtomtosmerevýznamné,
patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená

snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých
splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote
troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Súd musí prihliadať nielen na pomery
žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu.

30. Nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaného, žalobca má nepochybne právo, aby
mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti
uvedenúvčl.2ods.1CSP,vzmyslektorejochranaohrozenýchaporušenýchprávaprávomchránených
záujmom musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Žalobca ďalej
uvádza, že vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu

a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej
výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný počas celého súdneho konania
neuskutočnil ani jednu úhradu. Poslednú úhradu uskutočnil ešte pred predčasným zosplatnením úveru.

31. Žalobca si dovoľuje poznamenať, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely

úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe
najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu
vhodného spôsobu jej vymoženia by mali byť rozhodujúce celkové majetkové pomery žalovaného.
Žalobca poukazuje aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/91/2017-138 zo
dňa 16.5.2017.

32. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu (až na trovy konania) dôvodné nebolo.

33. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie istiny 8.599,46 eur, úroku 294,68 eur, úroku z omeškania
3,23 eur, nezaplateného poplatku za poistenie vo výške 6,04 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatenej istiny 8.599,46 eur a nezaplatených úrokov 294,68 eur od 17.12.2015 do zaplatenia,

úrok vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.599,46 eur od 17.12.2015 do zaplatenia. Žalobca
sa nároku na zaplatenie dlhu domáhal zo záväzkového vzťahu, z úverovej zmluvy č. 214751 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou dňa 01.06.2015, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 8.800 eur. Žalovaná zaplatila na úvere žiadnu sumu vo výške 385,31 eur.34. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 8.414,69 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.414,69 eur od 17.12.2015 do zaplatenia,

a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S prihliadnutím k
rozsahu odvolania žalobcu bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť výroku prvoinštančného
súdu v zamietajúcej časti, v ktorej súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok (istiny, úrokov a
poplatkov) a trov konania z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, preto súd
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a nemal preukázané riadne uzatvorenie poistnej zmluvy.

35. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

36. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

37. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

39. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená úverová zmluva dňa 01.06.2015, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 8.800 eur. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť

v mesačných anuitných splátkach v počte 108 po 123,45 eur pri dojednanej úrokovej sadzbe 9,9
%, p. a. ZoSÚ vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti.
Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu
zo spotrebiteľského úveru.

40. Žalobca v odvolaní poukazoval na znenie smernice č. 87/102/EHS, jej ustanovenia a porovnával ich
s ustanoveniami zák. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré ustanovujú prísnejšie pravidlá pre
náležitosti zmluvy o úvere. Bol toho názoru, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva
platí nielen v prípade vnútroštátnych ustanovení osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale vzťahuje
sanavnútroštátneprávoakocelok,vrátanevnútroštátnejjudikatúry.Vnútroštátneorgányaplikáciepráva

majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa
zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa bez ohľadu na to, či ustanovenia použité
pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.

41. V tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o absencii náležitosti v

zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, nakoľko má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom
a žalovanou spĺňa kritérium a náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie však správne považoval úver za bezúročný a
bez poplatkov z dôvodu, že žalobca v zmluve o úvere uviedol nesprávnu RPMN, keď pri jej výpočte

nezohľadnil poplatok za poistenie. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil,
akým spôsobom vypočítal RPMN a poplatok za poistenie nemusí byť pri jeho výpočte zohľadnený.
Hoci sa odvolací súd stotožňuje s námietkou žalobcu v tom, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom sa dopracoval k vyčísleniu RPMN, argumentácia súdu
v tom, že bola nesprávne vypočítaná je správna. Súd prepočítal RPMN za použitia kalkulačky pre

spotrebiteľský úver prístupná napr. na stránke https://ekonomika.sme.sk/kalkulačky/spotrebiteľský-úver-
rpmn, pričom vychádzal zo sumy 8.800 eur pri splátke 123,45 eur mesačne, z počet splátok 108
a jednorazového poplatku 264 eur za poskytnutie úveru. Vychádzal teda pri výpočte zo všetkých
predpokladov (parametrov) uvedených v uzavretej zmluve v tabuľke v časti „Výška RPMN". Ako vyplývaz tejto tabuľky v úverovej zmluve, výška bola určená na 11,24 %, a to vychádzajúc z nasledujúcich
parametrov uvedených v zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie
úveru. Výška anuitnej splátky je pritom v úverovej zmluve uvedená sumou 123,45 eur, počet splátok 108

a výška poplatku za poskytnutie úveru 264 eur, teda ide o totožné údaje, z ktorých vychádzal súd prvej
inštancie. Žalobca v odvolaní tvrdenú nesprávnosť výpočtu RPMN nevyvrátil iným výpočtom s odkazom
na prílohu č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. sám nerealizoval výpočet RPMN podľa vyššie uvedenej
prílohy ako dôkaz správnosti ním vypočítanej RPMN v zmluve o úvere 11,41 %, teda svoje tvrdenia o
ním správne určenej výške žiadnym spôsobom nepreukázal. Neobstojí ani argument žalobcu v tom, že

v rámci výpočtu RPMN sa nemusí zohľadňovať poplatok za poistenie schopnosti splácať úver. Ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) je pojem vyskytujúci sa v úverových zmluvách (v ekonomickom
slova zmysle) a podľa názoru odvolacieho súdu je pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny
úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda
vyjadrujecelkovúúrokovúmieruúverualebopôžičky,lebozohľadňujenielenúrok,aleajostatnépoplatky
súvisiace s úverom. Takúto približnú charakteristiku RPMN možno nájsť na ktoromkoľvek internetovom

portáli po zadaní slovného spojenia RPMN. Z uvedenej definície teda vyplýva, že pri výpočte RPMN by
mali zohľadnené i poplatky za poistenie schopnosti splácať úver.

43. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom, že z obsahu zmluvy nemá
preukázané ani riadne uzatvorenie poistnej zmluvy v rámci poskytnutého úveru. Odkaz iba na VOP

resp. sadzobník je nepostačujúci preto, aby žalovaný mal vedomosť o podmienkach a podstatných
náležitostiach poistnej zmluvy. Žalobca v odvolaní tvrdil, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný
(nepreukázal uzatvorenie poistnej zmluvy), ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal
žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 129 CSP upravuje postup
pri odstraňovaní vád podania. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej

náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. V danom prípade nepreukázanie uzatvorenej poistnej
zmluvy, nemožno považovať za vadu podania, pri ktorom mal súd postupovať v zmysle ust. § 129
CSP, preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu v tom, že súd konal o neurčitom návrhu, pričom
jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu vady podania. Nezvládnutie
dôkazného bremena nemožno zamieňať s vadami podania, preto pokiaľ žalobca nepreukázal tú

skutočnosť, že uzatvoril poistnú zmluvu so žalovanou, hoci dôkazné bremeno je na žalobcovi, rozhodol
správne. Súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), uvedené
však nesmie nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v spore. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje
za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví predovšetkým v jej neúspechu v spore. Nedostatky

v procesnej aktivite strany sporu však v sporovom konaní nemôže súd riešiť prostredníctvom inštitútu
procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP. Žaloba mala všetky formálne náležitosti a na jej základe
mohol súd konať. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal predloženými dôkazmi svoje tvrdenia o
uzatvorení poistnej zmluvy, a teda neuniesol dôkazné bremeno.

44. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že zmluva uzatvorená so žalovanou nemala
všetky zákonom stanovené náležitosti, preto úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový v
zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.

45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny v rozsahu napadnutom v odvolaní vo veci
samej, vo výroku II. potvrdil.

46. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciu žalobcu v
tom, že prvej inštancie nesprávne rozhodol o rozsahu nároku žalobcu na náhradu trov konania. Pri

zohľadnení trov sa berú do úvahy iba pevne vyčíslené sumy, ktoré si žalobca v žalobnom nároku
uplatňuje, to je aj príslušenstvo, ale iba v prípade ak vyčíslené pevnou sumou. V danom prípade odvolací
súd zohľadnil sumu 8.599,46 eur ako istinu, 6,04 eur nezaplatené poplatky, 294,68 eur úrok, 3,23 eur
úroky z omeškania, teda celkom sa žalobca dožadoval sumy vo výške 8.903,41 eur (8.599,46 eur +
6,04 eur + 294,68 eur + 3,23 eur). Úspešný bol v časti 8.414,69 eur a percentuálne vo výške 94,51 %.

Neúspešný bol v 5,49 % a pomerom úspechu a neúspechu má žalobca nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 89 % (94,51 % - 5,49 %). Z uvedeného dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil
výrok o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.47. K argumentácii strán ohľadom splatnosti priznanej istiny s príslušenstvom sa odvolací súd vzhľadom
k tomu, že v uvedenej časti rozsudok súdu prvej časti nebol napadnutý odvolaním, nevyjadruje, nakoľko
by to bolo bez právneho významu.

48. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,zdôvodu,žebolavodvolacomkonanívprevažnomrozsahuúspešná
(vo veci samej v plnom rozsahu, v časti náhrady trov konania v prevažnom rozsahu). Vzhľadom na to,
odvolací súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške rozhodne

súd prvej inštancie.

49. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).