Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418201580
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418201580.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: D.

K., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená FALIS & Partners, s. r. o.,
so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní
o zaplatenie 5.501,45 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie sumy 939,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od
06.03.2018 do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.558,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 06.03.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.501,45 Eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne od 06.03.2018 do zaplatenia na tom základe, že o túto sumu sa
na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil - konkrétne so žalovaným uzavrela celkovo päť zmlúv o
spotrebiteľskom úvere, ktorých uzavretie bolo podmienené súčasným uzavretím zmlúv o poskytnutí
služieb. Úverové zmluvy neobsahovali zákonné náležitosti (písomná forma, termín konečnej splatnosti,
správna výška RPMN, celková výška nákladov, do ktorej neboli zahrnuté platby za služby) a v
dôsledku toho sú spotrebiteľské úvery považované za bezúročné a bez poplatkov. Žalovanému na

základe uzavretých zmlúv uhradila celkovo o 5.501,45 Eur viac než predstavuje súčet istiny všetkých
poskytnutých úverov a túto sumu jej žalovaný nevrátil ani po písomnej výzve. Následne žalobkyňa
zobrala žalobu späť ohľadne zaplatenia sumy 939,08 Eur s príslušenstvom, preto súd podľa § 145 ods.
2 CSP konanie v tejto časti zastavil (ako je uvedené v bode I. výrokovej časti rozsudku).

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z procesného hľadiska namietajúc, že žalovaný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je spotrebiteľského charakteru a preto tunajší súd nie je na prejednanie

veci miestne príslušným. Z vecného hľadiska popieral, že by zmluvy nemali žalobkyňou vytýkané
náležitosti, pričom zmluvy o službách neboli podmienkou poskytnutia úveru a preto odplata za služby
nemohla byť zahrnutá do celkovej čiastky toho-ktorého úveru. Potom aj keby boli tvrdenia žalobkynesprávne, tak hypoteticky vzhľadom na realizované platby predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu
4.070,91 Eur a nie žalobkyňou požadovanú sumu.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili obe strany a vypočul aj žalobkyňu a mal
potom preukázané (čo nebolo nijak sporným), že žalobkyňa v postavení dlžníka a žalovaný v postavení
veriteľa uzavreli päť zmlúv, a to v dňoch 29.07.2014, 17.03.2015, 17.03.2015, 15.07.2015 a 17.07.2015,
ktorých predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného s tým,
že žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi a nákladmi, resp. poplatkami

vymedzenými v tej-ktorej zmluve.

4. Jednalo sa z hľadiska právnej kvalifikácie o zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý stanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný pri ich uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa
a žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je

dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

5. Súčasne išlo o zmluvy o spotrebiteľských úveroch (čo je v konečnom dôsledku vyjadrené aj v názvoch
všetkých zmlúv okrem prvej), pretože žalobkyňa vstupovala do právnych vzťahov so žalovaným ako
„neobchodník“, ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaný mal postavenie veriteľa. Toto právne posúdenie
vychádza z nasledovných ustanovení:

6.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.12.2011), spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

8. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

10. Po preskúmaní predložených zmlúv súd dospel k záveru, že tieto jednak nemajú stanovenú písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 cit. zákona a jednak neobsahujú ani všetky podstatné zákonné náležitosti
vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. To spôsobuje, že úvery,

ktoré boli žalobkyni na základe týchto zmlúv poskytnuté sú bezúročné a bezpoplatkov podľa § 11 ods.
1 písm. a) a b) cit. zákona.

11. Konkrétne, všetky zmluvy boli uzatvárané tým spôsobom, že najskôr došlo k vypísaniu žiadosti o
poskytnutie úveru, ktorá je súčasťou zmluvného formulára a následne k akceptácii podmienok zo strany

žalovaného. V prípade prvej zmluvy však žalobkyňa žiadala o úver vo výške 1.500,- Eur, no schválený jej
bol úver len vo výške 1.290,- Eur a v prípade ostatných zmlúv sa síce zhodujú všetky úverové parametre
uvedené v žiadostiach s tými, ktoré sú uvedené v akceptačnej časti zmlúv (ich bod 6.) ani v jednej zmluve
sa však nezhoduje výška RPMN uvedená v bode 5., ktorý bol vypĺňaný pri uzatváraní zmlúv žalobkyňou
a výška RPMN v bode 6., ktorý predstavuje akceptáciu všetkých zmluvných podmienok.

12. Súd na základe uvedeného potom nemal preukázané, že by došlo k písomnému uzavretiu úverových
zmlúv, lebo súd nemal preukázané dva obsahovo zhodné prejavy vôle žalobkyne a žalovaného, v
dôsledku ktorých zhody by došlo k vzniku zmluvy podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ten určuje,že zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Podľa §
44 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,

ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

13. Podľa názoru súdu žalovaný uvedením odlišnej hodnoty RPMN odmietol návrh žalobkyne na
uzavretie úverovej zmluvy a predostrel jej nový návrh zmluvy, keďže tento obsahoval iné základné

podmienky toho-ktorého úverového vzťahu, a to je jednak výška úveru pri prvej zmluve a RPMN pri
ostatných. Prijatie tohto návrhu žalobkyňou v písomnej forme podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka
však už nebolo preukázané.

14. Ďalej ani jedna zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch - termín konečnej splatnosti úveru, lebo tento bol obsiahnutý len v následnom oznámení

žalovaného o tom, že žalobkyni bol daný úver schválený, no takáto podstatná náležitosť mala byť
uvedená priamo v zmluve a nie v rôznych následne veriteľom vydávaných potvrdeniach, či iných
dokumentoch obsahujúcich informácie, ktoré z hľadiska spotrebiteľskej ochrany majú byť obsiahnuté
v samotnej zmluve. Takto isto (len v oznámení o schválení úveru a nie v zmluvách) je obsiahnutá aj
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, t.j. termíny splatnosti splátok.

15. Okrem toho zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i),
abyzmluvaospotrebiteľskomúvereobsahovalauvedenieúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveruatiež
ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona). V zmluvách sa síce uvádza úroková
miera jednotlivých úverov a tiež RPMN, ktorá bola uvedená rozdielne v žiadosti o úver a v akceptácii, no

súd zdôrazňuje fakt, že s každou úverovou zmluvou súčasne žalobkyňa uzavrela dohodu o poskytovaní
služieb, ktorými podľa súdu žalovaný v skutočnosti prekrýval reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá je
vyššia (a tým aj skutočnú vyššiu mieru RPMN).

16. Služby v zmysle uzavretých dohôd o ich poskytovaní boli spoplatnené neprimerane vysokým

mesačným poplatkom na úrovni viac než 60 % mesačnej úverovej splátky, pričom služby podľa čl. II
týchto zmlúv spočívajú v tom, čo by mal dodávateľ spotrebiteľovi poskytnúť keď už nie bezplatne, tak len
za symbolický poplatok a nie za tak vysokú odplatu. Išlo totiž o to, čo len prirodzene súvisí so správou
vlastnej pohľadávky - že veriteľ bude poskytovať zákaznícku podporu, informovať o zostávajúcich
záväzkoch, o prepárovaní platby, resp. vyhotoví duplikáty zmluvnej dokumentácie atď. - teda úplne

bežné veci poskytované inštitúciami finančného trhu buď bezplatne ako súčasť svojej prozákazníckej
politiky alebo za mierny poplatok (vyhotovovanie kópií). Preto tieto mesačné poplatky súd považoval
za „skrytý“ úrok, ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť za poskytnuté spotrebiteľské úvery v dôsledku
čoho jej tieto boli poskytnuté za oveľa vyšší úrok než zmluvne deklarovaný. V skutočnosti teda zmluvami
o službách veriteľ žalobkyni k úverom „pribalil niečo navyše“ (tvrdiac, že išlo o služby na dobrovoľnej

báze, hoci súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti nestretol s prípadom, kedy žalovaný so spotrebiteľom
uzavrel iba samotnú úverovú zmluvu bez dohody o službách), no tým len navýšil odplatu za poskytnutie
úveru a takouto praktikou poskytovania akejsi nadštandardnej služby na základe osobitnej zmluvy len
zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Súd preto tieto dohody vyhodnotil ako absolútne neplatné
právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporujú ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010

Z.z., podľa ktorého sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Z týchto dôvodov mala byť do RPMN a aj celkových nákladov jednotlivých zmlúv započítaná
podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. aj odplata za služby. Tomu tak nebolo a preto sú v

zmluvách uvádzané nesprávne náklady na úver, úroková sadzba i nesprávna je výška RPMN. Údaje
o úrokovej sadzbe úveru, nákladoch a RPMN je nevyhnutné z hľadiska informovanosti spotrebiteľa
o podmienkach úveru považovať za základné údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo zákon o
spotrebiteľských úveroch ich absenciu v zmluve považuje za natoľko závažnú, že úver sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom do 01.01.2013, resp. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnomod01.01.2013).Súčasnenesprávnosťniektoréhozuvedenýchdvochúdajovmožnovyhodnotiť
akojehoabsenciu,pretoženemožnopripustiť,abyspotrebiteľbolopodmienkachúveruvtakzákladných
parametroch informovaný mylne. Nesprávny údaj o výške úrokovej sadzby alebo o RPMN za úvertotiž nepochybne môže ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť pre neho v skutočnosti nevýhodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere opierajúc sa o nesprávne informácie deklarované poskytovateľom
úveru. Ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2013

takúto nesprávnosť uvedenia RPMN v neprospech spotrebiteľa dokonca sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru výslovne.

18. Uvedené nedostatky teda podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) cit. zákona v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmlúv znamenajú bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobkyni poskytnutých spotrebiteľských

úverov.

19. Pokiaľ teda žalobkyňa zaplatila žalovanému viac než jej bolo poskytnuté na základe tej-ktorej
úverovej zmluvy, čiastka uhradená ňou nad takúto sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie sa
žalovaného na jej úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný

sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverových vzťahov na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa
predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

20. Konkrétne podľa žalobkyňou predložených dokladov o platbách a žalovaným predložených
prehľadov platieb zaplatila žalobkyňa žalovanému: pri prvej zmluve sumu 1933,72 Eur, dostala sumu
1.247,- Eur, rozdiel je 686,72 Eur, pri druhej zmluve 2.328,87 Eur, dostala 999,- Eur, rozdiel je 1.329,87
Eur, pri tretej zmluve zaplatila 2.329,38 Eur, dostala 999,- Eur, rozdiel je 1.330,38 Eur, pri štvrtej zmluve
zaplatila 1.178,48 Eur, dostala 567,- Eur, rozdiel 611,48 Eur a pri poslednej zmluve zaplatila sumu

1.809,55 Eur, dostala 999,- Eur, rozdiel 810,55 Eur. Nakoľko bol súd viazaný žalobou, ktorú nemohol
prekročiť a žalobkyňa cestou zástupcu požadovala pri štvrtej zmluve len sumu 401,- Eur, súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej sume 4.558,24 Eur (686,72
Eur + 1.329,59 Eur + 1.330,38 Eur + 401 Eur + 810,55 Eur) a vo zvyšku žalobu zamietol.

21. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len
„nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na
úkor žalobkyne došlo po 01.02.2013. Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 je výška
úrokovzomeškaniao5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Do omeškania so zaplatením priznanej sumy sa žalovaný dostal podľa § 563 OZ dňom nasledujúcim
po uplynutí dňa 05.03.2018 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie, ktorá mu bola zaslaná
právnym zástupcom žalobkyne e-mailom (č.l. 108, 109 spisu). Čas plnenia totiž nebol určený právnym

predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa 06.03.2018 má
žalobkyňa nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 5 % ročne (0,00 % ako základná
úroková sadzba ECB platná ku dňu 16.02.2017 + 5 percentuálnych bodov).

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa sa domáhala pôvodne zaplatenia 5.501,45 Eur s
príslušenstvom, úspešná bola v rozsahu 4.558,24 Eur s príslušenstvom. Jej percentuálny úspech tak
predstavuje po zaokrúhlení 83 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 17 %. Čistý úspech žalobkyne
potom predstavuje 66 % (83 % mínus 17 %), v ktorom rozsahu má žalobkyňa nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

24. Napokon sa súd nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne miestnej príslušnosti tunajšieho súdu,

nakoľko žalobkyňa bola v konaní spotrebiteľom a išlo o spor o vydanie bezdôvodného obohatenia
majúceho základ v spotrebiteľskej zmluve a vtedy sa miestna príslušnosť spravuje okrem ustanovení
§ 13 a 15 ods. 1 CSP (v prípade žalovaného ako právnickej osoby) o všeobecnej miestnej príslušnosti
aj ustanovením § 19 písm. d) CSP, podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konaniemiestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom,
ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Žalobkyňa podaním žaloby na tunajší súd ako súd v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu

založila miestnu príslušnosť na konanie, preto námietka žalovaného nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.