Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 8, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200811
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115200811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: CASPER UNION, s. r. o., so
sídlom Olivova 948/6, 110 00 Praha 1, IČO: 24 830 801, zastúpeny´: Mgr. Martin Straka, advokát so
sídlom Hviezdoslavova 9, Bardejov, proti žalovaným: 1/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XXX a
2/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X., o zaplatenie sumy 67.482,43 Kč s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C/20/2015-120 zo dňa 17. januára
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobe žalobcu vyhovel a žalovaných 1/ a
2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 67.482,43 Kč spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 58.399,94 Kč od 05.02.2011 do zaplatenia, s úrokom
vo výške 16,9 % ročne zo sumy 58.399,94 Kč od 05.02.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na
náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou §

52 ods. 1 až 3, § 55 ods. 1 až 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 497,
§ 498 druhá veta, § 499, § 502 ods. 1 a 2, § 503 ods. 1 až 3, § 506, § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej iba „ObZ“). Vecne argumentoval tým, že v prejednávanom spore ide o uplatnenie
nárokov zo spotrebiteľského právneho vzťahu, založeného Zmluvou o Rýchlej pôžičke č. 1069758 zo
dňa 24.11.2009 uzatvorenej medzi pôvodny´m veriteľom a žalovanými. Zmluva bola uzavretá podľa §
497 a nasl. Obchodního zákoníku. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane
vystupujú fyzické osoby - spotrebitelia, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd pri
právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Obchodního zákoníku a Občanského
zákonníku účinných v Českej republike. Súd po preskúmaní listinny´ch dôkazov dospel k záveru, že
zmluva bola uzavretá platne pričom obsahuje podstatné náležitosti podľa § 497 Obchodního zákonníku
v znení v čase uzavretia zmluvy.

2. Súd mal za preukázané, že na základe zmluvy poskytol pôvodny´ veriteľ žalovanej úver vo vy´ške
60.000,- Kč. Ďalej bolo preukázané, že žalovaní svoju povinnosť riadne plniť dlh nesplnili, a to ani
na základe vy´ziev im adresovany´ch a z toho dôvodu pôvodny´ veriteľ využil svoje právo a vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru, ktorá nastala ku dňu 04.02.2011. Žalovaní v konaní namietali, či vôbec došlo kuzavretiu úverovej zmluvy alebo k postúpeniu pohľadávky, súd si preto vyžiadal podklady od pôvodného
veriteľa, ktoré potvrdili autenticitu namietaného zmluvného vzťahu a dospel k záveru, že nárok uplatnený
´ žalobcom je dôvodný´, preto zaviazal žalovaných na jeho zaplatenie a to spoločne a nerozdielne ako

solidárnych dlžníkov, keďže o úver požiadali spoločne, spolu s úrokom vo výške 16,9 % ročne zo sumy
58.399,94 Kč od 05.02.2011 do zaplatenia, keď úrok 16,9 % ročne nevybočuje z rámca obvyklých úrokov
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

3. Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto súd priznal

žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo vy´ške 7,75 % ročne zo sumy 58.399,94 Kč od 05.02.2011
do zaplatenia, keďže takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občanského
zákoníku v spojení s nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb. Okamžitá splatnosť vyčerpanej sumy úveru
s príslušenstvom bola vyhlásená ku dňu 04.02.2011 a preto od 05.02.2011 sa žalovaní dostali do
omeškania a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania.

4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O vy´ške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatny´m uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, v ktorom uviedli, že stále nevedia, nedostali

odpoveď, kto je Casper, súkromná osoba či nejaká spoločnosť, ktorá takto zdiera ľudí a prehadzuje si
ich mená, údaje od jedného k druhému. Svoje účty si riadne ukončili v ČR a dali všetko do poriadku.
Nikomu nič nechýbalo, nikto nič neriešil. Uviedli tiež, že žiadny platobný rozkaz neobdržali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či

doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

7. Predmetom konania v prejednávanej veci bola pohľadávka žalobcu vo výške 67.482,43,- Kč s úrokom

vo vy´ške 16,9 % ročne zo sumy 58.399,94,- Kč od 05.02.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania
vo vy´ške 7,75 % ročne zo sumy 58.399,94 Kč od 05.02.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania,
ktorá vznikla titulom nesplatného úveru a ktorému súd prvej inštancie vyhovel.

8. Žalobca si svoj nárok uplatňoval titulom úveru na základe Zmluvy o rýchlej pôžičke č. 1069758

uzatvorenej 16.11.2009, v zmysle ktorej bola žalovaným poskytnutá pôžička vo výške 60.000 Kč, ktorú
mali uhradiť v počte 120 mesačných splátok po 1.138 Kč s dohodnutou úrokovou mierou 16,9 %.

9. V prejednávanej veci žalovaní spochybňovali nárok žalobcu z dôvodu, že uvedenú spoločnosť
nepoznajú a nikdy s ňou neuzatvorili žiadnu zmluvu. Namietali tiež to, že so spoločnosť Raiffeinsen

Bank, a.s. majú všetko vyrovnané.

10. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,

návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.Podľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;
predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana

konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak
spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok preneho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou
tvrdenú skutočnosť preukázať.

11. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v tom, že voči
spoločnostiReiffeinsenBanka.s.(pôvodnémuveriteľovi)sivyrovnalivšetkypodlžnostivyplývajúceimzo
zmluvy o pôžičke. Hoci žalovaní tvrdili, že banke všetko vyplatili predtým ako sa sťahovali, svoje tvrdenia
nijako nepreukázali. Žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy okrem iných preukazoval listinnými
dôkazmi,Zmluvouorýchlejpôžičkeč.1069758,Obchodnýmipodmienkami,súhrnnýmvýpisompohybov

na účte banky, vyhlásením banky o okamžitej splatnosti vyčerpanej čiastky úveru listom zo dňa
7.2.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 2/7 uzatvorenou medzi spoločnosťou Raiffeinsen Bank
a.s. ako postupiteľom a CCRB a.s. ako postupníkom ohľadom pohľadávky žalobcu zo dňa 25.2.2011,
s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky, výzvou zo strany spoločnosti CCRB a.s. k úhrade
záväzku listom zo dňa 17.3.2011. V konaní bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky č. 2/7
uzatvorená medzi spoločnosťou Raiffeinsen Bank a.s. ako postupiteľom a CCRB a.s. ako postupníkom

ohľadom pohľadávky žalobcu zo dňa 25.2.2011, s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá
skutočnosť bola žalovaným oznámená a výpis z obchodného registra, ktoré preukazujú, že spoločnosť
CCRB a.s., bola vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stal žalobca. Preto
uvedené preukazuje aktívnu legitimáciu žalobcu a námietka žalovaných v tom, že žalobcu nepoznajú je
irelevantná. Ak chceli byť žalovaní v spore úspešní, bolo ich povinnosťou nie len tvrdiť, že svoje záväzky

voči Raiffeisen Bank a.s. majú vyrovnané, ale túto skutočnosť aj v spore preukázať, čo sa nestalo.
Napokon žalovaní v odvolaní nepoukazujú na žiadne iné relevantné, konkrétne skutočnosti.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane
správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Žalobca má voči žalovaným podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný a z obsahu spisu nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by nebolo možné žalobcovi právo na náhradu trov konania priznať. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).