Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201408
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec,
katastrálny odbor, so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti: L. P., bytom B. XXX/X, R. P., o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.6.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. V-2673/15 zo dňa 11.6.2015
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-2673/15 zo dňa 11.6.2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím V-2673/15 zo dňa 11.6.2015 odporca s poukazom na § 31 ods. 1, 3
zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej lem „katastrálny zákon“) zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej ako

„založená nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva zo 16.2.2015, na základe
ktorej sa mal vykonať vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení
záložného práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v
prospech navrhovateľa, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) uzatvorenú v rozpore s ustanovením
§ 5a ods. 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len „zákon o

ochrane spotrebiteľa“), a to v súvislosti s dohodou o splnomocnení (na základe ktorej došlo k uzatvoreniu
zmluvy o zriadení záložného práva ako inštitútu zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi
- zúčastnenej osobe v tomto súdnom konaní). Odporca tiež dôvodil, že k uzatvoreniu uvedenej záložnej
zmluvy došlo v dôsledku neplatného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že odporcovi je z jeho rozhodovacej praxe známa nevedomosť
záložcov o uzavretí dohody o splnomocnení pri uzatváraní obdobných zmlúv o zriadení záložného práva
s navrhovateľom ako záložným veriteľom a tiež to, že záložcovia svojho splnomocnenca nepoznali,

pričom záložný veriteľ dopredu určil osobu, ktorá bude oprávnená za zúčastnenú osobu (dlžníka) konať,
z čoho vyplýva absencia jej slobodnej vôle pri výbere svojho zástupcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z 19.06.2015,
ktorým sa domáhal jeho zrušenia a následného povolenia vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam,
prípadne zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom a vrátenie veci odporcovi na nové konanie o

povolení vkladu záložného práva. Navrhovateľ vyjadril v odvolaní nesúhlas s dôvodmi uvedenými v
rozhodnutí odporcu, podľa jeho názoru ide o nepodložené predpoklady nevychádzajúce z objektívne a
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namieta predostretý záver odporcu, podľa ktoréhozáložný veriteľ vopred určil osobu splnomocneného zástupcu zúčastnenej osoby (dlžníka). Navrhovateľ
ďalej dôvodil, že sa ako záložný veriteľ žiadnym spôsobom nepodieľal na výbere splnomocneného
zástupcu, od dlžníka zastúpenie zástupcom nepožadoval a osobu zástupcu mu nenavrhoval. Následne

žalobca zdôraznil, že v prípade uzavretia dohody o splnomocnení na zastupovanie pri uzatvorení
záložnej zmluvy sa jednalo o samostatný právny úkon uzatvorený medzi zúčastnenou osobou a jej
zástupcom, ktorý bol úplne nezávislým od navrhovateľa a jeho zmluvnej dokumentácie a je toho názoru,
že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do tohto právneho úkonu zasahoval
aleboovplyvňovaljehoobsah.Tiežkonštatoval,žezobsahudohodyosplnomocneníjezrejmé,žedlžník

(zúčastnená osoba) sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch
tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 17.8.2015 uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
i OZ. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a odvolanie navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný
súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadnu, ďalej len „O.s.p“.) v neprítomnosti účastníkov
konania. Navrhovateľ i odporca svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich
neprítomnosti. Zúčastnená osoba má doručenie predvolania na pojednávanie vykázané uložením na

pošte dňom 9.1.2018. Súd, za použitia ustanovenia § 250q ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho ako i
administratívneho spisu, s návrhom zo dňa 19.6.2015 a vyjadrenia odporcu zo dňa 17.8.2015, pričom

zúčastnená osoba sa k odvolaniu nevyjadrila.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť

alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona: Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona: Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 OZ: Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 OZ: Sspotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa: Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a
plneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti, zamestnania alebo povolania /písm. a)/.
Predávajúcimjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet /písm. b)/.

Podľa § 5a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie

právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa: Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. prvá veta: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd vyhodnotil námietky vznesené navrhovateľom ako nedôvodné. Ako to vyplýva z citovaných

zákonných ustanovení, odporca v priebehu vkladového konania posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri
nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí

návrhu na vklad.

Podôslednomoboznámenísasobsahomadministratívnehospisuodporcusúdzistil,ženavrhovateľdňa
8.4.2015podaluodporcunávrhnavkladzáložnéhopráva kzaloženejnehnuteľnosti,kuktorému
priložil zmluvu o zriadení záložného práva č. 51/2015-PTR zo 16.2.2015 s dohodou o splnomocnení

z 21.10.2013 uzatvorenou medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp. Po preskúmaní dohody
o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie
splnomocneniaindividuálneavopredurčenémuidentifikovanémusplnomocnencovi,ktorýmjezdruženie
ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 552
OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia

splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa,
a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva. Po preskúmaní vyplnených údajov
súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení z 21.10.2013 je identifikovaná zúčastnená osoba. Súd
považuje za potrebné uviesť, že identifikačné údaje splnomocniteľa - zúčastnenej osoby na strane jednej
a špecifikácia nehnuteľností na strane druhej sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom a tiež

perom. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej nehnuteľnosti, kde
ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení
zúčastnenej osoby -združením ProHelp. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie
pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č.
101900853 z 21.10.2013. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného

práva identifikovaná dátumom, či miestom jej uzavretia a ani žiadnym iným spôsobom.

Na základe zistených skutočností je teda nepochybné, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a
ani splnomocnenec (združenie ProHelp) v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali
nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie teda nemôže

byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne nebolo možné posúdiť, či tento konal v mene
splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide
teda o neurčitý prejav vôle, keďže v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne
nehnuteľnostivovlastníctvezúčastnenejosobymajúbyťpredmetomzmluvyozriadenízáložnéhopráva,

t.j. je daná existencia rozporu s ust. § 37 ods. 1 OZ. Prejav, ktorým osoba udeľuje
splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona.Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola

uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 OZ. Právne úkony urobené osobami,
ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 OZ sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, a to
bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. V danej veci existuje rozpor
záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme
dlžníka(zúčastnenejosoby),aleveriteľa(navrhovateľa).Zastúpenímsazabezpečilosilnejšiepostavenie

veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom
zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce
zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim
inštitútompreveriteľa(vtomtoprípadenavrhovateľa)ajednoznačneposilňujejehopostavenievovzťahu
k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak.

Súd má za preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení
nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení,
ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená
s osobou navrhovateľa. Ako uviedol i odporca v napadnutom rozhodnutí, pričom z jeho rozhodovacej
praxe mu je známe, že záložcovia pri obdobných záložných zmluvách kde na strane záložného veriteľa

vystupoval navrhovateľ nepoznali svojho splnomocnenca a ani nevedeli, že takúto dohodu uzavreli,
pretože záložný veriteľ dopredu určil osobu oprávnenú za dlžníka konať. Dlžník teda nemal možnosť
sám sa rozhodnúť, kto a či ho vôbec bude niekto zastupovať. Pri výbere zástupcu mu jednoznačne
chýbala slobodná vôľa.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie
ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o pravdepodobne úzkom

prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnen,
v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ
v postavení veriteľa/záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom
inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia
navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia

ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne
neobstojí. Uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o
splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva,“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení
splnomocnenia.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia § 22 ods. 2 OZ dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti
zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako
taký záväzný, ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že

zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa
(navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil

odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
vyhodnotil tak, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s

poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov na význame a vyznieva krajne účelovo.

Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok súd poukazuje na správnosť aplikácie § 5a ods.
2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa odporcom pri rozhodovaní. Predmetné ustanovenia vylučujúmožnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu,
aby svojim konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím
alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej

zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych
okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia
predávajúceho, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje
možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto
rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený
či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým
spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa.

Nakoľko odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho

spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).