Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8Pc/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218631
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:1317218631.2

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci účastníkov konania: navrhovateľky: D. B., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XX/
XX, E., O. proti druhému manželovi: I. G., L.. XX.XX.XXXX, J. E. XXX/XX, XXX XX B., Č. O. o rozvod
manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc konať v predmetnej veci.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 01.12.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. V
návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzavreté v O., z manželstva nepochádzajú žiadne deti. S manželom
bývali v O., manžel bol viackrát na Slovensku a tak sa dozvedela, že ju podvádza. Dohodli sa, že sa
rozvedú.

2. Navrhovateľka označila v návrhu bydlisko manžela I., L.C. O. XXX. Súd na základe šetrení zistil, že na
uvedenej adrese má manžel navrhovateľky hlásený trvalý pobyt na Slovensku. Šetrením na tejto adrese
bolo zistené, že sa manžel navrhovateľky na Slovensku nezdržiava, od jeho otca bolo zistené, že býva
v Českej republike, mal by sa zdržiavať v meste I. L. L.. Na základe dožiadania bolo tunajšiemu súdu
oznámené, že manžel navrhovateľky má hlásený pobyt v Českej republike na adrese E. XXX/XX, XXX

XX B. a to od 21.11.2017.

3. Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie) vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu

a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,

alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má "domicil";
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia "domicil".4. Podľa čl. 17 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného
členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

5. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP) ak
spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

6. V predmetnej veci sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva. Právomoc vo veci rozvodu

manželstva sa vzhľadom na cezhraničný charakter veci riadi vyššie citovaným nariadením. Pre
posúdenie právomoci na rozhodnutie o rozvode manželstva navrhovateľky je dôležitým obvyklý pobyt
účastníkov konania, nakoľko od obvyklého pobytu nariadenie odvodzuje za určitých podmienok
právomoc rozhodovať. Vzhľadom na neexistenciu definície pojmu „obvyklý pobyt“ v nariadení Súdny
dvor Európskej únie už opakovane rozhodol, že ide o autonómny pojem práva Únie, ktorý sa musí
vykladať vzhľadom na kontext ustanovení, ktoré ho používajú, a ciele sledované nariadením. Obvyklým

pobytom osoby je miesto, kde má centrum svojho života, teda predovšetkým miesto, kde žije, kde má
vybudované s inými osobami sociálne väzby, kde má zabezpečované svoje potreby, napr. kde pracuje,
kde sú mu poskytované najzákladnejšie služby ako je zamestnanie, zdravotná starostlivosť, sociálne
služby a pod.. Ak osoba žije v jednom štáte, zväčša je určenie jej obvyklého pobytu jednoduché a je ním
miesto,kdežije.Akaleosobažije,resp.vyvíjačinnostivoviacerýchštátoch,môžebyťurčenieobvyklého

pobytu zložitejšie. V každom prípade, obvyklým pobytom nie je miesto, kde má osoba evidovaný pobyt,
ale kde sa skutočne zdržiava.

7. Na základe zistení súdu možno konštatovať, že navrhovateľka má obvyklý pobyt v Rakúsku, v
priebehu konania nevyšlo najavo, že by žila inde, resp. nič nenasvedčuje tomu, že by mala inde obvyklý

pobyt. Manžel navrhovateľky má síce hlásený pobyt v Slovenskej republike, šetreniami bolo ale zistené,
že žije v Českej republike, nebolo zistené, že by sa vracal na Slovensko a že by i napriek tomu, že žije
v Čechách, mal centrum svojho života na Slovensku. Nič teda nenasvedčuje tomu, že by mal obvyklý
pobyt na Slovensku. Súd má teda za to, že manžel navrhovateľky má obvyklý pobyt v Českej republike.

8. Právomoc rozhodnúť o rozvode manželstva má v zmysle citovaného čl. 3 nariadenia:
- súd štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. To v predmetnej veci nie je splnené,
navrhovateľka nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky.
- súd štátu, na území ktorého majú manželia obvyklý pobyt. To v predmetnej veci nie je splnené, obaja
manželia nemajú obvyklý pobyt na Slovensku.

- súd štátu, na území ktorého mali manželia naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále
býva. To v predmetnej veci nie je splnené, manželia podľa zistení súdu nikdy nemali obvyklý pobyt na
Slovensku.
- v prípade spoločnej žiadosti súd štátu, na území ktorého má niektorý z manželov obvyklý pobyt. To v
predmetnej veci nie je splnené, nakoľko v predmetnej veci nejde o spoločný návrh manželov.

- súd štátu, na území ktorého má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok
bezprostredne pred podaním návrhu alebo ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred
podaním návrhu a je štátnym príslušníkom tohto členského štátu. To v predmetnej veci nie je splnené,
navrhovateľka nemá obvyklý pobyt na Slovensku.
- súd štátu, na území ktorého má odporca obvyklý pobyt. Ani to v predmetnej veci nie je splnené, ako je

uvedené v bode 7 odôvodnenia tohto uznesenia, súd zistil, že manžel navrhovateľky má obvyklý pobyt
v Českej republike.

9. Keďže podľa žiadneho pravidla ustanoveného v č. 3 nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky
rozhodovať vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky, súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v

predmetnej veci a to v súlade s čl. 17 nariadenia.

10. Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak
existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania - nedostatok právomoci súdu Slovenskej
republiky vo veci konať, súd musí konanie zastaviť. Na základe uvedeného súd konanie zastavil podľa

vyššie § 9 Civilného sporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.