Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/296/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817203633
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6817203633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

ZlochuasudkýňJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JanyHaluškovejakočlenieksenátu,vsporežalobkyne:
Q.. O. W., nar. XX. E. XXXX, bytom X. XX/XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou
so sídlom AK Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica proti žalovanému: IZOALL, spol. s.r.o., IČO: 36
758 141, sídlom Mníšanská 589, 049 16 Jelšava, zast. JUDr. Erikou Šimovou, advokátkou so sídlom AK
Čajakova 5, 040 01 Košice, o zaplatenie 12.288,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 8C/10/2017-233 zo dňa 29. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%,
ktoré je jej žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
8C/10/2017-233 zo dňa 29. júna 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 12.288,97 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 12.288,97 Eur od 27.04.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (druhá výroková veta).

1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 12.288,97 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia. V žalobe uviedla, že ako objednávateľ uzavrela so žalovaným ako dodávateľom v júni 2015
ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dohoda o predmete diela, ktorým mali byť stavebné a

rekonštrukčné práce na jej nehnuteľnostiach - rekonštrukcia dvora a plota, výstavba altánku z existujúcej
garáže a úprava fasády. Konateľ žalovaného určil cenu diela na sumu 30.000,-Eur, ktorú žalovanému
uhradila. Žalovaný sa zaviazal dielo vykonať do konca decembra 2015, dielo však nevykonával riadne
a včas, preto žalobkyňa od zmluvy o dielo odstúpila, čo oznámila konateľovi žalovaného ústne, ako aj
písomne elektronickou formou. Žalobkyňa si dala oceniť skutočne vykonané práce, výsledná suma bola
určená na sumu 17.711,03 Eur vrátane DPH. Žalobkyňa doručila žalovanému krycí list a požiadala ho o
vrátenie nespotrebovanej časti ceny diela. Konateľ žalovaného na výzvu o vrátenie nespotrebovaných

peňazí reagoval odpoveďou na hlavičkovom papieri spoločnosti IZOALL, spol. s.r.o. za spoločnosť tak,
že nesúhlasí so sumou, ktorú žalobkyňa požaduje. Žalovaný žalobkyni nevrátil nespotrebovanú časť
ceny diela, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.1.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 8C/10/2017-58 zo dňa 08.08.2017,
ktorý bol z dôvodu včas podaného odporu žalovaným uznesením č.k. 8C/10/2017-74 zo dňa 19.09.2017
zrušený. Žalovaný v podanom odpore namietol právny základ ako aj výšku uplatňovaného nároku

žalobkyne a tento v celom rozsahu poprel. Kapacitne bol obsadený na celý rok 2015, žalobkyňa
bola uzrozumená, že ňou požadované práce nemôžu byť realizované žalovaným (stavebnou firmou).
Namietal tvrdenie žalobkyne, že ako dodávateľ diela sa zaviazal vykonať stavebné a rekonštrukčné
práce pre žalobkyňu v tvrdenom rozsahu a cene; namietal tiež, že došlo medzi stranami sporu k
uzatvoreniu nejakej dohody. Žalovaný nerealizoval dielo pre žalobkyňu a ani neeviduje prijatie žiadnej

platby zo strany žalobkyne, poprel prevzatie sumy 30.000,-Eur v hotovosti od žalobkyne. Obe strany
sporu viedli elektronickú komunikáciu zo svojich firemných emailov, čo však nepreukazuje existenciu
zmluvnéhovzťahumedzinimi.KrycílistrozpočtupredloženýžalobkyňoubolspracovanýpreGYNOSAN,
s.r.o., nie pre žalobkyňu, namietal tak nedostatok svojej pasívnej legitimácie v danom spore.

1.3.Žalovanýzároveňkveciuviedol,žežalobavychádzazdomnienky,žežalobkyňakonalaskonateľom

žalovaného konajúcim v mene žalovaného. Žalobkyňa so žalovaným neuzavrela zmluvu o dielo, konala
s fyzickou osobou, pánom J.. Pán J. bol koncom mája 2015 pozrieť rozsah prípadných stavebných
prác na dome žalobkyne a nezáväzne jej prisľúbil, že osloví tretie osoby, ktoré by boli ochotné
práce previesť. Páni S., Q. a B. boli ochotní ich realizovať mimo svojho pracovného zaradenia a vo
svojom osobnom voľne. Na prácach sa teda podieľali osoby, ktoré zabezpečil p. J.. Žalobkyňa sama

určovala, aké práce, v akom rozsahu a ako majú byt' vykonané, tretím osobám v tomto smere vydávala
pokyny, tieto osoby riadila a organizovala počas priebehu rekonštrukcie. Požadovala od nich aj práce
navyše, ktoré tieto osoby aj skutočne vykonali (rekonštrukcia kúpeľne, vymaľovanie, drenáž, dlažba
a kanalizácia pred domom, výkopové práce, odvoz zeminy na záhradu žalobkyne, výroba a osadenie
okien a dverí na altánku, deštrukcia a odvoz betónu pod bazénom, výroba foriem a výroba a osadenie

striešok na plot, čistenie a pratanie vecí z garáže a domu), pričom tieto nie sú predmetom žiadneho z
krycích listov. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa dala vypracovať dva krycie listy znejúce na rôzne
sumy, pri vypracovaní oboch krycích listov došlo k zásadným nedostatkom a nesprávnostiam, ktoré
majú podstatný vplyv na výšku uplatňovaného nároku žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala výšku ňou
požadovanej sumy. Nepreukázala ani, že žalovanému odovzdala 30.000,- Eur. Žalobkyňa nechala p.

Lojkovičovi v dielni tašku, ktorá obsahovala obálku s peniazmi v hodnote 20.000,- Eur. Keďže žalovaný
nebol subjektom tohto aktu, tvrdenia žalobkyne, že mu zaplatila sumu 30.000,- Eur, poprel.

1.4. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení § 631, § 642, § 451, § 457, § 458
Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že z výpovedí žalobkyne a žalovaného

mal preukázané, že medzi žalobkyňou aF.X. došlo v priebehu rokov 2014 a 2015 k nasledovným
jednaniam: Spoločnosť GYNOSAN, s.r.o. si prenajala priestory vo vlastníctve žalovaného, pričom v
týchto priestoroch boli nutné určité stavebné úpravy, ohľadne ktorých jednala s XXXXV., tieto boli
vykonané a spoločnosti GYNOSAN, s.r.o. bola spoločnosťou IZOALL, spol. s.r.o. vystavená faktúra,
ktorá bola uhradená prevodom na účet. Následne ešte v roku 2014 jednala žalobkyňa s X. J. ohľadne

stavebných prác na suteréne svojho rodinného domu, tieto boli vykonané a to osobami, ktoré zabezpečil
X. J., žalobkyni bola ním oznámená cena, ktorú požaduje na zaplatenie a tú X.ovi J.ovi zaplatila v
hotovosti. V roku 2015 jednala žalobkyňa s X. J. ohľadne ďalších stavebných prác na a pri rovnakej
nehnuteľnosti, tieto boli realizované osobami, ktoré zabezpečil X. J., žalobkyňa cenu diela zaplatila X.ovi
J.ovi v hotovosti. Pred začatím, v priebehu ani po ukončení prác neboli vystavované žiadne písomné

doklady. Z výpovedí žalobkyne a konateľa žalovaného X.a J.a mal súd prvej inštancie preukázané,
že obe zmluvné strany pri dohadovaní prenájmu priestorov a ich úpravách vedeli, že koná MUDr.
W. za spoločnosť GYNOSAN, s.r.o. a X. J. za spoločnosť IZOALL, spol. s.r.o.. Bolo im to zrejmé
z toho, že spoločnosť IZOALL, spol. s.r.o. bola prenajímateľom priestorov, ktoré i upravovala pre
viacerých nájomcov a spoločnosť GYNOSAN, s.r.o. bola nájomcom a úpravy vyžadovala, pričom o

sebe vedeli, že sú konateľmi týchto spoločností. Z výpovedí nevyplýva, že by sa v tomto prípade
osobitne žalobkyňa a X. J. bavili o tom, že úpravy bude realizovať právnická osoba a nie fyzická
osoba. Pri nasledujúcich jednaniach bolo tiež obom stranám bez osobitného vysvetľovania zrejmé,
že žalobkyňa jedná o úprave rodinného domu a jeho okolia sama za seba a nie ako konateľka
spoločnosti a to ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá mala byť rekonštruovaná. Konateľ žalovaného túto

skutočnosť nespochybnil. Žalobkyňa jednala s X. J. o stavebných úpravách na jej dome na základe ich
predchádzajúcej spolupráce. Prisvedčil žalobkyni, že pokiaľ sa jednania ničím nelíšili a ona ani žalovaný
osobitne neriešili, v akej pozícii X. J. pri jednaniach vystupuje, nemala žalobkyňa dôvod domnievať sa,
že pán J. jedná sám za seba a musela vychádzať z toho, že rovnako ako predtým pri úprave priestorovambulancie je v postavení konateľa žalovaného. Na základe uvedeného uzavrel, že tak stavebné práce
v roku 2014 na suteréne rodinného domu žalobkyne, ako aj ďalšie stavebné práce na dome a okolí v
roku 2015 boli dohodnuté medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý prejavil vôľu zaviazať sa k dohodnutým

plneniam prostredníctvom svojho konateľa.

1.5. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa výslovne žiadala, aby práce nezabezpečovala a nerobila
jeho firma, ale aby to zabezpečil len on ako fyzická osoba sám za seba, aby to bolo lacnejšie, považoval
súd prvej inštancie ako účelovú obranu, nakoľko X. J. v žiadnej z komunikácií, ktoré predchádzali

súdnemu konaniu neuviedol, že by výzvy smerované voči žalovanému považoval za nesprávne, keďže
nešlo o dohodu žalovaného, čo by bola prirodzená obrana, ak si žalobkyňa uplatňovala voči jeho
spoločnosti plnenie, i keď s ňou nemala žiadnu dohodu.

1.6. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy
o dielo, na základe ktorej mal žalovaný realizovať úpravy dvora a altánku za dohodnutú cenu 30.000,-

Eur. Na základe výpovedí svedkýň V. XX.XXX,- a Q.. P. W., ktoré potvrdili vedomosť o tom, že
žalobkyňa odovzdala túto sumu konateľovi žalovaného, mal preukázané tvrdenie žalobkyne o dohode
so žalovaným na cene diela 30.000,- Eur. Odovzdanie tejto sumy potvrdzuje pravdivosť tvrdenia o
dohode o cene diela v tejto výške. Pravdivosti tvrdení žalobkyne o dohode o výške ceny diela vo výške
30.000,- Eur a o zaplatení tejto sumy nasvedčuje aj tá skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný tvrdil,

že bolo vykonané dielo v hodnote 28.698,47 Eur, nikdy a to ani v rámci mimosúdnych rokovaní a
vzájomnej komunikácie nepožadoval od žalobkyne zaplatenie sumy prevyšujúcej 20.000,- Eur. Ďalej
mal z listinných dôkazov preukázané, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo a to e-mailom zo
dňa 19.04.2016. Odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy a keďže suma pripadajúca na reálne
vykonané práce je nižšia ako suma, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému, je žalovaný v zmysle § 457

Občianskeho zákonníka povinný zaplatiť žalobkyni sumu nespotrebovaných finančných prostriedkov.

1.7. Ohľadom výšky celkových nákladov, ktoré boli reálne vykonané u žalobkyne súd prvej inštancie
uviedol, že krycím listom, ktorým žalobkyňa preukazovala výšku žalovanej sumy boli celkové náklady
vyčíslené v sume 17.711,03 Eur. Žalovaný s touto sumou nesúhlasil, poukazoval na krycí list, podľa

ktorého boli celkové náklady v sume 28.698,47 Eur. S týmto vyčíslením nákladov nesúhlasila žalobkyňa
z dôvodu, že niektoré práce neboli urobené a určitý materiál nebol skutočne použitý. V prejednávanej
veci obe strany sporu vychádzali z toho, že minimálne náklady vo výške 17.711,03 Eur boli na stavebné
práce na rodinnom dome žalobkyne v roku 2015 použité. Žalovaný tvrdil, že bola použitá vyššia suma,
pričom ohľadne tohto tvrdenia nesie dôkazné bremeno. Krycí list, ktorý na preukázanie svojho tvrdenia

súdu žalovaný predložil, je rovnakej dôkaznej váhy ako krycí list predložený žalobkyňou, ktorý znie na
nižšiu sumu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že práve jeho krycí list predstavuje skutočne
vynaložené náklady, že materiál a práce boli skutočne v takej výške, ako je v ňom uvedené, keď krycí
list predložený žalobkyňou dosvedčuje použitie materiálu a vynaloženie nákladov na prácu v nižšej
výške. Okrem krycích listov žiaden z vykonaných dôkazov nepreukazuje výšku nákladov. Zároveň

žiaden z dôkazov navrhnutých žalovaným, ktorých vykonanie bolo súdom zamietnuté, nemal a nemohol
preukázať skutočnú výšku nákladov. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalovaný dôkazné bremeno
ohľadne tvrdenia o výške skutočných nákladov prestavby v sume 28.698,47 Eur neuniesol, tvrdenú
výšku nákladov nepreukázal.

1.8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobkyni sumu 12.288,97 Eur (rozdiel medzi sumou 30.000,- Eur, ktorá bola žalobkyňou
vyplatená žalovanému na základe zmluvy o dielo a sumou nákladov vynaložených na realizáciu diela
17.711,03 Eur, ktoré boli vynaložené).

1.9. Pohľadávka vrátiť finančné prostriedky sa stala splatnou pred podaním žaloby na súde prvej
inštancie, dňom vrátenia výzvy žalobkyne zo dňa 22.09.2016, ktorú si žalovaný v odbernej lehote
neprevzal. Žalobkyňa sa domáhala úrokov z omeškania len odo dňa podania žaloby na súd, t.j. od
27.04.2017, teda za obdobie omeškania žalovaného. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania v
správnej výške, preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.288,97 Eur od 27.04.2017 do zaplatenia.1.10. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa bola vo veci úspešná v plnej miere.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.b), d), e),

f) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie nedôvodne, titulom absencie objektívneho
vymedzenia osoby žalobkyne, aplikoval na osobu žalobkyne princíp ochrany slabšej strany, čím poprel
princíp rovnosti oboch sporových strán. Súd prvej inštancie tiež poprel princíp rovnosti zbraní a
právo žalovaného na kontradiktórne konanie tý, že zamietol všetky návrhy žalovaného na vykonanie

dokazovania smerujúce k preukázaniu nepravdivých a špekulatívnych tvrdení žalobkyne. Okresný
súd ignoroval povinnosť bremena tvrdenia a neakceptoval neunesenie dôkazného bremena na
strane žalobkyne; neprihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zároveň nerovnomerne a
jednostranne prihliadal len na údajnú procesnú aktivitu žalobkyne; nedôvodne neprihliadal na procesnú
aktivitu žalovaného. Nevykonaním žalovaným navrhovaných dôkazov, ktoré podľa názoru žalovaného

mali podstatný vplyv na ustálenie právneho základu a výšky uplatňovaného nároku žalobkyne, z
dôvodu, že ich žalobkyňa nebola schopná v priebehu súdneho konania predložiť, resp., že ich súd
prvej inštancie nepovažoval za potrebné od žalobkyne predložiť, došlo zo strany súdu prvej inštancie
k zjavnému znevýhodneniu postavenia žalovaného v danom súdnom konaní, čo nemožno vyložiť inak,
ako porušenie práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k

porušeniu zásady, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Nedôvodne tiež
presunul bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno výlučne na žalovaného.

2.2 Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal vady a nedostatky žaloby, žaloba je
špekulatívna a nepreskúmateľná aj z dôvodu absencie akéhokoľvek exaktného dôkazu preukazujúceho

skutkové a právne tvrdenia žalobkyne; ide o zjavne nedôvodnú žalobu. Žalovaný tiež apeloval na
dôsledné skúmanie splnenia podmienok konania, čo do rozsahu tvrdení žalobkyne spočívajúcej vo váhe
a objektívnej existencii dôkazných prostriedkov odôvodňujúcich právny základ a výšku uplatňovaného
nároku, poukazoval aj na neunesenie dôkazného bremena v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie. Okresný súd sa otázke nedostatku svojej pasívnej legitimácie žalovaného nezaoberal;

označený žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania; na túto skutočnosť mal súd prihliadnuť
aj bez návrhu. Žalovaný zároveň poprel a vyvrátil uplatnenými prostriedkami procesnej obrany všetky
skutkové tvrdenia žalobkyne. Uplatňovaný nárok žalobkyne sa pritom opiera len o nepreukázané
domnienky, účelovo vymodelovanú hypotézu skutkového stavu, špekulatívne závery a o nepodložené
tvrdenia.

2.3 Poukázal na vzájomne si odporujúce tvrdenia a domnienky žalobkyne vo vzťahu k žalovanému a
jeho pasívnej vecnej legitimácie; je zrejmé, že žalobkyňa nielen v roku 2014 ale aj v roku 2015 nevie
nepochybne preukázať, s kým, za akých podmienok a či vôbec bolo jej úmyslom uzatvoriť údajnú zmluvu
o dielo so žalovaným a ani to, akým spôsobom a s kým dohodla rozsah vykonaných prác, cenu za

vykonané práce, kto v skutočnosti práce realizoval a stanovoval následný rozsah prác. Žalobkyňa tak
neuniesla svoje dôkazné bremeno; primárnym sa javí úmysel žalobkyne, a to zrekonštruovať rodinný
dom mimo podnikateľskej aktivity žalovaného. Logickým vyústením osobných kontaktov žalobkyne
a konateľa žalovaného je, že s prosbou o pomoc pri zabezpečení majstrov a materiálu stavebnej
úpravy rodinného domu sa obrátila na p. J.a. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam sa súd prvej inštancie

nielen v konaní, ale ani v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal úvahami o možnom
preskúmavaní tvrdení strán sporu v otázke, či bolo vôbec úmyslom strán sporu uzatvoriť údajnú zmluvu
o dielo a či prejav vôle oboch strán sporu smeroval k uzatvoreniu takéhoto právneho úkonu. Preukázanie
tejto vôle nebolo zo strany súdu prvej inštancie zistené a nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania;výklad, ktorý v tomto smere prijal okresný súd je nesprávny a čo do objektívnej existencie právnych
úkonov aj nepreskúmateľný. Aj právny úkony pôvodného právneho zástupcu žalobkyne smerovali voči
osobe p. X.a J.a; už z uvedeného je zrejmé, že žalobkyni nebolo vôbec zrejmé, kto má na strane

údajného dlžníka vystupovať. Ak súd prvej inštancie posúdil tvrdenia žalobkyne a uzavrel, že k uzavretiu
zmluvy došlo so žalovaným, dospel k tomu nesprávnou aplikáciou a výkladom ustanovenia § 631
Občianskeho zákonníka, vychádzajúcim z neúplne zisteného skutkového stavu a len z ústnych vyjadrení
a domnienok žalobkyne, majúcej za následok nielen nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne
rozhodnutie veci, ale aj vznik nej procesnej vady konania. Žalovaný v rozpore so závermi súdu prvej

inštancie mal za preukázané, že v roku 2014 a ani v roku 2015 nebolo úmyslom žalobkyne akýmkoľvek
spôsobom uzatvoriť so žalovaným zmluvu o dielo. Súd prvej inštancie sa skutkovo nepresvedčivo a
neodôvodneneprikloniljednostrannenastranužalobkynetým,žetvrdeniažalovanéhoanímpredložené
dôkazy považoval len za účelovú obranu žalovaného. Okresný súd zároveň nevzal v úvahu podstatu
konania a primárny záujem žalobkyne na získaní ekonomickej výhodnosti pri realizácii rekonštrukcie
rodinného domu, mimo oficiálnej podnikateľskej činnosti žalovaného; došlo k porušeniu princípu legality

zo strany súdu v prvostupňovom konaní.

2.4 Podľa názoru žalovaného z obsahu svedeckých výpovedí označených svedkov vôbec nevyplýva
objektívne potvrdenie nielen údajnej výšky ceny za dielo, ale aj skutočnosti, že žalobkyňa údajnú sumu
za aj reálne žalovanému odovzdala. Okrem tvrdenia žalobkyne o údajnej sume odovzdanej žalovanému,

žiaden zo svedkov navrhnutých žalobkyňou nepotvrdil, že k takému aktu a v žalobkyňou tvrdenom
rozsahu aj v skutočnosti došlo. Žalobkyňa reálne nedisponuje žiadnym dôkazným prostriedkom
preukazujúcim hodnoverne a bez ďalších pochybností, že uvedenú sumu v tvrdenej výške žalovanému
aj skutočne odovzdala a nedisponuje ani žiadnym relevantným dôkazom preukazujúcim skutočné
prevzatie tvrdenej sumy žalovaným. Žalovaný zdôraznil, že obsahom svedeckých výpovedí svedkov

navrhnutých žalobkyňou nebolo objektívne potvrdenie tvrdení žalobkyne, ale jednalo sa len o
prezentáciu sprostredkovaných informácií podaných svedkyniam žalobkyňou, resp. tretími osobami, čo
nemožno vyhodnotiť zo strany súdu prvého stupňa ako hodnoverné preukázanie skutočnosti tvrdených
žalobkyňou.

2.5 Žalovaný zdôraznil, že sa žiadnym spôsobom nezaviazal vykonať dielo pre žalobkyňu za dojednanú
cenu a v dohodnutom čase, práce na rekonštrukcii rodinného domu žalobkyne neriadil a neorganizoval
a z dôvodu, že žalovaný na požiadanie žalobkyne len sprostredkoval osoby na vykonávanie prác, tak
ani nevystupoval ako zhotoviteľ diela.

2.6 Mal za to, že svedecké výpovede p. J.a, p.S., p. Q. a p. B., potvrdili, že práce na predmetnej
rekonštrukcii domu žalobkyne vykonávali len ako osoby, ktoré pre tento prípad, na požiadanie žalobkyne
sprostredkoval a zabezpečil p. J. a teda, že v danom prípade uvedené práce nevykonávali ako
zamestnanci žalovaného (len vo voľnom čase a ako fušku) a ani v mene žalovaného a teda, že práce na
rekonštrukcii domu žalobkyne v žiadnom prípade nerealizoval žalovaný. Obsah svedeckých výpovedí,

ich vierohodnosť, svedkami deklarované skutkové tvrdenia a ani osoby samotných svedkov neboli
zo strany žalobkyne popreté a ani spochybnené; súd prvej inštancie týmto dôkazným prostriedkom
nevenoval žiadnu argumentačnú pozornosť. V rozsudku okresného súdu absentuje riadne, náležité a
presvedčivé vyhodnotenie vykonaných dôkazov a ich odôvodnenie, čím došlo zo strany súdu prvej
inštancie k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

2.7 Žalovaný v spore namietal aj výšku uplatňovaného nároku a očakáva, že súd prvej inštancie sa s
touto otázkou náležite vysporiada.

2.8 odvolacom námietkou bolo aj tvrdenie, že súd prvej inštancie dôkaznému prostriedku žalobkyne

prisúdil neprimerane vyššiu zákonnú silu ako dôkaznému prostriedku predloženého žalovaným;
nevenoval pozornosť faktu, že podľa tvrdení a výpovede žalobkyne, táto vo veci úpravy jej rodinného
domu konala a jednala vždy len ako fyzická osoba, sama za seba, nie ako konateľka spoločnosti
GYNOSAN, s.r.o. V rozpore s uvedeným tvrdením žalobkyne, že jednala so žalovaným ako fyzická
osoba sú ale krycie listy, preukazujúce údajný nárok žalobkyne voči žalovanému zo dňa 22.05.2016 na

sumu 15.974,57 Eur a zo dňa 25.08.2016 na sumu 17.711,03 Eur vyhotovené na základe objednávky
spoločnosti GYNOSAN, s.r.o. a pre spoločnosť GYNOSAN, s.r.o., teda pre právnickú osobu, v ktorej je
žalobkyňakonateľom.Odpočiatkunamietalfakt,žežalobkyňaprávnyzákladuplatňovanéhonárokuvoči
žalovanému odvíja z krycích listov, vystavených pre GYNOSAN, s.r.o., ako právnickú osobu, ktorá nemáaktívnu vecnú legitimáciu vystupovať v danom spore, nie je stranou sporu a z tohto dôvodu nie je preto
možné krycie listy v danom spore žalobkyne ako fyzickej osoby, ako dôkazný prostriedok použiť, uplatniť
a na ich obsah relevantným spôsobom v konaní prihliadať. Žalobkyňou predložené listinné dôkazy

nie sú spôsobilé, čo do ustálenia výšky uplatňovaného nároku žalobkyne voči žalovanému, preukázať
pravdivosť tvrdení žalobkyne a na strane druhej, odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje
v tomto smere žiadne právne akceptovateľné a udržateľné odôvodnenie, čím došlo k porušeniu princípu
rovnosti sporových strán, práva žalovaného na spravodlivý proces a práva žalovaného na riadne
odôvodnenie rozhodnutia.

2.9 Žalovaný uzavrel, že so žalobkyňou neuzatvoril žiadnu zmluvu o dielo, a teda nezaviazal sa vykonať
dieloprežalobkyňuzadojednanúcenuavdohodnutomčaseanemoholtakvžiadnomsmerevystupovať
ako zhotoviteľ diela a žalobkyňa tak relevantným spôsobom ani nemohla odstúpiť od neexistujúcej
zmluvy o dielo so žalovaným. Z odôvodnenia rozsudku prvej inštancie nie je pre žalovaného zrejmé
a ani presvedčivé, akými logickými, právnymi a skutkovými aspektmi a na základe akého výkladu a

posúdenia dôkazných prostriedkov dospel súd prvej inštancie k tak jednoznačnému právnemu záveru
a k meritórnemu rozhodnutiu v danej veci.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že odvolanie žalovaného považuje
zaúčelovévsnaheoddialiťplnenie,naktorébolzaviazaný.Súhlasilasrozhodnutímsúduprvejinštancie,

ako aj s jeho odôvodnením. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného uviedla, že všetky námietky
žalovaného boli predmetom prieskumnej činnosti súdu v nachádzacom konaní, a súd prvej inštancie v
napadnutomrozsudkudostatočnejasne,vecneaprávnesprávnesvojerozhodnutieobjasnilazdôvodnil.
Ani jedna zo sporových strán nemala po poslednom pojednávaní návrhy na doplnenie dokazovania.
Skutočnosť,žesúdprvejinštancierozhodol,ženiektorédôkazynevykoná,niejevadoukonania,rovnako

tak nie je vadou konania, že sa súd prvej inštancie spravuje iným právnym názorom a vyhodnotí
jednotlivé dôkazy inak, ako si predstavuje žalovaný. Súd prvej inštancie mal vo veci aktívnu a pasívne
legitimáciu za preukázanú a dostatočne ju vyargumentoval v odôvodnení rozhodnutia. V napadnutom
rozhodnutí je odôvodnenie rozhodnutia oporou výrokovej časti a spĺňa požiadavky stanovené v § 220
ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil svedecké výpovede a v súlade so zákonom

a princípom spravodlivosti v zákonnom rámci uplatnil zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy
hodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k jasnému záveru, ktorý logicky a správne
odôvodnil a určite pri tom neporušil žiadne práva žalovaného.

3.1Navrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1C.s.p.akovecnesprávny

potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Konkretizoval,
žežalobkyňavdoterajšompriebehukonaniažiadnymprávneakceptovateľnýmspôsobomnepreukázala
právny základ uplatneného nároku (uzavretie zmluvy o dielo), čo nasvedčuje názoru žalovaného

o zásadnom neunesení dôkazného bremena, teda povinnosti označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti na strane žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa v podanom vyjadrení odkazuje na údajnú existenciu
všetkých, žalovaným tak žiadaných dôkazov, preukazujúcich tvrdenia žalobkyne o uzavretí zmluvy o
dielo, mal žalovaný za to, že žiadna z listín predložených žalobkyňou tieto jej tvrdenia nepreukazuje.
Žalovaný na jednej strane nepopiera výlučnú právomoc súdu v tom, či stranou sporu navrhovaný

dôkaz vykoná alebo nevykoná, na strane druhej to však neznamená, že je len na ľubovôli súdu
vylúčiť (nevykonať) dôkaz, popierajúci rozhodný skutkový stav a doterajšie tvrdenia strany sporu, teda
dôkaz zodpovedajúci objektívnej pravde. Nevykonanie žalovaným navrhovaných dôkazov, majúcich
rozhodujúci význam pre posúdenie tak zásadných sporných otázok akými v danom spore boli
otázky aktívnej legitimácie žalobkyne, pasívnej legitimácie žalovaného, právneho základu a výšky

uplatňovaného nároku, priamo zakladá odvolací dôvod podľa § 365, ods.1, písm. e) C.s.p.. Súd prvej
inštancie odignoroval povinnosť bremena tvrdenia žalobkyne; neprihliadol k zásadnému neuneseniu
dôkazného bremena zo strany žalobkyne. Žalobkyňa v konaní žiadnym objektívnym dôkazom
nepreukázala skutkovú a právnu dôvodnosť žalobného návrhu, neodôvodnila relevantným spôsobom
právny základ, ako aj výšku žalobným návrhom uplatňovaného nároku voči žalovanému, z hľadiska

hypotézy právnej normy nesplnila svoju zákonnú povinnosť, teda nesplnila svoju dôkaznú povinnosť,
na ktoré nesplnenie mal súd prvej inštancie povinnosť prihliadať (§ 191 ods.1 C.s.p.). Žalobkyňa v
konaní reálne nedisponovala a ani doteraz objektívne nedisponuje žiadnym dôkazným prostriedkom
preukazujúcim hodnoverne a bez ďalších pochybností uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným anaplnenie tak zákonného rámca ustanovení § 631, § 642, § 451, § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka,
z čoho nemožno vyvodiť iný záver než ten, že svoje tvrdenia nepreukázala. V ostatku poukázal na obsah
podaného odvolania.

5. Žalobkyňa v duplike na repliku žalovaného zotrvala na dovtedajšej skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v žalobe, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Zdôraznila, že žalovaný v vyjadrení
opakovane uvádza rovnaké okolnosti a svoje skutkové a právne závery, s ktorými sa súd prvej inštancie
už vysporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu zákonné, spravodlivé a plne

rešpektujúce zásady spravodlivého procesu.

6. K duplike žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný ako odvolateľ, zotrval na dovtedajšej argumentácii.
Mal za to, že vo vyjadrení žalobkyne absentuje akákoľvek vecná právna argumentácia, ktorá by
dosvedčovala tvrdeniu žalobkyne nielen o opodstatnenosti uplatneného nároku, ale aj o naplnení
všetkých zákonných predpokladov preukazujúcich dôvodnosť požiadavky žalobkyne na súdnu ochranu.

7. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

8. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie, spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec
správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie, na základe ktorých súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z dôvodu,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

10. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
V prejednávanej veci ide o nárok, ktorého základom mala byť zmluva o dielo uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným, predmetom ktorej mali byť rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach žalobkyne. Výšku
uplatneného nároku žalobkyňa odvodila ako rozdiel medzi výškou ňou poskytnutých finančných

prostriedkov žalovanému a hodnotou realizovaných rekonštrukčných prác. Žalovaný v spore a v
podanom odvolaní namietol vecnú legitimáciu strán sporu, tak aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne ako
aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu; tvrdil, že žiadna zmluva medzi ním a žalobkyňou, ktorej predmetom
by boli rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach žalobkyne, uzavretá nebola. Zároveň namietal aj výšku
uplatneného nároku; priznaný nárok podľa jeho názoru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní pred

súdom prvej inštancie.

10.1 Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu, skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok

zamietnutie žaloby. „Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky, č.k. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku

sp.zn. 3Cdo 192/2004 vyslovil, že: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takomto prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).
Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, zktoréhovyvodzuježalobouuplatnenýnárok.Preoznačeniestavuvyplývajúcehozhmotnéhopráva,kedy
je jeden účastník subjektom práva, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom práve používa pojem
vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa

určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ale
vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľnom hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Aj po prijatí nového procesného predpisu sú vyššie
citované závery plne aplikovateľné.

10.2 Súd prvej inštancie otázke vecnej legitimácie strán sporu venoval náležitú pozornosť, treba však
pripomenúť, že strany sporu ako účastníci zmluvy o dielo otázke náležitej zmluvnej dokumentácie
potrebnú dôslednosť nevenovali. Aj z uvedeného dôvodu je existencia zmluvy o dielo uzavretej medzi

stranami sporu preukázaná nie písomnou zmluvou (ktoré absentuje). Súd prvej inštancie v rámci
vyhodnotenia aktívnej vecnej legitimácie správne vychádzal zo samotnej existencie diela (vykonaných
rekonštrukčných prác), konktraktačnému procesu predchádzajúcemu začatiu vykonávania prác. Aj
odvolaciemu súdu sa javí za preukázané, že tento kontraktačný proces prebiehal medzi žalobkyňou a
p. J., ktorý je konateľom a spoločníkom žalovaného. Aktívnej legitimácii žalovanej svedčí predovšetkým

skutočnosť, že s konateľom žalovaného rokovala osobne, išlo o rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti
v jej vlastníctve. Uvedené závery vyplývajúce z dovtedajších vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným
(pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne) vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného
súdu, v odôvodnení ktorého (bod 26. a bod 27.), kde sa súd prvej inštancie uvedenými skutočnosťami
dôsledne zaoberal a správne uzavrel, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby,

ktorej nárok vyplýva zo zmluvy o dielo vo vzťahu k rekonštrukčným prácam v jej vlastníctve.

10.3 Daná je aj pasívna vecná legitimácia žalovaného. S prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej
veci, skutočnosť, že strany sporu v rámci prípravných a realizačných prác a ani po ich ukončení si
nevystavovali žiadne písomné doklady, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne uzavrel,

že žalobkyňa zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli rekonštrukčné práce na jej nehnuteľnostiach,
uzavrela so žalovaným. Súd prvej inštancie sa v rozsudku (bode 26. a 27.) dostatočne vysporiadal
s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a správne uzavrel, že stavebné práce v roku 2014,
ako aj v roku 2015 boli dohodnuté medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý konal prostredníctvom svojho
konateľa, pána X.a J.a; žalovaného správne považoval za pasívne legitimovaného v danom spore.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade, ak by X. J. konal sám za seba,
tak by túto skutočnosť uviedol v komunikácií so žalovanou, ktorá predchádzala súdnemu konaniu, čo
však nespravil. Keby nedošlo k dohode medzi žalobkyňou a jeho spoločnosťou, výzvy smerované voči
žalovanému by prirodzene považoval za nesprávne, hlavne v prípade, ak si žalobkyňa uplatňovala voči
jeho spoločnosti plnenie, aj keď s ňou nemala žiadnu dohodu. Z emailovej komunikácie na č.l. 29 spisu

však nepochybne vyplýva, že pán X. J. vystupoval ako konateľ žalovaného. V uvedenej mailovej správe
uvádza, že „na budúci týždeň som prizval znalca na oceňovanie stavebných prác. Ako náhle budem mať
k dispozícii odborný posudok za vykonané práce a služby, bude Vám vystavený daňový doklad (faktúra a
dodacílist),ktorýVámbezzbytočnýchprieťahovpošlem“.Uvedenékonštatovaniažalovanéhodokazujú,
že sám sa cíti byť zhotoviteľom podľa zmluvy o dielo, inak by nemal dôvod fakturácie a vystavenia

dodacieho listu. Ani skutočnosť, že práce na rekonštrukcii domu žalobkyne vykonávali osoby, ktoré pre
tento prípad zabezpečil pán X. J., a ktoré prácu vykonávali mimo pracovný pomer nepreukazujú, že pán
X. J. nevystupoval ako konateľ žalovaného. Je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že p. J. je spoločníkom
a konateľom žalovaného, ktorý má v predmete činnosti stavebné práce rôzneho charakteru. V zmysle
vyššie uvedeného sa nemožno ani domnievať, že materiál k rekonštrukčným prácam a osoby, ktoré

žalobkyni na fyzickú realizáciu rekonštrukčných prác zabezpečil, obstaral ako fyzická osoba, najmä
pokiaľ pred realizáciou predmetnej zmluvy v prospech obchodnej spoločnosti žalobkyne (GYNOSAN
s.r.o.)vykonávalastavebné(rekonštrukčné)prácepráveobchodnáspoločnosť,ktorá vkonanívystupuje
na žalovanej strane.

10.4 V tomto smere žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a tvrdil, že
žalobkyňa vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii neuniesla dôkazné bremeno, konštatovaný skutkový
stavpreukazujelenvýpoveďžalobkyne.Odvolacídôvodvzmysleustanovenia§365ods.1písm.f)C.s.p.
spočíva v nesprávnosti v zisťovaní skutkového stavu; k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonanýchdôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak došlo k rozporu so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vtedy, ak súd svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, ktorá

z vykonaných dôkazov nevyplýva alebo nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané a vyšli počas dokazovania najavo; nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia a poukazoval na
konkrétne skutočnosti obsiahnuté v jednotlivých dôkazoch (výpovediach svedkov), ktoré podľa jeho
názoru závery súdu prvej inštancie spochybňujú.

10.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd dôkazy a tvrdenia strán hodnotí podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (čl.15 C.s.p.). Žiadny dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu; z uvedeného dôvodu je nevyhnuté, aby súd prvej inštancie všetky vykonané
dôkazy presvedčivo vyhodnotil a zaoberal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie a naplnil tak ustanovenie § 220 ods.2 C.s.p, podľa ktorého má okrem iného jasne a výstižne

vysvetliť, ktoré zo skutočností považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. A uvedené skutočnosti z napadnutého rozsudku nepochybne vyplývajú. Súd prvej inštancie
sa s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného dôsledne v napadnutom rozsudku vyporiadal;
uviedol, z akých dôvodov považoval žalovaného za účastníka zmluvy o dielo uzavretej so žalobkyňou a

predmetom ktorej boli rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach žalobkyne. Nie je možno konštatovať,
že svoje rozhodnutie založil len na tvrdeniach žalobkyne, prihliadol na predošlé vzťahy medzi stranami
sporu, keď žalovaný v prospech obchodnej spoločnosti žalobkyne vykonával rovnako rekonštrukčné
práce, prihliadol na kontraktačný proces, faktické správanie sa strán sporu počas realizácie diela ako
aj následne, po vzniku sporu medzi stranami vo vzťahu ku kvalite diela, dodržiavaniu harmonogramu

prác, zabezpečení materiálu ako aj osôb, ktoré fyzicky vykonávali rekonštrukčné práce. Súd prvej
inštancie vysvetlil prečo niektoré zistené skutočnosti (neexistencia dokladov, neevidovanie v účtovníctve
žalovaného) nepovažoval za dôkaz toho, že k uzavretiu zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. V
kontexte týchto skutkových zistení súdu prvej inštancie nemožno dôvodne tvrdiť, že okresný dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie správne

zdôraznil, že skutočnosti na strane žalovaného, prípadné konanie v rozpore s právnymi predpismi,
nemožno vykladať na ťarchu žalobkyne. U žalovaného súd prvej inštancie aplikujúc zásadu voľného
hodnotenia dôkazov správne ustálil, že bol účastníkom zmluvy o dielo, na základe ktorej mali byť
žalovanému poskytnuté finančné prostriedky za účelom realizácie rekonštrukčných prác. Naopak,
hodnotenie dôkazov, tak ako ich v podanom odvolaní vykonal žalovaný, nezodpovedá pritom princípu

voľného hodnotenia dôkazov, keď dôkazy hodnotil jednotlivo a nie vo vzájomných súvislostiach.

10.6 Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré zo žalovaným navrhovaných dôkazov nevykonal, tento postup
zdôvodnil spôsobom uvedeným v ustanovení 220 ods. C.s.p. (bod 6 napadnutého rozsudku). S
odôvodnením takéhoto postupu sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje a na doplnenie uvádza, že

je v právomoci súdu rozhodnúť o tom, či stranou sporu navrhnutý dôkaz vykoná alebo nevykoná (§
185 C.s.p.), pričom je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy (§
220 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žiaden z žalovaným
navrhnutých dôkazov, ktorých vykonanie zamietol, nemohol preukázať spornú výšku dlžnej sumy.
Nevykonaním navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie neporušil právo žalovaného na spravodlivé

súdne konanie.

10.7 Nesprávne je aj odvolacie tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie na žalobkyňu aplikoval
princíp ochrany slabšej strany a poprel princíp rovnosti oboch strán sporu. Pokiaľ ide o krycie listy,
tieto mali rovnakú dôkaznú váhu, dôkaznému prostriedku žalobkyne neprisúdil vyššiu zákonnú silu,

ako dôkaznému prostriedku predloženému žalovaným. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden z
vykonaných dôkazov, okrem krycích listov, nepreukazoval skutočnú výšku spotrebovaných nákladov.
Súd prvej inštancie následne prirodzene vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré medzi stranami neboli
sporné (do výšky 17.711,03 Eur sporné neboli), v dôsledku čoho dospel k správnemu záveru, že
žalovaný dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky nákladov prestavby v sume 28.698,47 Eur

neuniesol a tvrdenú výšku nákladov nepreukázal. Na preukázanie vykonaných prác v sume 28.698,47
Eur (resp. prevyšujúcich sumu 17.711,03 Eur preukázanú žalobkyňou) žalovaný nenavrhol pred súdom
prvej inštancie a ani v odvolacom konaní vykonanie žiadneho dôkazu, napr. znalecké dokazovanie, za
účelom stanovenia sumy spotrebovaných nákladov.10.8 K námietke žalovaného o tom, že žalobkyňa právny základ uplatňovaného nároku voči nemu
odvíja z krycích listov vystavených pre GYNOSAN, s.r.o., ako právnickú osobu odvolací súd uvádza,

že krycie listy boli vystavené pre GYNOSAN, s.r.o. MUDr. W., bol v nich uvedený aj titul a priezvisko
žalobkyne. Žalobkyňa v spore neuplatňovala náklady spojené s vystavením krycieho listu, ale z rozdielu
medzi dohodnutou cenou diela a skutočne vynaloženými nákladmi; podstatné je, že z krycieho listu
predloženého žalobkyňou vyplývajú skutočnosti týkajúce sa realizovanej rekonštrukcie nehnuteľností
žalobkyne, ktorú, ako už bolo vyššie uvedené, realizoval žalovaný.

10.9 Uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami sporu mal tak odvolací súd v zhode so závermi súdu
prvej inštancie preukázané tým, že pred začatím stavebných prác na nehnuteľnosti žalobkyne bol medzi
ňou a žalovaným dohodnutý termín vykonania prác (do konca roka 2015), rozsah prác ako aj suma, za
ktorú majú byť práce vykonané a zároveň tým, že časť dohodnutých prác sa aj skutočne zrealizovala, čo
nepoprela žiadna zo strán. Uzavretie zmluvy o dielo preukazuje kontraktačný proces, reálne správanie

sa strán zmluvy, zo strany žalovaného najmä tým, že zabezpečil materiál a osoby, ktoré rekonštrukčné
práce reálne vykonávali, vykonanie prác v čiastočnom rozsahu preukazujú aj samotné krycie listy
predložené stranami sporu. Sporné bolo len to, že v akej hodnote boli rekonštrukčné práce vykonané.
Aj v tomto smere sú závery súdu prvej inštancie súladné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; je
potrebné vzchádzať aj z tvrdení žalobkyne o odovzdaní sumy 30.000,-Eur X.ovi J.ovi ako konateľovi

žalovaného, ktorý síce prevzatie uvedenej sumy poprel. Je však nesporné, že dohodnuté práce sa v
čiastočnom rozsahu realizovali, nemožno dôvodne v rozpore s princípmi logiky tvrdiť, že k tomu došlo
bez poskytnutia finančných prostriedkov. Bez poskytnutia zálohy (resp. ceny dohodnutých prác) by
zrejme len ťažko bola rekonštrukcia vykonávaná, najmä pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplýva,
že materiál zabezpečoval žalovaný, nárok na zaplatenie tohto materiálu on voči žalobkyni neuplatnil.

Rovnako svedkyne potvrdili vedomosť o odovzdaní sumy 30.000,-Eur žalovanému. Aj keď neboli
priamym svedkom odovzdania finančných prostriedkov, v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi a
zistenými skutkovými okolnosťami mal aj odvolací súd zato, že došlo k dohode o cene diela (30.000,-
Eur) s tým, že uvedené finančné prostriedky boli žalobkyňou žalovanému odovzdané.

10.10 Neobstojí ani námietka žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku,
nakoľko súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne, v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. uviedol
skutočnosti, ktorými podoprel svoje rozhodnutie, ktorým žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť
žalobkyni sumu 12.288,97 Eur spolu s príslušenstvom. Jeho skutkové a právne závery nie sú v danom
prípade v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky. Aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013 vyslovil
záver, že „za porušenie základného práva, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu
(v tomto prípade žalovaného)“.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe v
plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 12.288,97 Eur s príslušenstvom
(30.000,- Eur - 17.711,03 Eur); odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda
aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom závislým podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., ako vecne
správny potvrdil.

12.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
úspešná, preto jej odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2, druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).