Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113229940
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6113229940.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti
žalovanému V. K.M., G.. XX. XX. XXXX, K. P. R. XX, K. K., za účasti VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV o. z., so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava (vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného do 30. 06. 2016), zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká
36, Bratislava, o zaplatenie 1 257,30 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, o. z., so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava, IČO: 42 362 962 má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 10. 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1
257,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 09. 12. 2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodňuje tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

XX. XX. XXXX uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 1555(ďalej „postupca“) a žalobcom, postupca postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala 1 504,39 Eur (istina 1257,30 Eur,
úrok z omeškania 247,09 Eur), pričom sumu 247,09 Eur si žalobca neuplatňuje. Právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej zriadil žalovanému účet na
realizáciu bezhotovostných a hotovostných platobných operácií. Nakoľko žalovaný prečerpal prostriedky
a dostal sa do nepovoleného prečerpania, zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu

zmluvy. Žalovaný po postúpení pohľadávky nič neuhradil, preto si žalobca okrem istiny 1 257,30 Eur
uplatnil zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ počnúc od 09. 12. 2011, t.j. odo dňa
nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.

2. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10. 10. 2014 vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. Nevedel sa vyjadriť k okolnosti, či a akú výšku sumy čerpal, resp. koľko zaplatil.

3. Rozsudkom č. k. 13C/174/2014- 74 zo dňa 10. 10. 2014 súd žalobu zamietol (pre neunesenie
dôkazného bremena) s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie
žalobcuKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč..k.13Co/69/2015-129zodňa28.12.2016rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutieje nepreskúmateľné. V odôvodnení uviedol, že v spore o zaplatenie dlhu z úveru má veriteľ bremeno
tvrdenia, že s dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli
finančné prostriedky a že dlžník riadne a včas úver nesplatil. Z tohto bremena tvrdenia pre veriteľa

následne vyplýva bremeno dôkazné, avšak len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva
bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky. Pokiaľ budú tieto
skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno.

4. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, o.z. (vedľajší účastník na strane žalovaného

do 30. 06. 2016) v písomných vyjadreniach uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v dôsledku čoho nie je
daná jeho aktívna vecná legitimácia v spore. Konkrétne žalobca nepredložil písomnú výzvu adresovanú
klientovi, že je v omeškaní a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej
osobe. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase je postúpenia bola spôsobilá na
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

5. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil
relevantnéoznámeniepostupcužalovanémuopostúpenípohľadávkyspodacímhárkom.Zastávanázor,
že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nemožno spájať s aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Podľa jeho názoru zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené

vpredmetnomustanovenípodmieňovaliplatnosťprávnehoúkonupostúpeniapohľadávky.Anidoručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), účinný od 01.

07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu súd v súlade s 150 ods. 2 CSP vyzval žalobcu na

doplnenie skutkových tvrdení. Žalobca tieto doplnil písomným podaním, v ktorom uviedol, že žalovaný
dňa 20. 02. 2006 požiadal pôvodného veriteľa o nastavenie kontokorentného úveru. Pôvodný veriteľ mu
v zmysle oznámenia o nastavení kontokorentného úveru poskytol povolené prečerpanie k účtu vo výške
663,88 Eur (20 000,- Sk). Žalobca predložil prehľad histórie transakcií na bežnom účte žalovaného
za obdobie od 15. 01. 2007 do 13. 12. 2011. Uviedol, že súčet debetných operácií na účte žalovaného

predstavuje sumu 25 748,39 Eur (z toho realizované platby z účtu 24 356,35 Eur, poplatky 116,11 Eur,
debetné úroky 601,79 Eur, debetný zostatok na účte 674,14 Eur), kreditných operácií sumu 24 491,09
Eur.Rozdieldebetnýchakreditnýchoperáciívovýške1257,30Eurpredstavujenepovolenéprečerpanie
na účte. Žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 14. 08. 2007, a pôvodný veriteľ ukončil zmluvný vzťah
listom zo dňa 15. 11. 2010 - výpoveďou.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listín, najmä zmluvou o bežnou
účte zo dňa XX. XX. XXXX, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 20.
02. 2006, oznámením o nastavení kontokorentného úveru, všeobecnými obchodnými podmienkami
VÚB, a.s. pre depozitné produkty, platobnou históriou (č.l.141- 143), výpoveďou zmluvy o bežnom

účte zo dňa 15. 11. 2010 s fotokópiou plnej zásielky, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.
12. 2011 vrátane prílohy, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 01. 2012, pokusom o zmier,
výsluchom žalovaného, vypočutím právneho zástupcu žalobcu, písomnými vyjadreniami žalobcu a
bývalého vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli a zistil
tento skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 12. 07.
2004 zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom
bolo aj otvorenie a vedenie bežného účtu, vydanie a používanie debetných platobných kariet. Kúčtu bola možnosť nastavenia limitu povoleného prečerpania po splnení kritérií stanovených bankou.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty
(ďalej VOP).

12. Žalovaný dňa 20. 02. 2006 požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie kontokorentného
úveru - flexidebetu vo výške 20 000,- Sk (663,88 Eur). V tejto požadovanej výške mu bol schválený s
nastavením od 21. 02. 2006, čo vyplýva z oznámenia o nastavení kontokorentného úveru.

13. Listom zo dňa 15. 11. 2010 banka vypovedala zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Predmetná
zásielka sa vrátila späť ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote.

14. Z prehľadu transakcií na účte žalovaného č. XXXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 141 - 143 spisu) vyplýva,
že žalovaný kontokorent využíval a peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 20 000,- Sk čerpal.

Posledný krát vykonal úhradu dňa 14. 08. 2007 a posledný krát finančné prostriedky čerpal dňa 26. 11.
2007, kedy stav účtu predstavoval - 19794,98 Sk (- 657,07 Eur). Následným účtovaním poplatkov a
debetných úrokov sa žalovaný dostal od 30. 11. 2007 do nepovoleného prečerpania, ktoré nevyrovnal.
Z prehľadu vyplýva, že suma 1 257,30 Eur nepredstavuje iba istinu, ako tvrdí žalobca, ale jej súčasťou
sú aj debetné úroky a poplatky. Ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.04.2017,

žalovaný realizoval z účtu platby vo výške 24 356,35 Eur, zaplatil 24 491,09 Eur, t.j. viac, avšak tieto
finančné prostriedky sa započítavali aj na debetné úroky a poplatky, v dôsledku čoho rozdiel debetných
a kreditných operácií predstavuje 1 257,30 Eur.

15. Žalobca na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo

dňa 08. 12. 2011 uzatvorenú medzi Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom. Ďalej oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 01. 2012 adresované postupcom
žalovanému, bez dokladu o jeho doručení žalovanému. Podľa prílohy 1 k zmluve predmetom postúpenia
bola aj pohľadávka voči žalovanému vo výške 1 504,39 Eur (istina 1 257,30 Eur, úroky z omeškania
247,09 Eur).

16. Podľa § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho
majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

17. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 263 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere ( § 497),

zmluvy o bežnom účte ( § 708).

20. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

21. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení účinnom od
01. 05. 2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.22. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24.Podľa§526ods. 1 OZpostúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinného od 01. 05. 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

28. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania a pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

30. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa
12. 07. 2014 zmluvu o bežnom účte v zmysle v zmysle § 708 a nasl. Obchodné zákonníka s
možnosťou povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených vo VOP banky. Taktiež nebolo
sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na jeho žiadosť povolené prečerpanie
účtu (kontokorent) vo forme flexidebetu a to od 21. 02. 2006 s limitom 20 000,- Sk. Žalobca výpisom

z účtu žalovaného preukázal, kedy, v akom rozsahu žalovaný peňažné prostriedky čerpal aj to, kedy
limit povoleného prečerpania prekročil, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania, ktoré nevyrovnal.
Žalovaný výšku žalovanej pohľadávky nerozporoval, vzniesol námietku premlčania.

31. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako zmluvu o

úvere (v rámci zmluvy o bežnom účte v súlade s § 710 Obchodného zákonníka), ktorá je tzv. absolútnym
obchodom v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (resp. § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka v čase uzatvorenia zmluvy), vzhľadom na povahu zmluvných strán sa zároveň
jedná o spotrebiteľskú zmluvu (v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.), preto je súd v zmysle§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ex offo povinný pri uplatnení nároku zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať,
či nie je premlčaný. Súd pritom vychádza z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa priaznivejšie a to aj so zreteľom na ust. § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 2 veta tretia OZ účinného od 01. 05. 2014, ktoré sa aplikuje aj na právne
vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR sp. zn.. 3MCdo 14/2014 z 21. apríla 2015).

32. Súd z výpisu účtu zistil, že žalovaný vykonal poslednú kreditnú operáciu dňa 14. 08.
2007, a posledný krát čerpal peňažné prostriedky dňa 26. 11. 2007. Následným účtovaním poplatkov

a debetných úrokov došlo k prekročeniu limitu povoleného prečerpania dňa 30. 11. 2007, kedy bolo
prečerpanie vo výške - 20 073,34 Sk. Vzniklo tak nepovolené prečerpanie, ktoré od tohto dátumu
narastalo účtovaním poplatkov a úrokov, pričom až listom zo dňa 15. 11. 2010 právny predchodca
žalobcu zmluvu vypovedal. Podľa bodu 46 VOP prečerpanie sa poskytuje na obdobie 12 mesiacov,
ktoré začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. O výške a začiatku
povoleného prečerpania VÚB, a.s. písomne informuje majiteľa účtu. t.j. v tomto prípade od 21. 02.

2006. Podľa bodu 47 VOP VÚB, a.s. môže povolené prečerpanie zrušiť, najmä ak majiteľ účtu do
uplynutia 12 mesačnej lehoty splatnosti nevyrovná debetný zostatok na bežnom účte. Podľa bodu 53
VOP debetný zostatok na bežnom účte nadobúda charakter nepovoleného prečerpania aj v prípade, ak
majiteľ účtu nevyrovná debetný zostatok bežného účtu po uplynutí povolenej doby trvania prečerpania
(12 mesiacov). Podľa bodu 55 VOP v prípade vzniku nepovoleného prečerpania zašle VÚB, a.s.

majiteľovi účtu upomienku, s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu do 15 dní po jej obdržaní.
Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej lehote, VÚB, a.s. vyhlási okamžitú splatnosť celej
pohľadávky, vrátane príslušenstva. V súlade s uvedeným má súd za to, že splatnosť poskytnutého limitu
flexidebetu bola zmluvnými stranami dohodnutá jeden-krát ročne, v tomto prípade v zmysle oznámenia
o nastavení kontokorentného úveru vždy k 21. 02. príslušného roka. Ak teda kontokorent bol poskytnutý

na obdobie 12 mesiacov, a ku dňu 30. 11. 2007 žalovaný limit prekročil a tento do 21.
02. 2008 nevyrovnal (vzhľadom na nastavenie limitu od 21. 02. 2006), dostal sa do nepovoleného
prečerpania, v dôsledku čoho mohol právny predchodca žalobcu povolené prečerpania zrušiť okamžite,
vyhlásiť okamžitú splatnosť poskytnutého flexikreditu alebo vypovedať zmluvu o bežnom účte a teda aj
povoleného prečerpania oveľa skôr ako cca 3 roky po vzniku nepovoleného prečerpania. Skutočnosť,

že k vypovedaniu zmluvy o bežnom účte došlo až listom zo dňa 15. 11. 2010, súd nepovažoval za
smerodajné pri vyhodnotení začiatku plynutia premlčacej doby, ale prihliadal na dohodnutú konečnú
splatnosť úveru. Žalovaný bol preukázateľne v nepovolenom debete nepretržite od roku 2008, žalobca
doručil žalobu na súd až dňa 23. 10. 2013, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, preto tento nárok
nie je možné v dôsledku premlčania priznať.

33. Zároveň súd konštatuje, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna sporová strana nenamieta (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 20010). V

konaní sa žalobca ako postupník domáha voči žalovanej zaplatenia pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť
od postupcu - banky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2015. Doklad o doručení
oznámeniaopostúpenípohľadávkyžalovanémunepredložil.Pritzv.bankovýchúveroch,kdepostupcom
pohľadávky je banka alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu, je ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vo vzťahu k ustanoveniu § 524 OZ právnou normou lex specialis,

ktorá sa uplatní prednostne a stanovuje zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky banky na
tretiu osobu, ktorá nie je bankou, pričom vyžaduje ich súčasne splnenie a to: 1/ klient nesplnil riadne a
včas, čo i len časť svojho splatného záväzku voči banke, 2/ omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní, 3/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol klient písomne
vyzvaný (viď napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09. 12.

2015). Splnenie týchto podmienok žalobca nepreukázal. Predovšetkým žalobca nepreukázal, že by
VÚB, a.s. zaslala žalovanému písomnú výzvu na splatenie dlhu, s ktorým bol v omeškaní dlhšie ako
90 dní (predložená výpoveď zmluvy nie je výzvou na plnenie). Nakoľko zákon o bankách vyžaduje pre
platnépostúpeniepohľadávkybankynatretiuosobukumulatívnesplneniepodmienokvzmysle§92ods.
8, pričom ich splnenie žalobca nepreukázal, súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok je

neplatný právny úkon v zmysle 39 OZ pre jeho rozpor so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona o bankách) a
teda aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore nie je daná.34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods.
1 CSP a contrario tak, že v spore úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal,
keďže výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

35. Zároveň súd rozhodol o trovách konania bývalého vedľajšieho účastníka podľa § 255 ods. 2 CSP
a § 470 ods.1 a 2 CSP (s prihliadnutím na § 93 ods. 4 O. s. p.), keď žalovaný, na strane ktorého do
konania vstúpil, bol úspešný v celom rozsahu, preto aj vedľajší účastník má nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O jej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší

súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.