Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405208980
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6405208980.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu P.. C. E., narodeného XX. XX.
XXXX, trvale bytom T. H. D., T. XXX/XX, proti žalovanému PHARMACOPOLA, s.r.o., so sídlom Žiar nad
Hronom, Svätokrížske námestie č. 11, IČO: 31 570 895, zastúpenému WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Banská Bystrica, Horná 65/A, IČO: 47 257 164, o žalobe podľa § 135c
Občianskeho zákonníka, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
7C/255/2005-521 zo dňa 13. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že žalobu žalobcu o povinnosti uloženej žalovanému demontovať a odstrániť sklad
technických plynov súp. č. XXX, na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele
číslo X/XX, vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie X. a sklad č. 1, súp. č. XXX, zapísaný na LV
č. XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele č. X/X, vedenej na LV č. XXXX pre

katastrálne územie D. X., zamieta. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy
konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 03.11.2005 domáhal aby súd zaviazal žalovaného demontovať
a odstrániť sklad technických plynov evidovaných pod súpisným číslom XXX, na CKN parcele č. X/XX
a sklad číslo 1, evidovaný pod číslom XXX, na CKN parcele č. X/X, vedených Správou katastra v Žiari

nad Hronom, pre Katastrálne územie D. X., na LV č. XXXX. Písomným podaním zo dňa 12.06.2007
označenom ako písomný návrh na pripustenie alternatívneho žalobného petitu, žalobca uviedol, že
z dôvodov uvedených v podanom návrhu, pre prípad ak by súd zistil nereálnosť odstránenia stavieb
zo zákonných dôvodov, s poukazom na Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, žiadal pripustiť
alternatívny petit návrhu a to tak, že vlastníctvo k stavbe skladu technických plynov evidovaných pod
číslom súpisným XXX, na CKN parcele X/XX, resp. skladu č. 1, evidovaného pod číslom súpisným č.
XXX, na CKN parcele X/X, pre Katastrálne územie D. X., na LV č. XXXX prikáže do vlastníctva žalobcu,

ako vlastníka pozemkových nehnuteľností, na ktorých stavby stoja, za náhradu určenú znaleckým
posudkom. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C 255/2005-115 zo dňa 28.11.2008
Okresný súd v Žiari nad Hronom pripustil zmenu žaloby tak, že naďalej konal o žalobe žalobcu, ktorým
sa tento domáhal demontovania a odstránenia skladov technického plynu, evidovaných pod súpisnýmčíslom XXX, na CKN parcele X/XX a skladu č. 1, evidovaného aktuálne pod číslom súpisným XXX, na
CKN parcele X/X, zapísaných na LV č. XXXX, pre Katastrálne územie D. X., alternatívne, prikázaním
vyššie uvedených nehnuteľností do vlastníctva vlastníka pozemku za náhradu určenú znaleckým

posudkom. Podaním zo dňa 09.06.2013, označeným ako zmena návrhu na začatie konania - úprava
petitu, sa žalobca domáhal zmeny petitu žaloby s tým, že žiadal rozhodnúť o prikázaní nehnuteľností
identifikovaných ako sklad číslo súpisné XXX, na LV č. XXXX a nehnuteľnosť identifikovanú ako sklad
číslo súpisné XXX, na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, na základe
záverov znaleckého posudku. Ostatným procesným podaním zo dňa 01.08.2016 sa žalobca domáhal

uloženia povinnosti žalovanému, aby demontoval a odstránil sklad technických plynov súpisné číslo
XXX, na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele číslo X/XX, vedenej
na LV číslo XXXX pre katastrálne územie X. a sklad číslo 1, súpisné číslo XXX zapísaný na LV číslo
XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele číslo X/X vedenej na LV číslo XXXX
pre katastrálne územie D. X..

3. Žalovaný i po úpravách žaloby žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že
je nesporné, že v čase keď boli oba sklady, či už číslo súpisné XXX alebo číslo súpisné XXX budované
v prospech budovateľa, ktorý predmetné sklady postavil, svedčil právny titul, a to právo bezplatného
užívania trvalého k nehnuteľnosti, na ktorých boli stavby zriadené. Nie je možné konštatovať a
špecifikovať predmetné stavby ako neoprávnené a taktiež nie je možné tieto charakterizovať ako stavby

nepovolené.

4. Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 255/2005-230 zo dňa 24.05.2011.

5. Po využití možnosti podať opravný prostriedok, Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd

uznesením č. k. 17Co 336/2011-293 zo dňa 29.11.2012 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
zrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia podľa
právneho názoru odvolacieho súdu bol nedostatočne zistený skutkový stav zo strany prvostupňového
súdu, nutnosť doplnenia dokazovania, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a
z toho plynúce nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

6. Súd v smere naznačenom v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici doplnil vo veci dokazovanie.

7. Uznesením č. k. 7C/255/2005 - 500 Okresný súd Žiar nad Hronom na návrh žalobcu pripustil zmenu
žaloby tak, že ďalej bude konať o povinnosti žalovaného demontovať a odstrániť sklad technických

plynov, súpisné číslo XXX, zapísaný na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN
parcele číslo X/XX, ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX, pre katastrálne územie D. X. a sklad číslo 1,
súpisné číslo XXX, zapísaný na LV číslo XXXX, pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele
číslo X/X, ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D. X..

8. Prvostupňový súd konštatoval, že predmetom uplatneného nároku žalobcom v danom prípade bola
aplikácia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka v nadväznosti na poslednú zmenu žaloby, o ktorej
súd rozhodol vyššie uvedeným procesným uznesením. Predmetom konania bolo teda demontovanie a
odstránenie vyššie uvedených nehnuteľností.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 135 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka.

10. Prvostupňový súd v prvom rade vykonal dokazovanie na otázku súd, či nehnuteľnosti, a to sklad
súpisné číslo XXX, resp. súpisné číslo XXX je možné považovať za stavby. Túto otázku mal vyriešenú zo
záveruznaleckéhoposudkuP..T.F.,ktorýobenehnuteľnostikvalifikovalakostavbyvzmyslestavebného

zákona.

11. V smere naznačenom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici súd v ďalšom konaní
prvostupňový súd vykonal dokazovanie na možnosť aplikácie ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka v súvislosti s vyriešením právnej otázky, či v danom prípade sa jedná u oboch nehnuteľností o

stavbu oprávnenú alebo o stavbu neoprávnenú. V tomto smere vykonal dokazovanie oboznámením sa
s pripojeným písomným dôkazným materiálom a to príslušnými výpismi z LV, výpismi z pozemno-knižnej
vložky, oboznámením sa s Geometrickým plánom č. 761-0070-71 zo dňa 29.04.1971, Hospodárskou
zmluvou Fin 86/222/1971 bývalého ONV, odboru finančného v Žiari nad Hronom, kúpnymi zmluvami,ako i ďalším pripojeným písomným dôkazným materiálom. Z prevedeného dokazovania zistil, že
čo sa týka pozemkových nehnuteľností, v súčasnej dobe označených ako CKN parcela č. X/X, na
ktorej bola postavená stavba a to sklad číslo súpisné XXX, resp. CKN parcela X/XX, na ktorej bola

postavená stavba sklad číslo súpisné XXX, obe CKN parcely boli vytvorené z pôvodnej EKN parcely
č. XXX/X, o celkovej výmere 24 000 m2. CKN parcely boli vytvorené na základe Geometrického
plánu pod číslom 761-0070-71 zo dňa 29.04.1971. Citovaný geometrický plán bol vyhotovený ako
príloha k hospodárskej zmluve uzatvorenej medzi ONV - finančný odbor v Žiari nad Hronom a bývalou
socialistickou organizáciou AGROSTAV Žiar nad Hronom v zmysle § 70, vtedy platného hospodárskeho

zákonníka. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu a to citovanej Hospodárskej zmluvy pod
číslom Fin 86/222/1971 zo dňa 01.06.1971 mal súd prvej inštancie preukázané, že v tom čase
vlastník Československý štát zastúpený Okresným národným výborom, odborom finančným v Žiari
nad Hronom v zmysle § 70 Hospodárskeho zákonníka (vtedy platný právny predpis) odovzdal EKN
parcely č. XXX/X, z ktorej vznikli následne CKN parcely č. X/XX, resp. X/X do trvalého bezodplatného
užívania socialistickej organizácii AGROSTAV Žiar nad Hronom. Z toho istého dôkazného písomného

materiálu špecifikovaného zápisnicou o odovzdaní národného majetku do bezplatného trvalého užívania
zo dňa 01.06.1971 mal súd preukázaný i vymedzený účel, pre ktorý bola pozemková nehnuteľnosť
odovzdaná do trvalého užívania socialistickej organizácii a to účel previesť všetky úpravy a stavby
na výstavbu hospodárskych stanovísk, ako aj právo požiadať v tom čase Stredisko geodézie a
kartografie v Žiari nad Hronom, aby v evidencii nehnuteľností bolo zapísané právo trvalého užívania

v budúcnosti postavených nehnuteľností v prospech socialistickej organizácie AGROSTAV Žiar nad
Hronom. Z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu a to pozemno-knižnej vložky č. XXX
vyplynula okolnosť, že na základe hore uvedeného právneho úkonu, v tom čase Československého
štátu v zastúpení Okresného národného výboru - finančného odboru geodézia a kartografia zapísala
právo trvalého užívania EKN parcely č. XXX/X a v prospech socialistickej organizácie AGROSTAV

Žiar nad Hronom. Čo sa týka ďalšieho života prechodu vlastníckeho práva bývalej EKN parcely č.
XXX/X, aktuálne CKN parcely č. X/XX, resp. X/X, bývalá socialistická organizácia AGROSTAV Žiar
nad Hronom zmenila právnu formu na AGROSTAV, a.s. a následne dňa 09.08.1995 došlo k zmene
názvu na AGS, a.s., Žiar nad Hronom. Prvostupňový súd podotkol, že tieto prevody vlastníckeho
práva už boli realizované za existencie oboch nehnuteľností na CKN parceliach. Následne spoločnosť

AGS, a.s., Žiar nad Hronom ako predávajúci na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.09.1999
previedla pozemkové nehnuteľnosti do vlastníctva A.. A. Z. - KODAIM, Banská Bystrica, pričom prevod
vlastníckeho práva bol vkladovaný pod číslom vkladového konania V XXXX/XX-X. Z hore uvedenej
časovejgenézypreprvostupňovýsúdvyplynulajednoznačneskutočnosť,žestavebníkomnehnuteľností
v súčasnej dobe označených ako sklad číslo súpisné XXX (sklad technických plynov), resp. sklad

číslo súpisné XXX bola socialistická organizácia AGROSTAV Žiar nad Hronom. Prvostupňový súd mal
z prevedeného dokazovania taktiež za neomylne preukázané, že v čase vzniku oboch stavieb na
EKN parcele č. XXX/X (aktuálne CKN parcele X/XX, resp. X/X) svedčil v prospech stavebníka bývalej
socialistickej organizácie AGROSTAVU Žiar nad Hronom právny titul k pozemkovým nehnuteľnostiam,
naktorýchstavbybolipostavenéatoprávotrvaléhobezodplatnéhoužívanianazákladeprávnehoúkonu

a to Hospodárskej zmluvy číslo Fin 86/222/197. Pri striktnej aplikácii posúdenia oprávnenosti stavby
podľa právnej úpravy v okamihu vzniku stavby, ako veci v právnom zmysle mal prvostupňový súd za
preukázanú skutočnosť, že obe stavby je nutné charakterizovať ako stavby oprávnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie i na eventuálnu charakteristiku „nepovolenej“ stavby. V

tomto smere vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom
a to čo sa týka skladu číslo súpisné XXX na CKN parcele č. X/X, zápisnicou o odovzdaní a
prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí pod číslom X/XXXX zo dňa 05.10.1972, resp.
rozhodnutím Mestského národného výboru odboru výstavby v Žiari nad Hronom pod číslom Výst.
2765/72/3 zo dňa 12.10.1972 o povolení užívania stavby (č. l. 325 až 329 spisového materiálu),

ktorý písomný dôkazný materiál medzi iným potvrdzuje jednoznačne skutočnosť, že v roku 1972 bola
táto stavba postavená a bolo na ňu vydané povolenie na užívanie (v čase kedy stavebníkovi bývalej
socialistickej organizácie svedčil titul trvalého bezodplatného užívania k pozemkovej nehnuteľnosti,
na ktorých stavba stála). V tomto istom smere súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s ďalším
písomným materiálu týkajúcim sa skladu v súčasnej dobe číslo súpisné XXX na LV č. XXXX,

postavenom na parcele č. X/X, na LV č. XXXX a to stavebným povolením bývalého obvodného úradu
životného prostredia v Žiari nad Hronom zo dňa 24.04.1995, následne kolaudačným rozhodnutím
bývalého úradu životného prostredia v Žiari nad Hronom pod číslom ŽP-355/1995 zo dňa 07.10.1995,
z ktorého vyplýva okolnosť, že už v roku 1995, teda v čase kedy bývalej socialistickej organizáciiAGROSTAV Žiar nad Hronom svedčil k pozemkovej nehnuteľnosti titul trvalého bezodplatného užívania
i táto stavba fyzicky stála a bola daná do užívania, v tom čase právnemu nástupcovi AGROSTAV Žiar
nad Hronom firme AGS, a.s., Žiar nad Hronom.

13. Z prevedeného dokazovania vyplynula pre súd prvej inštancie jednoznačne okolnosť, že či už stavbu
v súčasnej dobe špecifikovanú ako sklad číslo súpisné XXX, na LV č. XXXX alebo stavbu, v súčasnej
dobe špecifikovanú ako sklad číslo súpisné XXX, na LV č. XXXX nie je možné charakterizovať nie
len ako stavbu neoprávnenú, ale ani ako stavbu nepovolenú. Vzhľadom na prevedené dokazovanie a

závery plynúce z dokazovania dospel k jednoznačnému názoru, že v danom prípade na uplatnený nárok
nie je možné aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, kde zákonodarca umožňuje viac
možností ako riešiť právny vzťah medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Vzhľadom
na prevedené dokazovanie a v odôvodnení uvedené dôvody prvostupňový súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

15. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Požadoval, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže k
náhrade trov konania.

16. Podané odvolanie žalobca odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám, podľa § 389 ods. 1 písm. c), e),
f) a h) CSP. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je už v poradí tretím rozhodnutím prvostupňového

súdu v tejto veci. Žalobca namietal, že prvostupňový súd nedodržal pokyny odvolacieho súdu ohľadom
vadykonaniavprocesedokazovania. Rozhodolbezďalšiehodokazovania,dôkazynevykonalvsúlades
Civilným sporovým poriadkom. Nezaoberal sa vecou napriek tomu, že pripustil zmenu žalobného petitu.
Žalobca má za to, že právny titul vyplývajúci z fotokópie Hospodárskej zmluvy Fin 86/222/197, 1-máj
zo dňa 01. 06. 1971 bol ním spochybnený. V socialistickej organizácii AGROSTAV, Žiar nad Hronom,

boli do bezplatného trvalého užívania odovzdané pozemky v k. ú. T. H. D. a nie D. X., za účelom
družstevnej bytovej výstavby (nie na zriadenie skladu č. 1 a skladu technických plynov), s oprávnením
držaťodovzdanépozemkylennaúčel,naktorýmuboliodovzdané(nienainýúčel).Navyše,zformulácie
uvedenej vo vyššie popísanej zmluve vyplýva jej zrušiteľnosť zo strany odovzdávajúcej organizácie, a to
konkrétne vetou „odovzdávajúca organizácia môže zrušiť trvalé bezplatné užívanie národného majetku

v prípade, že trvalý užívateľ poruší podmienky tejto zmluvy, alebo ho odovzdávajúca organizácia bude
potrebovať na plnenie svojich úloh, potiažne iných štátnych organizácií“. Z tejto možnosti vypovedať
uvedenú zmluvu zo strany odovzdávajúcej organizácie voči užívateľovi vyplýva právo žalobcu domáhať
sa odstránenia cudzej stavby na vlastnom pozemku podľa § 126 ods. 1 OZ. Ďalším listinným dôkazom
bola fotokópia rozhodnutia Mestského národného výboru č. 2765/72/3 zo dňa 12. októbra 1972. Ani z

tejto listiny nevyplýva, že by sa vzťahovala k predmetným nehnuteľnostiam. Z rozhodnutia o povolení
užívať vyplýva iba udelenie užívacieho práva k bližšie nešpecifikovaným nehnuteľnostiam o rozlohe
2.400 m2, a to navyše v k. ú. T. H. D., a nie D. X.. Obe tieto listiny sú naviac v rozpore s listinami
založenými v spise, a to so žiadosťou o stavebné povolenie adresované spoločnosti AGS, a. s. zo
dňa 24. 04. 1995 a kolaudačného rozhodnutia zo dňa 07. 10. 1995, z ktorých vyplýva, že sklad

technických plynov bol vybudovaný až v roku 1995 a nie v 70. rokoch, z ktorých pochádzajú tieto
odporcom predložené listiny. Žalobca tiež uviedol, že geometrický plán 761-0070-71 zo dňa 29. 04.
1971 sa v spise vôbec nenachádza. V spise je založená iba fotokópia geometrického plánu 315 623
88 - 27/95 z roku 1995. Súd neoveril pravosť žiadneho z vyššie uvedených dôkazov a neuskutočnil
žiadne ďalšie dokazovanie a nezaoberal sa ani popísanými dôkazmi, ktorými žalobca preukázal záujem

žalovaného predať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Okresný súd k aplikácii § 126
OZ nepristúpil, neaplikoval ho, napriek právnemu záveru odvolacieho súdu, avšak ani neuviedol, na
základeakýchúvahnepovažovaljehoaplikáciuzadôvodnú.Vdanomprípademážalobcanárokuplatniť
na ochranu svojho vlastníckeho práva žalobou reindikačnou, teda žalobou na vypratanie. Žalovaný
v tomto prípade nemá žiaden užívací právny titul k užívaniu žalobcovho pozemku pod predmetnými

stavbami. V dôsledku jednania žalovaného, hraničiaceho so šikanóznym výkonom vlastníckeho práva,
prišiel žalobca o značnú čiastku spočívajúcu v ušlom zisku z podnikateľskej činnosti, ktorú kvôli tomuto
blokovaniu nemôže uskutočňovať. Žalovaný zabraňuje v uplatňovaní vlastníckeho práva žalobcovi
(hlavnečosatýkajehozložiekužívaniaapožívania).Čosatýkanajschodnejšiehoriešeniacelejsituácie,kľúčové princípy toho, k čomu má súd prihliadať pri rozhodovaní o odstránení stavby, sú obsiahnuté
v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 432/200. V tomto prípade sa jedná o
pomenovanie hospodárskej škody vzniknutej v odstránení majetku so škodou, ku ktorej v minulosti

došlo a ku ktorej v budúcnosti dôjde, keď tieto nehnuteľnosti naďalej budú stáť na pozemkoch žalobcu.
Žalovaný predával nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, a to konkrétne administratívnu budovu súp. č.
XXXX na parc. č. X/X a administratívnu budovu súp. č. XXXX na parc. č. X/X na LV XXXX, teda z LV,
na ktorom sa nachádzajú aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Vo vlastníctve žalovaného
už zostali len 4 sklady, z ktorých dva sú predmetom tohto sporu a k nim náležiaca kotolňa.

17. Žalobca v podanom odvolaní tiež uviedol, že pre prípad, že odvolací súd sa stotožní s nesprávnym
procesným postupom okresného súdu a uzná jeho nesprávnu argumentáciu, navrhuje, aby odvolací súd
nepriznal žalovanému náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP, keďže podľa jeho názoru, by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na postoj žalovaného v konaní.

18. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na úhradu trov
konania. Žalobcom tvrdený nedostatok vykonaného dokazovania sa javí opätovne len ako subjektívny
názor žalobcu bez opory v zákone, keď ust. § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná, dáva práve súdu právo tak povediac „vybrať si“ spomedzi navrhnutých

dôkazov, ktoré sú pre konania relevantné. Ak sa takéto dôkazy nachádzajú v súdnom spise a pre
naplnenie súdnej ochrany je potrebné len tieto bližšie analyzovať a podrobnejšie vysvetliť, nemusí súd
vykonávať ďalšie dôkazy. Inými slovami, pokiaľ v spise obsiahnuté listiny dávajú dostatočné odpovede
pre riešenie sporu, nemusí súd pripustiť ďalšie dôkazy, pričom takýto postup nie je upretím práva na
súdnu ochranu, ale práve prejavom princípu „iura novit curia“, a preto vie práve súd objektívne určiť,

ktoré dôkazy sú k vyriešeniu sporu potrebné vykonať. Žalovaný sa plne stotožnil s právnym názorom
okresného súdu, že v uvedenej veci boli sporné stavby postavené v súlade so zákonom a právnym
titulmi, ktoré ho (resp. jeho právneho zástupcu) oprávňovali na vykonanie stavebných činností. Keďže
boli stavby postavené v súlade s Hospodárskou zmluvou Fin 86/222/197, ktorá oprávňovala právneho
predchodcu žalovaného organizáciu Agrostav Žiar nad Hronom na trvalé užívanie pozemkov, a keďže

žalovaný tieto stavby nadobudol v dobrej viere (dobromyseľne), je chránený proti nútenému odstráneniu
stavieb. Žalovaný mal vždy primeraný a úprimný záujem na usporiadaní vzťahov so žalobcom, avšak
vždy za podmienok, ktoré budú zmysluplné a spravodlivé s ohľadom na záujmy oboch strán, nielen
s ohľadom na subjektívne a mnohokrát emotívne záujmy žalobcu. Uvedené potvrdzuje aj stretnutie
sporných strán z 6/2017, kedy sa zmluvné strany dohodli na urovnaní sporu uzavretím a) zmluvy o

prevode nehnuteľností, b) dohody o urovnaní a c) uzatvorením súdneho zmieru. Na tomto základe práve
žalovaný pripravil zmluvnú dokumentáciu a tú zaslal žalobcovi. Žalobca na tieto dokumenty reagoval až
s odstupom 2 mesiacov, a to spôsobom, že predložil žalovanému absolútne odlišnú zmluvu o prevode
nehnuteľností, ktorá obsahovala odlišné podmienky prevodu a nepredložil žiadnu dohodu o urovnaní a
ani návrh zmieru a stanovil žalovanému časový limit, do kedy má žalovaný návrhu vyhovieť. Z takéhoto

konania je zrejmé, že jediným skutočným cieľom žalovaného je vyriešenie jeho záujmov bez ohľadu na
primeranosť požiadaviek a snahu žalovaného o spravodlivé usporiadanie pomerov.

19. Na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu reagoval žalobca odvolacou replikou, v ktorej
uviedol, že žalovaný a aj súd prvého stupňa opakovane svoje závery opierajú o Hospodársku zmluvu č.

Fin 86/222/197, ktorej originál nebol nikdy predložený a ktorú žalobca považuje za účelovo a dodatočne
vyhotovenú - vyfabrikovanú. Uviedol, že i naďalej je pripravený (ako po celý čas súdneho konania)
vyriešiť celú vec zmierom, to však predpokladá rovnakú ochotu protistrany.

20. Na odvolaciu repliku reagoval žalovaný odvolacou duplikou, v ktorej uviedol, že vo veci samej sa už

vyjadril, podľa jeho názoru, vyčerpávajúcim spôsobom. Žalovaný má za to, že právny i skutkový stav
je dostatočne ustálený a všetky dôkazy, ktoré bolo potrebné vykonať pre náležité zistenie právneho a
skutkového stavu, vykonané boli.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (§34 CSP),

preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
CSP a rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového

súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

25. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a s ktorými by sa prvostupňový
súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

26. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387

ods. 2 CSP), preto poukazuje len určité, najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.

27. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že ani jeden zo žalobcom označených dôvodov
odvolania nebol naplnený. Žalobca argumentmi uvádzanými v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil

správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.

28. Hoci žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový súd nedodržal pokyny odvolacieho súdu ohľadom
vady konania v procese dokazovania, rozhodol bez ďalšieho dokazovania a že dôkazy nevykonal v
súlade s Civilným sporovým poriadkom, tak táto odvolacia námietka nie je dôvodná. V zmysle § 185 ods.

1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Ide vždy o dôkazy, ktoré navrhli strany
sporu.

29. Žalobca v podanom odvolaní nekonkretizoval, ktorí dôkaz ním navrhnutý prvostupňový súd
nevykonal ani neuviedol v čom konkrétne vidí nesprávny postup prvostupňového súdu v procese

dokazovania. Preto ním uvádzané odvolacie námietky týkajúce sa procesu dokazovania pred
prvostupňový súdom neboli dôvodné.

30. Ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa spochybňovania Hospodárskej zmluvy Fin 86/222/1971
taktiež nie sú dôvodné.

31. Žalobca zrejme opomína, že na základe predmetnej Hospodárskej zmluvy Fin 86/222/1971 došlo
k odovzdaniu EKN parcely č. XXX/X právnemu predchodcovi tak žalobcu ako aj žalovaného, a to
socialistickej organizáciiAGROSTAV Žiar nad Hronom, z ktorej vznikli následne CKN parcely č.
X/XX, resp. X/X, ktoré sú toho času vo vlastníctve žalobcu a na ktorých stoja predmetné sklady

postavené právnymi predchodcami žalovaného, ale aj žalobcu, a to socialistickou organizáciou
AGROSTAV Žiar nad Hronom, resp. AGS, a.s., Žiar nad Hronom. Ak žalobca spochybňuje konkrétnosť
(namieta, že boli odovzdané pozemky v inom katastrálnom území) predmetnej Hospodárskej
zmluvy a v neposlednom rade tvrdí, že predmetná Hospodárska zmluva je dodatočne vyhotovená
- vyfabrikovaná, spochybňuje legálnosť nadobudnutia predmetného pozemku aj svojim právnym

predchodcom socialistickou organizáciou AGROSTAV Žiar nad Hronom.

32. Čo sa týka námietky žalobcu, že v spise sa nenachádza geometrický plán č. 761-0070-71 zo
dňa 29.04.1971, možno len konštatovať, že žalobca zrejme prehliadol pri štúdiu spisu, že predmetný
geometrický plán je založený v spise na čísle listu 320.

33. Ako nedôvodené tiež odvolací súd vyhodnotil námietky týkajúce § 126 Občianskeho zákonníka, keď
žalobca namietal, že prvostupňový súd ho na daný prípad neaplikoval. Argumentácia žalobcu v tomto
smere je vytrhnutá z kontextu skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu.34. Žaloba na vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka predpokladá, že iná osoba
neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne ju odmieta vydať,

čo však nie je situácia súdeného prípadu.

35. V súdenej veci nejde o zadržiavanie veci, ale ide o situáciu, že na pozemkoch toho času patriacich
žalobcovi ako vlastníkovi, sú postavené stavby (v konaní bolo preukázané, že sa o stavby jedná), ktorých
vlastníkom je žalovaný. Teda je možné sa len domáhať odstránenia stavby v zmysle ust. § 135c ods.

1 Občianskeho zákonníka, alebo iného usporiadania vzťahov tak, ako to predpokladá ust. § 135c ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka. Je tomu tak preto, že v prípade stavby stojacej na pozemku, ktorý je vo
vlastníctve inej osoby ako je vlastník stavby, nejde o zadržiavanie pozemku ako veci, ale ide o stavbu
postavenú na cudzom pozemku.

36. Odvolací súd reagujúc na žalobcom uvádzané rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1120/2006 musí

konštatovať, že ide o odlišný prípad, a to v tom, že v konaní ktoré sa riešilo predmetným rozhodnutí
išlo o časovo obmedzené užívanie pozemku a na ňom postavenie stavby, pričom v súdenej veci ide
o prípad, že právnemu predchodcovi tak žalobcu ako aj žalovaného boli predmetné pozemky dané do
trvalého užívania, a to Hospodárskou zmluvou Fin 86/222/1971 a právny predchodcovia tak žalobcu ako
aj žalovaného na nich postavili predmetné stavby. V čase kedy sa predmetné sklady ako stavby stavali

bol vlastník pozemku totožný s vlastníkom (staviteľom) stavby. V konaní bolo dokazovaním preukázané,
že sa nejednalo o neoprávnené a ani o nepovolené stavby.

37. Z vyššie uvedené potom vyplýva, že na aplikáciu ust. § 126 Občianskeho zákonníka na daný prípad
nebol dôvod.

38. Rozhodnutie prvostupňového súdu je správne aj vo výroku o trovách konania. Je evidentné, že
žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a teda má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%.

39. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tmou napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné
okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú

voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 2Mcdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3Mcdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, keď sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody na aplikáciu § 257 CSP.

40. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne a právne správny potvrdil.

41.Onárokunanáhradu trovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa §396ods.1CSP,podľa

ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu
vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou
stranou sporu. Preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi,

a to v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).