Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204484
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118204484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: J. G., T..

XX.XX.XXXX, H. D. XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov.
hrdinov 66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, právne zastúpeného RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 460,70 € a o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 460,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 02.06.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s. s názvom
„Obchodné podmienky pre úver - Dostupná pôžička“ účinných odo dňa 11.06.2010 v bode 4.6 v znení:

„Platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba
poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z

úveru, 4. splátka istiny úveru.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 24.04.2018 sa žalobca domáhal na žalovanom vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 460,70 € spolu s príslušenstvom a určenia, že zmluvná podmienka nachádzajúca

sa v obchodných podmienkach v bode 4.6 v znení: „Platby od klienta sa voči pohľadávke banky
započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí 1. na
poplatky podľa sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 06.10.2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1 000 €, ktorý sa mal zaplatiť v 70-tich mesačných splátkach vo
výške 31,62 € s konečnou splatnosťou dňa 08.08.2016. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba

vo výške 25,50 %, RPMN vo výške 32,11 % a priemerná RPMN vo výške 24,66 %. Listom zo dňa
07.10.2010 mal žalovaný oznámiť žalobcovi podmienky splácania úveru s tým, že mesačnú splátku
stanovil na 32,38 €. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že podľa jeho názoru, zmluva o spotrebiteľskomúvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a to konkrétne podľa:
- § 9 ods. 2 písm. a) - druh spotrebiteľského úveru,

- § 9 ods. 2 písm. f) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti,
- § 9 ods. 2 písm. j) - RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto RPMN,
- § 9 ods. 2 písm. k) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.
1.2. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok KS v Prešove sp. zn. 3Co/7/2017, ktorý sa zaoberá tým,
ako má byť splnená náležitosť uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN. Žalobca má ďalej za to, že
zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o výpočte RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 32,11 %
ročne. Predkladá vlastný výpočet z internetovej kalkulačky, kde pri mesačnej splátke 31,62 € vychádza

RPMN 37 % a pri mesačnej splátke 32,38 € vychádza RPMN 38,56 %. Žalobca ďalej napáda nesprávne
uvedenú celkovú výšku nákladov 977,81 €, keďže vynásobenie počtu splátok ich výškou 70 * 31,62 €
predstavuje 2 213,40 € a po odpočítaní poskytnutého úveru 1000 €, celkové náklady predstavujú sumu
1 213,40 € a pri mesačnej splátke vo výške 32,38 € celkové náklady predstavujú sumu 1 266,60 €.
Žalobca má teda za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, a keďže na úver poskytnutý

vo výške 1 000 € zaplatil sumu 1 460,70 €, bezdôvodné obohatenie predstavuje 460,70 €.
1.3. Pokiaľ ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku vyššie uvedenú, žalobca má za to, že predmetné
ustanovenie poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať jeho platby na iný
účel akým je splatenie istiny úveru, a to bez ohľadu na jeho vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá
nevyvážený vzťah medzi ním a žalovaným, pokiaľ ide o započítavanie jeho platieb na predmetný

úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie jeho
platieb sa tak stáva pre neho netransparentné. Na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudok KS v
Prešovesp.zn.6Co/39/2011,ktorýuvádza,že:„Obdobnéustanoveniezmluvymázanásledokzaloženie
nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba
podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie

dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluvná
podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle
spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmom a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne
presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nie len nerovnováhu ale aj
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ak zmluva umožňuje

ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné
rozhodovanie o výške nielen príslušenstva ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny
pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti
hrubo nevyvážená.“

2. Do začatia pojednávania sa žalovaný k žalobe nevyjadril. Ako bude uvedené nižšie, podrobnejšie, na
pojednávaní konanom dňa 18.10.2018 žalovaný tvrdil, že súdu poskytol písomné vyjadrenie s tým, že
to súdu preukáže. Súd teda odročil pojednávanie za účelom preukázania uvedeného a žalovaný zaslal
súdu nasledujúce doklady:
- Doručenka,

- Vyjadrenie s názvom „Vyjadrenie k žalobe G.“ s tým, že vyjadrenie bolo doručené Okresnému súdu
Prešov dňa 11.06.2018.
2.1. Podstatné pre súd však je, že ako táto doručenka, tak aj potvrdenie o odoslaní elektronického
podania vytvorené Úradom vlády SR - ÚPVS potvrdzuje, že žalovaným tvrdené vyjadrenie nebolo
zaslané k prejednávanej veci, teda k veci 9Csp/80/2018, ale k súbežne vedenému konaniu medzi

rovnakými stranami sporu sp. zn. 16Csp/80/2018. Aj z obsahu tohto vyjadrenia, ktoré je skutočne
súčasťou spisu 16Csp/80/2018 vyplýva, že nešlo len o omyl v spisovej značke, ale že toto vyjadrenie
sa skutočne týka konania vedeného vo veci sp. zn. 16Csp/80/2018. Nepravdivosť tvrdenia žalovaného
je ešte zrejmá aj z toho, že na pojednávaní ním predložené písomné vyjadrenie má dátum 18.06.2018,
teda nemohlo byť súdu doručované 11.06.2018 tak ako sa to snažil žalovaný súdu preukázať.

3. Súd vo veci teda rozhodoval na základe listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 06.10.2010 uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere s názvom „Dostupná pôžička“. Už z tohto názvu zmluvy je zrejmé, že nie jepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru. Z tejto
zmluvy o úvere vyplýva, že úver bol poskytnutý vo výške 1 000 €, výška mesačnej splátky bola 31,62
€, celková výška nákladov 977,81 €, dátum konečnej splatnosti bol 06.08.2016, dátum prvej platby

08.11.2010, úroková sadzba 25,50 % ročne, dátum každej ďalšej platby k 6-temu dňu v mesiaci, počet
mesačných splátok 70, priemerná RPMN na trhu v % 24,66, RPMN banky v % 32,11 a poistenie bolo
dohodnuté vo forme komplexného súboru poistenia.
3.2. Žalobca ďalej súdu predložil list zo dňa 07.10.2010, v ktorom žalovaný oznamuje žalobcovi, že mu
posiela skompletizovanú a podpísanú zmluvu o úvere a výplatný doklad, na základe ktorého si môže

čerpať úver v hotovosti na pošte alebo v pobočke Poštovej banky. Mesačná splátka je uvedená vo výške
32,38 €.
3.3. Žalobca ďalej súdu predložil výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver, kde pri mesačnej splátke 31,62
€, vyšla RPMN vo výške 37 % a pri mesačnej splátke vo výške 32,38 €, vyšla RPMN vo výške 38,56 €.
Na tento rozdiel RPMN oproti RPMN uvedenému v zmluve žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.
3.4. Žalobca rovnako súdu predložil poštové poukážky o tom, ako splácal úver z prejednávanej zmluvy o

úvere a rovnako aj potvrdenie žalovaného zo dňa 25.05.2012 o tom, že došlo k predčasnému splateniu
úveru dňa 24.05.2012.

4. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa§1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzavretiaúverovej

zmluvy
(1)Tentozákonupravujeprávaapovinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm.j) - ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

5. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol
záväzkový vzťah vo forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že
predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť uvedenú v §

9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. a to uvedenie predpokladov výpočtu RPMN. Už absencia tejto
jednej skutočnosti postačuje na aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., čo znamená,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené sa súd ďalšími tvrdenými
nedostatkami zmluvy vedúcimi k rovnakému záveru už nezaoberal.

6.Záveruvedenývbode5.odôvodneniaznamená,žežalobcabolpovinnývrátiťibasumumuposkytnutú
a preplatok je bezdôvodným obohatením získaným žalovaným na jeho úkor.
6.1. Podľa § 451 ods.1 OZ - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ-Bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
6.2. Keďže žalobcovi bola poskytnutá suma 1000 € a tento vrátil sumu 1460,70 €, bezdôvodné
obohatenie predstavuje 460,70 €.

7. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani vdodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.1. Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie je, preto splatnosť nastáva na výzvu
podľa § 563 OZ. V prejednávanej veci bola touto výzvou žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa
31.05.2018. Žalobca mal plniť dňa 01.06.2018 a pokiaľ tak neurobil, dňom 02.06.2018 sa dostal do
omeškania. K tomuto dňu bola základná sadzba ECB 0,00 % ročne a preto výška úrokov z omeškania
je 5,00% ročne.

8. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.10.2018 uviedol, že vo veci podal dňa 18.06.2018
vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol, že voči uplatnenému nároku na vydanie BO vznáša námietku
premlčania a že na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je daný naliehavý právny záujem.
Keďže žalobcom tvrdené vyjadrenie sa v spise nenachádzalo, odročil súd pojednávanie za účelom, aby

žalovanýtvrdenépreukázalazároveňoznámilsvojpredbežnýprávnynázor,ževprípadenepreukázania
včasnosti vznesenia námietky premlčania, súd na túto prihliadať nemohol.
8.1. V podaní doručenom súdu dňa 02.11.2018, žalovaný s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/120/2009 uviedol, že predbežný právny názor súdu má za nesprávny a námietku premlčania
možno vzniesť kedykoľvek. Podľa uvedeného rozhodnutia - Premlčanie sa definuje ako uplynutie času

stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným,
ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt,
ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje
sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do

vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa
nenariaďujepojednávanie,najneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej.Zožiadnehoustanovenia
práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v
určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania

až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník,
stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka
koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou,
ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a
dôkazov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd tým, že pri svojom rozhodovaní neprihliadol na

námietku premlčania uplatnenú žalovaným v podaní doručenom odvolaciemu súdu 21. novembra 2006,
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
8.2. Podľa § 149 C.s.p. - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 153 C.s.p.
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
8.3. Tzv. Beckov komentár k C.s.p. (k §149 a § 153) uvádza - Civilný sporový poriadok zavádza do

slovenského procesného práva ako novum právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany. Zákonodarca bol inšpirovaný právnou úpravou Nemeckej spolkovej republiky. Tento
nový inštitút je naviazaný (najmä) na zásadu koncentrácie konania. Koncentráciu konania poznal aj
Občiansky súdny poriadok, nová právna úprava ju však podstatným spôsobom rozširuje.Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu,
ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala
špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú (alebo

môžu byť) neúčinné. Na neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. K pojmu koncentrácia
konania bližšie pozri komentár k § 153 a 154.
Účelom zmien, ktoré prináša právna úprava Civilného sporového poriadku, je urýchlenie konania,
čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení

a dôkazných návrhov, ako aj zverením širších oprávnení súdu na dosiahnutie sledovaného účelu.
Expressis verbis sa špecifikuje procesná povinnosť strán sporu vykonať určité procesné úkony (uvedené
v § 149) včas (§ 153 ods. 1) a kladú sa vyššie požiadavky na relevantnosť týchto procesných úkonov
(napr. § 151 ods. 2). Zavádza sa diskrečná právomoc súdu - podľa okolností konkrétneho prípadu -
neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli uplatnené včas (sudcovská koncentrácia
konania). Ide o nový (fakultatívny) nástroj v rukách súdu, ktorý slúži proti úmyselnému či nedbanlivému

zdržiavaniu konania stranou sporu. Popri tom nová právna úprava preberá už zaužívané právne
inštitúty obdobného účelu (avšak obligatórneho charakteru), ktoré poznala aj pôvodná právna úprava
Občianskeho súdneho poriadku (zákonná koncentrácia konania a neúplná apelácia).
Zásada koncentrácie konania sa opísaným spôsobom rozširuje, čo znamená, že sa zvyšujú nároky na
procesnú zodpovednosť strán sporu za vedenie sporu (procesná diligencia). Strany sporu sú nútené

konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas; inak hrozí, že ich procesné úkony budú
v zmysle ustanovení o koncentrácii konania neúčinné.
Prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania sú právnym
inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie
postavené.Skutkovézisteniasúdusú(vzásade)limitovanétým,čostranytvrdia(formálnapravda)asúd

(až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Súd (až na výnimky) vychádza
zo zhodných tvrdení strán a dokazovanie o nich nevykonáva. Úspech v spore závisí od správnej a
včasnej procesnej aktivity strany sporu.
Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

8.4. Z vyššie uvedeným komentárom sa procesný súd stotožňuje. Súd má za to, že zaradenie námietky
premlčania ako námietky hmotnoprávnej povahy medzi prostriedky procesného útoku a obrany, na
použitie ktorej sa vzťahuje koncentrácia konania je správne. Vznesenie námietky premlčania až na
pojednávaní tak súd považuje za oneskorené, keďže žalobca sa nemal možnosť k nej vyjadriť a
navrhnúť vykonanie dôkazov na jej vyvrátenie (napr. výsluch žalobcu k okolnostiam dozvedenia sa o

bezdôvodnom obohatení), čo by viedlo k odročeniu pojednávania za účelom zachovania fair procesu,
keď táto námietka nebola predmetom prípravy na pojednávanie ani zo strany súdu a ani zo strany
žalobcu.
Súd tak uzatvára, že na námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadal a preto sa nezaoberá
ani právnou úpravou premlčania bezdôvodného obohatenia.

9. K námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky
odôvodnenej žalovaným tak, že „sa tým nič nevyrieši“, súd uvádza:
Otázka naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je jednotne riešená
judikatúrou a preto súd na ňu poukazuje a berie ju v prejednávanej veci za svoju.

KS v Prešove vo veci sp. zn. 18Co/120/2017 - „Za nesprávny právny záver považuje názor súdu prvej
inštancieonemožnostirozhodnúťoneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvindividuálnomspotrebiteľskom
vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP žalobami upravenými v ust. § 137 písm. c) a d) CSP. Z ust. §
137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Pokiaľ
súd prvej inštancie poukázal na stranu 1037 komentára k CSP vypracovaného autormi Števček a

spol., vydavateľstvom B.H. Beck, tento obsahuje iba domnienku autora komentára k ust. § 298 CSP,
že napriek demonštratívnemu výpočtu žalôb v ust. § 137 CSP už ust. § 298 CSP vylučuje podanie
žaloby iba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu bez
súčasného podania žaloby o plnenie. Tomuto záveru odporuje i znenie ust. § 298 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná

podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Uvedené zákonné ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj v
individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne
uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Záveru súdu prvej inštancie onemožnosti domáhať sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na
plnenie nezodpovedá ani zákonná konštrukcia ust. § 298 ods. 2 CSP, v ktorom sa iba ukladá povinnosť
súdu uviesť vo výroku rozhodnutia znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak určil niektorú

zo zmluvných podmienok k spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú alebo priznal akékoľvek plnenie z
uvedenejneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Vdanomprípadeniejemožnéstotožniťsasozáveromsúdu
prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. V danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva

priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny
záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
NS SR sp. zn. 6Ndc//20/2016 - Zavedenie osobitného konania podľa § 301 C. s. p. neznamená, že spotrebiteľ sa nemôže domáhať
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade

neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti C.s.p. zachované, ale na rozdiel
od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. C.s.p. len s účinkami inter partes.
NS SR sp. zn. 8Cdo/483/2014 - Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.,

z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva.
9.1. Podľa § 53 ods.1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) - Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

9.2. Výlučné právo žalovaného (dodávateľa) rozhodovať o započítaní platby spotrebiteľa na záväzok
ním určený a v rámci tohto záväzku na súčasti ním určené, považuje súd bez ďalšieho za značne
nerovnovážne v neprospech spotrebiteľa. Preberané ustanovenie vôbec nezohľadňuje pri poskytnutí
platby spotrebiteľom jeho vôľu, ktorý záväzok plní a na ktorú jeho súčasť má byť platba započítaná,
pričom zápočet žalovaného na istinu záväzku až v poslednom rade umožňuje zvyšovať zadĺženosť

spotrebiteľa cez úroky z omeškania, prípadne rôzne sankcie.

10. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.1. V konaní plne úspešnému žalobcovi priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.