Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215375
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117215375.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: N. I., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX G.-B., práv. zast. JUDr. Jánom Klimekom, advokátom v
Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom
Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00166481, v konaní o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.327,12 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.327,12 EUR od 11. 10. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 6. 2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 1.327,12 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 11. 10. 2015 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že bol uznesením povereného príslušného OO PZ v Sabinove, CVS:

ORP-302/SB-PO-2013 zo dňa 14. 5. 2013 obvinený z prečinu ublíženia na zdraví, podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písm, a) Tr. zák., proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť podaním zo dňa
27. 5. 2013, prostredníctvom obhajcu. Prokurátor sťažnosť zamietol uznesením Okresnej prokuratúry
Prešov zo dňa 10. 6. 2013. Preto poverený príslušník PZ pokračoval v konaní. Zvolil si obhajcu na plnú
moc a tento sa zúčastnil pri vyšetrovacích úkonoch. Po skončení vyšetrovania a predložení spisu na
prokuratúru bol vyzvaný na konanie o vine a treste. Tento návrh neprijal, prokurátor podal obžalobu zo
dňa 8. 10. 2013. Okresný súd v Prešove vo veci konal pod sp.zn. 3T/71/2013 a na pojednávaní dňa

18. 11. 2013 rozhodol rozsudkom tak, že z dôvodov podľa § 285 písm. b) Tr. por. žalobcu spod obžaloby
oslobodil.

3. Prokurátor rozsudok napadol odvolaním, ku ktorému sa písomne vyjadril a odvolací súd v konaní č.
10To/13/2014, uznesením zo dňa 25. 11. 2014 napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil ako priestupok
na prejednanie Okresnému úradu v Prešove. K prejednaniu priestupku už nedošlo vzhľadom na
uplynutie dvojročnej lehoty. O tejto skutočnosti mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie. Nebol však

ani uznaný za vinného z priestupku za skutok, pre ktorý bol stíhaný. Uviedol, že vzhľadom na výsledok
trestného stíhania voči jeho osobe, mu trestným stíhaním vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, v
zmysle § 1,3,5 a 6 zák. č. 514/2003 Z. z. táto škoda pozostáva zo zaplatených trov obhajoby vo veci
3T/71/2013 v sume 1.327,12 EUR, ktoré zaplatil, a tieto si uplatňuje podľa § 18 zák. č. 514/2003Z. z. Ako orgán konajúci v mene štátu (§ 4 ods. 1 písm. l) zák. č. 514/2003 Z. z.) pôvodne označil
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktoré podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku. Ministerstvo spravodlivosti SR odpovedalo listom zo dňa 24. 4. 2015 s tým, že žiadosť

odstúpilo na vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Žiadosť bola odstúpená aj s prílohami, a Generálna
prokuratúra SR prípisom zo dňa 26. 8. 2015 uviedla, že jeho žiadosť odložili. Žalobca poukázal na to,
že ako orgán prichádzajúci do úvahy na zastupovanie štátu, je práve Generálna prokuratúra SR. Bol to
prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, ktorý zamietol jeho sťažnosť voči vzneseniu obvinenia a bola
to obžaloba prokurátora, spod ktorej bol oslobodený.

4. Žalobca poukázal, že aj na tunajšom súde vo veci sp.zn. 25C/288/2015 bola ustálená Generálna
prokuratúra SR ako orgán, konajúci v mene štátu, keď sa tri orgány (MV SR, MS SR a GP SR) nevedeli
dohodnúť, kto má konať za štát. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému doručená
dňa 11. 4. 2015. Keďže žalovaný náhradu škody neuhradil, od 11. 10. 2015 si žalobca uplatnil úrok z
omeškania 5,05 % ročne.

5. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy: kópiu uznesenia, sťažnosť, uznesenie OP Prešov,
plnú moc zo dňa 25. 3. 2013, vyjadrenie obhajcu zo dňa 7. 10. 2013, oznámenie o podaní
obžaloby a obžaloba, rozsudok OS Prešov zo dňa 18. 11. 2013, odvolanie okresného prokurátora
Prešov zo dňa 13. 3. 2014, vyjadrenie zo dňa 25. 3. 2014, uznesenie KS Prešov zo dňa 25. 11. 2014,

faktúru zo dňa 10. 3. 2015 s podrobným vyčíslením úkonov a záznamami o vykonaní porád,
kópiu príjmových pokladničných dokladov zo dňa 12. 7. 2013 a 10. 3. 2015, kópiu odpovede GP SR
zo dňa 26. 8. 2015.

6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že neuznáva nárok na náhradu škody, žalobcom

uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.
z.“) a považoval žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že štát nemôže v každom prípade automaticky
zodpovedať za škodu, ktorá obvinenému (obžalovanému) vznikla v trestnom konaní tým, že k ukončeniu
jeho trestného stíhania nedošlo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, ktorým bola uznaná jeho vina

za spáchanie trestného činu. Nemožno neprihliadať na skutočnosť, že vznesenie obvinenia bolo v čase
jeho vydania dôvodné a zákonné, pričom zároveň celé trestné konanie bolo vedené plne v súlade so
všetkými zásadami trestného konania obsiahnutými v príslušných ustanoveniach platného Trestného
poriadku. Poukázal na to, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky však nie je právom absolútnym, pretože v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s článkom 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, t. j. náhrada škody sa neposkytuje automaticky každému,
voči komu orgán verejnej moci porušil jeho ochranu priznanú právnym poriadkom, ale iba tomu, u
ktorého sú splnené všetky predpoklady ustanovené v zákone č. 514/2003 Z. z. (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/20/2009 zo dňa 30. 5. 2011). Namietal, že pre
úspešné uplatnenie náhrady škody je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, t.
j. existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
nezákonným rozhodnutím. V predmetnom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi uplatňovanou
škodou a rozhodnutím policajta, ako aj rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov. Uviedol,

že právoplatné rozhodnutie prokurátora (uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia) nebolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť tak, ako to predpokladá ust. § 6
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na to, že oslobodenie obžalovaného spod obžaloby nemá
automaticky za následok nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, a odkázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 zo dňa 13. 11. 2013, keď dospel k záveru, že

skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií
trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti,
že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie
sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto
trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené

uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné
predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno
bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jehovydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobousaneskôrzrôznych
dôvodov nepotvrdila.

7. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade je dôležitá skutočnosť, že pre uskutočnenie prípravného
konania sa nevyžaduje istota o existencii skutku, ani o osobe páchateľa, resp. o zavinení konkrétnej
osoby. Kým pre vznesenie obvinenia a podanie obžaloby postačuje pravdepodobnosť, že sa skutok
stal, spáchal ho obvinený a skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre uznanie
viny sa vyžaduje istota. Bez uskutočnenia prípravného konania, by ale nebolo možné uskutočniť

ani súdne konanie. Orgány prípravného konania postupovali so všetkou starostlivosťou na základe
zabezpečených dôkazov. Na základe zabezpečených dôkazov rozhodol policajt o vznesení obvinenia a
následne prokurátor o zamietnutí sťažnosti obvineného. Súd trestné stíhanie nezastavil, i keď tak mohol
rozhodnúť, ak by preskúmaním obžaloby a spisu bol už v tom čase toho názoru, že sa nejedná o trestný
čin. V predmetnej trestnej veci až v priebehu súdneho konania (hlavného pojednávania) bol ustálený
skutkový a právny stav veci, ktorý súd vyhodnotil v podstate v prospech žalobcu, keď dospel k záveru,

že skutok, ktorý bol predmetom obžaloby, nie je trestným činom, a to pre absenciu úmyslu žalobcu. Je
však nesporné, že skutok sa stal a v dôsledku protiprávneho konania žalobcu došlo k ublíženiu na zdraví
poškodeného. Trestný poriadok nie je koncipovaný tak, aby vina obvineného musela byť nepochybne
preukázaná už pri vznesení obvinenia, resp. v prípravnom konaní. Zistené skutočnosti v priebehu
prípravného konania nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin a na ich podklade bol dostatočne

odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou. Je treba zdôrazniť, že dokázanie viny
obžalovaného (jeho usvedčenie zo spáchania trestného činu) je vždy až vecou dokazovania pred súdom
na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho trestného konania. Žalovaný na podporu vyššie
uvedenej argumentácie poukázal zároveň na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/201/2007 zo dňa 30. 7. 2008, kde Najvyšší súd okrem iného uviedol, že niektoré zásahy do

osobnosti fyzickej osoby, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno totiž
považovať za neoprávnené vtedy, keď sú dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosti zásahu. Okrem
vyššie uvedeného žalobca namietal, že priznanie náhrady škody v danom prípade s prihliadnutím na
všetky okolnosti danej veci, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa žalobcu rozsudkom
spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom s poukazom na absenciu úmyslu v

jeho konaní. Z tohto potom vyplýva, že žalobca konal spôsobom, ktorý vykazoval znaky trestného činu,
avšak vzhľadom na absenciu úmyselného konania, odvolací súd tento skutok neposúdil ako trestný
čin, ale ako konanie majúce znaky priestupku. Vychádzajúc z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé,
že žalobca sa dopustil protiprávneho konania a tiež je nesporné to, že toto konanie žalobcu malo za
následok ublíženie na zdraví u poškodeného. Za svoje konanie žalobca nebol potrestaný ani v trestnom

konaní, ani v priestupkovom konaní. Vo svetle týchto zistení sa potom javí ako zákonné, morálne a
spravodlivé žalobcovi nepriznať náhradu škody spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia v
trestnom konaní. Vo vzťahu k uvedenému navrhol k súdnemu spisu pripojiť trestný spis z trestného
konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 3T/71/2013 a v rámci vykonávania
dokazovania na pojednávaní jednotlivé úkony právnej pomoci v zmysle vyčíslených trov konania

konfrontovať s obsahom trestného spisu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise sp.zn. 3T/71/2013, pričom zistil tento skutkový stav veci:

9. Pokiaľ ide o námietku orgánu, ktorý má konať v mene štátu, tu súd poukazuje na novelu vykonanú
zákonom č. 412/2012 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2013, v predmetnej veci oprávneným orgánom je
bezpochyby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

10. Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sabinove zo dňa 14. 5. 2013 č. ČVS:

ORP-302/SB-PO-2013, bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie proti
žalobcovi za prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona.

11. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobca sťažnosť zo dňa 27. 5.

2013. Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 10. 6. 2013 (č.l.sp. 5) bola sťažnosť vtedy už
obvineného žalobcu zamietnutá.12. Dňa 9. 10. 2013 podal prokurátor obžalobu na Okresný súd Prešov podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku.

13. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 3T/71/2013-251 zo dňa 18. 11. 2013 rozhodol tak, že podľa
§ 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného v tejto právnej veci žalobcu oslobodil spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
pretože skutok nebol trestným činom.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
uznesením 10To/13/2014-296 zo dňa 25. 11. 2014 tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a postúpil vec Okresnému úradu Prešov, ktorý mal konanie žalovaného prejednať ako priestupok.

15. Listom zo dňa 8. 4. 2015 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žalobca

žiadalopredbežnéprejednanienárokupodľa§15zákonač.514/2003Z.z.,vktoromžiadalvzhľadomna
výsledok trestného konania voči jeho osobe náhradu škody, pozostávajúcu zo zaplatených trov obhajoby
vo veci 3T/71/2013 v sume 1.327,12 EUR.

16. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 24. 4. 2015 oznámilo žalobcovi

postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Listom zo dňa 26. 8. 2015 Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky oznámila, že po predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody,
nárok odmieta ako nedôvodný.

17. Žalobca v tomto konaní ako náhradu škody uplatňuje sumu vyplývajúcu z faktúry č. 2/2015 vystavenú

právnym zástupcom žalobcu žalobcovi za úkony vykonané v trestnej veci s dátumom vystavenia dňa
10. 3. 2015 so splatnosťou 7 dní, s dňom dodania služby 22. 4. 2014. Predmetom faktúry boli úkony
právnej pomoci vykonané od 23. 5. 2013 do 25. 3. 2014 s celkovou sumou 1.327,12 EUR.

18. Žalobca predložil aj špecifikáciu poskytnutých právnych úkonov, ktorá mu bola doručená zo strany

právneho zástupcu - obhajcu, ktoré boli vykonané v trestnom konaní.

19. Následne z tejto pripojenej špecifikácie vyplýva, že touto boli žalobcovi fakturované trovy obhajoby
v trestnom konaní, ktoré zodpovedajú aj úkonom, pri ktorých bol prítomný počas trestného konania
obhajca žalobcu a zodpovedajú aj sadzbám stanovených vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj záznamami o vykonaní ďalších porád zo dňa 30. 7. 2013,
5. 9. 2013, 17. 9. 2013, 2. 10. 2013, 2. 10. 2013, 24. 10. 2013, 24. 3. 2014, 24. 10. 2013, 17. 9. 2013.
Súčasne boli predložené príjmové pokladničné doklady zo dňa 12. 7. 2013, 17. 9. 2013, 3. 12. 2013, 10.

9. 2015 a 5. 3. 2015, z ktorých mal súd zistené, že žalobca realizoval jednotlivé platby za poskytnutie
právnych služieb svojmu obhajcovi.

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

22. Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
alebo poverený orgán Policajného zboru,3)

c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15 ), ak ku škode
došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola

podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa
odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15 ) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky
uplatnenia nároku zostávajú zachované.

23. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

24. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

25. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej

žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom
podľa § 4 a 11.

26. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

27. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z.(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

28. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
29. Podľa §18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

30. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti a nie je rozhodujúce, ako vyhodnotili orgány štátu pôvodné
podozrenie, ale výsledok.

31. V danom prípade je zrejmé, že žalobca sa domáha od Slovenskej republiky, v mene ktorej má
konať Generálna prokuratúra SR, náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v danom

prípade citovaným rozhodnutím o vznesení obvinenia vo výške 1.327,12 EUR, kde uvedená suma
predstavuje trovy obhajoby, nakoľko odvolací súd, na základe skutočností zistených v trestnom konaní
dospel k záveru, že nebolo preukázané, aby úmysel obžalovaného (v tomto konaní žalobcu) smeroval
k spôsobeniu ublíženia na zdraví tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 15 písm. a) a písm. b) Trestného
zákona. Odvolací súd konštatoval to, že žalovaný skutok nebol trestným činom aj, keď ho mohol iný

orgán prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

32. V danom prípade je zrejmé, že zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu
bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia
orgánu štátu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právu povinnosť a škodu zavinil, rozhodujúcim

kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Základným
predpokladom zodpovednosti štátu je tu zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola
spôsobená škoda, kde v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uzn. NS SR z 18. 8. 2010, sp.
zn. 4MCdo/15/2009) je zrejmé, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby
každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej

osobe) bola odčinená, pričom judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela
k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

33. V danom prípade je zrejmé, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť, má tiež konštatovanie, že žalovaný skutok nie je trestným činom.

34.Ztohtopohľadujetedazákladnárokudaný,návrhjedôvodný,nakoľkojezrejmé,žezvolenieobhajcu

je ústavným právom občana a v danom prípade realizované žalobcom, kde pokiaľ na obhajobu žalobca
vynaložil finančné prostriedky, vznikla mu škoda vo výške týchto vynaložených prostriedkov. Skutočnosť,
že žalobca bol zastúpený obhajcom, je zrejmá z trestného spisu, z ktorého je zrejmé aj to, že úkony,
ktoré boli obhajcovi zaplatené, sú účtované žalobcovi oprávnene a v súlade s právnymi predpismi.

35. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 540/2016-33
aplikovateľný aj v tejto právnej veci, ktorý uviedol: „...., že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa
predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969
Zb.“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhaniaalebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase
platnostizákonač.58/1969Zb.súnapriekzmeneprávnejúpravystálepoužiteľné[rozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4MCdo/15/2009] a svojou rozhodovacou
činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad III. ÚS 117/06, I. ÚS 320/2016, I.

ÚS 395/2016 a iné).“

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd (pokiaľ ide o majetkovú škodu) skúmal, či predmetné nezákonné
rozhodnutie bolo jednou z hlavných (bezprostredných) príčin vzniku majetkovej škody tak, ako si ju
uplatňoval žalobca, či k vzniku majetkovej škody došlo v dôsledku nezákonného rozhodnutia.

37. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby, smerujúce k odstráneniu právnych dôsledkov na
obvineného (žalobcu), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 1 zákona č.
514/2003 Z. z., a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený
alebo či si ho zvolil sám (§ 38 ods. 1 Trestného poriadku).

38. Táto škoda bola žalobcovi spôsobená v príčinnej súvislosti s vydaním predmetného uznesenia
ktorým bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin. Žalobca včas
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku, avšak bez úspechu, preto sa po uplynutí
šesťmesačnej lehoty obrátil so svojim nárokom na príslušný súd. Súd pri rozhodovaní o nároku na

náhradu škody (pokiaľ ide o vynaložené trovy obhajoby) neposudzuje účelnosť trov vynaložených v
súvislosti s nutnou obhajobou v trestnom konaní, ale posudzuje, o čo sa majetok poškodeného zmenšil
v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu.

39. Žalobca skutočne zo svojho majetku uhradil v súvislosti s jeho zastupovaním v trestnom konaní

svojmuadvokátoviurčitúsumu,jenepochybné,žesaotútosumureálnezmenšiljehomajetokvpríčinnej
súvislosti s vedením trestného stíhania voči jeho osobe.

40. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podmienkou zodpovednostného vzťahu podľa zákona č.
514/2003 Z. z. je vznesenie obvinenia a vedenie trestného stíhania, napriek tomu, že v neskoršom

konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania. Podmienka bola u
žalobcu naplnená (proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie a vedené voči nemu trestné stíhanie a bol
spod obžaloby právoplatne oslobodený).

41. Pokiaľ ide o podmienku vzniku škody, za skutočnú škodu sa teda považuje majetková ujma

vyjadriteľná peniazmi, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení či v inom znehodnotení už existujúceho
majetku poškodeného. Už zo samotnej tejto definície je zrejmé, že škodou môžu byť tiež účastníkom
konania skutočne vynaložené náklady na to ktoré konanie, nakoľko nimi dochádza k zmenšeniu
existujúcehomajetku.Pokiaľideonaplneniepodmienky,tretejpodmienky,jezrejmé,žefaktoslobodenia
spod obžaloby v neskoršom konaní spätne znamená, že nezákonné vznesenie obvinenia vyvolalo zo

strany pôvodne obvineného procesné úkony smerujúce k odstráneniu pre neho nežiaducich právnych
dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie uvedeného nezákonného postupu štátu neboli potrebné; t. j.
úkony usilujúce o zastavenie trestného stíhania resp. oslobodenia spod obžaloby. Teda, náklady konania
vedúceho k zastaveniu trestného stíhania resp. k oslobodeniu spod obžaloby sú v príčinnej súvislosti
so „vznesením obvinenia“, nakoľko ním boli v podstate vyvolané. Naplnená bola aj podmienka príčinnej

súvislosti medzi prvými dvoma podmienkami.

42. Súd poukazuje na účel vyššie cit. zákona s tým, že náklady konania vedúce po vznesení obvinenia
k oslobodeniu spod obžaloby, či k zastaveniu trestného stíhania, boli z hľadiska právneho štátu
primeraným a nutným krokom k dosiahnutiu spravodlivosti, a to krokom vynúteným postupom štátu voči

pôvodne obvinenému. Ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania, je
primerané, aby štát chápal predmetné náklady konania osoby neprávom odsúdenej alebo stíhanej ako
náklady vynaložené v záujme právneho štátu samého.43. K udeleniu plnej moci žalobcom svojmu obhajcovi v trestnom konaní došlo dňa 23. 5. 2013.

44. Obhajcom žalobcu boli účtované úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to tieto

úkony:
23.05.2013 - Prevzatie a príprava obhajoby § 12 ods.3 písm. a), 14 ods. 1 písm. a) AT65,20 EUR,
27. 05. 2013 - Písomná sťažnosť proti obvineniu §14 ods.1 písm. b) AT 65,20 EUR,
10.07.2013 - Účasť pri výsluchoch na OO PZ Sabinov §1 ods. 4, §14 ods. 1 písm. c) a AT (B., I., C., S.)
Od 8.00-12.15 hod., 115,90, NPČ: 7,30 - 8,00 PO-SB, 12,20- 12,50 SB-PO § 15 a 17 AT - 12,35 EUR

+ 12,35 EUR, cestovné: Prešov - Sabinov - Prešov, 38 km osobné motorové vozidlo Škoda Octavia,
C. H. - 9,69 EUR,
30.07.2013 - ďalšia porada s klientom (1/3- ina sadzby ) § 14 ods. 4 písm. a) AT- 19,31 EUR,
02.08.2013 - účasť pri konfrontácii na obvodnom oddelení policajného zboru ( 1/4 sadzby) - § 1 ods. 4,
§ 14 ods. 1 písm. c) AT 14,48 EUR, NPČ: 9,10 - 9,30 Prešov - Sabinov § 15 a 17 AT - 12,35 EUR, NPČ
10,05 - 10,35 Sabinov - Prešov 12,35 EURa

cestovné: Prešov - Sabinov - Prešov, 38 km osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, C. H. - 9,69 EUR,
06.08.2013 - Účasť pri úkonoch výsluch a konfrontácia na Obvodnom oddelení policajného zboru
Sabinov (I., S., I.), §1 ods. 4, §14ods.l AT a § 15 a 17 AT, - 57,95 EUR , NPČ: 8,30 - 9,00 Prešov- Sabinov
- 12,35 EUR, 12,00 - 12,30 Sabinov - Prešov - 12,35 EUR, cestovné: Prešov-Sabinov-Prešov, 40 km,
osobné mot. vozidlo Škoda Octavia, C. XXX H. - 9,69 EUR,

5. 9. 2013 - Účasť pri vyšetrovacom pokuse na OO PZ Sabinov (účasť pri výsluchu znalca) §1 ods. 4,
§14 ods.1 písm. c) a § 15 a 17 od 12,00- 14,30 hod. - 57,95 EUR,
NPČ; 8,00 - 8,30 Prešov- Sabinov - 12,35 EUR, 12,35- 13,05 Sabinov - Prešov - 12,35 EUR, cestovné:
Prešov-Sabinov-Prešov, 38 km, osobné mot.vozidlo Škoda Octavia, C. XXX H. - 10,37 EUR,
5. 9. 2013 - Ďalšia porada s klientom (2/3 sadzby) od 15,30 - do 17,00 v Sabinove - § 14 ods. 2 písm.

a) AT - 38,63 EUR,
13. 9. 2013 - Účasť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu na OOPZ Sabinov od 9,00 - 9,30 hod. § 14
ods. 1 AT- 57,95 EUR, NPČ: 8,30 - 9,00 Prešov - Sabinov, 10,00 - 10,30 Sabinov - Prešov - 12,35 EUR
+ 12,35 EUR, cestovné: Prešov - Sabinov - Prešov, 38 km osobné motorové vozidlo Škoda Octavia,
PO 408 BA 10,41 EUR,

17. 9. 2013 - Ďalšia porada s klientom po preštudovaní spisu sadzba 1/3 (do jednej hodiny) - § 14 ods.
4 písm. a) AT- 19,31 EUR,
2. 10. 2013 - Ďalšia porada s klientom po výzve OP na dohodu - 1/3 sadzby (do 1 hodiny ) - § 14 ods.
4 písm. a) AT - 19,31 EUR,
24. 10. 2013 - Ďalšia porada s klientom po doručení obžaloby - sadzba 1/3 (do jednej hodiny) - § 14

ods. 4 písm. a) AT - 19,31 EUR,
29. 10. 2013 - Podanie na Okresný súd - návrh na dokazovanie - § 14 ods. 1 písm. b) AT - 57,95 EUR,
14. 11. 2013 - Obhajoba pri pojednávaní od 9,00 - 12,15 hod. § 14 ods. 1 písm. c) AT- 115,90 EUR,
18. 11. 2013 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní od 13,30 do 15,00 hod. - § 14 ods. 1 písm. c) AT -
57,95 EUR,

24. 3. 2014 - Ďalšia porada s klientom - sadzba 1/3 (do jednej hodiny) i po doručení odvolania okresného
prokurátora - § 14 ods. 4 písm. a) AT - 20,03 EUR,
25. 3. 2014 - Písomné vyjadrenie na odvolanie okresného prokurátora § 14 ods. 1 písm. b) AT- 60,11
EUR,
spolu za úkony z 1186,08 EUR + režijný paušál 141,04 EUR spolu 1327,12 EUR.

45. Podľa § 1 ods. 1,3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a
náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo
ustanovenia na to oprávneným orgánom. Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho
kalendárneho roka (ďalej len „výpočtový základ“).

46. Podľa § 2 ods. 2 cit. vyhlášky, zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),

b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.47. Podľa § 12 cit. vyhlášky § 12
Tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch
(1) Pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom

zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina
výpočtového základu.
(2) Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.
(3) Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica
a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,
b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.

(4) Na zákonné zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada.
(5) Na zákonné zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečných recidivistov pri ukladaní trestu za viac
trestných činov a pri ukladaní trestu podľa osobitného predpisu2) sa prihliada.
(6) Na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní sa neprihliada.

48. Podľa § 14 cit. vyhlášky
Úkony právnej služby
(1) Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania
alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom,4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté
dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín,

ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,
d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,
e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti
pre porušenie zákona,

f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
(2) Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením

príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.
(3) Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na

zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,

e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu.
(4) Odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu.
(5) Odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo

zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
(6) Ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo
rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo
rokovanie advokátovi nepatrí.
(7) Ak bola súdom schválená dohoda o vine a treste pred podaním obžaloby, patrí advokátovi okrem

odmeny za úkony podľa odsekov 1 a 2 aj odmena vo výške 4-násobku základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby.
(8) Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré
sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

49. Podľa § 15 cit. vyhlášky

Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

50. Podľa § 16 cit. vyhlášky
(1) Advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých
vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.
(2) Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej

sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v
súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu
týchto hotových výdavkov.
(3) Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu

môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
(4) Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

51. Podľa § 17 cit. vyhlášky

(1) Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený
cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
(2) Ak sa cesta podľa odseku 1 týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená
podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.

52. Podľa § 1 Opatrenia č. 632/2008 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných
cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050
EUR, b) osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 EUR.

53. V danom prípade teda nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia spôsobili na strane
žalobcu náklady z titulu zaplatenia trov obhajoby, ktoré by v prípade, že by obvinenie vznesené nebolo,
neboli vznikli, resp. práve toto nezákonné rozhodnutie a následné podanie obžaloby prokurátorom bolo
príčinou vzniku škodu.

54. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

55. Podľa ust. §18 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné
stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.56. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v príslušnej výške v zmysle § 517 ods. 1,2 OZ, resp.
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v zákonnej výške, a to odo dňa 11. 10. 2015, t. j. odo dňa, ako si
uplatnil žalobca, súd mal preukázané, že v tomto čase už uplynula šesťmesačná lehota na vyjadrenie sa

k návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcu. Podľa ust. § 563 Občianskeho
zákonníka,akčassplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisomalebourčenývrozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vzhľadom na uvedené
súd priznal žalobcovi okrem škody vo výške 1.327,12 EUR aj úroky z omeškania z tejto sumy vo výške
5,05 % ročne (výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba ECB k prvému dňu omeškania - § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Zb.) od
11. 10. 2015.

57. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CS P“), trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP ažalobcovi,ktorýmalplný
úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

63. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie

ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn.
6Cdo/222/2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.