Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 1T/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011481
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Husťák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116011481.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I JUDr. Milan Husťák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.

marca 2019 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovanú:

L.. arch. M. R., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom U.,
ul. M. T. č. XXXX/XX

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mala spáchať tak,

že

1) ako osoba podnikajúca na základe živnostnenského oprávnenia pod obchodným menom L.. arch.
M. R. D L., s miestom podnikania U., ul. T. č. XXXX/XX, IČO: XXXXXXX, uzatvorila dňa 21.05.2014
v prevádzke v G. na ulici R. č. 3 s prof. L.. C. A., A.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. N. č.
XX, ústnu dohodu o dodaní podlahovej krytiny v celkovej hodnote 8.600,- EUR, pričom prof. L.. C. A.,

A.. následne na základe písomnej objednávky a vyhotovenej zálohovej faktúry č. XXXXXXXX uhradila
bankovým prevodom na bankový účet č.: SK XXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo S. banke
na meno M. R., dňa 26.05.2014 sumu vo výške 4.300,- EUR a dňa 12.08.2014 na základe faktúry č.:
XXXXXXXXX sumu vo výške 4.300,- EUR, avšak L.. arch. M. R. objednaný tovar poškodenej doposiaľ
nedodala a prijaté finančné prostriedky nepoužila na úhradu objednávky podlahovej krytiny dodávateľovi
- spoločnosti V. Z., s.r.o., ale na úhradu jej starších záväzkov, pričom prijatú zálohu poškodenej doposiaľ
nevrátila a následne prestala s poškodenou komunikovať, čím spôsobila poškodenej prof. L.. M. A., A..
škodu vo výške 8.600,- EUR,

2) ako soba podnikajúca na základe živnostnenského oprávnenia pod obchodným menom L.. arch.
M. R. D L., s miestom podnikania U., ul. T. č. XXXX/XX, IČO: XXXXXXX, uzatvorila dňa 05.05.2014
v prevádzke v G. na ulici R. č. 3, s L.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. A. č. XX/F,
písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž zásuvných dverí, nábytok do spálne,
predsiene,kuchynskejlinkyaobývacejizby,atozazmluvnedohodnutýchpodmienokvcelkovejhodnote
11.260,- EUR, a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy vedela, že svoj záväzok nesplní riadne a

včas, pričom L.. O. C. uhradil bankovým prevodom zálohu vo výške 6.000,- EUR, avšak z objednaného
tovaru poškodenému doposiaľ dodala so štvormesačným oneskorením iba nábytok do spálne, pričom
následne dňa 20.11.2014 uzatvorila s poškodeným dohodu o ukončení zmluvy o dielo, v ktorej sa
zaviazala vrátiť poškodenému časť zaplatenej zálohy vo výške 5.000,- EUR, no aj napriek tomu mu
predmetnúzálohudoposiaľnevrátila,čímspôsobilapoškodenémuL..O.Hulíkoviškoduvovýške6.000,-
EUR,v ktorom prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vidí prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona v celom rozsahu,

oslobodzuje

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom poškodených,

svedkov a vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením všetkých listinných dôkazov a po
vyhodnotení dôkazov jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti zistil a ustálil skutkový stav, tak ako to
uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V trestnej veci obžalovanej L.. arch. M. R. po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I, už raz

rozhodol a to rozsudkom zo dňa 15. marca.2018. Tento na základe podaného odvolania bol na základe
uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7 To 70/2018, zo dňa 5. decembra 2018 podľa § 321
ods.1, písm. d) Tr. por. zrušený v celom rozsahu a vec bola podľa § 322 ods.1 / Tr. por. vrátená
Okresnému súdu Košice I s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaná L.. M. R. na hlavnom pojednávaní k dodaniu tovaru pani A. uviedla nasledovné. Uvedený
tovar - podlahovú krytinu nebola schopná dodať. Poškodenej A. bola vypracovaná cenová ponuka, ktorá
bola odkonzultovaná s dodávateľom a rovnako tak aj s pokladačom čo mal vykonať pokládku podlahy.
Nakoľko sa jednalo o podlahu vyššej kvality, tak bola poškodená upozornená na dlhšiu dodaciu dobu.
Počas vzájomnej komunikácii s poškodenou bolo zistené, že v dome, kde sa mala vykonať pokládka

podlahybolpomernečerstvo”vyliaty”betónaztohtodôvodubola vykonanáobhliadkavmiestapokládky
podlahy. Uvedená podlaha sa v tom čase nachádzala v Z. v dôsledku čoho bola poškodená vyzvaná
na úhradu faktúry.

Medzičasom došlo v spoločnosti k zložitej finančnej situácii a to v tom, zmysle, že táto nebola schopná

zaplatiť za dodávku podlahy poškodenej stane a to ani vo viacerých etapách v zmysle dohody s
poškodenou.

K prevzatiu finančných prostriedkov došlo prevádzke, kde na požiadanie poškodená uhradila
bezhotovostne polovicu kúpnej ceny podlahovej krytiny.

Ku skutku pod bodom č.2 obžaloby obžalovaná uviedla, že rovnako ako u poškodenej A. nebola
schopná dodať kuchynskú linku poškodenému pánovi C.. O problémoch s nedodaním kuchynskej linky
sadozvedelaažsodstupomčasu,keďsapoškodenýnevedeltelefonickyskontaktovaťspánomM.,ktorý
bol je zamestnancom. Až od pána C. sa dozvedela o probléme. Uvedený problém nedodanie kuchynskej

linky začala riešiť, avšak poškodený nebol ochotný čakať ďalšiu dobu. Z uvedeného odstúpil od zmluvy.

Následne po odstúpení od zmluvy zo strany poškodeného C., finančné prostriedky vrátené
poškodenému neboli.

Svedok poškodený L.. O. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po návšteve predajne pani R. došlo k
objednávke na základe zmluvy o dielo, ktorá je prílohou spisového materiálu. K dodaniu diela nedošlo
a na opakované výzvy pri nedodržaní termínu dodania tovaru reagovala vždy inou výhovorkou. Tento
stav trval niekoľko mesiacov a napriek každo-týždenným snahám, osobne sa dohodnúť obžalovaná
na uvedené možnosti nereagovala. Následne pripustila možnosť vrátenia finančných prostriedkov

spôsobom ak by poslal svojich známych do prevádzky, kde by z prijatých záloh mu vrátila poskytnú
zálohu s čím však nesúhlasil. Od apríla do novembra 2014 sa opakovane snažil dohodnúť s
obžalovanou, avšak z jej strany nedošlo k žiadnej dohode. Uviedol tiež , že sa nakontaktoval na
subdodávateľov menovite p.- C., O.. N., M. C. a pána S., ktorí mu potvrdili, že obžalovaná neuhradila
zálohy.Svedkyňa poškodená prof. L.. C. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v priebehu roku 2014 navštívila
predajňu na R. ulici, ktorá ponúkala parkety a iné komodity. Po vzájomnom rozhovore bolo jej ponúknuté
obžalovanou premerať priestor pokládky podlahy ich zamestnancom, s čím súhlasila. Po premeraní

množstva podlahy bola dňa 21.5.2014 vystavená objednávka, so zálohou vo výške 50 percent z
celkovej ceny vo výške 4300.-€ , ktorú poškodená uhradila toho istého dňa. Dňa 21 augusta 2014 bola
kontaktovaná obžalovanou, že podlahová krytina je „tu” a je nutné uhradiť zvyšnú čiastku vo výške
50 percent, čo poškodená aj učinila. Pri vzájomnom rozhovore bola obžalovaná požiadaná, či by bolo
možné na nejaký čas uskladniť podlahu z dôvodu, že podlahový poter vykazoval vysokú vlhkosť. V

októbri 2014 bola obžalovaná požiadaná o dodanie cca 30 m2 podlahy na podlažie, keďže toto už bolo
dokončené, pričom zo strany obžalovanej bolo oznámené, že má problém ale bližšie ho nešpecifikovala.
Obžalovaná sa dožadovala stretnutia, pričom k stretnutiu došlo až v januári 2015 a to na katedre kde
poškodená pracuje. Na stretnutí jej oznámila, že podlaha, ktorú si objednala nie je k dispozícii.

Na položenú otázku, ako chce vzniknutú situáciu riešiť, či vráti finančné prostriedky alebo aspoň ich časť

obžalovaná uviedla, že nejakú čiastku vráti, k čomu však nedošlo. S odstupom týždňa sa s obžalovanou
užnedaloskontaktovaťanitelefonicky.Zhrubaoďalšítýždeňprišlaobžalovanásmožnosťouakovyriešiť
problém nedodania podlahy. Oznámila jej, že podlaha je na ceste zo Z. v kamióne a ako možný spôsob
vyriešenia problému nedodania podlahy navrhla, aby opätovne uhradila kúpnu cenu podlahy a túto
jej dodajú. Z predloženej ponuky pochopila, že predmetná podlaha sa na Z. vôbec nenachádzala. K

prevzatým finančných prostriedkov, ktoré poškodená uhradila v máji 2014 sumu 4300,- EUR a v auguste
2014 sumu 4300,- EUR obžalovaná uviedla, že tieto jej bude splácať, nakoľko si našla prácu.

Súd so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkov z prípravného konania a rovnako tak
znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom L.. M. S. A. z odboru ekonómie a manažmentu.

Svedok L.. M. M. v prípravnom konaní uviedol, že jej vypomáhal pri realizácii aktivít spojených s jej
prevádzkou na ul. R. v Košiciach. Osobne bol prítomný pri podpise zmluvy s pánom C., pričom má
vedomosť, že časť diela bola pánovi C. aj dodaná. Malo sa jednať o komplet celú spálňu. Kuchyňa mala
byť v štádiu rozpracovania a keďže nebola dodaná v dohodnutom termíne pán C. od zmluvy odstúpil.

Dôvodom nedodania tejto kuchyne boli finančné problémy - nedostatok finančných prostriedkov.

K dodávke podlahovej krytiny svedok uviedol, že predmetnú objednávku realizovala obžalovaná, pričom
sa ku detailom vyjadriť nevedel.

Svedkyňa L.. O. U. k podnikateľskej činnosti obžalovanej uviedla, že obžalovaná podnikala ako
architektka a mala projekčnú činnosť, nákup a predaj tovaru. K osobe pána M. uviedla, že tento sa
zdržiaval v priestoroch firmy. Vystupoval ako zástupca firmy pani R.. Mal k dispozícii pečiatku firmy a pani
R. mu zverila platobnú kartu. Rovnako tak dohadoval dodávateľov a odberateľov. Jednal so zákazníkmi
a v podstate sa podieľal na riadení podnikania s pani R.. Bol zamestnaný na dohodu, ale trvalo to

zhruba dva týždne. K prevzatým finančným zálohám sa vyjadriť nevedela, pričom bolo bežné, že pán
M. preberal hotovosť a rovnako aj vyberal finančné prostriedky z účtu, ktoré patril spoločnosti.

Svedok O.. A. N. uviedol, že sa vie vyjadriť len k osobe pána L.. O. C.. V tom čase bol prizvaný k
spolupráci na dopracovanie dispozície a výrobnej dokumentácie kuchynskej linky, ktorá mu bola cestou

pani R. poskytnutá. Osobne vyhotovil podklady k výrobe tejto linky. S pánom C. sa stretol viackrát za
účelom konzultácii ohľadne vyhotovenia umiestnenia kuchynskej linky. Uvedené podklady konzultoval
s pánom C. a pánom M.. Uvedenú zákazku pána C. mal na starosti pán M.. Pán M. bol akousi styčnou
osobou pani R..

K finančným problémom obžalovanej R. svedok uviedol, že hlavným dôvodom bol pán M.. Doplatila na
jeho manipuláciu a spôsob práce, ktorý bol strašne kvantitatívny.

Svedok M. G. uviedol, že osobne prišiel do kontaktu len s pani A. a to pri zmeraní vlhkosti poteru v ich
rodinnom dome. To či došlo k pokládke drevenej podlahy to nepreveroval.

Svedok M. V. uviedol, že ich spoločnosť V. Z. s.r.o. dostala dňa 30.5.2014 objednávku mailom na
podlahovú krytinu. Uvedenú objednávku prijal ich zamestnanec, pričom bola vytvorená objednávka pod
číslom P V súvislosti s touto objednávkou komunikoval s pánom M. M., ktorý bol zamestnancom paniR.. K predmetnej objednávke uviedol, že táto nebola uhradená. K príčinám nehradenia objednávky sa
vyjadriť nevedel. Ohľadne uhradenia objednávky veľakrát komunikoval s pani R. ktorá mu oznámila, že
táto sa bude realizovať najskôr koncom roka 2014. Tovar, ktorý si objednala pani R. bol objednaný u ich

dodávateľa spoločnosti V. D.O.O, čo je Slovinská firma, ktorá si predmetný tovar objednala od výrobcu
v Holandsku.

Zo záverov znaleckého posudku č. č. X/XXXX vypracovaný znalcom L.. M. S. A. z odboru ekonómie a
manažmentu vyplýva, že zálohová platba zálohovej faktúry č. XXXXXXXX bola prijatá dňa 28.5.2014 na

bankový účet vedený pod menom L.. M. R.. Druhá platba faktúry č. XXXXXXXXX prijatá dňa 13.8.2014
vo výške 4300,- EUR je zaevidovaná v peňažnom denníku pod poradovým číslom 928, pričom ani jedna
z platieb nebola použitá na nákup dubových parkiet firme V.. Z prijatých finančných prostriedkov boli
hradené staršie záväzky L.. R.. Z predloženej účtovnej závierky k 31.12.2014 je možné určiť objem
záväzkov a výšku finančnej hotovosti. K 31.12.2014 bol stav hotovosti 269,- Eur, stav záväzkov 84.055,-
Eur, a stav pohľadávok 31.694,- EUR. Záväzky k 31.12.2014 prevyšovali objem o 45.876,- Eur.

Z bankového účtu vedeného na meno L.. M. R. bolo za celý rok 2014 vybratých 19.470,- Eur.

Podľa § 2 ods.10 / Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods.12 / Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods.19 / Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom alebo neverejnom
zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Na základe vykonaného dokazovania súdom, rešpektujúc vyslovený právny názor v citovanom
zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 5. decembra 2018 sp. zn. 7 To 70/2018 dospel k záveru,

že je v danom prípade je nutné postupovať v zmysle zásady ultima racio.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkové stavu veci má súd za jednoznačne preukázané, že zmluvný
vzťah medzi objednávateľom a dodávateľom treba posudzovať v zmysle sankcii vyplývajúcich zo
zmluvných sankcii a nie za použitia trestnej zodpovednosti voči subjektu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uzatvorená ústna dohoda o dodaní podlahovej krytiny je
odrazom uzatvoreného zmluvného vzťahu, kde na základe tejto dohody došlo k uzatvoreniu písomnej
objednávky a poskytnutiu peňažnej zálohy v prospech obžalovanej.

Uvedenýprincípultimaraciomáplniťfunkciušpeciality,ktorásauplatňujetakpritvorbenoriemtrestného
práva, ako aj pri ich aplikácii. Spočíva v povinnosti dať prednosť prijatiu netrestných opatrení právnej a
neprávnej povahy pred kriminalizáciou a taktiež povinnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní
dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa
pomocou noriem trestného práva. Princíp ultima racio plní tiež funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom,

že trestnoprávne normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku
neprichádzajú do úvahy, alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Inak povedané, zákonodarca by mal
kriminalizovať len tie najzávažnejšie prípady a umožniť čo najširšie uplatnenie mimotrestných reakcií
na porušenie práva, pričom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov je reagovať
uplatňovaním trestnej represie len na prípady spoločensky škodlivé, pri ktorých mimotrestné prostriedky

nestačia k ochrane ohrozených, či porušených práv. Trestné právo by sa najmä v súkromnoprávnych
vzťahoch (osobitne pri majetkových vzťahoch, čo je konkrétne v tejto veci, pretože vzťah medzi
obžalovanou a poškodenými vyjadruje práve takýto vzťah) malo uplatňovať skutočne len podporne
iným právnym normám a aj to len v prípadoch zjavných excesov v súkromnoprávnych vzťahoch,pretože trestné právo je nástrojom celkom nevhodným k regulácii súkromnoprávnych vzťahov, pričom
je potrebné vychádzať z pomocnej úlohy trestnej represie, to znamená trestnú represiu uplatňovať
len následne a vedľa iných opatrení. Je preto vecou prokurátora aby tento bol obozretný a nenechal

sa zatiahnuť do majetkových sporov, ktoré majú súkromnoprávny základ. Dôsledkom zlyhania vyššie
uvedenéhoprincípudochádzakzneužívaniutrestnýchoznámeníatonajmävpodnikateľskomprostredí,
a to z rôznych dôvodov, napr. i vyhnutia sa plateniu súdnych poplatkov, ktoré by bolo nutné uhradiť pri
podaní žaloby v občianskoprávnom konaní, z dôvodu, že v trestnom konaní nesie dôkazné bremeno
orgán činný v trestnom konaní, a nie oznamovateľ, resp. z dôvodu nastrašiť druhú zmluvnú stranu a

primäť ju tak k riadnemu plneniu zmluvných povinností, prípadne pomalosti civilného súdneho konania.

Princíp ultima racio nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov
jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite
jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné,
aby túto ochranu aktívne preberali orgány v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým

celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd rešpektujúc právny názor súdu vyššieho stupňa
rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a oslobodil obžalovanú spod obžaloby
okresného prokurátora v Košiciach sp. zn. 2 Pv 427/2015 v zmysle § 285 písm. b) Tr. por . teda, že

skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.