Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710215374
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6710215374.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. XX,
zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti odporcovi 1/
Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, odporcovi 2/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, odporkyni
3/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, odporcovi 4/ T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. U. XXX/
XX, H., odporcovia 1/, 3/, 4/ všetci zast. JUDr. Elou Kockovou, advokátkou, Hontianske Nemce 406,

odporkyni 5/ N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. XX, odporcovi 6/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X/
XX, A., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nadobudnutie vecného bremena vydržaním,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 8C/157/2010-292, zo dňa
11. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v druhom výroku o trovách konania odporcov 1/, 3/, 4/ p
o t v r d z u j e .

Náhradu trov odvolacieho konania odporcom 1/, 3/, 4/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie voči odporcom 1/, 2/, 3/ a 4/ zastavil. Navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporcom 1/, 3/, 4/ trovy právneho zastúpenia vo výške 541,00 eur na účet
ich právnej zástupkyne JUDr. Ely Kockovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odporcovi 2/

náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 12.05.2014 po
prvom pojednávaní zobral návrh v časti, v ktorej nie je konanie právoplatne skončené, voči odporcom
1/ až 4/ späť a žiadal konanie voči nim zastaviť z dôvodu, že ich účasť v ďalšom prebiehajúcom konaní
(určenia práva prechodu vydržaním) nie je potrebná. Náhradu trov si navrhovateľ voči odporcom 1/

až 4/ neuplatnil s poukazom na to, že ani odporcom 1/ až 4/ nevznikne nárok na náhradu trov voči
navrhovateľovi. Podľa názoru navrhovateľa jeho nárok v časti, v ktorej sa domáhal určenia vlastníckeho
právavočiodporcom1/až4/boldôvodnýapotomikeďnavrhovateľžiadazastaveniekonaniavdoposiaľ
neprávoplatne skončenej časti jeho návrhu voči odporcom 1/ až 4/, títo nedosiahnu úspech v konaní
voči navrhovateľovi a výsledný pomer úspechu navrhovateľa a jeho neúspechu bude v tomto prípade
50 : 50. Odporcovia 1/, 3/, 4/ so späťvzatím návrhu súhlasili dňa 25.06.2014, pritom uplatnili náhradu

trov v doterajšom konaní a vo vyčíslení predloženom súdu. Súhlas odporcu 2/ so späťvzatím návrhu bol
súdu doručený dňa 04.06.2014, trovy neuplatnil.

Okresný súd na návrh navrhovateľa konanie vo zvyšnej časti návrhu voči odporcom 1/ až 4/ zastavil
podľa § 96 O. s .p. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 143 O. s. p. v spojení s ust. § 150 ods.
1 O. s. p. a podľa § 146 ods. 2 O. s. p.Podľa ust. § 143 O. s. p. odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi. Návrh navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k parcele č. I. k. ú. R. bol dôvodný a
v tejto časti návrhu dosiahol navrhovateľ voči odporcom 1/ až 4/ úspech - o tejto časti návrhu okresný

súd už v danom konaní právoplatne rozhodol rozsudkom zo dňa 28.03.2012 (č. l. spisu 200 a nasl.).
Napriek tomu by bolo nespravodlivé, aby trovy tohto konania znášali (v tejto časti neúspešní odporcovia
1/ až 4/, pretože títo nedali svojím správaním príčinu na podanie návrhu o určenie vlastníckeho práva,
ktorý podal navrhovateľ vo vzťahu k parcele č. XX/X. Totiž už rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene
č. k. 13C/155/98-33 zo dňa 21.10.2008 bolo určené, že navrhovateľovi svedčí vlastnícke právo k tejto

parcele, ale nakoľko katastrálny úrad v V. nepostupoval v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a nevykonal zápis vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa v zmysle uvedeného
rozsudku zo dňa 21.10.2008 (hoci úradu bol riadne doručený), potom aj navrhovateľ, keď podal návrh
na súd na určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, vlastne aj on bol k tomu „nútený“
okolnosťou ktorú nevyvolal a ani svojím konaním nezapríčinil. Preto súd ustanovenie § 143 O. s. p.
aplikoval v spojení s ust. § 150 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V danom prípade
vyššie uvedené dôvody súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľa a v
dôsledku toho náhradu trov odporcom 1/, 2/, 3/, ktorá by im inak prináležala znížil na 1/2 (namiesto sumy
1.082, eur priznal odporcom 1, 3/, 4/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 541, - eur).

Vo vzťahu k zvyšnej časti návrhu navrhovateľ svoj návrh voči odporcom 1/ až 4/ zobral späť s
odôvodnením, že ich účasť v ďalšom konaní už nie je potrebná. Takéto správanie navrhovateľa súd
posúdil ako procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení ďalšieho konania podľa ust. § 146 ods. 2
veta prvá O. s. p..

Podľa názoru okresného súdu má preto navrhovateľ v danom konaní povinnosť nahradiť odporcom 1/,
3/, 4/ trovy konania.

Odporcovi 2/ súd náhradu trov konania nepriznal preto, že odporca 2/ si náhradu trov neuplatnil a v
konaní mu žiadne trovy ani nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie proti výroku, ktorým mu súd
uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/, 3/ a 4/ trovy konania. Navrhol aby odvolací súd uznesenie
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby v tejto časti
rozhodnutie zmenil tak, že odporcom 1, 3/, 4/ sa náhrada trov nepriznáva.

Namietal, že súd vec neprávne právne posúdil, pretože ak mal vedomosť o čiastočnom úspechu
navrhovateľa v danej veci mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O.
s. p., podľa ktorého súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. O návrhu navrhovateľa síce súd rozhodol len v tej časti, že určil, že navrhovateľ

je výlučným vlastníkom pozemku - parcely č. XX/X v k. ú. R. a doposiaľ nerozhodol - neučil vydržanie
vecného bremena na strane navrhovateľa, ale to značí, že (doposiaľ) mal vo veci navrhovateľ polovičný
úspech. Ak súd dospel k záveru, že od odporcov by bolo nespravodlivé požadovať náhradu trov konania,
mal v zmysle § 142 ods. 2 rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporcovia 1/ až 4/ ako dediča po smrti poručiteľky sa nesprávali spôsobom, ktorý by navrhovateľovi
dal istotu jeho právneho postavenia, a teda nie je správny názor súdu, že svojím konaním nezapríčinili
podanie žaloby. Naopak, reálne je, že navrhovateľ nemal inú možnosť než domáhať sa svojich
práv žalobou na súde. Odporcovia 1/ až 4/ museli mať a mali dostatočnú vedomosť o tom, že
nehnuteľnosti, ktoré previedli na odporcov 5/ a 6/ už dávnejšie predtým nadobudol do výlučného

vlastníctva navrhovateľ, no napriek tomu sa na navrhovateľa neobrátili žiadnym spôsobom, ale
predmetné nehnuteľnosti scudzili. Zároveň sa určeniu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa v
tomto konaní aktívne bránili.

Zásadné je i to, že iná procesná cesta ako podanie žaloby, ktorá musela byť podaná v znení ako bola

doručenákonajúcemusúduneprichádzaladoúvahy.Akbynavrhovateľžalobunepodalajvočiodporcom
1/ až 4/ je zrejmé, že táto by nebola úspešná z dôvodu absencie vecnej legitimácie a navrhovateľ by
sa nedovolal svojho práva. Tvrdenie súdu je skreslené, vo svojej podstate ak je niekto pasívny nikdy
nedá príčinu na podanie žaloby. Účelom zákonodarcu však nebolo oslobodiť od trov konania takétoprípady resp. zaviazať na náhradu trov navrhovateľov, ktorým neostáva nič iné ako podať žalobu. Ak
nemá navrhovateľ žiadnu inú možnosť na ochranu svojich práv je nepochybné, že postoj odporcu musí
byť vždy v príčinnej súvislosti s podanou žalobu. Ani v priebehu súdneho konania sa odporcovia 1/ až 4/

nesprávali pasívne, skôr ostro vystupovali proti osobe navrhovateľa a podanému návrhu. Navrhovateľ
sa striktne pridržiaval zásady hospodárnosti konania a prihliadal na ňu aj vtedy, keď musel podať návrh
aj proti odporcom 1/ až 4/, avšak ihneď ako to bolo možné a účelné (po právoplatnosti rozhodnutia v
časti určenia vlastníckeho práva) vzal svoj návrh voči odporcom 1/ až 4/ späť.

Považuje za nespravodlivé a tvrdé, aby mal hradiť odporcom trovy konania. Je to aj v rozpore s ust. §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odporcovia 1/, 3/, 4/ navrhli rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdiť.

Napriek ich názoru, že im vznikol nárok na plnú výšku náhrady trov konania, voči výroku o trovách

konania, ktorým im bola priznaná iba polovica náhrady trov s odkazom na ust. § 150 O. s. p., odvolanie
nepodali.

Odporcovia 1/, 3/, 4/ boli v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy právoplatnými podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, o určenie vlastníckeho práva ktorých išlo v danom konaní. Pri uzatváraní

zmluvy s odporcami 5/ a 6/ boli dobromyseľní, všetky im známe skutočnosti odporcom 5/ a 6/ týkajúce
sa predmetu kúpy uviedli a celý právny servis prevodu nehnuteľnosti zabezpečovala realitná kancelária.

Odporcovia 1/ až 4/ neboli účastníkmi konania na Okresnom súde vo Zvolene č. k. 13C/155/98
medzi navrhovateľom a ich matkou p. E. R.. V dedičskom konaní po matke nadobudli pozemky podľa

osvedčenia 16D/805/2006 v ktorom sa ani nenachádza zhodná parcela s parcelou v zmysle rozsudku
13C/155/08.

Odporcovia 1/ až 4/ sú názoru, že dané konanie zavinil nečinnosťou v prvom rade vtedajší príslušný
katastrálny úrad - Správa katastra V.. Ale pokiaľ by sa riadne a včas aj navrhovateľ zaujímal o svoje

vlastníctvo, inicioval by zápis právoplatného rozsudku, bol by prebiehajúcemu súdnemu konaniu
predišiel. Svojím nezáujmom o vlastníctvo a nečinnosťou priviedol navrhovateľ do omylu všetkých, ktorí
sa spoliehali na hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností.

Odporcovia 1/ až 4/ poukazujú na to, že navrhovateľ ich pred uplatnením návrhu na súd neoslovil s

návrhom na mimosúdnu dohodu. Komunikoval len s odporcami 5/ a 6/. Odporcovia 1/ až 4/ boli nútení
situáciu riešiť právnym zastúpením v tomto konaní a takéto právo (na právnu pomoc pred súdmi) im
vyplýva aj z ústavy. Nesúhlasia ani s tvrdením navrhovateľa, že v súdnom konaní sa striktne pridržiaval
zásady hospodárnosti, pretože odporcovia boli povinní vyjadrovať sa k niekoľkým úpravám a zmenám
návrhu navrhovateľa, keď navrhovateľ počas konania viackrát menil pôvodný zmätočný návrh resp.

žalobnýpetitajehorozsah,čímsámnavrhovateľzvyšovalajpočetúkonovprávnehozástupcuodporcov.

Ust. § 146 ods. 2 O. s. p. je založené na procesnom zavinení navrhovateľa na zastavení konania
v prípade, ak navrhovateľ zoberie svoj návrh späť. Tento zákonný predpoklad bol v danom prípade
naplnený.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a podľa § 214
ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V ostatnej časti uznesenie nie je dotknuté.

Odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané v nadväznosti a v spojení s rozsudkom Okresného súdu
vo Zvolene č.k. 8C/157/2010-200 zo dňa 28.03.2012 a s uznesením č. k. 8C/157/2010-202 zo dňa
11.09.2014

V prejednávanom prípade ide o špecifickú situáciu, kedy navrhovateľ zobral svoj návrh voči odporcom

1/ až 4/ späť potom, ako rozhodnutie súdu o merite veci v časti návrhu na začatie konania (o určenie
vlastníctva parcely č. X, zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kat. územie R.) nadobudlo
v tejto časti právoplatnosť. V tejto časti je konanie skončené rozsudkom Okresného súdu vo Zvoleneč. k. 8C/157/2010-200 zo dňa 28.03.2012, v ktorom si súd vymienil, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením (§ 151 ods. 3 O. s.. p. ) po právoplatnosti rozsudku.

Nakoľko následne navrhovateľ voči odporcom 1/ až 4/ zobral späť svoj návrh - teda návrh vo
zvyšnej časti, o ktorej doposiaľ nebolo meritórne právoplatne rozhodnuté (odvolací súd výrok rozsudku
okresného súdu zo dňa 28.03.2012 o časti návrhu vecného bremena zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie) a súd konanie voči odporcom 1/ až 4/ zastavil (v tejto časti návrhu, čo malo byť uvedené aj vo
výroku uznesenia okresného súdu a nielen v jeho odôvodnení), vznikol stav, kedy okresný súd pristúpil

k rozhodnutiu o náhrade trov konania účastníkov 1/ až 4/, ktorých účasť v konaní končí, takýto postup
je správny.

Skutočnosť, že v prejednávanom prípade konanie voči odporcom 1/ až 4/ skončilo sčasti meritórnym
rozhodnutím a sčasti zastavením konania, má vplyv aj na posúdenie náhrady trov konania.

V časti kde konanie skončilo meritórnym posúdením veci (keďže v tomto prípade je rozhodnutie v tejto
časti právoplatné) pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhoduje s odkazom na úspech alebo
neúspech účastníka v konaní, kedy sú aplikovateľné ust. § 142 ods. 1, 2, 3 O. s. p. alebo § 143 O. s .p..

V časti, kde konanie skončilo zastavením konania (v tomto prípade sčasti o ktorej doposiaľ nebolo

meritórne rozhodnuté) súd posudzuje vec len z pohľadu procesného výsledku (zodpovednosť za
procesné zavinenie na zastavení konania, nie podľa úspešnosti) § 146 ods. 1, 2 O. s. p.

Nie je vylúčené, aby súd vyššie uvedené ustanovenia aplikoval v spojení s ust. § 150 ods. 1 veta prvá
O. s. p., umožňujúce súdu náhradu trov, ktoré by inak účastníkovi patrili, z dôvodu tvrdosti výnimočne

sčasti alebo celkom nepriznať.

V danom prípade právne zdôvodnenie okresného súdu o náhrade trov odporcov 1/, 3/, 4/ zodpovedá
vyššie uvedenému a je založené na ust. § 143 O. s. p. pokiaľ súd rozhodol o merite veci a na ust. § 146
ods. 2 veta prvá O. s. p. pokiaľ ide o zastavenie konania. Zároveň súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 veta

prvá O. s. p. a na jeho základe priznal odporcom zníženú náhradu trov konania.

Názor odvolateľa, že na prejednávaný prípad nemal súd aplikovať ust. § 143 O. s. p. ale ustanovenie
§ 142 ods. 2 O. s. p. nie je správny. V časti nároku, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté účastníci
(navrhovateľ a odporcovia) nemali pomerný úspech, ktorý predpokladá ust. § 142 ods. 2 O. s. p..

Odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že v tejto časti bol
úspešný v celom rozsahu jeden z účastníkov, a to navrhovateľ. Takúto situáciu rieši ust. § 142 ods. 1
O. s. p. tak, že úspešný účastník má právo na náhradu trov konania od neúspešného účastníka (pre
úplnosť treba uviesť, že v danom prípade navrhovateľ náhradu trov konania neuplatňuje). Okresný
súd ale s poukazom na okolnosti na strane odporcov, na ich správanie, ktorí podľa názoru okresného

súdu nedali príčinu na podanie návrhu na začatie konania, dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky pre aplikáciu ust. § 143 O. s. p., podľa ktorého prislúcha naopak neúspešným odporcom
od navrhovateľa náhrada trov. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto názorom prvostupňového súdu a
takéto právne posúdenie okresný súdom považoval za zisteného skutkového stavu podrobne opísaného
v odôvodnení rozhodnutia za náležité.

Odporcom možno dať za pravdu v tom, keď vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že
navrhovateľovi nič nebránilo, aby aj sám inicioval zápis právoplatného (predčasom vydaného) rozsudku
OkresnéhosúduvoZvoleneč.k.13C/155/98vpríslušnomkatastrinehnuteľností,čímsámmoholpredísť
tomuto konaniu a v podstate svojím nezáujmom o to, či sa zápis vlastníctva na navrhovateľa v zmysle

vyššie uvedeného rozsudku ne/realizuje, do istej miery aj sám prispel k tomu, že údaje o jeho vlastníctve
v katastri nehnuteľností zapísané neboli. Taktiež, že z hľadiska výšky trov konania bolo na zvážení
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, čoho sa bude návrhom domáhať a tým, že navrhovateľ menil
žalobný petit a jeho rozsah, zvyšoval aj počet úkonov právnej pomoci na strane odporcov.

Za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie okresného súdu v zastavujúcej časti konania, kde
okresný súd vychádzal z procesného zavinenia navrhovateľa na zastavení konania, aplikoval ust §
146 ods. 1 prvá veta O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
dodáva, že treba prihliadať aj na správanie navrhovateľa pred podaním návrhu na súd, že navrhovateľodporcov 1/ až 4/ oslovil s návrhom na mimosúdnu dohodu nebolo preukázané (zo spisu to nevyplýva),
že sa pokúsil o mimosúdne riešenie veci pred podaním návrhu na súd.

V konečnom dôsledku súd o trovách konania rozhodol v spojení s ust. § 150 ods. 1 O. s.. p., kde
okresný súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré nepriznal odporcom plnú výšku náhrady trov
videl v tom, že navrhovateľ bol „nútený“ okolnosťou, ktorou nevyvolal ani svojím konaním nezapríčinil
(ale príslušný kataster nepostupoval podľa zákona o katastri nehnuteľností), domáhať sa návrhom na
začatie konania o určenie svojho vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, ktoré mu mimochodom

patrilo už pred podaním tohto návrhu na základe skoršieho rozhodnutia súdu. Aj keď v tomto odvolací
súd poukazuje už na svoj vyššie uvedený názor, že navrhovateľ si nepočínal náležite obozretne pri
usporadúvaní jeho právnej záležitosti týkajúcej sa nadobudnutia vlastníctva v zmysle rozsudku súdu
sp. zn. 13C/155/98, (v tomto má odvolací súd do istej miery odlišný názor než okresný súd), nemá
to vplyv na výsledok rozhodnutia okresného súdu o trovách konania. Pretože na základe všetkých
skutkových okolností a ich komplexného posúdenia je rozhodnutie okresného súdu o trovách konania

správne, keď naviac podľa názoru odvolacieho súdu treba uvážiť i to, že zo strany navrhovateľa a zo
strany odporcov 1/ až 4/, medzi ktorými je blízky príbuzenský vzťah, došlo k nezrovnalosti ohľadom
vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej pôvodná vlastníčka bola matka navrhovateľa aj odporcov 1/ až 4/, aj
toto možno mať za dôvod hodný osobitného zreteľa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania je založené na ust. § 224, §
142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p.. Odporcovia 1/ až 4/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní si náhradu
trov neuplatnili, preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.