Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 8, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208569
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4215208569.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou, v právnej veci žalobcu: O.

S., B..K.., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanej: P.. B. X., H..
XX.X.XXXX, C. V.. XX. B. XXXX/XX, E., v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Borsosová & JUDr.
Ing. Vajliková, s.r.o., so sídlom Ul. biskupa Királya 6, Komárno, IČO: 47 251 395, o zaplatenie 4.100,-
eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu

sumu 4 100,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.6.2013
žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta, na základe
ktorej bola žalovaná povinná vykonávať činnosť finančného sprostredkovania pre žalobcu v súlade so
zákonom č. 186/2009 Z. z.. Zmluva nadobudla účinnosť dňom registrácie žalovanej v registri finančných
agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska, t.j. dňa 28.6.2013. Žalobca ďalej
uviedol, že dňa 18.6.2013 zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve, predmetom ktorého bolo
poverenie žalovanej na výkon funkcie manažéra obchodnej skupiny (ďalej len „MOS“) a stanovenie

výšky, pravidiel vyplácania a zúčtovania superprovízie a štartovacej fixnej odmeny. Výplata štartovacej
províziebolaviazanánasplnenieminimálnychosobnýchcieľovplánužalovanejakoMOS.Žalobcatvrdil,
že žalovaná bola počas svojho adaptačného obdobia (obdobie 12 mesiacov od júla 2013) odmenená
štartovacou províziou v celkovej výške 4 100,- eur. Poznamenal, že sa dohodli so žalovanou, že v
prípade, ak sa skončí platnosť zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou do jedného roka od
nadobudnutia jej účinnosti, žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi celú výšku vyplatenej štartovacej fixnej
odmeny do 15 dní odo dňa skončenia platnosti zmluvy. Žalobca mal za to, že dňa 28.2.2014 zanikla

platnosť zmluvy, a to na základe dohody zmluvných strán. Uviedol, že dňa 7.3.2014 doručil žalovanej
Akceptovanie dohody o skončení zmluvy a zároveň vyzval žalovanú na vrátenie vyplatenej štartovacej
provízie vo výške 4 100,- eur, pretože žalobca bol toho názoru, že na uvedenú províziu žalovanej zanikol
nárok z dôvodu nesplnenia zmluvne dohodnutých podmienok. Keďže žalovaná do dňa podania žaloby
nevrátila vyplatené štartovacie provízie, žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 4 100,-
eur s príslušenstvom.

2. Súd v priebehu konania dňa 25.6.2015 vydal platobný rozkaz č. k. 9C/83/2015-29, proti ktorému
žalovaná podala odpor. Uviedla, že suma 4 100,- eur je tzv. štartovacia fixná odmena MOS, ktorej
vyplácanie je viazané na splnenie určitých podmienok, ide teda o mzdu za vykonanú prácu. Uvedená
odmena bola podľa uvedenia žalovanej vyplácaná až do skončenia zmluvného vzťahu - s výnimkoumesiaca december, čo dokazuje, že žalovaná dostala odmenu len v prípade splnenia podmienok na
jej vyplácanie, za riadne odvedenú prácu. Z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo k anulovaniu práce
žalovanej, žalovaná považovala žalobu za neopodstatnenú a protiprávnu. Okrem toho uviedla, že k

ukončeniu zmluvného vzťahu došlo dohodou na základe pokynov jej priamej nadriadenej agentúrnej
riaditeľky z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu - nákazlivej choroby, s tým, že sa mala
akceptovať jej žiadosť o udelenie výnimky na prípadné „vratky“ žalobcovi. Podľa žalovanej žalobca v liste
o akceptovaní dohody o ukončení zmluvného vzťahu súhlasil s návrhom žalovanej o udelení výnimky
na prípadné „vratky“.

3. Žalobca dňa 24.8.2015 doručil súdu vyjadrenie k odporu a uviedol, že na základe zmluvy uzatvorenej
v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka bola žalovaná povinná vykonávať pre žalobcu činnosť
finančného sprostredkovania, ktoré je podľa zákona o finančnom sprostredkovaní podnikaním v zmysle
§ 2 Obchodného zákonníka. Preto vzťah medzi zmluvnými stranami nie je možné považovať za
pracovnoprávny a odmenu vyplatenú žalovanej nemožno považovať za mzdu tak, ako to tvrdí žalovaná.

Ďalej uviedol, že žalovaná bola počas svojho adaptačného obdobia odmenená štartovacou odmenou
vo výške 4 100,- eur. Žalobca nespochybnil vznik nároku žalovanej na vyplatenie štartovacej odmeny,
avšak bol toho názoru, že podmienky na ponechanie si štartovacej odmeny neboli splnené, pokiaľ ide
o účinnosť zmluvy počas obdobia minimálne 12 mesiacov. Žalobca poukázal na čl. V bodu 7 zmluvy,
podľa ktorého ukončením platnosti zmluvy nezaniká nárok žalobcu na náhradu škody a na vrátenie

provízií od viazaného finančného agenta. Mal za to, že žiadosti žalovanej o ukončenie zmluvného vzťahu
dohodou bolo vyhovené čiastočne, keďže si žalobca neuplatnil nárok na vrátenie peňažného príspevku
poskytnutého na prevádzkovanie kancelárie vo výške 665,- eur.

4. Súd následne rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 9C/83/2015 zo dňa 15.2.2017 tak, že

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 100,- eur v mesačných splátkach po 80,- eur
splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného
vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4 100,- eur
od 18.3.2014 do zaplatenia zastavil. Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Proti predmetnému rozsudku vo vyhovujúcej
časti a v časti náhrady trov konania podala žalovaná odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol
uznesením č. k. 6Co/128/2017-172 zo dňa 30.5.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti nie je správny. Uviedol, že rozsudok nie je dostatočne preskúmateľný, pokiaľ ide
o zistenie, aké finančné čiastky žalovaná dostávala za jednotlivé mesiace, z čoho jednotlivé platby
pozostávali. Ak uvedené platby mali pozostávať z troch nárokov, odvolací súd bol toho názoru, že je
nutné špecifikovať, o aké nároky ide a v akej výške boli žalovanej vyplácané. Odvolací súd bol toho
názoru, že je nedostačujúca tabuľka, ktorú žalobca predložil pred súdom prvej inštancie. Ďalej uviedol,

že je nutné vydefinovať, či celá suma bola štartovacia odmena, prípadne iný druh odmeny. Mal za to,
že jednoznačne bolo preukázané, že žalovaná si povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy uzavretej so
žalobcom plnila v prevažnú časť obdobia. Odvolací súd poznamenal, že ak žalobca tvrdí, že sumu
4.100,- eur zaplatil titulom fixnej odmeny, nech preukáže, aké platby platil za supervíziu a províziu za
vlastný obchod. Poukázal na to, že je nutné preskúmať, aký charakter mala štartovacia fixná odmena.

I keď sa z názvu javí, že žiada vyplatiť štartovaciu odmenu, môže byť za tým skrytá i výška určitej
provízie. Odvolací súd na záver uviedol, že potom je nutné zvážiť použitie § 662 Obchodného zákonníka
s úpravou dohodnutou v zmluve medzi stranami sporu.

5. Žalobca dňa 7.9.2018 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaná bola počas svojho

adaptačného obdobia odmenená štartovacou províziou v celkovej výške 4.100,- eur a to nasledovne: za
mesiac júl 2013 jej bola vyplatená odmena vo výške 900,- eur, za mesiac august 2013 odmena vo výške
800,- eur , za mesiac september 2013 odmena vo výške 800,- eur, za mesiac október 2013 odmena
vo výške 600,- eur, za mesiac november 2013 odmena vo výške 600,- eur a za mesiac január 2014
odmena vo výške 400,- eur. Žalobca tvrdil, že výplata štartovacej fixnej odmeny bola viazaná na splnenie

minimálnych osobných cieľov plánu žalovanej ako manažéra obchodnej skupiny uvedených v tabuľke č.
1 Dodatku k Zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta zo dňa 18.6.2013. Poukázal na
to, že vyššie uvedené odmeny sa skladali len z fixnej odmeny uvedenej v tabuľke č. 1 (vrátane odmeny
za každého ďalšieho viazaného finančného agenta nad rámec stanoveného plánu). Žalobca ďalej tvrdil,že okrem uvedenej štartovacej fixnej odmeny vo výške 4.100,-eur vyplatil žalovanej i tzv. superprovíziu
v celkovej výške 1.612,36 eur a príspevok na kanceláriu v celkovej výške 3.185,- eur, t.j. spolu 8.897,36
eur. Avšak o vrátenie superprovízie a príspevku na kanceláriu nežiadal.

6. Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 8.4.2019 mal za to, že prvostupňový súd vyhodnotil
vykonané dokazovanie správne, preto sa pridržiaval všetkých svojich doterajších vyjadrení a tvrdení,
ktoré predložil a poskytol v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Žalobca
v súvislosti so zákonným ustanovením § 662 Obchodného zákonníka poukázal na tú skutočnosť, že

so žalovanou má v zmluve dohodnuté, že ak sa zmluva skončí do jedného roka, tak žalovaná je
povinná vrátiť štartovacie fixné odmeny, ktoré jej boli vyplatené. To znamená, že žalovaná bola s tým
uzrozumená. Preto žalobca žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu a aby mu priznal
náhradu trov konania titulom súdneho poplatku.

7.Žalovanánapojednávaníuskutočnenomdňa8.4.2019poukázalanažalobuzodňa2.4.2015,vktorom

si žalobca uplatnil vrátenie sumy 4.100,- eur ako vrátenie vyplatených provízií, ako aj na vyjadrenie
žalobcu zo dňa 4.9.2018 kde žalobca taktiež uvádza, že štartovacie fixné odmeny predstavovali
štartovaciu províziu. Žalovaná mala za to, že s poukazom na právny názor odvolacieho súdu a na
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/2012/2015-182 zo dňa 24.10.2017, nárok žalobcu je
v rozpore s ustanovením § 662 Obchodného zákonníka. Žiadala, aby súd žalobu zamietol, nakoľko

dojednanie, na základe ktorého by mala žalovaná v prípade ukončenia zmluvného vzťahu vrátiť fixnú
odmenu, ktorú žalobca nazval opakovane vo svojich podaniach ako províziu, sú absolútne neplatné.
Preto považovala žalobu za nedôvodnú a navrhla ju v plnej miere zamietnuť. Zároveň si uplatnila nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/128/2017-172 zo dňa 30.5.2018 vo
veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o vykonávaní činnosti viazaného
finančného agenta zo dňa 18.6.2013, províznymi podmienkami na čl. 9-12, manuálom finančného
agenta vnútornej obchodnej siete na čl. 12-17, dodatkom č. 1 k Zmluve o vykonaní činnosti VFA zo
dňa 18.6.2013, osvedčením o zápise do registra finančných agentov a finančných poradcov na čl.

21, žiadosťou o ukončenie zmluvného vzťahu dohodou zo dňa 24.2.2014, výmenným listom MUDr.
Križalkovičovej zo dňa 29.1.2014, akceptovaním dohody o skončení zmluvy o vykonávaní činnosti
VFA zo dňa 28.2.2014 s doručenkou, obchodnou politikou a kariérnym systémom úseku riadenia
agentúr pre rok 2013 na čl. 47-58, dohodou o poskytnutí spolufinancovania manažérskej kancelárie
zo dňa 21.7.2013, vyjadrením žalobcu na čl. 67-70 s doručenkou, potvrdením MUDr. Križalkovičovej

o zdravotnom stave žalovanej na čl. 108, rozhodnutím vrchného riaditeľa úseku právnych služieb na
čl. 113, rozpisom príspevkov na kanceláriu, superprovízie VOS a štartovacích provízií, rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/212/2015 na čl. 160 a nasl., podaním na čl. 187, s listinnými
dôkazmi predloženými na pojednávaní, mailovou korešpondenciou, s fotokópiou print screen, ako aj
s ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi, pričom na základe takto vykonaného dokazovania ustálil

nasledovný skutkový a právny záver.

9. Súd zistil, že žalobca so žalovanou dňa 18.6.2013 uzatvorili zmluvu o vykonávaní činnosti
viazaného finančného agenta, na základe ktorej žalovaná bola zaviazaná vykonávať činnosti finančného
sprostredkovania pre žalobcu viazaným finančným agentom (ďalej len „VFA“). VFA bol podľa zmluvy

povinný vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve. Žalobca a žalovaná toho istého dňa uzatvorili aj Dodatok č. 1 k Zmluve o
vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta, kde žalovaná bola poverená k výkonu funkcie MOS.
Týmto dodatkom bola stanovená výška, pravidlá vyplácania a zúčtovania superprovízie a štartovacej
fixnej odmeny pre MOS. Zmluva s Dodatkom č. 1 bola uzavretá na dobu neurčitú a v zmysle článku

VI odsek 8 nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvných strán a účinnosť dňom zápisu žalovanej do
registra finančných agentov a finančných poradcov, t.j. dňom 28.6.2013. Uvedené vyplýva z Osvedčenia
o zápise do registra finančných agentov a finančných poradcov. Ďalej súd zo žiadosti žalovanej o
ukončenie zmluvného vzťahu dohodou zo dňa 24.2.2014 zistil, že žalovaná z dôvodu jej zhoršeného
zdravotného stavu žiadala žalobcu o ukončenie zmluvného vzťahu ku dňu 28.2.2014 a súčasne žiadala

o udelenie výnimky na prípadné „vratky“ vzhľadom na vzniknutú nepredvídanú situáciu a tiež na jej
zdravotný stav. K uvedenej žiadosti bol pripojený výmenný list od lekára zo dňa 29.1.2014, podľa ktorého
na základe diagnózy pacientky - žalovanej lekár neodporučil zúčastniť sa na kolektívnych podujatiach
z dôvodu rizika nákazy. Z Akceptovania dohody o skončení zmluvy o vykonávaní činnosti VFA zo dňa28.2.2014, ktorú žalovaná prevzala dňa 7.3.2014, súd zistil, že žalobca súhlasil s návrhom žalovanej
na skončenie zmluvného vzťahu, preto platnosť zmluvy, všetkých dodatkov a príloh a aj osvedčenia o
zápise do registra finančných agentov a finančných poradcov zanikla ku dňu 28.2.2014.

10. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.9.2018, ako aj so žalobcom predloženej snímky print screenu zo
systémuSirelažalobcompredloženéhovýpisuzúčtuzbankybolozistené,žesumavovýške4.100,-eur
predstavuje súhrn štartovacích fixných odmien uvedených v tabuľke č. 1 v článku IIIa bod 4 Dodatku č. 1
k Zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta, ktoré boli počas adaptačného obdobia od

júla 2013 do januára 2014 vyplácané žalovanej. Žalobca si výšku štartovacích odmien uplatnil v zmysle
čl. IIIa bod 4 Dodatku č. 1 k Zmluve a taktiež v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Okrem toho
súd zistil, že žalovaná v zmysle článku 5 a 6 Obchodnej politiky a kariérneho systému úseku riadenia
agentúr pre rok 2013 a článku IIIa Dodatku č. 1 k Zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného
agenta, okrem uvedenej fixnej štartovacej odmeny mala nárok aj na iný druh odmeny (superprovízia,
príspevok na kanceláriu a pod.), avšak tieto žalobcom vyplatené iné odmeny nie sú súčasťou sumy

4.100,- eur. Túto odmenu tvorí len fixná štartovacia odmena (vrátane odmeny za každého ďalšieho
viazaného finančného agenta) uvedená v Tabuľke č. 1 v Dodatku č. 1 k Zmluve o vykonávaní činnosti
viazaného finančného agenta (viď. č.l. 19 a č.l. 56 - 57).

11. Z článku IIIa pod 4 písm. e) Dodatku č. 1 k Zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného

agentasúdzistil,žezmluvnéstranysadohodli,že:„VprípadeaksaskončíplatnosťZmluvyovykonávaní
činnosti viazaného finančného agenta uzavretej medzi GS (t. j. Generali Poisťovňa. a.s.) a MOS do
jedného roka od nadobudnutia jej účinnosti, MOS je povinný vrátiť GS celú výšku vyplatenej štartovacej
fixnej odmeny a to do 15 dní odo dňa skončenia platnosti tejto zmluvy.“

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.6.2015 (ďalej len
„zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“), finančným agentom je osoba so
sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,
ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na

základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia
alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú
osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území
Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo.

Podľa § 8 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, viazaný finančný agent
vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, pričom v
tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac
s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže mať
viazanýfinančnýagentuzavretúpísomnúzmluvunajviacsjednoupoisťovňouvykonávajúcoulenživotné

poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou neživotné poistenie.

Podľa § 2 ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančné
sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento
zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) a c) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia, alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia
podľa osobitných predpisov.Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv

(ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie
záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo
zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu,
ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti
od počtu alebo od úrovne obchodov.

Podľa § 659a Obchodného zákonníka, Obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody
uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak:
a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,
b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel
uskutočňovania obchodov tohto druhu.

Podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi
zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za
ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

Podľa § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka, provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok
na ňu zanikol podľa odseku 1.

Podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno
upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy

o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta zo dňa 18.6.2013 a Dodatku č. 1 k zmluve vznikol
záväzkový vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože
zmluvu uzatvorili zmluvné strany ako podnikatelia. Ďalej súd zistil, že predmetná zmluva spĺňa podstatné
náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože v
zmluve žalovaná ako obchodný zástupca sa zaviazala pre žalobcu ako zastúpeného vyvíjať činnosť

smerujúcu k uzatvoreniu určitých poistných zmlúv a žalobca sa v zmluve zaviazal zaplatiť žalovanej
províziu a to za podmienok uvedených v zmluve. Preto súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu
posúdil podľa obsahu ako zmluvu o obchodnom zastúpení. Predmetný zmluvný vzťah bol skončený
dohodou zmluvných strán ku dňu 28.2.2014. To znamená, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a
žalovanou netrval jeden rok. Súd ďalej mal nesporne preukázané, že žalobca počas adaptačného

obdobia vyplatil žalovanej ako MOS sumu vo výške 4.100,- eur. Uvedenú skutočnosť nepopierala ani
žalovaná. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že predmetná suma predstavuje len štartovaciu odmenu
uvedenú v Tabuľke č. 1 v Dodatku č. 1 k Zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta
(resp. v Tabuľke č. 3 Obchodnej politiky bod 6.4.1.). V uvedenej sume teda nie je zahrnutý žiadny iný
druh odmeny (superprovízia, príspevok na kanceláriu a pod.). Potvrdzujú to aj žalobcom predložené

písomnosti.

14. Súd preto v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/128/2017-172 zo dňa 30.5.2018
zisťoval, že aký charakter mala štartovacia fixná odmena a dospel k záveru, že žalobcom vyplatenúodmenu je potrebné považovať za províziu v súlade s § 652, 659 a § 659a Obchodného zákonníka,
pretože žalovaná uvedenú odmenu dostávala za to, že vyvíjala činnosť smerujúcu k uzatvoreniu
obchodov v prospech žalobcu, t.j. splnila a zároveň aj prekročila mesačný produkčný štandard, pretože

uzatvorila určitý počet poistných zmlúv a zároveň získala do svojej obchodnej skupiny aj určitý počet
nových viazaných finančných agentov, ktorí taktiež uzatvárali poistné zmluvy. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti bod 6.4.1 Obchodnej politiky a kariérneho systému úseku riadenia agentúr pre rok 2013,
z ktorého taktiež vyplýva, že štartovacia fixná odmena je províziou, pretože je v ňom uvedené, že ak:
„Manažér obchodnej skupiny - kanditát splní mesačný produkčný štandard obchodnej skupiny a určený

počet znáborovaných VFA v obchodnej skupine - bude mu vyplatená provízia ...“. Aj v článku IIIa bod 2 v
Dodatku č. 1 k zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta je uvedené, že : „Do výpočtu
superprovízie MOS sa nezarátavajú štartovacie ani bonusové provízie VFA.“ , pričom aj v tomto prípade
ide o tzv. štartovaciu fixnú odmenu. Navyše súd poukazuje aj na to, že sám žalobca nazýva v žalobe
a vo svojich vyjadreniach štartovaciu fixnú odmenu províziou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
konštatuje, že žalobcom vyplatená štartovacia odmena je províziou a preto zánik nároku na túto odmenu

možno zmluvne upraviť len v súlade s § 662 Obchodného zákonníka.

15. Žalobca sa domáhal vrátenia ním vyplatenej štartovacej fixnej odmeny (provízie) vo výške 4.100,-
eur na základe zmluvného dojednania uvedeného v článku IIIa bod 4 písm. e) Dodatku č. 1 k Zmluve o
vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta. Z tohto zmluvného ustanovenia vyplýva, že žalovaná

je povinná vrátiť žalobcovi celú výšku vyplatenej štartovacej fixnej odmeny, ak sa platnosť zmluvy o
vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta skončí do jedného roka od nadobudnutia jej účinnosti.
Súd má za to, že takáto dohoda zmluvných strán je v rozpore so zákonným ustanovením § 662
Obchodného zákonníka, kde je presne uvedené, kedy zaniká nárok na províziu. V zmysle § 662 ods. 3
Obchodného zákonníka zánik nároku na províziu možno upraviť dohodou inak ako je uvedené v zákone,

ale len v prospech obchodného zástupcu (t.j. žalovanej), a nie v prospech zastúpeného (t. j. žalobcu), tak
ako tomu je v danom prípade. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že dojednanie o zániku nároku
v článku IIIa bod 4 písm. e) Dodatku č. 1 k zmluve bolo dohodnuté v neprospech žalovanej, pretože
došlo k rozšíreniu zákonných dôvodov, pre ktoré zanikne nárok obchodného zástupcu na províziu. Z
uvedeného dôvodu podľa názoru súdu dohoda o zániku nároku na štartovaciu fixnú odmenu (províziu) v

časti upravenej v ustanovení článku IIIa bod 4 písm. e) Dodatku č. 1 k zmluve je v rozpore so zákonným
ustanovením § 662 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka a preto je podľa § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka absolútne neplatná. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd považoval nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej fixnej štartovacej odmeny (provízie) za
nedôvodný. Preto rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozsudku.

16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd
žalobu žalobcu zamietol a tak žalovaná bola v konaní úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.