Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/178/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218871
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116218871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: J., proti žalovanej: Q. o zaplatenie
sumy 530,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 29.marca 2018, č.k. 19Csp/105/2016-108, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do 31.10.2016 z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto
časti zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP. Žalobu ďalším výrokom zamietol a žalovanej priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 82 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 251/2012 Z.z., § 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.

449/2012 Z.z. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 16.01.2015 zamestnanci žalobcu
vykonali kontrolu odberného miesta žalovanej na adrese B. - R. XX, kde demontovali plynomer č.
XXXXXXX s evidovaným stavom 21823 m3 a namontovalinový plynomer č. XXXXXXX so stavom 00001
m3, pričom plynomer č. XXXXXXX (meradlo) bol po jeho uložení do zapečatenej škatule zaslaný na
znalecké skúmanie. Prevedeným dokazovaním na základe predloženého znaleckého posudku znalca
O.. H. A. č. N. bolo jednoznačne preukázané, že sporné odtlačky plombovacích klieští a kontrolné

odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, keď vykazovali síce obsahovú zhodu, ale
tvarovú a rozmerovú nezhodu, a teda je veľká pravdepodobnosť odstránenia pôvodného zabezpečenia
meradla proti neoprávnenej manipulácii u žalovanej a jeho nahradenia novým zabezpečením - plombou,
ktorého znaky neboli vytvorené plombovacími kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo
samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č.
251/2012 Z. z. o energetike a čo spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú
škodu, keďže žalobca si svoj nárok uplatnil z titulu náhrady škody. Základnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pri neoprávnenom odbere plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide objektívnu
zodpovednosť, t.j. odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn plynomerom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom toto porušenie mohol spôsobiť
ktokoľvek. Preto zavinenie ako štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu súd pri takomto type

zodpovednosti neskúma, a teda je irelevantné, či porušenie spôsobil odberateľ plynu, alebo niekto iný
i bez vedomia odberateľa, ktorým argumentom sa bránila žalovaná. Rovnako tak súd nepovažoval za
relevantnú obranu žalovanej, podľa ktorej nebolo preukázané, že plynomer odmontovaný z odbernéhomiesta žalovanej a plynomer predložený znalcovi bol jeden a ten istý plynomer, keďže ako zo zápisu o
vykonanej kontrole odberného miesta a montážneho listu meradla, tak aj z obsahu znaleckého posudku
vyplýva, že odmontovaný a na znalecké skúmanie predložený plynomer bol identifikovaný č. N. so

stavom 21823 m3, pričom tento bol po demontáži uložený do zapečatenej škatule a znalcovi predložený
v neporušenom obale. Tvrdenia žalovanej o zámene resp. o akýchkoľvek dodatočných
zásahoch do plynomeru v čase od jeho demontáže po jeho doručenie znalcovi sú vyvrátené tým, že
číslo a stav oboch počítadiel plynomeru bol rovnaký, zapečatený obal, do ktorého bol po demontáži
plynomer uložený bol neporušene dopravený až k znalcovi. Žalovaná svoje tvrdenia o zásahu do

počítadla či zabezpečenia plynomeru po jeho demontáži nepreukázala (ak tvrdila, že došlo k zásahu
do plynomeru po jeho demontáži, bola povinná tieto tvrdenia preukázať), a preto súd vychádzal z
tvrdení žalobcu a z obsahu predložených listinných dôkazov o tom, že plynomer tak, ako bol tento
demontovaný bol uložený do zapečateného obalu, a v nepoškodenom stave bez dodatočných zásahov
bol predložený znalcovi na znalecké skúmanie. Súd vyhodnotil ako dôvodnú i námietku žalobcu v tom
zmysle, že medzi stranami nejde o vzťah spotrebiteľský, keďže tento nemá svoj základ v spotrebiteľskej

zmluve, ktorú by uzatvoril žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľkou, a preto vzťah
posudzoval ako občiansko-právny vzťah z titulu náhrady škody. Konštatoval, že v prejednávanej veci
teda ide objektívnu zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú odberom zemného plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Avšak v tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že len samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu nepostačuje

k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či žalobcovi
škoda skutočne aj vznikla, a teda len samotné konštatovanie existencie objektívnej zodpovednosti
(bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu) automaticky neznamená, že žalobca má bez potreby
preukazovania ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu automaticky nárok na náhradu
škody. Žalobca bol povinný preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovanej

mu naozaj vznikla škoda. Nie je možné totiž súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne už len
tým, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, pretože zákon výslovne uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný
uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto škoda vznikla. Žalobca však ohľadne tejto skutočnosti dôkazné
bremeno neuniesol, keďže nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či žalobcovi škoda

vznikla a ak áno, v akom rozsahu. V tejto časti bola teda obrana žalovanej dôvodná, keďže žalovaná
tvrdila, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a nemohla vzniknúť a až po vykonanom dokazovaní má
súd ustáliť, či vôbec škoda vznikla a ak áno, v akej výške. Zo samotného znaleckého posudku je
možnézistiťibato,žeexistujepredpokladodstráneniazabezpečenianameradleajehonahradeniainým
zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku

porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou
manipuláciou so samotným meradlom, resp. iným spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že neoprávneným
odberom plynu zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda preto nebolo žiadnym spôsobom
bezpečne preukázané. Ďalej uviedol, že princíp objektívnej zodpovednosti teda určite neznamená, že
podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel

od zodpovednosti subjektívnej, podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo
forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len
preukázanie skutočnosti, že na plynomere bolo mechanicky poškodené označenie plomby a že takýmto
meradlom dochádzalo k odberu plynu. Súd zastáva názor, že citované ustanovenie zákona nezbavujú

žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Skutočnú výšku spôsobenej škody v danej
veci by bolo možné reálne zistiť a to z plynomeru, na ktorého stav (teda či meral správne), nebolo
vykonané žiadne dokazovanie, pretože nebolo stranami sporu navrhnuté. Podľa názoru súdu totiž
vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do
meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo

odobratého plynu, teda že by zaznamenávalo nižší odber plynu ako bol skutočne odoberaný alebo by
bolo úplne nefunkčné (jednoducho povedané, že by meradlo v dôsledku zásahu nameralo menej, než
bolo skutočne spotrebované, resp. že by meradlo nemeralo spotrebu plynu vôbec). V takom prípade
skutočne by bolo možné predpokladať, že na strane žalobcu dochádza k vzniku škody. Z predloženého
znaleckého posudku je však možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na

meradle a jeho nahradenia iným zabezpečením, ale z posudku nie je možné jednoznačným spôsobom
vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu k
vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, ktoré by v dôsledku
takejto manipulácie nemeralo správne, resp. by odber plynu nezaznamenávalo vôbec, prípadne inýmspôsobom,keďžeskúmaniesprávnostimeraniameradlapredmetompredloženéhoznaleckéhoposudku
ani nebolo. Meradlo teda nebolo posudzované znalcom z hľadiska jeho funkčnosti, prípadného
poškodeniaalebonesprávnehomerania,keďžemubolopredloženénaposúdenie,čibolapozmeňovaná

plomba na číselníku meradla, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ
žalobca navrhol, aby súd vypočul ako svedka O.. H. A. - spracovateľa znaleckého posudku, ktorého
zadávateľom bol žalobca, súd tento návrh zamietol. Pokiaľ by sa totiž jeho výsluchom aj preukázal
neoprávnený odber v odbernom mieste žalovanej, nepreukázal by sa ním vznik škody žalobcovi ani jej
výška. Znalec pri spracúvaní predloženého posudku pritom ani neskúmal meradlo z odberného miesta

žalovanej z hľadiska jeho funkčnosti a správnosti merania, tak, ako bolo vyššie uvedené, v tomto ohľade
by preto jeho výsluch v konaní pred súdom nemohol byť prínosný ani pre vyslovenie záveru o tom,
či meradlo meralo správne, resp. v čom spočívala jeho nesprávnosť. Navyše k posúdeniu správnosti
meraniameradlaznaleczodvetviamechanoskopiaaniniejekompetentnýsaodbornevyjadrovať,keďže
zodpovedanie tejto otázky nepatrí do sféry skúmania znalcov z tohto odvetvia. Znalec z
odvetvia mechanoskopia identifikuje nástroje podľa zanechaných stôp na skúmaných predmetoch a

neskúma predmety z pohľadu správnosti ich merania. Dôvodil, že na uplatnenie nároku na náhradu
škody je teda potrebné preukázať vznik škody a nepostačuje sa len riadiť ustanoveniami právneho
predpisuustanovujúcimispôsobvýpočtuškody.Dôkaznébremenonapreukázanievznikuškodya výšky
škody bolo v tomto spore na žalobcovi, pričom táto ostala nepreukázaná, to najmä za situácie, že podľa
tvrdenia žalovanej za sporné obdobie riadne platila zálohové platby, ako to aj vyplýva z predložených

SIPO platobných dokladov, ktoré obsahujú potvrdenie pošty o ich úhrade a tiež pokiaľ bolo žalovanou
(už v odpore) tvrdené (k čomu žalobca neuviedol žiadne svoje konkrétne tvrdenia), že na odbernom
mieste nedochádzalo po dátume 22.10.2014, kedy bola v dome vykonaná domová prehliadka (až do
cca 10.01.2015) k odberu plynu a nepoužívali sa žiadne plynové spotrebiče, keďže dom bol prázdny a
ani sa v ňom nekúrilo, a teda k odberu plynu vôbec po toto obdobie nedochádzalo. Nakoľko žalobca

neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovanej za predmetnú škodu, a to vznik škody a jej výšku, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom výroku o náhrade trov

konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v podanom odvolaní
namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za nepredvídateľné a vydané v rozpore s princípom právneho štátu, princípom právnej istoty a

princípom legitímnych očakávaní. Osobitne namietal i porušenie ustanovení o skutkových tvrdeniach
strán, porušenie ustanovení o nespornom tvrdení žalobcu, porušenie ustanovení o zjavne nedôvodnej
žalobe, v porušení ustanovení o neúplnom podaní, v tom, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že je zrejmé, že na odbernom mieste žalovaného, kde bolo na

meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, dochádzalo, a to aj podľa tvrdenia
samotného žalovaného, k neoprávnenému odberu zemného plynu (k spotrebe zemného plynu). Pokiaľ
by na predmetnom odbernom mieste nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
a predmetné meradlo bolo určené meradlom v zmysle zákona, mohlo by sa následne pri výpočte
spôsobenej škody vychádzať z rozdielu nameraných stavov zemného plynu. Nakoľko však predmetné

meradlo v zmysle záverov znaleckého posudku N. nie je možné považovať za určené meradlo, žalobca
pristúpil k výpočtu spôsobenej škody v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
č. 449/2012 Z.z. a táto bola vyčíslená na sumu 530,63 eur. Všetky skutočnosti neboli popreté ani
žalovaným, ani súdom prvej inštancie, ani v rozhodnutí súdu sa neuvádza a nepotvrdzuje opak a z

týchto preto bolo a je stále nutné vychádzať. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že za obdobie od 28.10.2014 do
16.01.2015(obdobieneoprávnenéhoodberuzemnéhoplynu)užrazzaspotrebuzemnéhoplynuzaplatil,
mal žalobca za to, že uvedené tvrdenia žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako
pokiaľ žalovaný poukazuje na zúčtovaciu faktúru od dodávateľa zemného plynu č. XXXXXXXXXX
za obdobie od 19.10.2014 do 18.10.2015 mal za zrejmé, že žalovanému bol účtovaný preplatok vo

výške 578,95 eur. Mal za to, že z uvedenej vyúčtovacej faktúry je zrejmé, že žalovanému dodávateľ
zemného plynu odber plynu za obdobie od 28.10.2014 do 16.01.2015 nefakturoval, čo práve potvrdzuje
nárok žalobcu uplatnený v konaní. Ak súd nepreukazuje a ani netvrdí, že by žalovaný spotreboval
zemný plyn patriaci pôvodne inej konkrétnej osobe, za ktorý by jej s konečnou platnosťou zaplatil, tentonemôže nárok žalobcu odmietnuť. Poukazoval na to, že z dikcie zákona o energetike je zrejmé, že
pre neoprávnený odber je rozhodujúce porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a nie
porušenie funkčnosti meradla, kedy zásah do meradla je po zložení krytu (nezabezpečeného plombou,

z dôvodu jej porušenia) možný bez toho, aby došlo k poškodeniu krytu, či meradla. Žalobca následne
vo svojom rozsiahlom odvolaní citoval ustanovenie § 82 ods. 1, 2, 3 zák. o energetike, § 5, § 8, § 15, §
19 zák. č. 142/2000 Z.z. Ďalej na podporu svojich tvrdení poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, ako aj rozhodnutia okresných a krajských súdov.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nesúhlasí so skutkovou a právnou
argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny
a plne v súlade s právnou logikou. Mala za to, že súd prvej inštancie správne a úplne dokazovaním zistil
skutkový stav veci a tento správne právne posúdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutom rozsahu, t.j.

vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo konanie v časti zastavené, odvolaním
napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
znesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonaný každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán
sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli

a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní preto nemohli
privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387

ods. 2 CSP poukazuje. Na doplnenie správnosti odvolací súd uvádza:

7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).
8. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii,
keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana
sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto
rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že
rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri

formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje
právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

9. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí

možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či
ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných prerozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365

ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej
konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia
posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať
pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

10. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí
spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS
115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské
práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý

je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz
Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,
séria A č. 303 A a č. 303 B).

11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky

podstatné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie
rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie
uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní,
pričomodvolacísúdnezistil,žebytietozáveryboli neodôvodnené.Skutočnosť,žežalobcasasnázorom
súduprvejinštancienestotožňuje,nemôžesamoosebeviesťkzáveruozjavnejneodôvodnenosti,alebo

arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej

následkomdošloknesprávnemurozhodnutiuvoveciaodvolacímprieskumomexoffonebolazistenáani
žiadnavada,týkajúcasaprocesnýchpodmienok,tedanedošlozhľadiskavyššieuplatnenýchodvolacích
námietok k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.

13. Pokiaľ odvolateľ tiež namieta, že nemohol realizovať svoje procesné práva, čo indikuje tiež v

prospech uplatnenia odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, tak k jeho
naplneniu nedošlo ani vo vzťahu k tejto odvolacej námietke, pretože základným predpokladom pre to,
aby sa odvolateľ bol zo strany súdu (postupom podľa § 181 ods. 2 CSP) dozvedel o.i. tiež to, ktoré
skutočnosti súd považuje za sporné bolo, aby sa zúčastnil pojednávania, k čomu však v posudzovanej
veci nedošlo. Odvolateľ napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný sa pojednávania nezúčastnil,

preto to bol on sám, kto si v namietanom smere znemožnil svojou nečinnosťou realizovať svoje
procesné práva, čo rozhodne nemôže ísť na ťarchu postupu súdu prvej inštancie.
14. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd považuje za potrebné poukázať tiež na princípy,
ktorými je ovládané sporové konanie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany
sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o

veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o
veci, nebola, alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu
svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré
podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich

povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať
k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom
mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnúdiligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu, ktorými princípmi je a tiež bude nepochybne ovládané konanie tiež v
posudzovanej veci, preto je na zodpovednosti strán sporu, ako sa z hľadiska produkovania tvrdení a

dôkazov s nimi vysporiadajú, keďže ich nečinnosť v tomto smere im legitímne nemôže priniesť iné,
ako v neprospech tej strany, ktorá nebude dostatočne aktívna, vydané rozhodnutie. Len
také skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa nároku na zmluvné úroky, aké produkoval, mohli byť tiež
predmetom posúdenia súdom prvej inštancie.

15. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerujú proti
ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľnéhohodnoteniadôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivosti adôležitostiprerozhodnutie.Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

17. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci,
odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď
súd pochybí pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený
podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne

určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené
dispozíciou právnej normy). Odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú,
bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Tak ako odvolací súd už uviedol, stotožňuje sa v celom rozsahu s odôvodnením

napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach (zamietavej a v súvisiacej časti o náhrade trov konania) je vecne správne, preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100% vzhľadom
na jej plný úspech v odvolacom konaní.

21. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).