Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419204028
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419204028.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky : P.. H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
A. N., Q. XXXX/XX, zastúpená obč.zdr.: N. R. - E. združenie na právnu ochranu občana a finančného
sprostredkovateľa, so sídlom F. M. XXXXXXX-XX, XXX XX T. nad Q., G.: XXX XXX XXX, proti odporcom
v rade :1. X. sporiteľňa, a.s., so sídlom S. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, 2. T. dražobná, spol. s.r.o.,
so sídlom XXX XX S., S. XX, G.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. X. návrh zamieta.
II. Súd odporcom v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 8.8.2019 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia , ktorým by súd nariadil odporcom v rade 1 a 2 zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam v podielovom vlastníctve žalobkyne- záložcu, nachádzajúcim

sa v katastrálnom území Nové Zámky, obec Nové Zámky, okres Nové Zámky, zapísaným Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálny odbor ako:
-bytčíslo14vovchodečíslo10,prízemie,vbytovomdomesúp.č.555,umiestnenomnaparcele registra
„C“ par. č. 666,667,668,
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5188/217593 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súp.č.555,

vyššie uvedené zapísané na LV č. 8168,
a aj k nehnuteľnostiam a to:
- spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 10376/652779 a 5188/652779 na parc. registra „C“ č. 666 druh
pozemku : zastavané plochy a nádvorie o výmere 211 m2,
-spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 10376/652779 a 5188/652779 na parc. registra „C“ č. 667 druh
pozemku : zastavané plochy a nádvorie o výmere 212 m2,

-spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 10376/652779 a 5188/652779 na parc. registra „C“ č. 668 druh
pozemku : zastavané plochy a nádvorie o výmere 212 m2, tieto zapísané na LV č. 8734,
vrátane všetkých súčastí a príslušenstva a to do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci
samej.
2. Navrhovateľka návrh na neodkladné opatrenia odôvodnila nasledovne:
Dňa 3.6.2015 odporca v 1 rade uzatvoril s dlžníkom Petrom Haverom zmluvu o splátkovom úvere č.

5072837937 na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver 22.500,-eur. Odporca v rade 1, t.j. veriteľ
z tohto zmluvného vzťahu a Katarína Handlová ako záložca uzatvorili dňa 3.6.2015 záložnú zmluvu,
pričom podľa čl. II Záložnej zmluvy záloh tvorili nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a to nehnuteľnosti,
ktorých sa týka tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Následne záložca, Katarína
Handlová , formou darovacej zmluvy zo dňa 2.2.2016 a dodatku k nej zo dňa 22.3.2016, previedol
svoj podiel k predmetným nehnuteľnostiam na :

- Mgr. Romanu Handlovú v podiele 2/3 k celku a
- Ivanu Bartels v podiele 1/3 k celku.Podľa navrhovateľky vznikol medzi veriteľom, t.j. žalovaným v rade 1 a dlžníkom Petrom Haverom,
spotrebiteľskývzťah. Záložcavpredmetnomspotrebiteľskomvzťahuzaložilsvojevlastníctvovprospech
banky pre prípad, že si dlžník nebude plniť svoje záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľka

uviedla, že si dlžník Peter Haver neplnil svoje záväzky zo zmluvy a preto banka pristúpila k uplatneniu
záložného práva. Navrhovateľka uviedla, že od žalovaného v rade 1 ako veriteľa žiadala v zmysle § 9
odsek 11 Zákona číslo 129/2010 Z.z. ako záložca o zaslanie všeobecných obchodných podmienok k
spotrebiteľskému úveru, záložnú zmluvu, prehľad splátok, výzvu na úhradu zmeškaných splátok, resp.
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže žalobkyňa s týmito dokladmi nedisponuje. Tejto

jej požiadavke nebolo vyhovené. Navrhovateľka poukázala na to, že článok IV bod 2 záložnej zmluvy
má podľa nej úžernícky charakter, pretože podľa nej sa záložca vopred vzdal svojich práv a to práva
s predmetom zálohu nakladať. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že odporca v rade 1 pristúpil k
výkonu záložného práva. Podľa nej veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva len v prípade,
ak nebola zabezpečená pohľadávka riadne splnená. Ak sa veriteľ rozhodne využiť toto oprávnenie ,
je povinný začatie výkonu záložného práva oznámiť písomnou formou a to záložcovi a aj dlžníkovi,

ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Súčasťou tohto oznámenia mala byť podľa nej aj
informácia, akým spôsobom sa záložný veriteľ uspokojí, alebo akým spôsobom sa mieni domáhať
uspokojenia zo zálohu. Súčasne je záložný veriteľ povinný písomne potvrdiť pravosť, výšku a splatnosť
zabezpečenej pohľadávky pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva formou dražby. V tomto prípade
bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany žalovaného v rade 1 vyhotoveného dňa

16.1.2019. Podľa navrhovateľky si žalovaný v rade 1 povinnosť riadne nesplnil, oznámenie o začatí
výkonu záložného práva vyhotovené dňa 16.1.2019 doručil navrhovateľke až listom zo dňa 20.6.2019 a
aj to až na vyžiadanie navrhovateľky. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že odporca v rade 1 písomne
nevyhlásil pravosť, výšky a splatnosť pohľadávky, na základe ktorej začal výkon záložného práva.
Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že podľa nej mala byť v zmysle ustanovenia § 9 odsek 11 zákona č.

129/2010 Z.z. zo strany odporcu v rade 1 ako veriteľa informovaná o tom, že nedošlo k splateniu splátky
zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky
zo spotrebiteľského úveru. A taktiež mala byť ako záložca informovaná o tom, že došlo k zosplatneniu
úvere, resp. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti navrhovateľka v návrhu uviedla,
že jej nebolo doručené ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ani odstúpenie od

úverovej zmluvy , ani výpoveď úverovej zmluvy. Podľa navrhovateľky ani nie je možné určiť kedy
nastala mimoriadna splatnosť úveru, z čoho podľa nej vyplýva, že výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou začal na živú pohľadávku, ktorej výšku odporca v rade 1 k začatiu výkonu záložného práva
nevyčíslil a nevyčíslil ju ani dodatočne. Keďže navrhovateľka stratila ako záložca možnosť akejkoľvek
dohody s odporcom, podľa nej je potrebné skutočnú výšku pohľadávky z poskytnutého úveru podrobiť

súdnej kontrole. V uvedenom prípade absentuje doklad o zosplatnení, resp. vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, ktorý by jej bol doručený. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že jej nebol doručený
znalecký posudok na predmet dražby v zmysle § 12 odsek 4 zákona č. 527/2002 Z.z., čím jej bola
odňatá možnosť preskúmať predmetný znalecký posudok a možnosť prípadne vzniesť námietky voči
nemu. Taktiež navrhovateľka poukázala na to, že tento výkon záložného práva formou dobrovoľnej

dražby je neprimeraný a to s prihliadnutím na výšku pohľadávky, ktorá nie je nikde uvedená a takémuto
výkonu záložného práva nie je možné poskytnúť ochranu. Výkonom tohto záložného práva môže
podľa nej dôjsť k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva, pretože v prípade úspešnej dražby by
došlo k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa. Taktiež poukázala na to, že samotná zmluva, z
ktorej mala vzniknúť zabezpečená pohľadávka, má spotrebiteľský charakter a môže obsahovať viacero

neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalej navrhovateľka poukázala na to , že výkon záložného práva
sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok
a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Podľa nej reálne hrozí, že sa vykoná záložné
právovrozporespravidlamiverejnéhoporiadku aovýškepohľadávkyrozhodne niesúd, alepodnikateľ
a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor , ale podnikateľ. Záložná zmluva obsahuje

možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne a najmä v tejto časti považuje navrhovateľka zmluvu
za neplatnú podľa ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa nej takáto právna úprava odporuje
princípom práva Európskej únie. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že takýto výkon záložného práva,
bez ingerencie súdnej moci, vážnym spôsobom zasahuje do jej ústavných práv vlastniť majetok a
na obydlie. Záložca je v tomto prípade vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa,

ktorého písomné vyhlásenie o pravosti výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva
funkciu exekučného titulu s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Podľa navrhovateľky je preto
otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám a to najmä zásaderovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné
právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej
moci ( súdom ). Navrhovateľka v podstate spochybnila zákonnosť výkonu záložného práva formou

dobrovoľnej dražby a mala za to, že takýto výkon záložného práva je aj nekontrolovateľný. Aj uvedeným
zdôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa
navrhovateľky postup odporcov v rade 1 a 2 , ktorí pristúpili k výkonu záložného práva bez súdnej
kontroly formou dobrovoľnej dražby, je dostatočným dôvodom nato, aby súd dočasne upravil pomery
účastníkov konania a to až do skončenia konania, ktorým sa navrhovateľka bude domáhať súdnej

kontroly zmluvných podmienok ako aj určenia, že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné
právo v prospech odporcu v rade 1. Navrhovateľka taktiež poukázala na to, že zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam nevyjadruje jej vôľu, táto bola vopred naformulovaná odporcom v
rade 1 a pôvodný záložca jej obsah nemohol nijako ovplyvniť. Záložná zmluva bola podľa navrhovateľky
podmienená podpisom záložcu, aby mohol byť poskytnutý úver. Preto podľa nej aj túto záložnú zmluvu
je potrebné podrobiť súdnej kontrole.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
Podľa § 336 ods. 4 CSP ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie

vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

4. Navrhovateľka ako obdarovaná, nadobudla od darkyne - pôvodného záložcu / Kataríny Handlovej,
ktorá záložnú zmluvu uzavrela/ spoluvlastnícky podiel 2/3 k celku k založenej nehnuteľnosti. V zmysle

ustanovenia § 151h Občianskeho zákonníka pri vyššie uvedenom prevode zálohe darovacou zmluvou,
pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, t.j. voči navrhovateľke a na túto prešli práva a
povinnosti záložcu zo záložnej zmluvy.
5. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda vyplýva, že navrhovateľka ako jedna zo
spoluvlastníkov zálohu, jedna zo záložcov, sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd dočasne

zabránilzáložnémuveriteľovirealizovaťsvojeprávozozáložnejzmluvy.Knávrhubolapripojenázáložná
zmluva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Záložnú zmluvu, ako bolo uvedené,
uzatvoril pôvodne na jednej strane veriteľ, t.j. odporca v rade 1 a záložca Handlová Katarína,
ktorá ale nebola dlžníkom z úverového vzťahu. Katarína Handlová na základe tejto záložnej zmluvy
dobrovoľne súhlasila so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Z tejto záložnej

zmluvy je zrejmé, pohľadávka z akého zmluvného vzťahu je zabezpečená zriadením záložného práva.
Navrhovateľka teraz tvrdí, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v prípade uzavretia tejto
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, resp. jej platnosť spochybňuje aj tým, že jej znenie vypracoval
záložný veriteľ, t.j. odporca v rade 1. Okrem iného navrhovateľka tvrdí, že záložná zmluva je neplatnáz dôvodu, že obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Ďalej vo svojom podaní
navrhovateľka spochybňuje doterajší priebeh realizácie výkonu dražby, ktorý proces už začal o čom
súdu predložila oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Spochybňuje pohľadávku, ktorá zo strany dlžníka

uhradená nebola. Spochybňuje splatnosť tejto pohľadávky, t.j. aj výšku tejto pohľadávky. Tvrdí, že z
uvedených dôvodov je potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, aby sa zabránilo
realizovať výkon záložného práva bez súdnej kontroly dobrovoľnou dražbou. V tejto súvislosti súd
uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie možno len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami, alebo ak je daná reálna obava , že exekúcia bude ohrozená a to či už pred

rozhodnutím súdu vo veci samej, alebo počas konania, ako aj po jeho skončení. O samotnom návrhu
o nariadenie neodkladného opatrenia je možné rozhodnúť bez toho, aby bol vykonaný výsluch strán,
bez písomného vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na závažnosť právnych
dôsledkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a vzhľadom na skutočnosť, že jeho
nariadením sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho a to bez v
tom čase existujúceho meritórneho rozhodnutia vo veci samej, je potrebné, aby pri rozhodovaní o

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti
danej veci zvážili relevantnosť , nevyhnutnosť a primeranosť takéhoto zásahu do práv druhého subjektu.
Preto je nevyhnutné, aby v konaní bolo zo strany navrhovateľa osvedčené, že existujú konkrétne a
vážne okolnosti, ktoré si vyžadujú neodkladnosť navrhovanej dočasnej úpravy, bez ktorej úpravy by
navrhovateľovi hrozila reálna, bezprostredná a najmä neodvrátiteľná ujma. Z obsahu spisu, ako už bolo

uvedené vyplýva, že navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov zdôvodňuje jednak tvrdením,
že samotná záložná zmluva je neplatná podľa §39 Občianskeho zákonníka , že následkom realizácie
záložného práva bude ohrozené jej právo vlastniť majetok a tiež spochybňuje aj proces realizácie
samotnej dražby, t.j. postup záložného veriteľa, resp. dražobníka, upravený zákonom o dobrovoľných
dražbách. Pritom len všeobecne poukazuje na bližšie nešpecifikované neprijateľné zmluvné podmienky,

ktoré údajne obsahuje zmluva o poskytnutí splátkového úveru, t.j. tá zmluva, z ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená záložným právom , k výkonu ktorého záložný veriteľ pristúpil.
6. Podľa súdu samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky
a že výkonom záložného práva môže o toto vlastníctvo prísť, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ho navrhovateľka navrhuje. Nehnuteľnosť, ktorá je vo

vlastníctve či už fyzickej, alebo právnickej osoby, Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje.
Záložca, ktorý zakladá nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia nejakej pohľadávky, si musí byť vedomí
dôsledkov uzavretia takejto zmluvy, ktorá má zabezpečovací charakter. T.j. záložca si musí byť vedomý
toho, že môže dôjsť o vlastníctvo v prípade ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa
pristúpiť k výkonu záložného práva. Súd súčasne poukazuje na to, že záložnú zmluvu ako záložca

neuzatváral dlžník z úverového vzťahu, ale iná osoba. T.j. navrhovateľka nemôže teraz tvrdiť, že
záložca bol nútený záložnú zmluvu uzavrieť pod následkom, že ak záložnú zmluvu neuzavrie, nebude
mu poskytnutý úver. Záložná zmluva je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom v
súkromnom práve a jeho princípom, resp. základným účelom, je zabezpečenie pohľadávky veriteľa,
s tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa zo strany dlžníka uspokojovaná riadne nie je , záložný veriteľ je

oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách. Táto dobrovoľná dražba má jednoznačne oporu v zákonnej úprave,
pričom k otázke legitimity jej realizácie súd na podporu poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. PL.ÚS23/2014, zo dňa 24.9.2014, z ktorého vyplýva, že realizácia dobrovoľnej dražby v prípad
záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby je možná a k jej realizácii nie je potrebné disponovať zo

strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom , ktorý by mal byť podkladom na nútený predaj
nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že výkon takejto dražby je v súlade s ústavou.

7. Preto pokiaľ navrhovateľka namietala , že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby
je protiústavný, z rozhodovacej praxe Ústavného súdu vyplýva, že samotný proces dobrovoľných

dražieb protiústavný nie je.

8.Akobolouvedené,navrhovateľkaspochybnilaaj výšku,splatnosťa pravostipohľadávky,spochybnila
postup veriteľa aj dražobnej spoločnosti v súvislosti s plnením si ich informačným povinností voči
navrhovateľke ako záložcovi v procese realizácie dražby. K tomuto, navrhovateľkou spochybňovanému

postupu veriteľa a dražobníka pri realizácii dražby súd uvádza, že rozhodnutie o tom, či dražba bola
vykonaná v súlade zo zákonom a či boli splnené všetky podmienky pre jej uskutočnenie, t.j. aj to,
či existovala splatná pohľadávka, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, je možné urobiť
výlučne v konaní o neplatnosť dražby. Podľa súdu v inom konaní nie je možné ako prejudiciálnuotázku riešiť, či je veriteľ oprávnený, alebo nie je dobrovoľnú dražbu vykonať a preto ani v konaní
o nariadení neodkladného opatrenia skôr než dobrovoľná dražba prebehne, nie je podľa súdu možné
vopred riešiť, či by takáto dražba prebehnúť mohla. Priebeh dobrovoľnej dražby upravuje zákon č.

527/2002 Z.z.. V zmysle ust. § 21 odsek 2 cit. zákona je upravená možnosť požiadať súd , aby určil
neplatnosť dražby. Podľa súdu len v takomto konaní o neplatnosť dražby je možné riešiť otázku, či
dražba prebehla v súlade so zákonom o dražbách a či pre jej uskutočnenie , boli splnené všetky zákonné
požiadavky. T.j. či bol zo strany dražobníka a záložného veriteľa dodržaný pri realizácii celého procesu
dražby zákonný postup. Navrhovateľke tak ostáva zachovaný prostriedok právnej ochrany predtým, aby

v dôsledku neplatnej dobrovoľnej dražby prišla o svoje vlastníctvo. Zamietnutím návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniapodľasúdu nebudevytvorenýnenávratnýstav,ktorýbyneprimeranezasahoval
do práv a povinností navrhovateľky, pretože táto sa v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách môže
domáhať určenia neplatnosti dražby. Vzhľadom na uvedené, keďže súd dospel k záveru že v danej
veci navrhovateľka dostatočne neosvedčila existenciu nevyhnutnej potreby nariadenia neodkladného
opatrenia, súd jej návrh zamietol. V prípade, pokiaľ navrhovateľka má za to, že nie sú, resp. neboli

splnené zákonné podmienky potrebné k uskutočneniu výkonu záložného práva, nič jej nebráni, aby
v prípade ak dôjde k realizácii dražby, postupovala podľa zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a dobrovoľnú dražbu, prostredníctvom ktorej bol realizovaný výkon záložného práva, napadla
žalobou o neplatnosť dražby podľa ustanovenia § 21 odsek 2 cit. zákona. Podľa súdu tým, že prípadne
aj dôjde k realizácii záložného práva dražbou, nedôjde k nezvratiteľnému stavu ohľadne vlastníckych

práv k nehnuteľnosti. Naopak vyššie uvedený druh žaloby / o neplatnosť dražby/ slúži k tomu, aby
bola dobrovoľná dražba, jej priebeh, podmienky uskutočnenia, podrobená súdnej kontrole, s tým, že
prípadný úspech žalobcu v konaní o neplatnosť dražby vyvolá ďalšie právne dôsledky s poukazom
na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností ..., podľa ktorého ak súd
rozhodne o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym
úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

9. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. V tomto konaní boli plne
úspešní odporcovia v rade 1 a 2. Keďže im však žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli, súd im nárok
na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.
1, 2 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.)
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§
369 ods. 3 C.s.p.)

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369
ods. 4 C.s.p.).