Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206265
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316206265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, Žilina proti žalovanému X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, Z. o zaplatenie 2
618,35 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 30,88%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 2 618,35 eur
titulom istiny, sumu 116,08 eur titulom úroku, 3,21 eur titulom úroku z omeškania, ďalej aby zaviazal
žalovaného uhradiť mu úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 2618,35 eur od
19.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 116,08
eur od 19.4.2016 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 26.5.2014 úverovú

zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 3 200 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 14.5.2020. Po
vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa
18.4.2016 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Napriek výzve nebola pohľadávka
žalobcu voči žalovanému do dňa spísania žaloby uhradená. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému
ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 18.4.2016) predstavovala sumu 2 932,64 eur a pozostávala z

istiny poskytnutého úveru vo výške 2 618,35 eur (do dňa zosplatnenie úveru žalovaný uhradil istinu
581,65 eur), úrokov 116,08 eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný
splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba
vo výške 15,90% ročne vyplýva zo zmluvy) , úrokov z omeškania 3,21 eur (každá omeškaná dlžná
splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.
Úrok z omeškania bol dohodnutý b zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v
článku Následky porušenia zmluvných povinností: „ Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je

povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z
omeškania, a to až do jej zaplatenia“.).

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.03.2017, č.k. 10C/127/2016-56, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 791,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 1 852,65 eur od 19.4.2016 do 14.7.2016, vo výške 5% zo sumy 1 791,41 eur od 15.7.2016 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu
zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 40,12%.

5. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca, a to v časti zamietnutia žaloby. Poukázal na to, že že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (ďalej „VOP“), ktoré riešia výšku anuitnej
splátky 69,33 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky 16.6.2014 a počet anuitných splátok
74. Periodicita je mesačne v 14. deň kalendárneho mesiaca. Je určený počet a termíny splátok
istiny a úrokov, pričom rozdelenie splátok na istiny a úroky obsahuje amortizačná tabuľka,
ktorú banka klientovi poskytuje v rámci informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, a to prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Za
právneho stavu ku dňu uzavretia dotknutej úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských
úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnutie všetkých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 do
samotného textu zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach
alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Povinnou náležitosťou úverovej

zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť
pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť
povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Článok 10 ods. 2 písm. h/
smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto

zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa
15.2.2017, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCo/XX/XXXX-XX zo dňa
28.2.2017. Podľa žalobcu je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch
anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto

údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške, a kedy bude
poskytnutý úver splácať. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovieť žalobe
v celom rozsahu. Súčasne si uplatnil trovy konania na zaplatených súdnych poplatkoch.

6. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.05.2018, č.k. 10Co/70/2017-96, rušil

rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v ďalšom
konaní bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby čo do
zaplatenia sumy prevyšujúcej 1.791,41 Eur s príslušenstvom vo vyššie naznačených

intenciách. Pri rozhodovaní sa súd prvej inštancie vysporiada aj s odvolacími námietkami
žalobcu.

7. Súd 1. inštancie po vrátení veci vykonal ďalšie dokazovanie podľa usmernenia odvolacieho súdu,
najmä oboznámením sa s obsahom spisu, Zmluvou o úvere, výzvou na predčasné splatenie, druhou

upomienkou, všeobecnými obchodnými podmienkami, vyjadreniami žalobcu, prehľadom splácania
žalovaného do predčasného zosplatnenia úveru, prehľadom splácania po predčasnom zosplatnení
úveru a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník dňa 26.05.2014 uzatvorili Úverovú zmluvu č. XXXXXX podľa

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

9. V zmysle článku 1., bodu 1.2. Zmluvy, banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky
formousplátkovéhobezúčelovéhoúveruvovýške3200,-eur.Úversadlžníkzaviazalsplatiť72anuitnými
splátkamivovýške69,33eurmesačne,pričomtermínsplatnostiprvejsplátkybol16.06.2014aposlednej

dňa 14.05.2020. Každá ďalšia splátka bola splatná k 14. dňu v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška
úrokovej sadzby bola 15,90 % ročne a to až do splatnosti celého úveru. Výška RPMN bola 19,80 %,
priemernáhodnotaRPMNbola17,94%.Poplatokzaposkytnutieúverubol160eur.Celkovosažalovaný
zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 5151,76 eur.Podľa článku 2., bod. 2.1. Zmluvy, klient sa zaväzuje riadne a včas splniť si všetky svoje záväzky
vyplývajúce z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom

uvedené v úverovej zmluve, VOP a sadzobníku poplatkov.

10. Podľa Článku 9. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 20.05.2014, banka
poskytuje spotrebiteľské a inú úvery klientom vo všetkých segmentoch. Podmienkou poskytnutia úveru
spotrebiteľovi nie je vedenie bežného účtu pre klienta bankou. Podmienky poskytovania úverov upravujú

osobitné obchodné podmienky pre úvery poskytované klientom v príslušnom segmente.

11. Druhou upomienkou zo dňa 18.02.2016, žalobca vyzýval žalovaného k zaplateniu omeškaných
splátok vo výške 275,49 eur od 23.02.2016.

12. Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.04.2016 žalobca žalovanému

oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy a to ani
napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a
vyzval žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 28.04.2016. Dlh k žalobcu k uvedenému dňu bol vo
výške 2932,64 eur s prísl.

13. Z výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
3200- eur, pričom poplatok za poskytnutie úveru bol 160 eur. V prospech žalobcu žalovaný uhradil do
predčasného zosplatnenia za obdobie od 16.06.2014 do 14.01.2016 sumu 1347,39 eur, z toho suma
765,74 eur bola započítaná na úroky, suma 581,65 eur na istinu.

14. Z predloženej Zmluvy o úvere vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3200 eur,
splatnosť 1. splátky bola dňa 16.06.2014 a poslednej dňa 14.05.2020. Výška splátky bola 69,33 eur,
pričom v zmluve splátka nie je rozčlenená na istinu a úroky. Zároveň v zmluve bol dohodnutý poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 160 eur.

15. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.07.2018 odkázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp.zn. 3Cdo/146/2017 vo veci Prima banka Slovensko, a.s., v ktorej
posudzoval obdobnú úverovú zmluvu ako je zmluva, z ktorej vyplýva nárok uplatnený v tomto konaní.
Najvyšší súd považoval dovolanie žalobcu v otázke nutnosti rozpisu splátky v zmluve za prípustné a
dôvodné. V uznesení NS SR uviedol, že vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a

Rady 200/48/ES z 23.04.2008, právnych záverov rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016
vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O., nie je potrebné, aby zmluvy o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
V ďalšom uznesení Najvyšší súd SR zo dňa 23.04.2018, č.k. 4Cdo/211/2017-201, kde opäť v pozícii
žalobcu vystupovala Prima banka Slovensko, a.s., posudzoval obdobnú úverovú zmluvu ako je úverová

zmluva, z ktorej vyplýva nárok uplatnený v tomto konaní, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných
podľa zák. č. 129/2010 Z.z., nie je možné žiadať od dodávateľov , aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu
zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, ust. §9 ods. 2 písm. k) zák.
č. 129/2010 Z.z., neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h)

Smernice. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na poplatok za poskytnutie úveru, tak mal za to, že poskytnutím
úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie (protiplnenie vo forme poskytnutia finančných
prostriedkov), za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe
výslovne v zmluve dohodnutého poplatku, pričom v oboch prípadoch ide o hlavný predmet plnenia.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017,

v ktorom odvolací súd nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý od sumy v zmluve dohodnutej
výšky úveru odpočítal poplatok za poskytnutie úveru s odôvodnením, že započítanie tohto poplatku
oproti výške poskytnutého úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53
ods. 5 OZ, neplatná, pričom tento poplatok navyše predstavuje neprijateľné zaťaženie pre spotrebiteľa,
keďže banka za tento poplatok neposkytla skutočné protiplnenie. Podľa odvolacieho súdu poplatok za

poskytnutie úveru je vlastne dohodnutá odplata za to, že žalovanému úver vôbec bude poskytnutý,
výška odplaty je v zmluve jasne dohodnutá tak že spotrebiteľovi je táto výška jasná a zrozumiteľná už
pri uzatváraní úveru.16. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným

bola uzavretá zmluva o úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.22. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej

žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3200,- eur, z toho suma 160 eur činila poplatok za poskytnutie
úveru. Predmetný úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 splátkach vo výške 69,33 eur mesačne. Zo
stranyžalobcudošlokzosplatneniuceléhodlhukudňu18.04.2016.Vprospechžalobcužalovanýuhradil
celkovo sumu 1347,39 eur. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané a súd ich nemal za sporné.

24. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.

129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v
rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže
je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V súlade s ustanovením §
11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje

všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené

aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere

zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo

dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

26. V danom prípade zmluva o úvere obsahuje len uvedenie výšky RPMN 19,80%, avšak predpoklady
použité na výpočet RPMN priamo v zmluve uvedené nie sú, rovnako ako v zmluve nie je uvedený vzorecna výpočet RPMN. Jedná sa o obligatórnu náležitosť zmluvy, ktorého absencia má následok, ktorý
priamo upravuje zák. č. 129/2010 Z.z., v § 11 ods. 1 písm. b), a to, že úver je bez úrokov a bez poplatkov.

27. Pokiaľ ide o ďalšiu podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ust. § 9 ods. 2 písm. k)
zák. č. 129/2010 Z.z., súd v prejednávanej veci opätovne dospel k záveru, že zmluva neobsahovala
náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. Keďže zmluva neobsahuje rozčlenenie
splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Uvedený nedostatok nemožno odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa vyžiadať si amortizačnú

tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé.

Ako vyplýva i z odvolania žalobcu, splátka úveru bola síce vždy v rovnakej výške, avšak plnenie z tejto
splátky bolo započítavané na úroky a istinu v rôznej výške v závislosti od intervalu úverového vzťahu,
kedy k plneniu došlo. Na začiatku úverového vzťahu totiž najväčší podiel celej splátky tvoril úrok a na
konci úverového vzťahu zase istina.

Za danej situácie spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného
vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci
mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím
zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a

ďalších poplatkov. Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme
úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť sa oboznámiť sa, a
akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas
samotného splácania priraďuje plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho
mohol spotrebiteľ akokoľvek zasahovať.

28. Žalobca v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a S. O..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2

písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V takomto prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, žežiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať

o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa

o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

29.Súdjepretonázoru,ženapriekodkazužalobcunapredmetnérozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,zákon
ospotrebiteľskýchúverovjednoznačneurčujenáležitostispotrebiteľskejzmluvyavprípadeabsenciečoi
lenjednejznich,takakotoustanovuje§ 9ods.2tohtozákona,jeúverpotrebnépovažovaťzabezúročný

a bez poplatkov. Prejudiciálne rozsudky Súdneho dvora EÚ sú spolu s výkladom práva EÚ, ktorý sa v
ňom nachádza, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, resp. aj pre súdy, ktoré
budú v tej istej veci rozhodovať o opravných prostriedkoch. V danom prípade absentoval údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Súd v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 ešte uvádza, že zmluva o úvere,
resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente, avšak, vzhľadom na platnú právnu
úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje podpis účastníka zmluvného
vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že „článok 10 ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení
s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo
svojejvnútroštátnejprávnejúpravestanovilnajednejstrane,žezmluvaoúvere,ktorápatrídopôsobnosti
smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej

strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku
10. ods. 2 smernice. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice má zmluva zrozumiteľne a stručne uviesť
dĺžku trvania tejto zmluvy.

30. Je potrebné tiež uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenie

úverovej zmluvy, t.j. dňa 26.05.2014 namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. b) ). Jednou z
povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2

písm. k/). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné,
ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a
zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Žalobca ako
dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov, čo zároveň umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, a to priamo v zmluve

so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaný však túto možnosť nemal,
keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere.31. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru v sume 160 eur, súd dospel k záveru, že sa jedná v
danom prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie žalobcom ako dodávateľom - bankou v prevažnej miere nesleduje

záujmy spotrebiteľa. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sa jedná o hlavný predmet plnenia v
prípade dohody o tomto poplatku, nakoľko cena žalobcom žalovanému poskytnutého plnenia - úveru
je premietnutá a odráža sa vo výške dohodnutých úrokov z úveru, dohoda o ktorých je v zmysle ust.
§ 497 Obch. zák. tzv. základnou náležitosťou zmluvy o úvere. Poplatok za poskytnutie úveru len výšku
dohodnutých úrokov skryte zvyšuje. Preto súd vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, preto

je neplatná a teda žalovaný nie je povinný žalobcovi takto dohodnutý poplatok zaplatiť. V skutočnosti
došlo k tomu, že žalobca sumu rovnajúcu sa dohodnutému poplatku žalovanému ani ako dohodnutý
úver, resp. jeho časť, neposkytol. Preto súd vychádzal z toho, že žalovanému bol poskytnutý len úver v
sume 3040 eur a nie 3200 eur ako v zmluve uviedol žalobca.

32. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalovanému, tak ako to súd

vyššie konštatoval, žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť sumu, ktorá mu bola zo strany
žalobcureálneposkytnutápoodpočítanísumy,ktorúreálneuhradilaoktorejužsúdrozhodolrozsudkom
zo dňa 15.03.2017, č.k. 10C/127/2016-56 vrátane úrokov z omeškania, pričom v tejto časti žalobca
rozsudok odvolaním nenapadol. Keďže úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, nepriznal
žalobcovi nárok na poplatok za poskytnutie úveru v 160 eur. Rovnako nepriznal žalobcovi nárok na

kapitalizovaný zmluvný úrok v sume 116,08 eur, ktorý predstavuje dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý
bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia
úveru a to z dôvodu bezúročnosti úveru. Zároveň žalobca súdu nepredložil žiaden konkrétny výpočet
sumy nezaplatených úrokov s uvedením konkrétnych položiek a premenných, žiadnu špecifikáciu týchto
úrokov, preto považoval tento nárok za nedôvodný.

33. Preto súd žalobu v časti žiadanej istiny prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a vrátenou
sumou, zamietol. Rovnako zamietol i žalobu v časti poplatku za poskytnutie úveru i nárok na zmluvné
úroky vyčíslené vo výške 116,08 eur z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti
úveru a na úroky z omeškania vo výške 3,21 eur, ktoré predstavujú nakumulované neuhradené úroky z

omeškania do dátumu zosplatnenia, nakoľko predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Vdanomprípadebolopredmetomkonaniazaplateniesumy2737,64eur (istina2618,35eur,úrok116,08
euraúrokzomeškania3,21eur)spríslušenstvom.Súdžalobečodosumy1791,41eurspríslušenstvom
vyhovel a v prevyšujúcej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 65,44 % a úspech
žalovaného predstavuje 34,56 %. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel

v jeho prospech a žalobcovi ako úspešnej strane v konaní vznikol nárok na náhradu trov konania.

Súd vychádzal z pomeru úspechu strán sporu v konaní a úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému,
preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,88 %. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.