Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010358
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518010358.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu U.. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému P. F. pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 31. júla
2019 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 15T/56/2018 zo dňa 12. októbra 2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 15T/56/2018 zo dňa 12. októbra 2018
bol obžalovaný P. F. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom vedenej pod č. Pv/323/18/3304 zo dňa 09. augusta 2018 pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

na skutkovom základe, že od presne nezisteného času najmenej od roku 2005 do dňa 26.04.2018 v
rodinnom dome v obci F. ako druh P. H., minimálne jedenkrát za mesiac pod vplyvom alkoholu ju fyzicky
napádal, tak že jej dával facky, strkal do nej následkom čoho sa udrela tvárou do zárubne dverí a vznikol
jej na tvári hematóm, spôsobil jej podliatiny a modriny a opakovane urážal družku poškodenú P. H.
vulgarizmami, vyvolával hádky, vyhrážal sa jej zabitím, vytýkal jej, že je nezamestnaná, v prípade že bola
zamestnaná, vytýkal jej, že nevykonáva poriadnu prácu, vyčítal jej, že doma nič nerobí, že neupratuje,

že nevarí, čím mal v poškodenej P. H. vyvolávať strach a stres, a spôsobovať jej tak fyzické a psychické
utrpenie a maloletej poškodenej B.P. nar. XX.XX.XXXX odopieral spánok, spôsoboval strach a stres,
ktoránásledkomprežitýchudalostítotopociťovalaakopsychickéutrpenieasebapoškodzovalasatakým
spôsobom, že si spôsobovala rezné rany na oboch rukách, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní okresného súdu napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto
nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol nasledovné:

„Mám za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa stal
a napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného .zákona.

Z hľadiska právneho hodnotenia skutku po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní mám zato,
žejepotrebnékonanieobžalovanéhokvalifikovaťakozločintýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa

§208ods.1písm.a),ods.3písm.d)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.b)Trestnéhozákona;
pretože v dôsledku zlého zaobchádzania obžalovaného so svojou družkou a dcérou mal. S.P. nar.19.05.2004, neustálych slovných atakov, trvajúcich niekoľko rokov počas tohto vzťahu, vyznačujúcich sa
hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti, vyvolal u oboch poškodených stav, ktorý sa vyznačoval
duševnými bolesťami, ktoré ovplyvnili ich obvyklý spôsob života a netrvali celkom krátky, prechodný čas.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že spolužitie obžalovaného a poškodenej
P. H. bolo konfliktné, dochádzalo medzi nimi k hádkam. Tieto vo svojich
výpovediach uvádzajú obžalovaný aj poškodená. Táto sa vyjadrila k správaniu
obžalovaného voči nej, pričom popísala opakované urážky, ponižovanie, vulgárne

nadávky, krik zo strany obžalovaného. Súčasne uviedla, že obžalovaný P. F.
ju v minulosti približne jedenkrát za mesiac fyzicky napadol počas hádky, kedy ju
fackal alebo strkal do nej. Fyzické napádanie z jeho strany prestalo približne pred 7
rokmi, keď jej syn P. H. dospel. P. F. vo zvýšenej miere požíval
alkoholické nápoje, taktiež bol hospitalizovaný na psychiatrii, kvôli závislosti na
alkohole. Druh jej vyčítal, že doma nič nerobí, neupratuje, a poriadne nevarí, druha

sa bála vtedy, keď bol opitý a začal na ňu kričať, ale nemala už taký strach ako
v minulosti, kedy ju aj bíjaval. Maloletá poškodená S.P. nar. XX.XX.XXXX odmietla ku
skutku vypovedať.

V rámci vyšetrovania boli vypočutí aj ďalší svedkovia prevažne rodinní

príslušníci, ktorých výpovede boli vykonané aj v konaní pred súdom. Títo sa vyjadrili
ku vzťahu obžalovaného a poškodenej teda; že zaznamenali rozpory medzi
obžalovanými a poškodenou, pričom rodinní príslušníci synovia P. H., U.
H., ako aj dcéra Y. H., potvrdili že obžalovaný má problém
s alkoholom a často je opitý, kedy slovne útočí na ich matku poškodenú Miladu

H., s ktorou sa často háda a vulgárne jej pritom nadáva. Svedok P. H. uviedol, že v minulosti keď bol
dieťa, P. F. fyzicky napádal jeho matku, ale toto prestalo po tom, ako dospel a začal brániť svoju matku.
Má vedomosť o tom, že jeho nevlastná sestra X. sa porezala na rukách, snažil sa jej dohovoriť, ale
neposlúchla ho. Povedala mu, že na rukách sa porezala kvôli rodičom, že sa často hádajú a zle to na
ňu vplýva. Svedkyňa Y. H. tiež uviedla, že obžalovaný pri hádke matke vytýka, prečo je nezamestnaná,

prečo nejde pracovať, uráža ju a ponižuje, že nevie variť, a že celý deň leží doma. Toto všetko sa deje,
keď sú doma všetci súrodenci a počas toho ako obžalovaný koná pod vplyvom alkoholu. Keď boli mladší
a P. nemal ešte 18 rokov, tak otec mamu bil.

Svedok G. P. tiež potvrdil skutočnosti, ktoré sa kladú obžalovanému

v skutkovej vete obžaloby za vinu, teda okrem iného uviedol, že dňa 26'~04.2018 bolo
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately kontaktované riaditeľom
Základnej školy v Považanoch. Riaditeľ' školy mal uviesť, že mal. poškodená B.P.,
nar. 19.05.2004 sa mu zdôverila, že v domácom prostredí pociťuje násilie, nadávky zo strany rodičov, a
že sa nechce vrátiť domov a pod vplyvom týchto napätých vzťahov sa sebapoškodzuje. Otec maloletej

obžalovaný P. F. vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a v stave opitosti slovne napáda svoju
družku, matku maloletej Miladu H., kedy jej vulgárne nadáva a háda sa s ňou, pričom taktiež maloletú
slovne napáda a vulgárne jej nadáva. V dôsledku tohto konania maloletá nemá v domácnosti pokoj na
spanie a učenie, v dôsledku čoho sa začala rezať na obidvoch rukách, je z hádok medzi otcom a matkou
nervózna. Na ľavej ruke má jazvy po sebapoškodzovaní v dôsledku otcovho agresívneho správania.

Maloleté má obavu ísť domov, pretože sa bojí otcovho správania.

Poškodená P. H. bola vyšetrená znalcom z odboru psychológia,
ktorý uviedol, že v minulosti sa zo strany obžalovaného podľa vyjadrenia poškodenej
P. H. vyskytli aj fyzické inzultácie, facky. V živote poškodenej 'sa skôr

vyskytuje chronický distres v dôsledku dlhodobého napätia. Poškodená sama
nenechávala veci len tak, prejavovala sa a vyjadrovala, proti obžalovanému
vystupovala aktívne, buď reagovala rovnako ako on, že ak ju urazí, urazí aj ona jeho
alebo len mávla rukou a povedala obžalovanému, aby bol ticho. Zo samotného
konania obžalovaného, mohlo byť poškodenej nepríjemne, ale toto jeho konanie

nespôsobovalo u nej psychické utrpenie, resp. syndróm týranej ženy, konanie
obžalovaného nebolo dostatočne aktivizované, poškodená nevykazovala žiadnu
akútnu poruchu, ktorá sa vyskytuje pri týraní, poškodená bola skôr unavená,
vyčerpaná, išlo o dlhodobú patoplastickú klímu v rodine. Poškodená má menšiuochotu sa otvárať ku skutočnostiam, ktoré sa diali v rodine, má schopnosť
ľahkovážnejšie hodnotiť celú situáciu a dianie v rodine, pretože vníma aj potrebu
druha v rodine a aj finančnej situácie. Znalec nezistil žiadne následky poškodenia

psychiky poškodenej vzhl'adom na správanie sa obžalovaného, toto konanie
nevnímala, resp. nepociťovala ako ťažké príkorie a nemalo vplyv na psychické
zdravie poškodenej. Poškodená je chronicky preťažená konfliktným vzťahom s
druhom P. F., ktorého dôvodom je najmä nadmerné pitie alkoholu
obvineného.

Poškodená mal. B.P. nar. XX.XX.XXXX bola vyšetrená znalcom z odboru psychológia, ktorý uviedol,
že osobnostný vývin maloletej je disharmonický. Osobnosť maloletej sa nachádza na konci vývinového
obdobia pubescencie. Pre toto vývinové obdobie je typické odpútavanie sa od rodičov, vymedzovanie
sa voči dospelým, voči autoritám, prítomný môže byť pubescentný negativizmus, ktorý pozorovať aj
v správaní sa maloletej vo vzťahu k rodičom a to najmä voči otcovi v situáciách, keď sa nemiestne,

dehonestujúco vyjadruje na adresu maloletej, čo sa
maloletej dotýka, zraňuje ju to. Dané maladaptívne správanie pripisuje maloletá
alkoholizmu otca, kedy okrem nevhodného vyjadrovania sa voči jej osobe, sa nevhodne vyjadruje aj na
adresu jej matky. Sebaobraz maloletej je narušený, má nižšie sebahodnotenie a sebaprijatie, čo ju často
v sociálnych situáciách vedie k rizikovému správaniu sa (doniesla fľašu alkoholu do školy), s cieľom

ktorého je získať uznanie zo strany jej sociálneho prostredia akoby si takýmto spôsobom kompenzovala
nedostatok sebavedomia. V poslednom období bola vystavená náročným, stresujúcim situáciám, ktoré
súviseli so správaním sa jej otca v domácnosti.

Rovnako nemožno opomenúť závery znalca z odvetvia psychiatria, ktorý u obžalovaného diagnostikoval

poruchy psychiky a správania, ktoré boli zapríčinené užívaním alkoholu. Dlhoročne nadmerne požíva
I alkohol, pod jeho vplyvom sa agresívne správal, trpel aj finančným nedostatkom, zanedbával
starostlivosť o rodinu a deti. Pod vplyvom alkoholu strácal zábrany a vyvolával konflikty a verbálne aj
brachiálne bol agresívny. Obvinený je dlhoročne závislý od alkoholu. Jeho osobnosť vplyvom alkoholu
stráca zábrany a absentujú tam vyššie city. Vo zvýšenej miere sa prejavuje agresivita.

Zuvedenéhovýsluchupoškodenejaznaleckéhoposudkuzodborupsychológiajezrejmé,žepoškodená
P. H., ako aj poškodená mal. S.P. pociťuje protiprávne konanie obžalovaného ako konanie, ktoré
sústavnenepriaznivoovplyvňujeichkaždodennýživot,pričomverbálneútoky,vminulostiajfyzickéútoky
I voči poškodenej P. H., vyvolávanie stresu u oboch poškodených a ponižovanie u oboch poškodených

neboli ojedinelé, ale pravidelne sa opakujúce.

Znak, či pojem fyzické alebo psychické utrpenie je pritom nutné definovať tak,
že ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život
poškodenej osoby, teda podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby

a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí ísť o trvalejšie konanie, ktoré sa
opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či
správaním a tým, že sa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické,
prípadne aj fyzické útrapy, a je preto naplnený, ak poškodená osoba pociťuje
protiprávne konanie páchateľa ako zlo, bezprávie, krivdu, t.j. ako konanie, ktoré

sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy
z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Z hľadiska právnej kvalifikácie je bez
právneho významu aj skutočnosť, ak u poškodenej osoby nie je znalecky zistený
syndróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona nevyžaduje, aby

páchateľ' spôsobil takýto následok, t. j. syndróm týranej osoby nie je znakom
základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Napriek záverom znaleckého posudku z odboru psychológia, že u oboch
poškodených neboli rozvinuté typické znaky charakterizujúce týranú osobu, je zrejmé

aj z vykonaného znaleckého dokazovania, že obe poškodené žili v psychickom strese a obave pred
agresívnym správaním obžalovaného, nakoľko u obžalovaného boli znalcom diagnostikované poruchy
psychiky a správania, ktoré boli zapríčinené užívaním alkoholu. Pod jeho vplyvom sa agresívne správal,
v dôsledku čoho bolo jeho správanie nepredvídateľné, agresívne a impulzívne. Poškodená P. H. bolachronicky preťažená konfliktným vzťahom s druhom P. F., ktorého dôvodom je najmä nadmerné pitie
alkoholu obvineného. Poškodená mal. S.P. bola vystavená náročným, stresujúcim situáciám, ktoré
súviseli so správaním sa jej otca v domácnosti. Toto konanie, obžalovaného sústavne nepriaznivo

ovplyvňovaloichkaždodennýživotavyvolávalosústavnejšieobavyzopätovnéhoprotiprávnehokonania
P. F., pričom podstatne narúšalo kvalitu života poškodených a netrvalo celkom krátky, prechodný čas.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. d)
Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.

zn. 15T/56/2018 zo dňa 12.10.2018 vo výroku o vine a treste, a aby v zmysle § 322
ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným zo
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3
písm. dl Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a uloží
munepodmienečnýtrestodňatiaslobodypodľa§208odsek3Trestnéhozákona,§38odsek2Trestného
zákona v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby. Podľa

§ 48 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uloží podľa §
73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.“

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu

o ňom, písomne bližšie nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a
rozhodol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora
zamietol. Obžalovaný dodal, že sa s poškodenou dňa 20.07.2019 oženil a pred týždňom sa mu narodil
vnuk.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 07. februára 2019, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo
veci verejné zasadnutie dňa 31. júla 2019. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj

správnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Uvedenýmpostupomzistil,žeodvolanieprokurátora
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu odvolací súd nezistil v postupe okresného

súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel o výpovede obžalovaného P. F., svedkyne - poškodenej P. H., o výpovede svedkov U. H., Y. H.,
P. H., G. P., o prečítanú výpoveď W. F., o výsluch znalca F.. Y. W., o znalecký posudok P.. X. D.
č.58/2018 a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v
napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté

v obžalobe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku.
Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom
rozsudku a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č.Pv/323/18/3304-42. Jeho rozhodnutie
je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie

§ 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a
uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo
vzájomnej súvislosti, že nevytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo

možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností odvodiť vinu obžalovaného P. F.. Odvolací súd
rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že vykonané dôkazy nevyzneli jednoznačne a dôkazy
nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Správne
okresný súd zhodnotil, že zo samotného konania obžalovaného mohlo byť poškodenej nepríjemne, ale
toto jeho konanie nespôsobovalo u nej psychické utrpenie, respektíve syndróm týranej ženy, konanie

obžalovaného nebolo dostatočne aktivizované, poškodená nevykazovala žiadnu akútnu poruchu, ktorá
sa vyskytuje pri týraní, poškodená bola skôr unavená, vyčerpaná zo životného štýlu a bola už precitlivelá
na ich vzájomný vzťah, ktorý často obžalovanému vyčítala. Pokiaľ ide o poškodenú maloletú B.P., tak
okresný súd správne ustálil, že z vypočutých svedkov nikto nepotvrdil, že by obžalovaný maloletej
odopieral spánok. Taktiež nebolo vykonaním dokazovaním v predmetnej trestnej veci preukázané ani to,
že obžalovaný svojim konaním spôsoboval maloletej poškodenej strach a stres, následkom čoho malo

byť pociťovanie tohto konania poškodenou ako psychické utrpenie. Rovnako nebolo preukázané ani to,
že by sa maloletá poškodená seba- poškodzovala v dôsledku konania obžalovaného, pričom z výsluchu
svedkov vyplynulo, že sa rezala na rukách kvôli frajerovi. Maloletá poškodená sa nikdy nevyjadrila, že
sa rezala práve pre konanie obžalovaného, ale skôr pre napäté vzťahy v rodine.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o

mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné

presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z

hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za
náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti
dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje,
avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom

dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba
rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný
súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne

závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len
do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný
súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa

§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Rozhodnutie

okresného súdu je správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd považuje odvolanie prokurátora a v ňom uvádzané odvolacie námietky (namieta
nesprávne hodnotenie dôkazov okresným súdom) za neopodstatnené a nedôvodné.Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolania prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.