Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206265
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316206265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. S., K.. XX.X.XXXX, O. Z., J.
XXXX/X,ozaplatenie2.618,35eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduHumenné,
č.k. 10C/127/2016-122 z 23.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalobcovi priznal

voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 30,88 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver 3.200,- eur, z
toho suma 160,- eur činila poplatok za poskytnutie úveru. Predmetný úver sa žalovaný zaviazal splatiť
v 72 splátkach vo výške 69,33 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku
dňu 18.4.2016. V prospech žalobcu žalovaný uhradil celkovo sumu 1.347,39 eur. Nakoľko zmluva

má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva o úvere obsahuje len uvedenie
výšky RPMN 19,80 %, avšak predpoklady použité na výpočet RPMN priamo v zmluve uvedené nie sú,
rovnakoakovzmluveniejeuvedenývzorecnavýpočetRPMN.Jednásaoobligatórnunáležitosťzmluvy,

ktorej absencia má následok, že úver je bez úrokov a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že zmluva
neobsahovala ani náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. Keď zmluva neobsahuje
rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Tento nedostatok nemožno odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa vyžiadať
si amortizačnú tabuľku. Žalobca odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biírová. Vzhľadom na
explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky

úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad
vnútroštátneho zákona contra legem. Napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v
prípade absencie čo i len jednej z nich je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľide o poplatok za poskytnutie úveru v sume 160,- eur, súd dospel k záveru, že sa jedná v danom prípade
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie za službu,
ktorejposkytnutiežalobcomakododávateľom-bankouvprevažnejmierenesledujezáujmyspotrebiteľa.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sa jedná o hlavný predmet plnenia v prípade dohody o tomto
poplatku, nakoľko cena žalobcom žalovanému poskytnutého plnenia - úveru je premietnutá a odráža
sa vo výške dohodnutých úrokov z úveru, dohoda o ktorých je v zmysle ust. § 497 Obch. zák. tzv.
základnou náležitosťou zmluvy o úvere. Poplatok za poskytnutie úveru len výšku dohodnutých úrokov
skryte zvyšuje. Preto súd vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, preto je neplatná a teda

žalovaný nie je povinný žalobcovi takto dohodnutý poplatok zaplatiť. V skutočnosti došlo k tomu, že
žalobca sumu rovnajúcu sa dohodnutému poplatku žalovanému ani ako dohodnutý úver, resp. jeho časť,
neposkytol. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, žalovaný bol tak na istine
úveru povinný zaplatiť sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá po odpočítaní sumy,
ktorúreálneuhradil,oktorejužsúdrozhodolrozsudkomzodňa15.3.2017,č.k.10C/127/2016-56vrátane
úrokov z omeškania. Keďže úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, nepriznal žalobcovi

nárok na poplatok za poskytnutie úveru 160,- eur. Rovnako nepriznal žalobcovi nárok na kapitalizovaný
zmluvný úrok v sume 116,08 eur, ktorý predstavuje dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný
povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia úveru, z
dôvodu bezúročnosti úveru. Žalobca nepredložil žiaden konkrétny výpočet sumy nezaplatených úrokov
s uvedením konkrétnych položiek a premenných, žiadnu špecifikáciu týchto úrokov, preto súd považoval

tento nárok za nedôvodný. Preto žalobu v časti žiadanej istiny prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutým
úverom a vrátenou sumou, zamietol. Rovnako zamietol i žalobu v časti poplatku za poskytnutie úveru
i nárok na zmluvné úroky vyčíslené vo výške 116,08 eur z neuhradených splátok úveru do dátumu
predčasnej splatnosti úveru a na úroky z omeškania vo výške 3,21 eur, ktoré predstavujú nakumulované
neuhradené úroky z omeškania do dátumu zosplatnenia.

3. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z pomeru úspechu strán sporu
v konaní. Úspech žalobcu predstavoval 65,44 % a úspech žalovaného 34,56 %, preto úspešnejšiemu
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,88 %.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. h) a f) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel
žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. K splneniu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, a teda zmluva obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti, ktorými sú výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín
splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon
nepožadoval uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady

pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN. Poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove 14Co/26/2017 zo dňa 27.3.2018, ako aj na uznesenie Krajského
súdu v Nitre 6Co/237/2017-124 zo dňa 26.9.2018.

6. K splneniu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že v zmysle

bodu 1.1. zmluvy o pôžičke banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v
tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria jej
neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné
podmienky banky (VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP.

Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Počet a termíny
splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. To platí aj pre údaj o
výške splátky. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady
zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich
výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy
o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Podľa žalobcu je nesporné,
že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvysa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti
o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. februára 2018 3 Cdo 146/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/211/2017-201 z

23.4.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/56/2018 z 17.4.2018, uznesenie Najvyššieho súdu
SR 4Cdo/65/2018 z 26.9.2018. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu, ktoré sa tak isto
týka splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a to uznesenie Najvyššieho
súdu 4Cdo/187/2017 z 23.4.2018.

7. K nároku na poplatok za poskytnutie úveru uviedol, že poskytnutím úveru poskytol žalovanému
plnenie, za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe výslovne
v zmluve dohodnutého poplatku, pričom v oboch prípadoch ide o hlavný predmet plnenia z úverovej
zmluvy. S poskytnutím úveru okrem toho žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné,
administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok
za poskytnutie úveru. Podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu

plnenia a bola v zmluve ako aj v sadzobníku poplatkov vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, keďže
poplatok za poskytnutie úveru bol v čase uzatvorenia zmluvy riadne vymedzený v úverovej zmluve
v čl. 1 ods. 1.2, ako aj v sadzobníku poplatkov žalobcu a žalovaný s ním bol riadne oboznámený a
uzrozumený a vyjadril s ním uzatvorením zmluvy súhlas. Poplatok za poskytnutie úveru je dohodnutý v
súlade s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s odkazom na § 53 ods. 1 OZ.

Žalobca postupoval pri určení výšky poplatku za poskytnutie úveru v súlade s právnymi predpismi a od
spotrebiteľa nevyžadoval za poskytnutie finančných prostriedkov žiadne neprimerané plnenie. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitýprávnypredpis),aleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehoaleinterpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

12. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená úverová zmluva z 26.5.2014 je zmluvou
spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.
Správne preto skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 tohto zákona.

13. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (26.5.2014),

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (26.5.2014),
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16.Podľa§11ods.1písm.b/ZoSÚvzneníkudňuuzatvoreniapredmetnejúverovejzmluvy(26.5.2014),

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

17. Správny je záver súdu prvej inštancie o absencii náležitej špecifikácie splátok - rozčlenenia na to, z
akých položiek splátka pozostáva, t.j. pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradia, v ktorom budú splátky priraďované k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ.

18. V tomto smere treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ust. § 9 ods.
2 písm. k/ tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy),
sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej (pozri k
tomu bližšie Anton Pavúk: Prečo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Home Credit Slovakia, a.s. c/
a Klára Bíróová nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax slovenských súdov, najpravo.sk 21.12.2016).

19. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a Smernice 2008/48/ES, pretože

sa zdá, že Súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy
a len vo vzťahu k istine.

20.Takexplicitnepresnéustanovenieakýmjeust.§9ods.2písm.k)ZoSÚcezprizmueurokonformného
výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké
následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 ods. 2 ZoSÚ a
odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého
rozsudku a aj stále je platný a účinný.

21. Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase Smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.

22. Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná Smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

23. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri

niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina) a pod.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.

Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácií o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 Smernice 2008/48/ES).25. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 ods. 2 písm.

k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bolo aj suma, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá je predmetom
tohto konania uvedené náležitosti nespĺňa.

26. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd tiež poukazuje aj na príspevok
P.. X.. X., V..: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci konkrétny spor.
Aktotižzistí,ženeuvedeniekonkrétnejnáležitostivzmluveospotrebiteľskomúverebymalobyťvzmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne
dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na

možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou
právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva Únie má v tomto prípade podobu smernice,
vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy
účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo
znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010, ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa

však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z hraníc povinnosti eurokonformného výkladu
vnútroštátneho práva, ktorou je zákaz výkladu contra legem. Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou
metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo by už podľa môjho názoru o výklad práva,
ale o sudcovskú tvorbu práva.“

27. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,
výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi

preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky

a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou

úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby
sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

28. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,spornépravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“

a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok
NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii
podľa zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016). 2. Uvedené zákonné pravidlo
sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č.

279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 3.
Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2) nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by: a/ odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem, b/ odporoval by princípu právnej istoty,
c/ nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ

za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o

splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).

29.Vkontexteuvedeného,akoajsozreteľomnauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo/155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval

právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný“, odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci

sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

30. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ videl tiež v absencii predpokladov použitých na
výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji

o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho
výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej
zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto
správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov

aj z tohto dôvodu (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 124/2016 z 03.11.2016).
Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre
výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase

uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“31. V závislosti od uvedeného, sú správne závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru, nakoľko s absenciou náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) ZoSÚ je spojená
sankcia tejto bezodplatnosti a bezúročnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

32. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo výške 160,- eur, Krajský súd v Prešove vo veci
18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za

porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl.
87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

33. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na

to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

34. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo výške 160,- eur, si odvolací súd osvojuje nemeckú
názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich

neprijateľnosti.

35. Tento poplatok je neprijateľný aj z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému
predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň
má zaplatiť poplatok 160,- eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe

úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je
nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať,
že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú.
Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, a ktoré

slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U
192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu

dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).

36. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo vzťahu k úrokom z omeškania vo
výške 3,21 eura, ktorý nárok mal vzniknúť z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti
úveru, s poukazom na to, že po zosplatnení úveru má žalobca nárok iba na úroky z omeškania zo
zosplatnenej istiny a úrokov. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia.

37. Rovnako správne sú závery súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na kapitalizovaný zmluvný
úrok v sume 116,08 eur, ktorý predstavuje dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný
splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia úveru, a to z dôvodu
bezúročnosti úveru, keď žalobca súdu nepredložil žiaden konkrétny výpočet sumy nezaplatených úrokov

s uvedením konkrétnych položiek a premenných, t.j. žiadnu špecifikáciu týchto úrokov.38. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, keď pri úspechu žalobcu v rozsahu 65,44 % a úspechu žalovaného v rozsahu 34,56 %, patrí
úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 30,88 %.

39. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).