Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224927
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114224927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: R. H.Á., T.. XX.XX.XXXX, H.
C., C. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych
hrdinov 163/66, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o neplatnosť právneho úkonu a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 25C/280/2014-178 z
19.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.6.2011 je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich
náhradu.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 09.06.2011 požiadala žalobkyňa na tlačive žalovaného o poskytnutie

revolvingového úveru, pričom v bode 2 boli vypísané údaje o veriteľovi a o dlžníkovi a v bode 5 údaje
o požadovanom revolvingovom úvere. Žalobkyňa žiadala o poskytnutie úveru vo výške 1 500 Eur, s
počtom splátok 48, dátumom splatnosti 15. deň v mesiaci a mesačnou splátkou vo výške 77,05 Eur.
Celkovo mala žalobkyňa zaplatiť úver spolu s úrokmi vo výške 3 698,40 Eur. Predpokladaná RPMN mala
byť 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 46,56 %, poskytnutá čiastka revolvingu
628,73Eur,celkovácenarevolvingu1849,20Eur,RPMNprirevolvingu 64,19%aročnáúrokovásadzba
revolvingu 80,98 %. Táto žiadosť bola po vyplnení a podpísaní žalobkyňou zaslaná žalovanému, ktorý

ju podpísal dňa 22.06.2011, s tým, že vypísal bod 6 tejto žiadosti - údaje o schválenom revolvingovom
úvere, ktorý bol nakoniec schválený vo výške 540 Eur. Počet splátok a splatnosť ostali rovnaké. Splátka
bola uvedená vo výške 27,79 Eur. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1 331,52 Eur, RPMN
65,93 %, ročná úroková sadzba 76,02 % a priemerná RPMN 46,56 %. Revolving bol schválený vo výške
226,36 Eur. Celková čiastka revolvingu zaplatená spotrebiteľom bola uvedená 665,76 Eur, RPMN 60,19
%, ročná úroková sadzba 80,98 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25 %. Tento nový
návrh žalovaného už žalobkyni na schválenie doručený nebol. Bolo jej zaslané oznámenie veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere s dátumom 22.06.2011, z ktorého ale nie je
zrejmé,čitotooznámenieskutočnežalobkynidoručenébolo.Celkovoboložalobkynivyplatených407,47
Eur a splatená bola suma 307,40 Eur. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, tento je u žalobkyne
daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza,pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy
o revolvingovom úvere môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a
jej majetková sféra je v ohrození, a preto má žalobkyňa v postavení spotrebiteľa zákonné právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Súd skúmal, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy. Žalobkyni
bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru (bod 6 zmluvy), a to bez toho, aby
žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na

základeinýchpodmienokakoboliuvedenévžiadostižalobkyneoposkytnutierevolvingovéhoúveru,mal
uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia
údajov bodu 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou
„oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie
úveru (dňa 09.06.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná
RPMN“, ktorú žalovaný uviedol v bode 5 zmluvy. Skutočnú RPMN žalobca uviedol až po vyplnení bodu

6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, k čomu došlo až dňa 22.06.2011. Ak teda žalovaný
v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné
údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.

Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. V žiadosti
žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru
predstavovala RPMN výšku 65,93 %. Výška RPMN musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi
v čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovaný

si nevyžiadal od žalobkyne prejav prijatia a pokiaľ na predtlači od žalobkyne žiadal podpis dlžníka bez
vyplnenia údajov v časti bodu 6 (práve o schválenom revolvingovom úvere) skôr, než rozhodol o výške
a podmienkach Zmluvy o úvere, nemožno takýto postup považovať za prijatie návrhu novej zmluvy,
lebo zo strany dlžníka chýba akceptácia takéhoto nového návrhu. Z tohto dôvodu mal súd za to, že boli
porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 40 ods. 1, teda nebola dodržaná písomná

forma úkonu a z tohto dôvodu zmluva nevznikla platne.

3. Výrok o trovách konania súd zdôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že každá zo strán konania bola v
konaní úspešná čiastočne, nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
f) a h) CSP a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na
náhradu trov konania.

5. Namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal zo žiadnej právnej normy a ako základnou skutočnosťou

sa nezaoberal tým, či údaj RPMN sa dá dohodnúť a na základe ktorého konkrétneho ustanovenia
zákona. V rozsudku sa síce konštatuje, že nedošlo k dohode o RPMN, ale žiadnym spôsobom súd
nevysvetlilzákladnúotázku,ato,žeabynedošlokuzavretiuzmluvyzdôvodurozdielnejRPMN,musíbyť
v prvom rade ustálené, že daný údaj je dohodnuteľným. Súd mal najskôr vysvetliť, z akého ustanovenia
zákona vychádza a na základe čoho považuje údaj o RPMN za dohodnuteľný údaj. Napadnutý rozsudok

je v tomto smere nepreskúmateľný. Žalovaný zdôraznil, že vo vyjadrení k žalobe poukázal na konkrétne
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré upravujú spôsob a postup pri určení hodnoty RPMN.
Poukázal aj na ustanovenia únijného práva (smernica 2008/48/ES o zmluve o spotrebiteľskom úvere),
ktorá je do nášho právneho poriadku implementovaná práve uvedeným zákonom. Ani z jedného
predpisu nevyplýva, že by údaj RPMN bolo možné dohodnúť. Žalovaný poukázal na ustanovenia, ktoré

mali byť podľa jeho názoru vo veci aplikované. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť
nedá. Ani zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o
vypočítaný ukazovateľ. Zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o
úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo sa súd mylne domnieval ak vychádzal z toho,
že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože žalobca navrhol iný údaj a žalovaný v

prijatí návrhu uviedol zasa iný). Ak teda tento údaj nie je možné dohodnúť, potom sa nedá použiť ani
ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z rozsudku tak nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých mal
súd za preukázané, že ide o dohodnuteľný údaj, pričom až na základe takéhoto konštatovania by mohol
pristúpiť k aplikácii § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj únijné právo jednoznačne určuje okamih,kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný a v čase
uzavretia zmluvy. Záver súdu o tom, že by sa údaj RPMN ako údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom
úvere mal dohodnúť, odporuje únijnému právu.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.

9. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť
prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.

10. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v

jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

11. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo
dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda
účinnosť.

12. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na
základe konsenzu zmluvných strán.

13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na ust. § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. a konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyni bol predostretý nový
návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového
návrhu.

14. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v
žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho
nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje
o schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie

úveru (9.6.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“,
pričom konkrétnu výšku RPMN vzťahujúcu sa na daný úver až následne uviedol žalovaný v čl. 6 zmluvy,
a to dňa 22.6.2011.

15. K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je možné proces uzatvárania zmluvy rozdeliť na

fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal

iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

16. V žiadosti žalobkyne č. XXXXXXXXXX bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,01 %, pričom v zmysle
údajov o schválení úveru žalovaným RPMN predstavovala výšku 65,93 %. V tejto súvislosti neobstojí

argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody, a že jej výpočet je konkrétne určený,
jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje
do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bolspotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného
vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo
strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba

predpokladanú výšku RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia
súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že
podmienky platného uzavretia zmluvy splnené neboli.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania.

18. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospechbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).