Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Scud/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200830
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8014200830.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu N. X. X.,
trvale bytom E. X/XX, XX-XXX A., D. republika, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie so sídlom v
Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti spoločnosti REPRUF s.r.o., so sídlom
Palárikova 76, 022 01 Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 05.
marca 2014 č: XXXXX-X/XXXX-BA na základe podanej žaloby takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žalobu.

P r i z n á v ažalobcovi voči žalovanej len právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím dňa 05.03.2014 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA žalovaná ako odvolací
orgán rozhodla na základe podaného odvolania žalobcom tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové

rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Čadca zo dňa 02.10.2013 č. XXXXX-X/XXXX-Ca potvrdila.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na prvostupňové rozhodnutie, pričom citovala príslušné
ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ďalej
argumentovala citáciou príslušných článkov Nariadenia rady č. 1408/71 zo 14.06.1971. Zároveň
poukázala na to, že od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie ES
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenie v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009
(vykonávacie nariadenie). Zároveň citovala príslušné články 11 ods. 3, 13 ods. 1, 13 ods. 3 Základného
nariadenia.

3. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že v súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy za účelom
správneho vykonania koordinačných nariadení bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava
oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a

súvzťažne sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území
SR bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Tieto skutočnosti oprávňovali sociálnu poisťovňu
vykonať kontrolu reálneho výkonu k činnosti zamestnancov na území SR, ktorú sociálna poisťovňa
nevykonávala podľa zákona o sociálnom poistení, ale na základe kompetencii príslušnej inštitúciena určovanie uplatniteľnej legislatívy. Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti
zamestnancov na území SR v období od 04.01.2012 do 26.02.2013 vykonala od 26.02.2013 do
08.03.2013 Sociálna poisťovňa pobočka Čadca. Dňa 26.02.2013 vykonala pobočka sociálnej poisťovne

fyzickú kontrolu u zamestnávateľa v registrovanom sídle Palárikova 76, Čadca, na ktorej adrese
zamestnávateľ samostatnú kanceláriu nemal. V uvedený deň na adrese sa nenachádzal žiadny
zamestnanec, ani konateľ spoločnosti REPRUF s.r.o. Sociálna poisťovňa preto vykonala opätovne
kontrolu 05.03.2013, kedy sa na adrese spoločnosti nachádzala K. L. L., konateľ spoločnosti a pán L.
D., splnomocnený konať za spoločnosť REPRUF s.r.o. V rámci vykonanej kontroly sa zistilo, že doklady

zamestnávateľa sa nachádzajú na adrese D. XX, W., pričom pracovné zmluvy sú so zamestnancami
uzatvorené do 28.06.2012 na 4 hodiny mesačne po tomto dátume na 10 hodín mesačne. Všetci
zamestnanci spoločnosti REPRUF s.r.o. roznášajú letáky na požiadanie Poľských firiem po rôznych
mestách na území SR. Zamestnávateľ zadáva prácu zamestnancom telefonicky, emailom, alebo
prostredníctvom pošty.

4. Na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa
na území SR, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania. Zamestnávateľ predložil formálne
doklady, ako sú pracovná zmluvy, mzdový list, výplatné pásky a evidencia dochádzky, nepredložil
však doklady preukazujúce reálny výkon prác zamestnanca na určenom mieste v určený deň,
napríklad vyúčtovanie cestovných nákladov, alebo cestovné príkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že

zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa pobočka
Čadca rozhodla tak, že zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy od 04.01.2012. V
závere rozhodnutia žalovaná uviedla, že Národný inšpektorát práce vykonal dňa 13.03.2013 inšpekciu
práce zamestnávateľ a v priebehu výkonu inšpekcie práce sa fyzicky nestretol so zamestnancami

zamestnávateľa. Záznamy z výkonu inšpekcie, v ktorých sa v závere konštatuje, že neboli zistené
nedostatky boli vyhotovené na základe písomných dokladov získaných počas výkonu inšpekcie práce vo
vzťahu ku skúmanej papierovej dokumentácii a nie v súvislosti s prešetrením reálneho výkonu činnosti
daných zamestnancov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná rozhodla tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.

II.

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobca namietal, že správne orgány vo veci neprimerane použili ustanovenie čl. 11 ods. 2 písm. a)
Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia jeho
uplatnením, pretože podľa názoru žalobcu sa v tejto veci nemal uplatniť, nakoľko žalobca nevykonával
prácu len na vlastný účet v Poľsku, ale aj v nájomnú prácu na území SR a vzhľadom na tento fakt
mal byť uplatnený čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia. Ďalej namietal, že správne orgány nesprávne

aplikovali čl. 11 ods. 2 písm. a), v dôsledku čoho žalobca podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch
členských štátov. Ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, s tým, že správne orgány
citovali ustanovenia rôznych zákonov, pričom medzi nimi neexistoval žiadny konkrétny právny základ
napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k nemu.

6. Ďalej v žalobe argumentoval tým, že jeho zamestnávateľom boli predložené všetky dôkazy,
ktoré sa týkajú zamestnancov a ich práce. Došlo k porušeniu ustanovenia § 87 ods. 1 Zákonníka
práce. Ďalej dôvodil tým, že základom vydaného rozhodnutia je neoprávnené vyhlásenie základu
Ubezpiecenspolcznych, že práca má marginálny charakter, pričom pomer sociálneho zabezpečenia sa
riadi podľa miesta pracoviska a teda ZUS ako D. inštitúcia miesta bydliska nemá právomoc posudzovať

existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho a toto oprávnenie patrí výhradne sociálnej poisťovni.
Uviedol, že bol nesprávne aplikovaný uvedený článok a nesúhlasil s tým, že práca bola vykonávaná
žalobcom ako zamestnancom a táto má marginálny charakter. Podľa názoru žalobcu nedôvodný
je aj záver, že práca na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť REPRUF s.r.o. zahŕňa činnosti,
ktoré žalobca vykonával doma, pričom z pracovnej zmluvy jednoznačne vyplývalo, že je to práca

vykonávaná na Slovensku a preto žalobca dochádzal na Slovensko a z vykonanej práce predkladal
spoločnosti príslušné správy. Namietal, že správne orgány spochybňovali platnosť pracovnej zmluvy, na
základe ktorej bolo vydané potvrdenie štátu o prihlásenie žalobcu na sociálnej poistenie. Ide o svojvoľné
a nie slobodné hodnotenie dôkazov, pričom bolo odmietnuté pripustenie ako dôkazu a to dokladovuvedených žalobcom, ktoré mali prispieť k dokazovaniu. Žalobca ďalej argumentoval tým, že závery
správnych orgánov o tom, že žalobca reálne nevykonáva prácu ako zamestnanec neboli dôvodné,
pretože realizácia práce v sídle spoločnosti sa nestotožňovala so zámerom zamestnávateľa, lebo išlo

o reklamnú spoločnosť a jej kontrahentov a z toho dôvodu nemohla byť vykonávaná v priestoroch
spoločnosti. Ide o aktívnu reklamu zamestnávateľa medzi fyzickými osobami, právnickými osobami a
podnikateľmi, ktorí podnikajú na Slovensku.

7. Žalobca tiež namietal, že kontrola bola vykonaná bez jeho účasti. V súlade s namietaným dôsledkom

neaplikovania článku 11 ods. 1 Základného nariadenia z dôvodu vykonávania práce ako zamestnanca
žalobca namietal, že sociálna poisťovňa porušila čl. 5 Vykonávacieho nariadenia, ktorý stanovuje,
že doklady vydané inštitúciou štátu za účelom uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia,
ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby sú akceptované inštitúciami ostatných členských štátov tak dlho,
ako dlho nebudú odvolané, alebo zrušené členským štátom, v ktorom boli vydané. Zdôraznil, že na
základe pracovnej zmluvy bol žalobca zaregistrovaný na účely poistenia v SR a príslušná Slovenská

inštitúcia mu udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom liste fyzickej osoby a v takomto prípade
treba uznať, že existoval doklad vydaný inštitúciou, doklad potvrdzujúci prihlásenie osoby na sociálne
poistenie vydaný na základe tejto pracovnej zmluvy. Ďalej poukázal na citáciu čl. 13 ods. 3 Základného
nariadenia a namietal, že Poľský poisťovací orgán nemá právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu
vprávnomzmysle,pretožetakétoposúdeniemôževykonaťibanazákladeoznačenýchkolíznounormou

predpisom miesta zamestnania a môže byť vykonané len orgánom príslušným používať tieto pravidlá.
Zdôraznil, že určenie uplatňovaných právnych predpisov inštitúcii s uvedením miesta nájomnej práce
vylučuje ohodnotenie inštitúciou miesta bydliska, koho je právny vzťah, z ktorého ma žalobca sociálne
zabezpečenie v krajine výkonu práce platné podľa práva miesta bydliska žalobcu.

8. Ďalej argumentoval tým, že Poľský poisťovací orgán po konzultácii so sociálnou poisťovňou prispel
k situácii, v ktorej žalobca podnikajúc a vykonávajúc nájomnú prácu v rôznych členských štátoch
EÚ podliehal právnym predpisom viac ako jednej krajiny. Takýto stav je podľa žalobcu v rozpore
s účelom čl. 48 a 51 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal ďalej na to, že žalovaná vykonávala
kontrolu zamestnávateľa žalobcu, ktorá však bola vykonaná tendenčným spôsobom s cieľom vylúčenia

žalobcu zo sociálneho zabezpečenia na území SR a nie na zistenie skutočnosti, pričom podľa jeho
názoru kontrola nepreukázala žiadne nezrovnalosti a preto nebolo jeho zamestnávateľovi spoločnosti
REPRUF s.r.o. zaslaný kontrolný protokol, ktorý by preukázal nezrovnalosti, teda nebolo žiadne od jeho
zamestnávateľa doplnenie a to predložením dokladov spoločnosti. Ďalej vytýkal žalobca stavebným
orgánom, že nežiadali od jeho zamestnávateľa akékoľvek dôkazy a je ťažké predvídať aké požiadavky

môžemaťkontrolnýorgán.Vtejtosúvislostiuviedol,žezamestnávateľpredložilzamestnancomsociálnej
poisťovne dokumenty vo vzťahu k zamestnancom s prihliadnutím na správy z vykonanej práce.

9. Žalobca ďalej uviedol, že nejde o marginálnu prácu, túto vykonáva v pravidelných intervaloch tak,
ako je uvedené v pracovnej zmluve podľa dispozície zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ mu ukladal

úlohy a činnosti podľa vlastného uváženia v súlade s pracovnou zmluvou. Poukázal na to, že správne
orgány z jemu neznámych dôvodov tvrdili, že prácu nevykonával, pretože zamestnanci spoločnosti
REPRUF s.r.o. neboli v priebehu kontroly v sídle spoločnosti, pričom nikde v zmluve sa nevyžaduje
od žalobcu, aby bol v sídle spoločnosti. Vykonávanie práce v stacionárnom režime by nemalo zmysel,
pretožezamestnávateľmá záujempracovaťvteréneazoznamovaťslovenskýchpodnikateľovsrôznymi

ponukami zamestnávateľa a subjektov spolupracujúcich s ním.

10. Vo vzťahu k reálne vykonávanej činnosti žalobca uviedol, že pracovné inštrukcie dostával od svojho
zamestnávateľa s príslušným materiálom, ktorý bol potrebný na výkon práce. Za prácu dostával náležitú
odmenu, ktorá bola stanovená v pracovnej zmluve na uvedený bankový účet. Podľa žalobcu kontroly

neodhalili žiadne nedostatky a preto bolo zistené, že práca bola legálna a vykonávaná a príspevky sú
pravidelne platené. Ak správne orgány tvrdili, že nebola vykonávaná práca, tieto sú neopodstatnené
tvrdenia, pretože žalobca mal výkaz z vykonávanej práce, ako aj doklady o pobyte Slovenska a teda
by bolo logické, že v prípade, ak je žalobca zamestnaný na Slovensku mal výkazy o vykonanej práci,
potvrdenie o pobyte v hoteli, vtedy pobyt na Slovensku bol využitý pre skutočné vykonávanie práce.

Žalobca súčasne uviedol, že si je vedomý toho, že veľa rovnakých spoločností vykonávalo svoje činnosti
v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Spoločnosť, v ktorej je žalobca zamestnaný je však
právne fungujúcou spoločnosťou, ktorá zadáva prácu, platí mzdy a reguluje pohľadávky týkajúce sa
príspevkov a daňovej povinnosti a z dôkazov, ktoré mal jeho zamestnávateľ k dispozícii vyplývalo, žečinnosť tejto spoločnosti na území SR je legálna a skutočná. Poukázal na to, že spoločnosť REPRUF
s.r.o. má sídlo na Slovensku už dva roky, v Čadci zriadené jednou osobou, má kľúčové rozhodnutie pre
riadenie a rozvoj spoločnosti, rovnako aj uzatvára pracovné zmluvy so zamestnancami. Majiteľ firmy

rozhoduje o smeroch činnosti spoločnosti po konzultácii so slovenským právnikom spoločnosti G. H.
a zo spoločnosti K., ktorá vykonáva účtovníctvo a právne služby. Nie je pravdivé tvrdenie sociálnej
poisťovne, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má nejaký význam v tomto prípade a zdôraznil, že ide
o kapitálovú spoločnosť, nie o osobnú spoločnosť, pričom táto spoločnosť je zapísaná do Obchodného
registra bez akýchkoľvek výhrad. Zároveň poukázal na to, že zamestnávateľ spoločnosť REPRUF

s.r.o. je ekonomicky efektívna, čo je spojené s prenájmom externej firmy, ktorá podporuje spoločnosť
a z toho dôvodu jeho zamestnávateľ nemusí zamestnávateľ svojich administratívnych pracovníkov.
Podľa žalobcu rozhodnutia sociálnej poisťovne sú nedostatočne odôvodnené, pričom poukázal na to, že
nemožno ignorovať tú skutočnosť, že sociálna poisťovňa sa dopustila diskriminácie poľských občanov
pracujúcich na Slovensku, ako spolupracovníci žalobcu dostali overené dokumenty A1 a vykonanie
práce v ich prípade nebolo nikdy spochybňované.

III.

11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom vyjadrila žalovaná 26.08.2014, navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrvala na právnych a skutkových skutočnostiach uvedených v

rozhodnutí.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom zo
dňa 28.04.2015 pod sp. zn. 11Scud/17/2014-79 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Čadca zo dňa 02.10.2013 č. 46029-1/2013-

Ca a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Zároveň nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Voči
predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná, na základe ktorého NS SR rozhodol uznesením
pod sp. zn. 9Sžso/141/2015-96 dňa 31.05.2017 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28.04.2015
č.k. 11Scud/17/2014-79 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. S dôrazom na to, že predmetnú vec pôvodne rozhodoval senát pod vedením predsedníčky senátu
Mgr. Magdalény Želinskej, ktorá odišla dňom 31.10.2017 do dôchodku, vec bola pridelená JUDr.
Ľuboslave Mruškovičovej ako predsedníčke senátu. Táto však 11.02.2018 odišla na dlhodobú PN a vec
bola opätovne 18.04.2018 prerozdelená do senátu JUDr. Morozovej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

po vykonaní potrebných procesných úkonov bolo nariadené vyhlásenie rozhodnutia formou skráteného
uznesenia v zmysle ustanovenia § 137 ods. 3, 4 S.s.p. dňa 23.10.2018 z dôvodu, že účastníci
konania sa na základe výzvy správneho súdu vyslovene sa nevyjadrili, že súhlasia s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, pričom boli na túto skutočnosť upozornení na výzve a vzhľadom k tomu, že sa
písomne nevyjadrili považoval uvedené správny súd za súhlas s konaním bez nariadenia pojednávania

a rozsudok v skrátenej forme bol vyvesený dňa 23.10.2018 v zmysle ustanovenia § 137 ods. 3 S.s.p.
na tabuli Krajského súdu v Prešove po dobu 14 dní.

14. Vzhľadom na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení NS SR pod sp. zn. 9Sžso/141/2015-96
zo dňa 31.05.2017 správny súd opätovne prejednal predmetnú vec a rozhodol v zmysle príslušných

ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016, podľa ktorého ustanovení správny súd rozhodoval.

15. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia účinnosti.

16. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba.

17. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci bolo začaté konanie podľa piatej časti O.s.p. zákona č.
99/1963 Zb. t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p. dokončí sa toto konanie podľa Správneho
súdneho poriadku.18. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného

určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

21. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu predmetom preskúmania v konaní bolo rozhodnutie

žalovanej, ktorá podľa ustanovenia § 179 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení rozhodovala o
odvolaní, ktoré podal zamestnávateľ REPRUF s.r.o., Palárikova 76, Čadca a zamestnanec N. X. X., E. X/
XX, A., Poľská republika proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Čadca z 02.10.2013 č. XXXXX-
X/XXXX-Ca, ktorá ako prvostupňový správny orgán rozhodovala vo veci vzniku sociálneho poistenia a
podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodla, že žalobcovi

N. X. X. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti ako zamestnancovi REPRUF s.r.o. od 04.01.2012 podľa slovenskej legislatívy.
Sociálna poisťovňa pobočka svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nebol preukázaný reálny výkon
činnostiakozamestnancanaúzemíSR.Tobolohlavnýdôvod,prečopobočkasociálnejpoisťovnevydala
rozhodnutie, ktorým dospela k záveru, že nevzniklo žalobcovi v 1/ rade povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti.

22. Ďalej z administratívneho spisu, ako aj z príslušných zákonných noriem, mal správny súd za
preukázané, že správne orgány sa nepochybne riadili Smernicou Európskej únie od 01.05.2004 a to
v oblasti sociálneho zabezpečenia, kde sa uplatňujú koordinačné uplatnenia a to Nariadenie Rady

(EHS) č. 1408/71 zo 14.6.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby,
samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení
neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21.3.1972.
Ako je zo spisu preukázané od 1.5.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.4.2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia v znení neskorších predpisov a v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 988/2009 zo 16.9.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.9.2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004 (ďalej
len „vykonávacie nariadenie“).
Od 28.6.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z

22.05.2012,ktorýmsameníadopĺňanariadenie(ES)č.883/2004Z.z.okoordináciisystémovsociálneho
zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES)
č. 883/2004.

23. Správny súd poukázal na pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovenú v hlave II. základného

nariadenia,ktorémajúzaúlohuzabezpečiť,abysanafyzickúosobunevzťahovalilegislatívydvochalebo
viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich
nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu a citoval pritom článok 13 ods. 1, 13 ods. 3 ZN.24. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných
nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie
relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je

príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná
rozhodujúce skutočnosti preskúmať tak, aby dospela k správnemu záveru. Posúdiť vznik poistného
vzťahu v právnom zmysle môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať
uplatniteľnú legislatívu, čo v danom prípade Sociálna poisťovňa takýmto orgánom je.

25. V tomto konaní Sociálna poisťovňa pobočka Čadca zistila, že v registrovanom sídle zamestnávateľa
W., nebola preukázaná reálna činnosť žalobcu ako jeho zamestnanca na území SR, nakoľko ide o
spoločnosť, ktorá síce navonok propaguje, že sa zaoberá obchodnou činnosťou, avšak činnosť žalobcu
nemá s vykonávanou činnosťou v danej spoločnosti REPRUF s.r.o. nič spoločné.

26. Na základe kontroly dospel prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná ako odvolací orgán k

záveru, že sa nepodarilo preukázať reálny výkon činností zamestnancov u zamestnávateľa, konkrétne
zamestnanca N. X. u zamestnávateľa spoločnosti REPRUF s.r.o. so sídlom v Čadci na území Slovenskej
republiky, avšak ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania.

27. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v tretej časti v ustanoveniach § 172 až § 225 upravuje

konanie vo veciach sociálneho poistenia.

28. Podľa § 172 ods. 2 citovaného zákona, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a
povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov

starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

29. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 citovaného zákona, predmetom nedávkového konania je
rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom
v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute,

penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty,
penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

30. V súvislosti so žalobou žalobcu správny súd poukazuje na to, že z ustanovení § 31 ods. 1, 2, 3
S.s.p. ( § 249 ods. 1, 2 a § 250j O.s.p. ) vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou.

Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v
§ 6 ods. 2.

31. Ustanovenie § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 S.s.p. ( predtým § 250 ods. 2 O.s.p. ) upravuje, že žalobcom

je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania
bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich
právach alebo právom chránených záujmov. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany
svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy.

32. Citované ustanovenia S.s.p. teda ako žalobcu definujú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola
ukrátená na svojich subjektívnych právach, čo znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí
byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, to znamená musí ísť o skutočné ukrátenie a teda musí
isť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu.

33. Správny súdny poriadok v ustanovení § 181 ods. 1, 4 S.s.p. ( predtým § 250b ods. 1 O.s.p. ) upravuje,
že žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia (oznámenia) rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

34. Podľa § 183 S.s.p. ( predtým § 250h ods. 1 O.s.p. ) žalobca môže rozšíriť správnu žalobu, alebo
doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenejna podanie žaloby. Namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov, bez uvedenia
konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná.

35. S dôrazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd sa riadil záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu v obdobných veciach, ako aj právnym názorom vysloveným v zrušujúcom
uznesení NS SR pod príslušnou sp. zn. 9Sžso/141/2015 zo dňa 23.05.2017, opätovne preskúmal
napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a vydal rozsudok, ktorým zamietol
žalobu žalobcu s dôrazom na to, že žalobca nesplnil podmienky na uplatniteľnú legislatívu SR v súlade

s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení tak, ako ich citoval správny súd vyššie.

36. Žalobca bol účastníkom správneho konania, ktorému bolo doručované tak prvostupňové
rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodla o odvolaní tak jeho ako aj zamestnávateľa
žalovaná ako odvolací orgán správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami tak Zákona o sociálnom
poistení, ako aj Základného nariadenia ako aj Vykonávacieho nariadenia účinných v čase vydania

predmetných rozhodnutí. Správny súd preto s poukazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho
poriadku dospel k názoru, že žalobca nesplnil podmienky, aby mu vzniklo sociálne poistenie v takom
rozsahu, v akom sa toho dožadoval ako zamestnanec spoločnosti REPRUF s.r.o., D.

37. Správny súd totožne ako správne orgány dospel k záveru, že žalobcovi od 04.01.2012 nevzniklo

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi spoločnosti
REPRUF s.r.o. S námietkou žalobcu sa musel správny súd opätovne vysporiadať čo sa týka samotného
tvrdenia, že pracovný pomer žalobcu vznikol na základe pracovnej zmluvy, táto obsahovala riadnu
pracovnú dobu, mzdu, vzdialenosť miesta výkonu, do práce do bydliska žalobcu bol reálne známy, avšak
zistenia správnych orgánov v tomto prípade bezpochyby preukázali, že reálnemu výkonu pracovnej

činnosti, ako naznačuje žalobca v 1/ a 2/ rade nedošlo a iný účel prihlásenia žalobcu do slovenského
sociálneho systému tým pádom zbavili povinnosti vykonať relevantné dokazovanie a prijať rozhodnutie
v tom zmysle, že priznajú existenciu sociálneho poistenia v prospech žalobcu ako zamestnanca
spoločnosti zamestnávateľa REPRUF s.r.o. na území SR.

38. Podľa názoru správneho súdu dôkazné bremeno žalobca, ani zamestnávateľ žalobcu v tomto
prípade neuniesli, túto povinnosť si nesplnili a preto žalobu ako nedôvodnú správny súd v súlade s
ustanovením § 190 S.s.p. zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol úspešný len v odvolacom konaní, preto
mu súd priznal len právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej právo na náhradu trov konania
nepriznal v zmysle ustanovenia § 168 S.s.p. v spojení s § 396 ods. 3 S.s.p., keďže žalovanému prizná
správnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaložených

trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Takúto situáciu v danom konaní správny súd
nevzhliadol, preto v zmysle ustanovenia § 168 S.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

40. Vo veci senát rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie §
443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom.