Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214440
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713214440.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcov X./. P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. W.
XXX, X. S., X./. P.H. O., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXX, X. S., X./. T. E.Á., A.. XX.XX.XXXX, W. I. XXX,
X. S., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6,
Poprad, IČO: 36 866 156, proti žalovaným: X./. P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/X, F., X./. U. F., A..

XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/X, F., obaja zastúpení: JUDr. Peter Ďuriš, advokát, s.r.o., so sídlom Sadová
3507/12, Poprad, IČO: 47 239 468, za účasti intervenienta na strane žalovaných: ČSOB poisťovňa, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, o náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom,
o odvolaní oboch žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 10C/37/2013-195 zo dňa
22.08.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad ďalej len („súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto

Žalobcom v 1. až 3. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až. 2. rade
v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd F. rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo
dňa01.06.2016uložilvprvomvýrokužalovanýmv1.a2.rade povinnosťzaplatiťspoločneanerozdielne
žalobcovi v 1. rade sumu 12.000 eur, žalobkyni v 2. rade sumu 12.000 eur a žalobkyni v 3. rade sumu
8.000 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého o trovách konania rozhodne do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v F. rozsudkom č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.12.2017 potvrdil rozsudok
Okresného súdu F. č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 01.06.2016 vo vyhovujúcom výroku. Rozsudok sa
stal právoplatným dňa 15.01.2018.

4. Vychádzajúc z výrokovej časti rozsudku Okresného súdu F. č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa
01.06.2016 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu (č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX), ostáva súdu ešte
rozhodnúť o trovách celého konania.

5. Aplikujúc ustanovenia § 262 ods. 1, a § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie uzavrel, že predmetom
konania bola náhrada nemajetkovej ujmy. Ide o konanie, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu

alebo od znaleckého posudku. Aj v tomto konaní sa uplatní zásada úspechu vo veci v zmysle § 255 CSP.
Nejde však o procesne neúspešných žalobcov, ak im bola priznaná aspoň časť žalobou uplatnenéhonároku. Žalobcov nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Strana sporu v takýchto prípadoch výšku škody „iba“ odhaduje.
Primárny je fakt, že škoda bola spôsobená, výška spôsobenej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.

Žalobcov v takejto veci treba považovať za plne procesne úspešných, keďže mal plný úspech čo do
základu uplatneného nároku (že im bola spôsobená nemajetková ujma) a súčasne výška plnenia,
vyplývajúca z tohto ich procesného nároku, závisela výlučne od úvahy súdu.

6. Vzhľadom na uvedené súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcom v 1. až 3.

rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným a 1. až 2. rade v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto uzneseniu podali obaja žalovaní včas odvolanie v súlade s ust. § 165 ods. 1 písm. f) CSP
keď mali za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedli, že žalobcovia si uplatňovali
istinu 50.000,- eur každý a priznané istiny 12.000 eur respektíve 8.000 eur a priznanie trov v rozsahu

100 % nezodpovedajú pomeru úspechu vo veci. Podľa odvolateľov súd prvej inštancie dospel k záveru,
že uplatňovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy po 50.000,- eur u každého zo žalobcov je nedôvodne
vysoká a nemá ani oporu v doterajšej rozhodovacej praxi.

8. Žalobcovia v 1. až v 3. rade vo svojom spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných považovali

uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, pričom pokiaľ ide o priznaný rozsah náhrady trov
konania tak žalobcovia poukázali na odôvodnenie v bode 9 uznesenia, že ide o konanie v ktorom výška
náhrady nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V konečnom dôsledku aj
pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania sa vychádza z ustanovenia § 10 ods. 8 Vyhlášky 665/2004
Z. z., podľa ktorého ak sa vo veciach ochrany osobnosti žiada náhrada nemajetkovej ujmy, tak tarifnou

hodnotou predmetu sporu je suma 2.000,- eur bez ohľadu na výšku uplatnenia náhrady nemajetkovej
ujmy. S poukazom na uvedené preto žalobcovia navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie
ako vecne správne a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9. Intervenient na strane žalovaných sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou, žalovanými v neprospech, ktorých bolo
rozhodnuté (§ 359 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) CSP)
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 393 CSP), a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

11. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne skutkové relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sú uplatnením nárokov a obrany proti takémuto

uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu aj pri rozhodovaní o trovách konania vyplývajú aj z
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej
činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, aby účastník konania nemusel hľadať
odpoveď na následnú otázku v rovine dohadov. Za arbitrárny respektíve nedostatočný zdôvodnený treba
považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré

v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 154/2005
z 28.02.2006).

12. Občianskoprávne kolégium NSSR prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné
vysvetlenie podstatných pre rozhodnutie súdu môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť
dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom)13. Uvedené nedostatky odvolací súd vzhliadol priamo vo výroku napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým priznal žalobcom v 1. až v 3. rade proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu bez určenia, ktorý žalovaný v akom rozsahu je povinný nahradiť žalobcom trovy konania.

Z takto formulovaného výroku súdu prvej inštancie nie je zrejmé či žalobcovia majú spoločný nárok
na náhradu trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jednému zo žalobcov zaniká táto povinnosť plniť
aj voči ostatným žalobcom, respektíve plnením jedného zo žalovaných zaniká táto povinnosť plniť v
tomto rozsahu u ostatných žalovaných, alebo každý zo žalobcov v 1. až v 3. rade má osobitý nárok voči
žalovaným v 1. a 2. rade. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že vo veci samej bola povinnosť

uložená žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov osobitne
priznaný nárok. Z takto formulovaného napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie však nie je
zrejmé či aj pre prípad náhrady trov konania má každý zo žalobcov v 1. až v 3. rade osobitný nárok proti
žalovaným na náhradu trov konania, ktoré sú títo povinní nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu je právoplatným rozhodnutím vo veci samej založená solidarita vo

vzťahu k povinnosti k náhrade trov konania pri nerozlučnom spoločenstve, keď žalovaní sú spoločne,
nerozdielne zaviazaný k hlavnému (meritórnemu nároku) vyplývajúcemu z rozhodnutia vo veci samej.
Je potrebné aj pri náhrade trov konania rozlišovať či sa povinnosť o náhradu trov konania ukladá iba
jednotlivým stranám, ktoré tvoria nerozlučné alebo nútené spoločenstvo. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania v prípade ak súd ako je tomu v prejednávanej veci zaväzuje viacerých účastníkov na

strane žalovaných je potrebné pri tom prihliadať na skutočnosť, že veriteľ môže požadovať plnenie
od ktorékoľvek dlžníka len vtedy ak je rozhodnutím súdu ustanovené, že dlh majú zaplatiť spoločne
nerozdielne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak tomu tak nie je platí v zmysle § 511 ods. 2
Občianskeho zákonníka, že podiely na dlhoch viacerých dlžníkov sú rovnaké.

15. V prípade ak by nadobudol výrok napadnutého uznesenia právoplatnosť bráni podľa odvolacieho
súdu rozhodnutie o samotnej výške náhrade trov konania, nakoľko v zmysle § 262 ods. 2 CSP môže
súd prvej inštancie rozhodnúť len o samotnej výške náhrady trov konania, nemôže ním rozhodnúť o ich
nároku, t.j. kto voči komu a v akom rozsahu má nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).

16. Poukazujúc na uvedené bude preto úlohou súdu prvej inštancie po zrušení rozhodnutia v prípade
ak prizná žalobcom nárok na náhradu trov konania, formulovať výrok svojho uznesenia tak, aby bolo
zrejmé, ktorý z týchto žalobcov má nárok na náhradu trov konania a ak má tento nárok na náhradu trov
konania každý, uviesť či sa jedná o spoločný nárok na náhradu trov konania, alebo každý zo žalobcov
má osobitný nárok na náhradu trov konania. V prípade ak tento nárok na náhradu trov konania bude

protižalovaným,budeúlohousúduprvejinštancieuviesťčitentopriznanýnároknanáhradutrovkonania
proti žalovaným v 1. a v 2. rade je u žalovaných spoločný a nerozdielny, alebo každý žalobca, respektíve
všetci žalobcovia spoločne majú osobitne proti každému zo žalovaných nárok (nároky) na náhradu trov
konania.

17. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodne s prihliadnutím na vyššie
uvedený názor odvolacieho súdu a uznesenie riadne odôvodní.

18. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutia a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodne o náhrade trov prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).