Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215018
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117215018.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: G.. O. M., A..

XX.XX.XXXX, S. W. F., B. X, S.. Č.. F., P. A.Š. XX, v konaní právne zastúpená U.. G. Š., Y. X. X.T. Q.
X., X. M. XXX/XX, proti žalovanému: M. I. X., Y.. X.., G.: XX XXX XXX, S. XXXX/XXX, v konaní právne
zastúpený Y. O. L. L., X.. H.. E.., X. P. XXX/XX, S., Y. F.: S. XXXX/XXX, v konaní o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným k Zmluve o hotovostnom úvere a Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne,

II. žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne
špecifikovaná v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným k Zmluve o hotovostnom úvere a zmluve o revolvingovom úvere, č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Zároveň žiadala priznať

náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX chcela uzatvoriť so žalovaným úverovú
zmluvu za účelom poskytnutia hotovostného a revolvingového úveru. Žalovaný jej predložil listiny, s
tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené
listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila úverovú zmluvu. Až od svojho zamestnávateľa sa zo
žiadosti o výplatu zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola jej zamestnávateľovi doručená dňa

XX.XX.XXXX, dozvedela, že podpísala aj Dohodu.

3. Dohoda umožňuje žalovanému, aby od žalobkyne vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok, a to bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné
vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po
obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzatvorená vo forme osobitnej listiny, žalobkyňa
nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať.

Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, jej zamestnávateľ je povinný vykonávať
zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Zamestnávateľ je podľa zákona
povinný bez ohľadu na existenciu sporu vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný ako veriteľ výšku dlhusám, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, jednostranne diktuje. Chýba akákoľvek súdna kontrola
spotrebiteľskej zmluvy, a to z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole.

4. Žalobkyňa tiež uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí
obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej
len citovaného zákona). Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:
- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm.
c) citovaného zákona),
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§
9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona),
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona).
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k) ,
r) a y)
,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
V predmetnej úverovej zmluve podľa žalobkyne vyššie uvedené náležitosti absentujú.

5. Žalobkyňa preukázala žiadosť veriteľa jej zamestnávateľovi listom zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade
s § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného Dohoda o zrážkach zo mzdy je platný a účinný
právny úkon, uzatvorený v súlade so zákonom, pričom žalovaný si pri uzatváraní tejto Dohody so
žalobkyňou splnil aj poučovaciu povinnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa s uzatvorením zmluvy nesúhlasila, mala možnosť Dohodu o zrážkach zo

mzdy neuzatvoriť. Žalobkyňou prejavená vôľa jednoznačne preukazuje, že sama na základe vlastného
rozhodnutia súhlasila s uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda obsahovo nenadväzuje na
zmluvu a nie je uvedená ani v zmluve. Žalovaný mal tiež za to, že žalobkyňa nemá na podaní takejto
žaloby naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalovaný taktiež
uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v súlade so zákonom obsahovať má.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
listom adresovaným zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobkyne,
žalovaného, výsluchom svedkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil
rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

9. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uvádza, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdnehoprocesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia,
je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že
o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ

a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy tak umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. Výšku dlhu si veriteľ
sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník
je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa

podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z
konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ak má byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Vo vzťahu k posúdeniu zmluvy súdom prvej inštancie ako bezúročnej a bez poplatkov odvolací súd
poukázal na to, že v predmetnom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ako bolo už

vyššie uvedené, súd prvej inštancie síce správne posúdil predmetný vzťah medzi stranami sporu ako
vzťah spotrebiteľský, ale k otázke posúdenia zmluvy vôbec neaplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy a taktiež ani ust. Smernice 93/13/EHS. V odôvodnení rozhodnutia len stroho
poukázal na to, že zo zmluvy jasne vyplýva, kto je veriteľom a u koho je možné podať reklamáciu v

prípade potreby. K otázke absencie rozčlenenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky zas upriamil
pozornosť na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci I.-XX/XXXX.
Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený

poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).
Odvolací súd mal za to, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na
horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem,

a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je v prípade absencie náležitosti
špecifikácie splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.
Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených vyššie - posúdiť
zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a Smernice 93/13/

EHS, tzn. zistiť, či predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom prepísané náležitosti, alebo absencia
niektorých náležitostí spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo
mzdy bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť, či žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke
dostatočné informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle

zásad uvedených v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj náležite odôvodniť.

11. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a zistil tento stav:

12.DňaXX.XX.XXXXuzatvorilažalobkyňasožalovanýmúverovúzmluvuohotovostnomúvereazmluvu

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Celková výška úveru bola X XXX Eur. V zmluve bola uvedená
výška mesačnej splátky XXX,XX Eur, ročná úroková sadzba XX,XX %, RPMN XX,X %, celková čiastka
splatná spotrebiteľom X XXX,XX Eur, počet splátok XX a termín konečnej splatnosti XX mesiacov po
poskytnutí úveru. Zároveň bol dohodnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca XXX Eur.

13.VtenistýdeňbolanaosobitnejlistineuzatvorenáDohodaozrážkachzomzdy,pričomvtejtojeokrem
iného uvedené, že strany sa dohodli, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru z vyššie uvedenej
zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať, aby platca mzdy dlžníka, teda zamestnávateľ žalobkyne,
vykonával mesačnú zrážku zo mzdy a to:
- do uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej

v úverovej zmluve,
- od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej
zmluve.Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto Dohody bola vyššia než pripúšťajú platné právne predpisy, bude
zarážka vykonávaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi.
Posledné dve vety Dohody, ktoré sú osobitne oddelené, uvádzajú, že podpisom tejto dohody klient

vyhlasuje, že si je vedomý dôsledkov jej uzatvorenia, najmä toho, že na jej základe môže platca mzdy v
prípade omeškania s úhradou splátok úveru ponížiť pohľadávku na výplatu mzdy a použiť ju na úhradu
splátok úveru. Ďalej klient vyhlásil, že si je vedomý toho, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a
bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť.

14. Žalobkyňa od T. XXXX pracuje v S. W., Y.. X.. V čase uzatvárania zmluvy pracovala na rovnakej
pozícii ako v súčasnosti, teda na oddelení vymáhania pohľadávok. Vo svojej výpovedi uviedla, že
zmluvu uzatvárala na pobočke žalovaného, s tým, že im dala informácie, o aký úver by asi mala
záujem. Bola vypísaná zmluva, s tým, že jej bolo povedané, že potom jej príde vyrozumenie, či bol
úver schválený. Samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy jej taktiež bola daná na podpis, s tým, že si
ju prečítala. Pracovníčka, s ktorou uzatvárala zmluvu, jej mala povedať, že Dohoda je podmienkou

uzatvorenia zmluvy. Nepýtala sa na to, či by jej bol poskytnutý úver, ak by túto Dohodu nepodpísala.
Táto možnosť jej ponúknutá nebola. Nikto jej nebránil v tom, aby si zmluvy riadne preštudovala, alebo
sa pýtala na to, čo jej nie je jasné. Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluvu si prečítala a podpísala.
Žiadne doplňujúce otázky vo vzťahu k obsahu tejto Dohody príslušnej pracovníčke nedala. Žalobkyňa
tvrdila, že pracovníčka ju uviedla do omylu, keďže jej ohľadom tejto Dohody nič nevysvetlila. Čo sa

týka Dohody, začala sa s ňou zaoberať až vtedy, keď prestala riadne plniť zmluvu a začali jej zrážky zo
mzdy. Dlžnú sumu uhradila. Žalovaný zrážkami uskutočňoval tie sumy, ktoré boli v omeškaní. Žiadna
suma, ktorá bola od nej či už dobrovoľne alebo prostredníctvom zrážok vymožená, nebola nad rámec
uzatvorenej zmluvy.
V doplnenej výpovedi žalobkyňa naďalej tvrdila, že bližšie informácie ohľadom Dohody o zrážkach zo

mzdy jej poskytnuté neboli. Sama sa nič nepýtala, chcela len peniaze.

15. Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa X. T., obchodný reprezentant M.E. I. X., Y.. X.., ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že čo sa týka uzatvárania zmluvy so žalobkyňou, toto si už presne nepamätá. Pri
uzatváraní zmlúv s klientmi má ale štandardný postup. Prechádza s klientom zmluvu, ktorá je vypísaná,

bod po bode. Schvaľuje sa cez ústredie v F.Ť.. Klientovi dáva informácie o úvere. Na začiatku sú údaje
o klientovi, ktorý súhlasí so spracovaním osobných údajov. Potom sú informácie o úvere, ktoré dáva
aj klientovi. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, ak sa podpisuje, tak uvádza, že ide o dobrovoľnú
dohodu, s tým, že ak sa úver nebude riadne splácať, nastúpia zrážky zo mzdy od zamestnávateľa.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je dobrovoľná. Nepodpísanie tejto Dohody nemá žiadny vplyv na platnosť

alebo účinnosť zmluvy. Zmluva je už podpísaná. Táto Dohoda taktiež nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy, pričom klientov o tom informuje. Aj klienti, ktorí Dohodu nepodpísali, úver dostali. Pri uzatváraní
zmluvy sa vypisuje aj predzmluvný formulár o štandardných európskych informáciách.

16. Svedkyňa vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že firma môže poslať tzv. mystery klienta. Ide o akéhosi

falošného klienta, ktorý pre firmu kontroluje, akým spôsobom je zmluva uzatváraná. Nedovolí si teda
klienta nepoučiť o jeho právach a povinnostiach, alebo mu nevysvetliť celú zmluvu. Jej vypísané zmluvy
odchádzajú na ďalšie oddelenie, kde sa kontrolujú a ak niečo chýba, vyžiadajú sa ďalšie údaje.

17. Žalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že tzv. mystery shopping sa uskutočňuje nie len zo strany

spoločnosti M. I. X., Y.. X.., ale aj zo strany Národnej banky Slovenska, ako aj zo strany Slovenskej
obchodnej inšpekcie. Všetky nedodržané postupy, ktoré sú ukladané zákonom, by boli zohľadnené
pri ukladaní správno-právnej pokuty spoločnosti M. I. X., Y.. X.. Všetci zamestnanci spoločnosti M. I.
X., Y.. X.. predtým, ako sa stanú obchodnými reprezentantmi, podstupujú dlhodobé školenie, tak aby
nedochádzalo k porušeniam zákona v procese uzatvárania zmlúv.

18. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne S. W., Y.. X.. o vykonanie
zrážok zo mzdy, pričom ku dňu XX.XX.XXXX bol dlh žalobkyne vo výške XXX,XX Eur. Žalobkyňa
potvrdila, že splátky riadne neuhrádzala. Listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaný zamestnávateľa
žalobkyne o ukončenie výplaty zrážok zo mzdy žalobkyne.

19. Žalovaný po vrátení veci zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Nové dôkazy predložené neboli.20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

28. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže

táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.

29. Po vrátení veci bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Napriek ustálenej rozhodovacej súdnej praxi (rozhodnutia Najvyššieho súd SR - uznesenia napr.
XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XCdo/XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX) vo vzťahu k tomu, že zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy nepožadoval
samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny; nevyžadoval, aby boli sumy

istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe, Krajský súd vyslovil
názor, že takýto rozpis je potrebný. Keďže tu rozpis splátok absentoval, zmluva by mala byť považovaná
za bezúročnú a bez poplatkov. Súd teda v celom rozsahu poukazuje na názor prezentovaný Krajským
súdom.

31. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V prípade rozhodnutia Súdneho dvora vo veci I.-XX/XXXX súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k

amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však
netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom
hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN.Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny, ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj: (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo

bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina) a pod.
Špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ má možnosť v prípade sankcie
bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka. Spotrebiteľ má tiež možnosť

kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie
započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových nákladoch na úver. Špecifikácia splátok
úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo k naplneniu predzmluvných informácii
o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

32. Ak je teda podľa názoru Krajského súdu úver bezúročný a bez poplatkov, v prípade uplatnenia

Dohody o zrážkach zo mzdy je možnosť, že budú postihnuté finančné prostriedky žalobkyne, ktoré však
žalovanému patriť nemajú. Tu súd opätovne poukazuje na názor odvolacieho súdu: inštitút Dohody o
zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne
riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,
ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len

hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba
vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje
nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento
inštitút obchodník aktivuje. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy tak umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným

nezávislým tribunálom. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník
nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobe vyhovel.

34. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal právo
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.