Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207323
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118207323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: S. P.Á., J.. XX. XX.

XXXX, G. N. XX, K. štátny občan SR, v konaní zastúpený I. P., J.. XX. XX. XXXX, G. N. XX, K.,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807589, o
finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.000 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,

o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 10. 2016 sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o
úvere Č.. XXXXXXX je neplatná, ďalej, že zmluva bola bezúročná a bez poplatkov, žiadal vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.342 EUR a finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 EUR.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
ako vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný použil pri uzatváraní zmlúv predtlačenú
formulárovú, typizovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez

možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho žalobca, ako
spotrebiteľ, bol nútený podpísať celý obsah zmluvy. So všeobecnými obchodnými podmienkami nebol
žalobca v čase uzatvorenia zmluvy vôbec oboznámený. V čase uzatvorenia zmluvy č. 8630576, teda v
časepodpísaniazmluvnýchustanovení,žalobca,akopriemernýspotrebiteľ,nepoznal,čosúneprijateľné
zmluvné podmienky a nevedel, že také niečo môže v zmluvách existovať. Zmluvu podpísal v dobrej
viere, pretože veril, že žalovaný koná čestne a v súlade so zákonom. Uviedol, že v zmluve boli uvedené
iba údaje, a to výška úveru 450 EUR, druh úveru hotovostná pôžička, poplatok vo výške 292 eur, výška

splátky 106 EUR mesačne, splatnosť prvej splátky 15. 2. 2009, počet splátok 7, konečná splatnosť úveru
nebola uvedená. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje údaje vyplývajúce zo zákona, a to rozlíšenie
splátok na istinu a úroky, úroky a iné poplatky, RPMN, konečnú splatnosť úveru z dôvodov absencie mal
zato, že je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkov. Pokiaľ ide o bezdôvodné
obohatenie, poukázal na to, že bola zapožičaná suma vo výške 450 eur a úhrada do 1. 1. 2013 bola
realizovaná vo výške 828 EUR, po hrozbe exekúcie od februára 2015 do marca 2016 bolo uhradených
ďalších 964 EUR, spolu 1.792 EUR, došlo k preplateniu istiny vo výške o 1.342 EUR. Poukázal na to,

že niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej
služby bolo v rozpore s dobrými mravmi. Mal zato, že mu patrí aj finančné zadosťučinenie.3. Súd vo veci rozhodol okrem v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia rozsudkom zo dňa 18.
5. 2017 č.k. 12 Csp 111/2016 - 58 ktorým žalobu v časti o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 15. 1. 2009, je neplatná, zamietol, a určil, že úver zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 15. 1. 2009, je

bezúročný a bez poplatkov. Výrokom III. uložil žalovanému zaplatiť.

4. žalobcovi 1.342 EUR a konanie v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 EUR
vylúčil na samostatné konanie, ktoré je predmetom v tomto konaní.

5. Súd danej právnej veci vytýčil termín pojednávania na 18. 12. 2018. Podaním doručeným súdu 22.
10. 2018 sa žalovaný ku uplatnenému nároku vyjadril a uviedol, že žalobca uhradil istinu poskytnutého
úveru až dňa 08.09.2010 v exekučnom konaní. Poukázal na to, že ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného
zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa
prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho

ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Mal za to, že priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva
nie je možné už napraviť inak. Žalovaný uviedol, že má vedomosť a rešpektuje rozsudok, ktorým
súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný považuje vzhľadom na
okolnostiprejednávanéhoprípadupožadovanúvýškufinančnéhozadosťučineniazaneprimeraneprísnu

a založenú na svojvoľnom a výklade práva. Mal za to, že konajúci súd je povinný na skutkový
prípad aplikovať ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Žalovaný poukázal aj na názory vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-464. Ide o rozsudok
z 20.01.2005 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, podľa ktorého na ochranu slabšej strany

sa zásadne nemôže odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne jej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimoobchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. K inému záveru je možné dospieť len v prípade, ak to spojenie medzi zmluvou a obchodnou
alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z
toho dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá, malo, posudzujúc ju v celosti, len

zanedbateľnú úlohu. Z predmetného rozsudku taktiež vyplýva, že je na strane, ktorá ochranu požaduje,
aby túto skutočnosť preukázala. (Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/71/2016 zo dňa
14.02.2017). Žalovaný mal za to, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu je za účelom zabezpečenia
spravodlivosti potrebné prihliadať na osobitné okolnosti prípadu. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobca ani nijakým spôsobom netvrdil a nepreukázal, že si žalovaný nesplnil svoju poučovaciu

povinnosť voči žalobcovi. Žalovaný svojim podpisom prejavil svoj súhlas s tým, že bol osobitne poučený
o jednotlivých náležitostiach zmluvy. Namietal, že žalobca v konaní nepreukázal ani nevysvetlil, v čom
má primeranosť finančného zadosťučinenia spočívať. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného. Žalovaný sa

ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil, aby
súd pojednával bez jeho prítomnosti s poukazom na vyjadrenia, ktoré k žalobe predložil.

7. Vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez vypočutia účastníkov na základe listinných dôkazov. Na základe
uvedeného súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a v prítomnosti zástupkyne žalobcu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 12Csp/111/2016 - 58 zo
dňa 18. 5. 2017 v zmysle, ktorého uložil súd určil, že úver zo zmluvy č. 8630576 zo dňa 15. 1. 2009
je bezúročný a bez poplatkov a tiež uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1342 EUR v lehote do troch
dní od právoplatnosti v rozsudku.

9. Súd vo veci taktiež vykonal dokazovanie lekárskou správou S.. A. E. - K. zo dňa 22. 11. 2013 v zmysle,
ktorého vyplynulo že žalobca bol pred troma rokmi hospitalizovaný pre skrat a dôvodom bola jeho
bezradnosť okrem iného aj pre dlhy, ktoré mu vznikli a vtedy to vyvrcholilo uviedol, že nevidí východisko.

10. Zástupkyňa žalobcu vo veci uviedla, že žalobca od útleho veku trpí duševnou poruchou - somatická
poruchách poruchy správania a teda je psychicky labilnejší pri uzatváraní predmetného úveru uviedla, že
so žalobcom uzatvárala zo nulovú obchodná zástupkyňa, ktorá situáciu žalobcu poznala, nakoľko býva
vo vedľajšom vchode poznala ho a vedela v akom psychickom stave sa nachádza vedela aj to že nebudeschopný splácať túto pôžičku, nakoľko mala len príjem pozostávajúci z invalidného dôchodku vo výške
200 EUR mesačne, následne aj žiadali cez túto obchodnú zástupkyňu, aby žalovaný si zadal do systému
poznámkou, že so žalobcom nemôže takéto úverové zmluvy uzatvárať. Uviedla, že situácia sa tak

vyhrotila že žalobca chcel spáchať samovraždu, telefonicky bol zo strany žalovaného obťažovaný, bol
bezradný a vedel, že úver nebude schopný nikdy splatiť, vzhľadom na svoje predispozície situáciu veľmi
zle znášal, z toho dôvodu mala zato, že požadovaná výška finančného zadosťučinenia je primeraná.

11. Právne posúdenie veci:

12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a
osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia

práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom.

14. Žalobca v postavení spotrebiteľa sa podaným návrhom vo veci vedenej pod sp.zn. 12Csp
111/2016 domáhal voči žalovanému na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov ako aj práva na

zaplatenie sumy 1342 EUR s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere absentovali náležitosti údajov v danom konaní bola žalobca úspešný.

15. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa
za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a

povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný.

16. Súd po vykonanom dokazovaní, konštatuje, že žalobca v konaní preukázal porušenie svojho práva
- spotrebiteľa v dôsledku toho mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ako satisfakcie
za jeho porušené právo, ktorého sa v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 12Csp/111/2016 domohol.

17. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia sa označuje za prostriedok satisfakcie, má tiež
funkciu sankčnú - lebo pre porušiteľa t.j. žalovaného má finančnú ujmu a je považovaný za nástroj k
odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy. Preventívnu funkciu plní aj v tom, že má žalovaného odradiť
od ďalšieho nezákonného postupu (nositeľa zákonných povinností pri poskytovaní úverov).

18. Žalobkyňa sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 EUR, pričom túto
výšku odvádzal zo skutočnosti, že konanie žalovaného mu spôsobilo zhoršenie psychického stavu, čo
mal súd preukázané z lekárskej správy. Súd týmto rozhodnutím žalobcovi priznal primerané finančné
zadosťučinenie v požadovanej výške, pretože sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu

zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa.

19. Ako ďalšie kritérium pre priznanie nemajetkovej ujmy mal súd preukázané, že žalobcovi bolo
priznané bezdôvodné obohatenie, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mu zaplatené ešte ani nebolo. Účelom
finančného zadosťučinenia je potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorým sa dopustil vo

vzťahu k žalobcovi a odradiť ho od opakovania takéhoto konania budúcnosti.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov k konania, o, ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.