Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223433
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117223433.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: 1. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, XXX XX F., 2. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., 3. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, R. XX F., 4. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., 5. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, XXX XX F., 6. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., zastúpení JUDr. Dušan Remeta,

advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanej: KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a. s.
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Advokátskou
kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERI, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava,
o zaplatenie 1.946,52 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
16C/48/2017-45 zo dňa 31.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec

vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť každému žalobcovi 321,67
eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaná je povinná
nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 98 %. Rozsudok odôvodnil tým, že podanou žalobou
sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 1.946,52 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili tým, že

rozsudkom Okresného súdu Prešov z 18.02.2015 11C/80/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove súd zaviazal P. Q. a O. T. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade 10.000 eur
a žalobcom v 2. až 6. rade po 3.000 eur s titulom náhrady nemajetkovej ujmy (nemajetková ujma
vznikla žalobcom smrťou U. C. - syna žalobcov v 1. a v 2. rade a súrodenca žalobcov v 3. - 6.
rade). Uznesením Okresného súdu Prešov 11C/80/2014 z 26.11.2015 súd zaviazal P. Q. a O. T.
nahradiť žalobcom trovy prvostupňového konania a uznesením zo 17.02.2017 súd zaviazal P. Q. a

O. T. nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania. Žalovaný v 1. rade bol zaviazaný ako subjekt,
ktorý priamo spôsobil neoprávnený zásah do práva žalobcov na ochranu osobnosti, žalovaná v 2.
rade bola držiteľkou a vlastníčkou osobného motorového vozidla I., B.: F., ktorým bola ujma žalobcom
spôsobená, teda bola jeho prevádzkovateľom. V uvedenom súdnom konaní bola Komunálna poisťovňa,
a.s. intervenientom. Žalovaná ani po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej trovy konania neuhradila,
a preto žalobcovia podali návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 31.08.2017 exekučný

príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorým prikázal žalovanej ako dlžníkovi povinnej
v 2. rade z titulu PZP, zaplatiť na depozitný účet súdneho exekútora. Žalovaná tento exekučný príkaz
prevzala 05.09.2017, žiadnu úhradu súdnemu exekútorovi nevykonala. Súd poukázal na § 109 ods. 1,
2 Exekučného poriadku, na § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení a uviedol, že podľa § 109
ods. 1, 2 Exekučného poriadku, oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti
dlžníkovi tak, že žalobné právo vzniká v deň nasledujúci po tom, ako bol dlžníkovi doručený exekučný

príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky, ak k vyplateniu nedošlo. Súd posúdil ako nedôvodnú vznesenú
námietku premlčania, keď za začiatok plynutia premlčacej doby vychádza z momentu doručenia príkazunazačatieexekúcie.Trojročnápremlčacialehotazačalaplynúťdeňnasledujúcipodoručeníexekučného
príkazu súdnym exekútorom dňa 05.09.2017, žaloba bola podaná 14.11.2017, t.j. včas. Súd neprihliadol
na obranu žalovanej, ktorý poukázal na to, že neeviduje žiadny splatný ani nesplatný záväzok voči

žalovanej v 2. rade z predošlého konania a žalobcovia mali možnosť si nárok uplatniť priamo voči
žalovanej. Súd poukázal na to, že § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP bezpochyby právne pokrýva aj
účelne vynaložené náklady v spojení s právnym zastúpením. Žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej
časti vo vzťahu k zaplatenému súdnemu poplatku v exekučnom konaní, lebo tento nepredstavuje
náklady spojené s právnym zastúpením, ale jednorazový poplatok za vydanie poverenia. Nie je teda

priamo spätý s právnym zastúpením ako takým. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok
je zaťažený vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti. Žalovaný uviedol, že voči žalovanému v 2. rade
z predošlého konania neeviduje žiadnu splatnú ani nesplatnú pohľadávku. Z rozsudku nie je absolútne
zrejmé ako okresný súd dospel k tomu, že táto domnelá pohľadávka žalovaného v 2. rade voči žalobcovi

je splatná (pokiaľ by sa malo jednať o pohľadávku založenú výlučne znením zákona o PZP). Považoval
za nesprávne právne posúdenie premlčania pohľadávky. Uviedol ďalej, že z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva, či mal zo strany žalovaného dôjsť k porušeniu povinnosti poisťovateľa podľa § 11 ods.
6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, ktorým potom teoretický odôvodňovali nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov právneho zastúpenia. Nemožno konštatovať, že žalobcami tvrdená pohľadávka

vyplýva priamo zo zákona o PZP. Žalovaný bol so žalovaným v 2. rade v zmluvnom vzťahu, pričom ak
by mal existovať takýto nárok, musel by byť právoplatne proti žalovanému priznaný, k čomu však nikdy
nedošlo, a teda žalobcovia procesne aktívnou legitimáciou na podanie žaloby nemali. Exekútor nemal
žiadne zákonné oprávnenie určovať v exekučnom príkaze, že žalovaný v 2. rade má proti žalovanému
pohľadávku z titulu PZP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia navrhli rozsudok potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. Pokiaľ súd v sporovom konaní v rozsudku, ktorým

sa konanie končí, neuvedie pre vec dôležité a zásadné skutkové zistenia a právne posúdenie, odníma
tým účastníkovi konania možnosť efektívne uplatňovať svoje procesné práva (napríklad formulovať
odvolacie dôvody, namietať správnosť skutkových a právnych záverov súdu), a teda v takomto prípade
je daný dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Žalobca podal žalobu, pričom z právnej argumentácie žalobcov vyplýva, že sa jedná o žalobu
poddlžnícku. Súd prvej inštancie aj v rozsudku uvádza, že vec právne kvalifikuje podľa § 109 ods.
1 Exekučného poriadku, teda ako poddlžnícku žalobu. Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že
žalobcoviaakopoškodenívinomkonaníprotiP.Q.aO.T.boliúspešnívkonaníozaplatenínemajetkovej
ujmy. Komunálna poisťovňa, a.s., bola vo vyššie uvedenom konaní intervenientom, na plnenie boli

zaviazaní len žalovaní v 1. a 2. rade. Keďže súdom priznané pohľadávky proti P. Q. a O. T. neboli
uhradené, žalobca podal návrh na exekúciu a v exekúcii súdny exekútor vydal exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie prikázaním inej pohľadávky, ktorým prikázal žalovanej, teda Komunálnej poisťovni,
a.s. ako dlžníkovi povinnej v 2. rade z titulu PZP, zaplatiť na depozičný účet súdneho exekútora určité
finančné prostriedky a žalovaná tieto prostriedky neposkytla. Súd prvej inštancie uvádza v bode 30

odôvodnenia rozsudku ako sa získava procesná aktívna legitimácia na podaní poddlžníckej žaloby,
avšak vôbec sa nezaoberal podstatnou právnou skutočnosťou, či žalovaná, teda Komunálna poisťovňa,
a.s., bola dlžníkom P. Q. alebo O. T.. Odvolací súd poukazuje na to, že z ustanovení zákona o
povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie, avšak nie
poistenému (prevádzkovateľovi motorového vozidla), ale poškodenému. Pokiaľ bol súd prvej inštancie

toho názoru, že takáto povinnosť poisťovne znamená pohľadávku prevádzkovateľa motorového vozidla
voči poisťovni, mal sa s týmto právnym posúdením v rozsudku zaoberať a vysvetliť a odôvodniť
prečo povinnosť poisťovateľa zaplatiť poistné plnenie poškodenému je zároveň jeho záväzkom voči
poistenému.

6. Po vydaní stanoviska č. 61 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 08/2018 už je nesporné,
že „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných právpozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu
takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“ Žalovaný teda má povinnosť zaplatiť za O. T. jej
záväzok na nemajetkovú ujmu voči žalobcom. Z konania žalovaného je zrejmé, že túto svoju povinnosť

neuznáva, napriek tomu, že nepochybne O. T. je jeho poistenec, ktorý bol zaviazaný zaplatiť žalobcom
plnenie kryté poistením. Je v rozpore s podstatou a účelom poistenia, ak poisťovňa odmietne za
poistenca uhradiť nároky kryté poistením a právoplatne priznané rozhodnutím súdu využívajúc to, že v
danom konaní bola len intervenientom, a teda rozhodnutie jej priamo neukladá povinnosť plniť.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade prichádza do úvahy posúdenie v žalobe uvedených
skutkových okolností ako uplatnenie priameho nároku voči poisťovni (súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou tvrdenou žalobcom). Pokiaľ by sa jednalo o priamy nárok poškodeného voči poisťovni, je
možné uvažovať o rozpore námietky premlčania so zásadou dobrých mravov z dôvodov uvedených v
predchádzajúcom odseku.

8. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie uvedie, či v danom prípade podľa
vymedzeného skutkového stavu sa jedná o podlžnícku žalobu alebo o uplatnenie priameho nároku
voči poisťovni. Pokiaľ by sa jednalo o podlžnícku žalobu, bude sa zaoberať tým, či a akú pohľadávku

má O. T. voči Komunálnej poisťovni a či sa na túto pohľadávku môžu vzťahovať následky vyplývajúce
z § 109 Exekučného poriadku. Pokiaľ bude mať za to, že sa jedná o priamy nárok voči poisťovni,
umožní žalovanému k takémuto posúdeniu sa vyjadriť a navrhnúť prípadne nové dôkazy. V závislosti
od vykonaných dôkazov vychádzajúc z vysloveného právneho názoru potom súd prvej inštancie vo veci
rozhodne.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.