Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200807
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200807.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: L.. S. X., bytom U. XXX, zastúpený JUDr. Máriou Uheľ

Greňovou, advokátkou, Nitra, Piaristická 1379/2, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 10. 2018,
sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 10. 2018 podľa § 215 ods. 4 zákona

č. 461/2003 Z.z., zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústrediu č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 11. 07. 2018 a rozhodnutie potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 11. 07. 2018 zamietol žiadosť žalobcu
o priznanie starobného dôchodku od 14. 11. 2016 podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, podľa § 21, § 174 a § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007, poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek
je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Inak je dôchodkový vek ustanovený v § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015
Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a do II. pracovnej kategórie sa
zachovávajú jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, je

možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/
alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak

bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
e/ 60 rokov.Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, sa ako zamestnanie zaradené
do I. pracovnej kategórie po dobu pred 01. 01. 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I.

(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená
do I. kategórii funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa § 14
ods. 2 písm. b/ až h/.

Podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23. 03. 2015 bol žalobcovi od 01. 03. 2015

priznaný výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a/, § 143ab, § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č.
328/2002 Z.z.

Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 28. 06. 2018 žalobca
- od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1979 - vykonával náhradnú službu vo vojenskej škole zaradenú do I.
kategórie funkcií,

-od01.01.1980do31.12.1985-bolvslužobnompomerevojakazpovolaniazaradenomdoI.kategórie
funkcií,
- od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do II.
kategórie funkcií,
- od. 15. 07. 1990 do 30. 11. 1997 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do I.

kategórie funkcií.

Žalobca v zamestnaní do I. kategórie funkcií získal dobu poistenia v počte 5041 dní, t.j. 13 rokov a 296
dní a v zamestnaní zaradenom do II. kategórie funkcií získal dobu v počte 1656 dní, t.j. 4 roky a 196 dní.
Pretože v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískal najmenej 20 rokov nárok na znížený

dôchodkový vek mu podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nevznikol.

KeďževzamestnanízaradenomdoI.aII.kategóriefunkciínezískalnajmenej20rokov,alezískalúhrnom
18 rokov a 127 dní, nesplnil podmienku nároku na znížený dôchodkový vek ani podľa § 132 zákona
č. 100/1988 Zb.

Podľa § 174 ods. 1 písm. b/, občan, ktorý vykonával pred 01. 01. 2000 zamestnanie I. pracovnej
kategórie,prípadneslužbuvI.aleboII.kategóriefunkcií,mápo31.12.1999nároknastarobnýdôchodok
tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
13 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov ak ide o také zamestnanie

v uránových baniach alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods., 2 písm. b/ až h/ alebo 18
rokov v službe v I. kategórii funkcii.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku
na starobný dôchodok je podľa ods. 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II.

kategórie funkcií trvali k 31. 12. 1999.

Pretože zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo do 31. 12. 1999, žalobca
vykonával službu do 31. 11. 1997 sa predmetné ustanovenie § 174 na žalobcu nevzťahuje. Keďže k
14. 11. 2016 nedosiahol potrebný vek na nárok na starobný dôchodok, žiadosť o priznanie starobného

dôchodku mu bola zamietnutá.

3. Žalobca podal voči prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
napadnutým rozhodnutím, považuje ho za nejasné nezrozumiteľné, nepreskúmateľné. Poukázal na to,
žesaprvostupňovýsprávnyorgánnezaoberalaneodôvodnilprečoneakceptovalpotvrdenieVojenského

úradu Martin zo dňa 30. 11. 1997, ktoré je v rozpore s potvrdením Vojenského úradu Sociálneho
zabezpečenia zo dňa 28. 06. 2018, pretože od 01. 08. 1979 do 30. 11. 1997 bol zaradený do I. kategórie
funkcií. Ďalej namietal nezhodnotenie doby štúdia na Vojenskom gymnáziu od 01. 09. 1975 do 30. 06.
1979 v I. resp. II. kategórie funkcií, ktorú je podľa žalobcu potrebné považovať za vojenskú službu. Z
vykonaného dokazovania jednoznačne a preukázateľne splnil dobu 20 rokov služby v I. kategórii funkcií.

4. Žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu ako vecne správne potvrdil5. Žalovaný z pripojeného dávkového spisu zistil, že bol žalobca žiadosťou zo dňa 05. 02. 2018 žiadal
priznať starobný dôchodok od 14. 11. 2016.

6. Žalobcovi bol priznaný od 01. 03. 2015 rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici zo
dňa 23. 03. 2015 výsluhový dôchodok vo výške 807,52 eura.

Podľa oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. VUSZ-65506024310600
zo dňa 28. 06. 2018 žalobca od

- od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1979 - vykonával náhradnú službu vo vojenskej škole zaradenú do I.
kategórie funkcií,
-od01.01.1980do31.12.1985-bolvslužobnompomerevojakazpovolaniazaradenomdoI.kategórie
funkcií,
- od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do II.
kategórie funkcií,

- od. 15. 07. 1990 do 30. 11. 1997 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do I.
kategórie funkcií.

Služobný pomer žalobcu od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 bol hodnotený v II. pracovnej kategórii na
základe potvrdenia zo dňa 28. 01. 1998 vyhotoveného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, a

táto skutočnosť bola opätovne potvrdená aj listom predmetného úradu zo dňa 24. 09. 2018.

Žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcii získal 13 rokov a 296 dní a v zamestnaní
zaradenom do II. kategórie funkcií získal dobu zamestnania 4 roky a 196 dní. Keďže žalobca nezískal
v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií najmenej 20 rokov k 14. 11. 2016, mu nárok na znížený

dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nevznikol.

Žalobca taktiež nesplnil podmienky ustanovenia § 174 ods. 1 a 2, ktoré musia byť splnené kumulatívne,
pretože služba žalobcu v I. resp. II. pracovnej kategórie netrvala k31. 12. 1999 ale žalobca vykonával
službu zaradenú do I. kategórie funkcií do 30. 11. 1997.

Žalobca teda nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174 zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

K námietke žalobcu, že nebola hodnotená doba štúdia na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici od 01.

01. 1975 do 30. 06. 1979 a obdobie služby vojaka z povolania od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 ako službu
v I. kategórie funkcií žalovaný uviedol, že túto dobu nie je možné hodnotiť ako I. kategóriu funkcii, pretože
štúdium na vojenskej škole bolo zaradené do III. kategórie funkcií. Žiaci vojenských gymnázií vojenskú
základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v I. a
II.ročníkutohtoštúdia.Štúdiumnavojenskomgymnáziuniejemožnépovažovaťanizaostatnúvojenskú

službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú
títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby.

7. Žalovaný správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré
bolo vydané v súlade so zákonom a nezistil dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a preto ho ako vecne

správne potvrdil.

II.

8. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal žalobu, prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorej žiadal
preskúmať rozhodnutie, zrušiť ho a vec vrátiť na nové konanie, pretože správny orgán nedostatočne
zistil skutkový stav veci, nesprávne vec právne posúdil. Žalobca v žalobe namietal, že ani žalovaný ani
prvostupňový správny orgán neodôvodnil a nevysporiadal sa z akého dôvodu neakceptoval potvrdenie
Vojenského úradu v Martine z 30. 11. 1997, z ktorého vyplýva, že ku dňu prepustenia zo služobného

pomeru sa žalobcovi započítalo 20 rokov a 17 dní. Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia svojvoľne
zmenil služobný pomer žalobcu v období od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 z I. do II. kategórie, a taktiež
zmenil dobu poistenia k 30.11. 1997 z 20 rokov a 17 dní, na 18 rokov a 127 dní.9. Okrem týchto skutočností žalovaný nevzal do úvahy absolvovanie štvorročného štúdia žalobcu na
Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici. Táto doba vojenskej strednej školy vojenského gymnázia
z toho minimálne dva ročníky musí byť zohľadnená ako I. alebo II. kategória na účely dôchodkového

zabezpečenia nároku na starobný dôchodok, čím sa žalovaná ani prvostupňový správny orgán vôbec
nezaoberali. Žalobca minimálne v štvrtom ročníku vojenského gymnázia už ani odvedenec vykonával
základnú službu, pričom v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. vykonanie základnej služby
bolo zákonnou podmienkou preto, aby mohol vykonáva vojenskú službu ako svoje povolanie vojaka
z povolania v zmysle § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. výkon vojenskej základnej služby

považuje za dobu trvania služobného pomeru. Žalobcovi sociálna poisťovňa nezhodnotila dobu štúdia
na vojenskom gymnáziu, a to aj s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975
Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého dobou zamestnania je aj doba štúdia potrebná na prípravu
na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka žalobcu trvala 9
rokov a ukončil ju 30. 06. 1975, preto doba štúdia na vojenskej škole s ohľadom nároku na dôchodok
mala byť zhodnotená od 01. 09. 1975, v rámci všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia za

predpokladu splnenia podmienok v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom zaradenie do pracovnej kategórie
nemôže byť horšie ako to, ktoré žalobcovi prináležalo po dosiahnutí vzdelania.

10. Podľa názoru žalobcu štúdium na vojenskom gymnáziu je potrebné považovať za činnú vojenskú
službu, nakoľko základné vojenské poriadky Ministerstva národnej obrany sa povinne vzťahovali aj na

všetkých vojakov z povolania, vojakov ZVS ako aj žiakov vojenských gymnázií. Vojenské gymnázium v
Banskej Bystrici ako regulárna vojenská škola bola zriadená rozkazom Ministra obrany ČSSR generál
plukovníkom Ing. Dzúrom, pričom žiaci vojenského gymnázia boli podrobení vojenskému výcviku a drilu.
Jej úlohou bolo od začiatku pripravovať študentov pre vysoké vojenské školy, budúcich dôstojníkov -
veliteľovČeskoslovenskejľudovejarmády.Štyrirokyštúdiapodľanázoružalobcumajúbyťposudzované

ako I. (II.) kategória funkcií, a to už od 15 roku veku účastníka. Okrem toho už každý žiak vojenskej
strednej školy od veku 16 rokov a jeden deň podliehal brannému zákonu. Žalovaný ani prvostupňový
správny orgán nevykonali dostatočné zisťovanie ohľadom štúdia žalobcu na Vojenskom gymnáziu SNP
v období od 01. 09. 1975 do 30. 06. 1979 a tiež ohľadom zaradenia žalobcu v období od 01. 01. 1986
do 14. 07. 1990 do II. pracovnej kategórii.

III.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 02. 2019 podrobne rozviedol zákonné
ustanovenia týkajúce sa výsluhových dôchodkov podľa príslušných zákonov, teda zákona č. 76/1959

Zb., zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 114/1988 Zb., zákona č. 328/2002 Z.z. a zákona č. 461/2003
Z.z. Pridržiaval sa v ostatnom skutkových zistení a právnych záverov napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového správneho orgánu.

Žalovaný správny orgán uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú plne súladné s platným právom

Slovenskej republiky a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

12. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 28. 02. 2019, kde zopakoval vlastne

doterajšie tvrdenia a námietky rovnaké ako v žalobe. Poukázal na nariadenie náčelníka Generálneho
štábu Československej ľudovej armády č. 11 zo dňa 02. 08. 1985, ktorý jednoznačne zaraďuje
absolventov vojenskej školy do I. kategórie funkcií a citoval, že „ostatní vojenská služba dílčích rubrikách
součtu dob se uvede veškerá doba strávená ve vojenských školách při přípravě na službu vojáka z
povolání před přijatím do služebního poměru vojáka z povolání anebo před přijatím do další služby.

Veškerá služba ve vojenských školách před přijatím do služebního poměru se vykáže v celkovém
součtu dob“. Žiadala žalobe vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového
správneho orgánu.

V.

13. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP.14. Správny súd oboznámením sa pripojeným dôchodkovým spisom dospel k tomuto skutkovému a
právnemu záveru.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobcu o starobný

dôchodok od 14. novembra 2016.
Vo veci nie je sporné, že žalobca bol vojakom z povolania od 01. 08. 1979, kedy vykonával náhradu
službu vo vojenskej škole zaradenú do I. kategórie funkcií a ukončil služobný pomer na vlastnú žiadosť
k 30. 11. 1997.
Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1010400/1/126850/2015-1 zo dňa 23. 03. 2015 priznalo

výsluhový dôchodok od 01. 03. 2015.
Žiadosťou zo dňa 05. 02. 2018 žalobca žiadal priznať starobný dôchodok od 14. 11. 2016.
Podľa§65ods.1zákonač.461/2003Z.z.poistenecmánároknastarobnýdôchodok,akboldôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov.

Podľa § 174 ods. 1 písm. b/, občan, ktorý vykonával pred 01. 01. 2000 zamestnanie I. pracovnej

kategórie,prípadneslužbuvI.aleboII.kategóriefunkcií,mápo31.12.1999nároknastarobnýdôchodok
tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
13 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov ak ide o také zamestnanie
v uránových baniach alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods., 2 písm. b/ až h/ alebo 18
rokov v službe v I. kategórii funkcii.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku
na starobný dôchodok je podľa ods. 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II.
kategórie funkcií trvali k 31. 12. 1999.
15. Ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. upravuje nároky poistencov vykonávajúcich

zamestnanie v I. pracovnej kategórii, prípadne služby v I. alebo II. kat. funkcií na priznanie starobného
dôchodku v nižšom veku. Poukazujúc na uvedené sa žalobca domáhal zníženia dôchodkového veku,
pričom mal za to, že v I. kategórii funkcií získal dobu služby v rozsahu 20 rokov a 17 dní. Naopak,
žalovaný aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach argumentovali tým, že žalobca získal
v I. kategórii funkcií 5041 dní, t.j. 13 rokov a 296 dní služby a v zamestnaní zaradenom do II. kategórii

funkcií dobu zamestnania 1656 dní, t.j. 4 roky a 196 dní.
16.Ustanovenie§174ods.2zákonač.100/1988Zb.vyplýva,žepodmienkouvznikunárokunastarobný
dôchodok zo zníženého dôchodkového veku (menej ako 62 rokov veku) je skutočnosť, že zamestnanie
I. pracovnej kategórie alebo služba v I. a II. kategórii funkcií trvali k 31. 12. 1999, čo žalobca nesplnil,
pretože jeho služobný pomer skončil 30. 11. 1997 na vlastnú žiadosť. Bez ohľadu na počet rokov služby

trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených
podmienokvovzťahukdovŕšeniuveku.Pretoužztohodôvodužalobcanesplnilpodmienkyprepriznanie
starobného dôchodku v nižšom veku.
17. Z dávkového spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že štúdium na Vojenskom gymnáziu

v Banskej Bystrici v dobe od 01. 09. 1975 do 30. 06. 1979 bolo hodnotené správne v III. pracovnej
kategórii. Podľa potvrdenia Vojenského útvaru v Martine o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby žalobca
vykonal základnú (náhradnú) vojenskú službu od 01. 08. 1979 do 31. 12. 1979 v dĺžke 5 mesiacov a
službu vojaka z povolania od 01. 01. 1980 do 30. 11. 1997 - 17 rokov a 11 mesiacov, spolu v I. pracovnej
kategórii 18 rokov a 4 mesiace.

18. Správny súd poukazuje na to, že aj v zmysle nariadenia Náčelníka Generálneho štábu
Československej ľudovej armády č. 11 zo dňa 02. 08. 1985, ktorými boli vydané „Směrnice náčelníka
kádrové správy Ministerstva obrany pro spracování výkazu dob a kategórii funkcií rozhodných pro
realizaci kádrových opatření, zabezpečení peňěžitými dávkami podľa zákona o některých služebních

poměrech vojáků a pro sociální zabezpečení“ sa ako doba služby I. resp. II. kategórie funkcii
mohla hodnotiť len základná vojenská služba, náhradná služba, prípadne ďalšia služba poslucháčov
vojenských škôl (po vykonaní základnej služby).
19. Podľa § 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí č. 128/1975, ktorou
sa vykonával zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa doba

vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítavala v
tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený.
20.Podľaprílohyč.1kSmernici,ktorávtabuľkenastr.16anasledujúcedefinujeobčianskezamestnania
a niektoré druhy služieb považované za občianske zamestnania je pod č. 4 uvedené, že ako dobaobčianskeho zamestnania sa vykazuje aj doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky, teda
doba štúdia na vojenských školách pred povolaním k výkonu základnej (náhradnej) služby (vojenské
gymnáziá, VSOŠ, JMK, VOŠ).

21. Tabuľka uvedená na str. 33 a 34 prílohy č. 3 k Smernici sa vzťahovala aj na sporné obdobie v rokoch
1973 a 1979, pričom podľa poradového čísla 23 týkajúceho sa vojenských gymnázií sa základná služba
vykonávala až odo dňa nástupu k štúdiu na vojenskej vysokej škole (v 1. a 2. ročníku) a zápočet sa
vykonával až odo dňa nástupu k štúdiu na vojenskej vysokej škole.
22. Brannú povinnosť upravoval zákon č. 92/1949 Sb., tzv. branný zákon, podľa § 5 ods. 2 tohto zákona,

branná povinnosť vzniká prvým januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá
dobrovoľne, dňom prevzatia.
Podľa § 20 ods. 2 branného zákona, vojenská činná služba zahrňuje:
a/ základnú službu,
b/ náhradnú službu,
c/ ďalšiu službu,

d/ službu vojakov z povolania,
e/ službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu,
f/ vojenské cvičenia,
g/ mimoriadnu službu.
23. Vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna

úprava, okrem iných aj zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach
v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. školský zákon. Žiaci 1. až 4. ročníka
vojenských gymnázií sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia
žiaci vojenských gymnázií neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú)
vojenskú službu. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaní naturálnymi náležitosťami,

t.j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním. Prijatím žiaka na štúdium na
vojenské gymnázium po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili
17. rok veku branná povinnosť vznikla na základe branného zákona. Neboli však povolaní na výkon
základnej (náhradnej) vojenskej služby. Túto vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú
vysokú školu.

24. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Preto žalobcovi
narodenému 14. 11. 1959 nemohlo byť štúdium na vojenskom gymnáziu do 14. 11. 1977 hodnotené
ako obdobie vojenskej činnej služby. Branná povinnosť žalobcovi vznikla v roku, kedy dovŕšil 17 rokov
veku, teda v r. 1976. Pravidelná odvodová povinnosť vznikla v 18. roku veku, teda u žalobcu od r. 1977.
Vojenská činná služba v prípade žalobcu začala plynúť až jeho nástupom na základnú službu, t.j. 01.

08. 1979.
25. Na uvedenom nemôže nič meniť ani tá skutočnosť, že žalobca má vo vojenskej knižke dobu štúdia
na vojenskom gymnáziu vyznačenú v záznamoch o vojenskej činnej službe. Vo vojenskej knižke žalobcu
série AB č. 109742 je uvedené obdobie od 01. 09. 1975 do 30. 06. 1976 žiak Vojenského gymnázia
Banská Bystrica a náhradnú vojenskú službu má uvedenú od 01. 08. 1979 do 31. 11. 1979 v čase štúdia

na Vysokej vojenskej škole vo Vyškove. Nejednalo sa o výkon vojenskej činnej služby, ale len o prípravu
na vojenskú činnú službu. Vzhľadom na uvedené nie je možné hodnotiť štúdium na vojenskom gymnáziu
ako vojenskú činnú službu žalobcu.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.

Podľa ods. 2 Ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Zákon stanovuje formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách,
vojenských gymnáziách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchýlne posúdenie tejto doby u
jednotlivca na základe jej obsahu, či podobnosti so službou vykonávanou po dosiahnutí 18. roku veku v

I. alebo II. kategórii funkcii, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby
by bolo v rozpore so spôsobom, ktorý stanovuje zákon.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán
žalovaného, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku podľa § 21 a § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. je vecne správne, a tak isto i rozhodnutie žalovaného, ktorý toto rozhodnutie ako vecne

správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
26. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.27. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1

mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).