Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010191
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813010191.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu T. X. a H. L., v trestnej veci proti obžalovanému N.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obž. N.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. č. XXXX/X, ženatého,
na slobode,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutky právne
kvalifikované v bode 1./, 2./ ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.
zákona a v bode 1./, 2./, 3/, 4/ ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

ako riaditeľ U. W. O., na U. W. O., z pozície nadriadeného, v rozpore s § 4 ods. 4 Zákona č. 400/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov

1./ od XX.XX.XXXX minimálne do XX.XX.XXXX bez toho, aby disponoval osobitnou odbornou
spôsobilosťou rozhodovať o návrhu na vklad (§ 33 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov) v konaniach o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, sp. zn. V XXXX/
XX, V XXXX/XXXX, v ktorých jedným z účastníkov (predávajúcim) je Z., poľnohospodárske družstvo,
IČO: XX XXX XXX, ktoré boli na rozhodnutie pridelené Y.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, jeho nadriadenej,

zamestnankyni U. W.ra O., ktorá danou spôsobilosťou disponovala, napriek tomu, že tieto konania boli
prerušené rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX, a to z dôvodu, že zatiaľ neboli právoplatne skončené
reštitučné konania k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet prevodu, t.j. z dôvodu riešenia predbežnej
otázky, ktorej vyriešenie je jedine v právomoci súdu, Y.. I. Y. bez zákonného oprávnenia a v niektorých
prípadoch pod hrozbou, že nesplnenie úlohy bude posudzovať ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny zo strany štátneho zamestnanca, t. j. v kontexte § 47 písm. h/, 51 ods. 1 zákona č. 400/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov, pod hrozbou reálnej straty zamestnania, opakovane ukladal pokyny

vydať príslušné rozhodnutia v predmetných konaniach, pričom z obsahu jeho pokynov bolo zrejmé, že
Y.. I. Y. mala v daných konaniach povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,

a tak konal s cieľom zaobstarať pre Z., poľnohospodárske družstvo rozhodnutia správy katastra,
ktorými by boli protiprávne povolené vklady vlastníckeho práva v dotknutých konaniach do katastra
nehnuteľností, a konajúc aj v zhode s uvedeným

2./ po tom, čo bola ku dňu XX.XX.XXXX Y.. I. Y. menovaná do funkcie vedúcej oddelenia zápisov práv
k nehnuteľnostiam U. katastra O., bezdôvodne a neoprávnene jej listom zo dňa XX.XX.XXXX zakázalvykonávať túto funkciu s tým, že nedodržanie tohto upozornenia by považoval za závažné porušenie
pracovnej disciplíny t. j. v kontexte § 47 písm. h/, 51 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov, pod hrozbou reálnej straty zamestnania, jej zakázal vykonávať prácu, na ktorej výkon bola

povinná a

3./ po tom, čo s Y.. I. Y. bola dňa XX.XX.XXXX opäť uzatvorená služobná zmluva, bezdôvodne a
neoprávnene jej bránil vo vykonávaní práce, na ktorej výkon bola povinná, a to tým, že jej odmietol
odovzdať kľúče od pracoviska, nepridelil jej pečiatky potrebné k rozhodnutiu o návrhu na vklad,

neprideľoval jej prácu, zablokoval jej prístup k počítačovým programom využívaným pri práci a takýto
stav udržiaval minimálne do XX.XX.XXXX, pričom daným konaním ohrozil riadny chod U. katastra O.,

4./ v konaní o návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom, podanom subjektom Z.,
poľnohospodárske družstvo, vedenom pod sp. zn. Z XXX/XXXX, po tom, ako jeho podriadená,
zamestnankyňa U. katastra O., pracujúca na pozícii zapisovateľa listín - Y. X., nar. XX.XX.XXXX,

predmetný návrh dňa XX.XX.XXXX zákonne označila ako nezapísateľný, menovanú najskôr dňa
XX.XX.XXXX písomne vyzval, aby prehodnotila svoj postup a konala v zmysle zákona a právneho
stavu, a dňa XX.XX.XXXX jej písomne uložil, napriek tomu, že bol oboznámený s výsledkom
kontroly Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, sp. zn. XX/XXXX, ktorá potvrdila
správnosť postupu Y. X. v danej veci, aby uskutočnila zápis vlastníckeho práva záznamom do katastra

nehnuteľností v prospech Z., poľnohospodárske družstvo,

a tak konal s cieľom neoprávnene zaobstarať v prospech Z., poľnohospodárske družstvo úkon
správy katastra, ktorým by bol protiprávne vykonaný zápis vlastníckeho práva záznamom do katastra
nehnuteľností a pre prípad nesplnenia pokynu jej dal do pozornosti § 60 ods. 1 písm. a/,b/, e/, zákona

č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov,

p r e t o ž e

s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa XX. 6. XXXX pod č. k. Pv XXX/XX-XX
obžalobu na N.. Y. X. pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr.
zákona a iné.

Po otvorení hlavného pojednávania sa obžalovaný vyjadril, že nechce konať o dohode o vinea treste a
zároveň urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, že je nevinný.

Obžalovaný N.. Y. X. vypovedal, že odmieta, že by niekedy v rámci výkonu svojej funkcie sa dopustil

konania v rozpore so zákonom. Konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva pod č. V XXXX/XX a pod
č. V XXXX/XXXX boli prerušené z dôvodu riešenia predbežnej otázky, pričom v týchto dvoch konaniach
neexistuje žiadna predbežná otázka a je prekvapený tvrdením v obžalobe, že vyriešenie tejto otázky
je len v právomoci súdu, pretože reštitučné konania a rozhodnutia v reštitučných konaniach spadá pod
rozhodovanie správnych orgánov. Odmietol, že by vydával pokyny ako rozhodnúť v týchto veciach, zadal

iba konkrétnu úlohu vtedy T.. Y., a to v nadväznosti na rozhodnutia W. súdu v Z. vydaných v týchto
konaniach. Túto úlohu zadal dňa XX.X.XXXX a v poznámke k úlohe, na základe 2 krát opakovanej
písomnej žiadosti T.. Y. sa vyjadril, že ju usmerňuje, aby povolila vklad vlastníckeho práva do KN.
Aj s odstupom času trvá na zadaní tejto poznámky. Následne uviedol dôvody, ktorého k tomu viedli,
rozhodnutia o prerušení konania považuje za vydané v rozpore s ust. § 31a Katastrálneho zákona (KZ).

Napriek tomu, že nemá osobitnú odbornú spôsobilosť na vydávanie rozhodnutí o povolení vkladu do KN,
snažil sa T.. Y. vysvetliť pochybnosti, ktoré mala k reštitučnému konaniu k zastávaným pozemkom pod
rekreačnými chatami v C.. Na jeho podnet dňa X.X.XXXX zadala požiadavku na Obvodný pozemkový
úrad (OPÚ) o poskytnutie informácie, či je v súčasnosti vedené reštitučné konanie k parcele č. XXXX v
k.ú. P.. Dňa XX.X.XXXX došla odpoveď v závere ktorej bolo konštatované, že reštitučné konanie bolo

dňom založenia LV ukončené. Na základe tohto stanoviska, dňa XX. marca XXXX zadal úlohu T.. Y., navydanie rozhodnutia, ktorú aj odôvodnil. T.. Y. odmietla plniť túto úlohu s poukazom na rozhodnutie o
prerušení konania, z dôvodu právoplatne neukončenej reštitúcie. Ďalej to prebiehalo tak, že bola ďalšia
požiadavka T.. Y., na ktorú OPÚ odpovedal listom zo dňa XX.X.XXXX, kde je uvedené, že zamestnanec

správneho orgánu koná účelovo a neodborne. Keďže T.. Y. úlohu odmietla resp. ju nesplnila, tak ako
vedúci pracovník bol povinný upozorniť ju, že takýmto konaním porušuje pracovnú disciplínu. Preto aj
napísal upozornenie o porušení pracovnej disciplíny, ktoré doručil aj T.. Y. a následne na W. úrad v Z.,
bolo to asi X.X.XXXX. Cítil by sa ako riadiaci pracovník nezodpovedne, keby si niekto neplnil svoje úlohy
a on by sa na to mal iba prizerať. Postupoval podľa organizačného poriadku, časť pracovná disciplína.

T.. Y. neupozornil na možnosť výpovede, preto jej vyjadrenia o reálnej hrozbe straty zamestnania sú
nepravdivé. K bodu 2 a bodu 3 obžaloby uviedol, že platil platný organizačný poriadok, podľa ktorého
riaditeľ SK mal určité práva, a to predkladať návrhy na vznik, zmenu, zánik štátnozamestnaneckého
pomeru a prednosta W. si vyhradil právo vymenovať vedúceho oddelenia bez návrhu riaditeľa SK. Riadil
sa organizačným poriadkom a preto obvinenia v bode 2 obžaloby považuje za bezpredmetné. Nie je
si vedomý toho, že by ohrozil chod SK O., ako to uvádza obžaloba a nebol na to ani upozornený.

Nesúhlasil s vymenovaním T.. Y. za vedúcu oddelenia, pretože nepredložil žiadny návrh a nebol o to ani
požiadaný. Od XX.X.XXXX čerpal riadnu dovolenku a jeho zástupkyňou bola N.. T.. Počas dovolenky
dostal od prednostu W. formou sms pokyn, aby vytvoril pracovné podmienky pre T.. Y., čo v písomnom
vyjadrení odmietol, ale pretože ho zastupovala N.. T., odporučil jej, aby si ona žiadala písomný pokyn
od prednostu. Nechcel, aby bola potrestaná za namiesto neho. Tento písomný pokyn si žiadala mailom,

ale od prednostu odpoveď nedostala. K bodu 4 obžaloby uviedol, že dňa X.X.XXXX zadal pani X. úlohu,
vykonať zápis vlastníckeho práva záznamom do KN pod č. Z XXX/XXXX na základe GP a verejných
listín, ktoré sú uvedené v prílohe návrhu zo dňa XX.X.XXXX. Písomný pokyn, je súčasťou spisu, kde
jej nedal len pokyn, ale ho aj zdôvodnil. To že pani X. sa dňa XX.XX.XXXX vyjadrila písomne, že tento
návrh je nezapísateľný, bol prejavom účelového nekonania. Dňa X.XX.XXXX ju vyzval aby prehodnotila

svoj postup a konala v zmysle zákona a právneho stavu ako je to uvedené aj v obžalobe. Ak geometrický
plán (GP) úradne overí SK, overí ho overovateľ s pečiatkou a pani X. sa písomne vyjadrí, že nevychádza
z údajov katastra, tak to považuje za nehoráznosť. Dokonca na jeho podnet bola vykonaná kontrola
E. SR k predmetnému zápisu GP, ale protokol č XX/XXXX v tejto časti považuje za panflet, pretože
vyjadrenie Y.. K., že len na základe GP nemožno zapísať vlastnícke právo do KN bez ďalších verejných

listín je očividne klamstvo. L. X. aj vo svojich výpovediach vypovedala, že pri GP boli aj prílohy a preto
spomínané vyjadrenie je klamstvom. Odmieta tvrdenie v obžalobe, ktoré nie je ani ničím podložené, že
chcel svojím konaním zaobstarať prospech PD Z., pretože návrh na vklad vo veciach č. V XXXX/XX a
č.V XXXX/XXXX, podali fyzické osoby. Zároveň chce poukázať, že na základe GP a verejných listín,
pani X. vykonala zápis do KN pod č. Z XX/XXXX, takže je absurdné, keď v roku XXXX GP zapísala

a v roku XXXX v inej veci GP pre toho istého žiadateľa zapísať nemohla. Poukázal na vyjadrenie T..
Y., že keďže má osobitnú zodpovednosť, tak sa pri rozhodovaní nemôže vyhovárať na pokyn niekoho
iného ako má rozhodnúť, takže nerozumie, prečo teraz stojí pred súdom a prečo bol obvinený. Na otázky
prokurátora obžalovaný uviedol, že bol oboznámený s obsahom spisov č. V XXXX/XX, č. V XXXX/XXXX
a č. Z XXX/XXXX, vyžiadal si ich ako riaditeľ SK. Ako riaditeľ bol povinný dohliadať na chod SK, robil

si prehľad všetkých spisov za 10 rokov, vedené v programe A., v ktorých boli prerušené konania po
lehote na rozhodnutie a dostal sa tak aj k týmto spisom. Tiež dôvodom, pre ktorý si spisy vyžiadal bolo
rozhodnutie KS Z., ktorý v troch konaniach zrušil rozhodnutie SK, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad.
T.. Y. nedal úlohu ako rozhodnúť o povolení vkladu, ale ju len usmernil v poznámke k úlohe potom,
ako bol dva krát o to požiadaný T.. Y.. N.. L. nie je jeho priateľ, spoznal ho ešte, keď bol prednostom

OÚ O. a lepšie ho spoznal, keď ho požiadal ako riaditeľa o stretnutie a informoval ho o nečinnosti
správy katastra. Bolo to začiatkom v roku XXXX. N.. L. iba poukázal na nečinnosť, nepodal oficiálnu
sťažnosť, komunikovali spolu ústne. Ich vzťah bol vlastne oficiálny, ako keby niekoho stretol a bol by
dotazovaný, prečo ako riaditeľ nejakého úradu nekoná. Vo februári XXXX mu napr. volal aj pán Z., ktorý
tiež poukazoval na nečinnosť, ale jemu povedal, že vo veci koná súd, kontaktovali ho ako riaditeľa aj

iné osoby. Pokiaľ ide o telefonáty s pánom L., v niektorých prípadoch nesúhlasil s jeho názormi a on
sa ho snažil presvedčiť, že tie jeho názory sú správne, jednalo sa napr. o zápis vlastníckeho práva
PD Z., zápis GP, rozprávali o pracovných veciach. Mal vedomosť o 3 rozhodnutiach súdu, ktorými
boli zrušené rozhodnutia o zamietnutí návrhov na vklad a k týmto rozhodnutiam aj zadal konkrétne
úlohy. Nemá vedomosť o výsledku vkladových konaní, kde bol jedným z účastníkov PD Z. a týkali sa

pozemkov namietaných D. O., ktoré skončili tak, že boli účastníci konania v celom rozsahu neúspešný
a ku vkladu nedošlo. Nespochybňuje, že došlo ku konaniu pod bodom 3, ale vtedy nebol v práci a keďže
tam nebol, tak sa nechce vyjadrovať ku konkrétnym veciam pod bodom 3 obžaloby, ale myslí si, že
kľúče sl. Y. odovzdané boli, pečiatky však boli odložené v trezore. Prednosta ho stiahol z dovolenky,že budú túto situáciu riešiť a napriek tomu neprišiel a ani mu nevysvetlil dôvod, prečo neprišiel. Na
pracovisko sa vrátil z dovolenky asi XX. alebo XX. 8. XXXX. Potom ako sa vrátil z dovolenky, p. Y. mala
svoje pracovisko, pečiatky nemala lebo nevkladovala, ale robila nejaké pomocné práce. Nemala prístup

k počítačovým programom ku vkladovaniu. Prístup k programu ku vkladovaniu zablokoval informatik
na jeho pokyn. Svojim postupom sa snažil iba o to, aby bol dodržiavaný organizačný poriadok. Nebol
viazaný rozhodnutiami nadriadeného služobného úradu ohľadom otázok služobného pomeru pani Y.,
nakoľko X.X.XXXX obdŕžala pani Y. doklad o ukončení štátnozamestnaneckému pomeru ku dňu XX.X.
XXXX Prednosta s ním nekomunikoval ako ide zabezpečiť chod SK a ako si pamätá tak XX.X XXXX

mal dovolenku, a pretože v nedeľu chodil do práce, nakoľko robil štatistické vyhodnotenie nejakej úlohy,
dostal mailom informáciu, že pani Y. je od XX.X.XXXX opäť zamestnancom SK a nevie na základe čoho,
keď platil organizačný poriadok SK. Nebol oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy a ani dať výpoveď a
ani inak ukončiť pracovný pomer. Žiadnu služobnú zmluvu nevidel, podal výhrady prednostovi W. ZA,
pretože ako riaditeľ prednostovi nepredložil žiaden návrh, aby pani Y. bola opäť v práci. Prednostom W.
bol potrestaný, zobral mu osobný príplatok, voči čomu sa odvolal a na ktoré do dnešného dňa nedostal

odpoveď. Na vedúceho úradu podal sťažnosť a jeho sťažnosť bola vyhodnotená ako opodstatnená,
takže nemal plniť príkaz prednostu, ktorý mu bol daný cez sms. Na otázku obhajcu uviedol, že nikdy
sa nevyhrážal a nenapísal ani list pani Y. alebo pani X., v ktorom by ich upozorňoval na možnosť dania
výpovede alebo iného okamžitého ukončenia služobného pomeru a ako poznal prednostu jeho návrhy
ignoroval.

Svedkyňa poškodená Y.. I. Y. vypovedala, že na SK začala pracovať od X.X.XXXX. Niekedy v septembri
XXXX získala osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhoch na vklad. Dňa X.X.XXXX bol do
funkcie riaditeľa SK menovaný obžalovaný. Po predchodkyni prevzala spisovú agendu, pričom medzi
prevzatými vecami boli aj spisy č.V XXXX/XX a č. V XXXX/XXXX, v ktorých bolo potrebné konať.

Jednalo sa o konania, ktoré neboli ukončené od roku XXXX-XXXX, pričom v označených veciach bol
jedným z účastníkov konania PD Z. a už z predchádzajúcej činnosti na katastri vedela, že existovali
nejaké pochybnosti ohľadom vlastníckeho práva tohto subjektu. Vo veciach č. V XXXX/XX a č. V
XXXX/XXXX bol predchádzajúci stav taký, že v oboch veciach bol povolený vklad vlastníckeho práva,
proti týmto rozhodnutiam o povolení vkladu prokuratúra podala protesty, ktorým SK nevyhovela, o

protestoch rozhodoval W. ktorý protestom vyhovel a následne si nie je istá, či to bolo v týchto konaniach,
ale rozhodoval aj E. SR, ktorý tieto rozhodnutia KÚ potvrdil. V obdobných prípadoch rozhodoval NS
SR, ktorý tiež potvrdil rozhodnutie D. SR a tiež W.. Vo veciach bolo preto treba rozhodnúť, kde SK
vydala rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad, proti ktorému sa účastníci odvolali a rozhodoval W.
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad zrušil, vrátil vec na nové konanie s tým, že nevyslovil právny

názor, ako má SK vo veciach rozhodnúť. Rozhodnutie bolo vlastne zrušené z dôvodu procesných
pochybení a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Následne oba administratívne spisy prevzala
s tým, že keďže ani KS nevyslovil právny názor na posúdenie týchto vecí, dospela k názoru, že v
predmetných veciach je dôvod na prerušenie konania, z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky a tak
rozhodla, že konania boli prerušené do právoplatného rozhodnutia reštitučných konaní k predmetným

nehnuteľnostiam. Toto rozhodnutie vydala aj preto, že v tom čase už existovali na SK žiadosti o
identifikácie parciel od C. NO a tiež sa jej zdá, že od subjektu Z., a tieto sa týkali aj dotknutých
nehnuteľností. Keď rozhodnutia o prerušení konania v týchto veciach boli doručené účastníkom, tak
obžalovaný jej začal ukladať pokyny, aby vo veci rozhodla v súlade s rozsudkom KS ZA, ktorými
boli zrušené rozhodnutia SK o zamietnutí návrhu na vklad. Snažila sa obžalovanému vysvetliť, že

rozhodnutia o prerušení konania sú naďalej platné a medzi nimi vznikol konflikt, ohľadom určitých
rozhodnutí pozemkového úradu, či sú platné alebo nie. Pokiaľ sa zmieňovala, že obžalovaný jej začal
ukladať pokyny, jednalo sa o písomné pokyny, zasielané mailom, ale väčšinou písomne uložené pokyny,
ktoré osobne prevzala. Všetky pokyny, ktoré dostala od obžalovaného sa nachádzajú v spise. V
niektorých bolo aj upozornenie na porušenie prac. disciplíny a tiež odkazy na zákon o štátnej službe.

Začala sa obávať o svoje zamestnanie, keďže obžalovaný jej párkrát ústne a myslí si, že aj písomne
uviedol, že v týchto veciach koná účelovo a zaujato, a tak ho ústne a potom aj písomne požiadala, aby
jej tieto veci odobral a pridelil ich na rozhodnutie inej osobe, alebo aby si sám urobil skúšky osobitnej
odbornej spôsobilosti a rozhodol vo veci podľa svojho svedomia, sám. Niekedy v apríli v roku XXXX sa
uskutočnilo výberové konanie na pozíciu vedúcej oddelenia zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam,

ktoré úspešne absolvovala, bola jediným úspešným uchádzačom. Asi 4. alebo 5. mája XXXX prevzala
menovací dekrét, ktorý predložila obžalovanému, ktorý jej asi ešte v ten deň alebo na to zaslal mail,
v ktorom jej zakázal vykonávať funkciu pod hrozbou porušenia pracovnej disciplíny, že nesúhlasí s jej
vymenovaním. Upozornila na to W., ktorý vo veci začal konať a až niekedy po mesiaci alebo mesiaci apol jej bolo umožnené túto funkciu vykonávať. Ešte v období, ako sa riešili tieto veci, riaditeľ jej koncom
júna uložil ďalší písomný pokyn, aby v predmetných dvoch konaniach rozhodla, keďže ho viac krát
vyzvala, aby sa vyjadril, aké rozhodnutia má vydať, tak v tomto pokyne z júna ju usmernil, aby rozhodla

o povolení vkladu. V tom čase sa však riešila sťažnosť podaná voči jej osobe, niektorým z účastníkov
v týchto dvoch konaniach a oba spisy, aspoň si myslí sa nachádzali na KÚ ZA. Potom medzi ňou a
obžalovaným vznikol konflikt s tým, že mu oznámila, že nemôže rozhodovať bez originálu spisových
materiálov, všetko je to zachytené v mailovej komunikácii. Keď tieto spisy boli vrátene na SK obžalovaný
jej dal pokyn, aby v konaniach rozhodla tak, ako ju usmernil, a zadal jej aj termín na vykonanie tejto

úlohy, ale keďže už vykonávala v tom období funkciu vedúcej a tiež bolo dovolenkové obdobie, bola
pracovne vyťažená, a tak nestíhala na tento pokyn reagovať a s obžalovaným sa dohodli, že jej dá
nový termín, ktorý bol do XX.X.XXXX. Plnenie tejto úlohy si nechávala na poslednú chvíľu, pretože
chcela postupovať v súlade so zákonom a nadriadeného upozorniť, že sa jedná o nezákonný postup
z jeho strany, ale k tomuto sa už nedostala, pretože pred týmto termínom bola odvolaná z funkcie
vedúcej a bol s ňou ukončený štátnozamestnanecký pomer. Na XX.X.XXXX mala naplánovanú služobnú

cestu na W., kde si chcela doriešiť pracovné záväzky a vyriešiť nejaké postupy v niektorých konaniach.
Na tejto pracovnej ceste na KÚ ZA bol s ňou dňa XX.X.XXXX opäť uzavretý štátnozamestnanecký
pomer na funkciu odborný radca s osobitnou spôsobilosťou rozhodovať o návrhoch na vklad. Túto
pozíciu aj napriek problémom, ktoré mala s riaditeľom prijala len z toho dôvodu, že nemala žiadne iné
zamestnanie. Po príchode na pracovisko, prvý pracovný deň, v pondelok služobnú zmluvu predložila

N.. T., ktorá bola zástupkyňa riaditeľa, obžalovaného, pretože obžalovaný v tom čase čerpal dovolenku.
Požiadala o vytvorenie prac. podmienok, na čo zástupkyňa telefonicky kontaktovala obžalovaného, ktorý
sa do telefónu vyjadril, že nesúhlasí, aby na SK pracovala a že má sedieť na chodbe. O tomto opäť
informovala služobný úrad, ktorý začal vec riešiť a dva krát požiadala o vytvorenie prac. podmienok,
keď sa vrátil obžalovaný z dovolenky, na čo nedostala žiadnu reakciu, a keby jej kolegyne neumožnili,

aby sedela u nich v kancelárii, tak by asi sedela na chodbe a nič by nerobila. Prac. podmienky
jej boli vytvorené asi až po 2 týždňoch, začala vykonávať svoju prácu. Medzi tým opäť prišla na ňu
nejaká sťažnosť v týchto dvoch konaniach, ktorú riešil W. a vyhodnotil ju ako opodstatnenú v tej časti,
že SK nerozhodla v zák. lehote 30 dní, pričom spôsob akým rozhodla W. nebol riešený. Z riešenia
sťažnosti prišiel protokol obžalovanému, z ktorého vlastne vyplynulo, aby prijal opatrenia, aby sa na SK

zachovala podľa zákona 30 dňová lehota. Na to jej obžalovaný opäť uložil pokyn, aby konala v týchto
veciach a predložil jej výsledky prešetrenia sťažnosti, na čo ho upovedomila, že sa jedná o odstránenie
nedostatkov do budúcna a nie, aby rozhodla určitým spôsobom. Myslí si, že to bolo v októbri, keď
obžalovaný predložil svoje vyjadrenie, nevie už či to bolo mailom alebo osobne, ale toto vyjadrenie je
súčasťou spisu. Obrátila sa na E. SR s tým, že jej neboli vytvorené prac. podmienky na pracovisku

a tiež, že bola nútená rozhodovať o návrhu na vklad určitým spôsobom, na čo jej prišla odpoveď, že
oni nie sú bezprostredne nadriadenými SK a nie je v ich kompetencii riešiť tieto veci a aby sa obrátila
na KÚ ZA. Obrátila sa preto na W.A so sťažnosťou na správanie sa obžalovaného voči jej osobe a
nakoniec koncom decembra jej prišiel výsledok o prešetrení sťažností v časti ako opodstatnená a v
časti sa ňou nezaoberali. Výsledok šetrenia je založený vo vyšetrovacom spise. V decembri XXXX bola

vykonaná na SK O. kontrola zo strany E. SR, ktorej predmetom bolo rozhodovanie o vkladoch a zápisoch
listín, súvisiacich s konaniami, kde účastníkom konania bol Z. PD. Po vykonaní tejto kontroly požiadala
obžalovaného, aby jej oznámil výsledok kontroly, čo odmietol a s výsledkom kontroly sa oboznámila
až potom, ako bol odvolaný z funkcie riaditeľa. Nevie kto dal podnet na vykonanie tejto kontroly. Čo
sa týka výsledku kontroly vo vzťahu ku konaniam, ktoré sú predmetom obžaloby tak E. SR žiadne

pochybenia z jej strany nezistil. Správanie sa obžalovaného vo vzťahu k jej osobe bolo skutočne ťažké
psychicky zvládnuť, jeho konanie považovala za porušovanie ľudskej dôstojnosti vo vzťahu k výrokom
na jej osobu a tiež aj ako sa zachoval potom, ako bola vymenovaná do funkcie a ako sa späť vrátila na
pracovisko po uzatvorení štátnozamestnaneckého pomeru, kedy sa vyjadril, že má ostať na chodbe. Na
doplňujúce otázky prokurátora poškodená uviedla, že pokiaľ žiadala od obžalovaného, aby jej povedal

akým spôsobom má v dotknutých veciach rozhodnúť, bolo tomu tak preto, že aj napriek jej vyjadreniam
stále žiadal, aby vo veci rozhodla s poukazom na rozhodnutia W., pričom v týchto rozhodnutiach nebol
vyslovenýžiadnyprávnynázor,akomávtýchtoveciachrozhodnúť,atakchcelavedieť,akosionvykladá
rozhodnutia KS, v čom vidí, ako má podľa nich vo veci rozhodnúť, preto že v týchto rozhodnutiach pokyn
nevidela. Pokiaľ ide o reakciu na jej žiadosť, aby jej boli spisy odňaté, obžalovaný nijako nereagoval, až

v písomnom vyjadrení z októbra XXXX sa vyjadril v tom zmysle, že je to výsmech štátneho zamestnanca,
keď žiada o odňatie spisu. O prerušení konaní rozhodla z dôvodu, že nie je ukončená reštitúcia, mala
o tom vedomosť z rozsiahleho spis. materiálu a tiež postupne na úrad prichádzali listiny od urbáru, kde
predkladali rôzne rozsudky viacerých súdov, tiež nález z ÚS SR, ktorý bol priložený a tiež niektorépodklady jej doručil aj obžalovaný a tiež tam boli aj žiadosti o identifikáciu, o ktorých sa už zmieňovala.
V iných konaniach sa nestretla s tým, žeby zo strany obžalovaného boli ukladané takéto pokyny vo
vzťahu k jej osobe. Nejaké pokyny od obžalovaného dostala síce v iných veciach, súviseli predovšetkým

s nedodržaním lehoty na rozhodnutie, čo však súviselo s tým, že som nemohla vykonávať svoju prácu
a potom v týchto veciach bola zákonná lehota porušená. Tieto pokyny obžalovaného plnila, ale neboli
to pokyny tak intenzívne, ako v týchto dvoch veciach. Keď sa vrátila späť na pracovisko po ukončení
štátnozamestnaneckého pomeru, tak mohla rozhodovať, len v konaniach, ktoré jej pridelil obžalovaný.
Za celého pôsobenia na SK sa stretla ešte len s jedným prípadom, kedy zo strany obžalovaného boli

ukladané pokyny ako vo veci postupovať, a tiež to súviselo so subjektom Z. a išlo vlastne o kolegyňu
pani X., ktorá tiež v tomto konaní vystupuje ako svedok. S inými prípadmi sa nestretla, resp. nemá
vedomosť. Nevie o žiadnom internom predpise, ktorý by upravoval postup v prerušených konaniach. V
čase ako rozhodovala o prerušení konaní vo veciach č. V XXXX/XX a č. V XXXX/XXXX mala vedomosť
o troch právoplatne skončených reštitučných konaniach, ktoré boli vydané k uplatnenému reštitučnému
nároku a súviseli aj s časťou nehnuteľností, ktoré sú súčasťou týchto konaní. Z týchto rozhodnutí však

nebolo zrejmé o ktorú časť vydaných nehnuteľností sa jednalo, išlo o pozemnoknižný stav bez GP, a
preto nebolo zrejmé, ktorá časť tohto pozemku bola vydaná a o ktorej sa ešte nerozhodlo. Pokiaľ ide
o osobu N.. L. nepozná ho osobne, pár krát ho stretla, keď pracovala na SK, nevedela však, že sa
jedná o N.. L., až kým jej to nebolo povedané. Na otázku obhajoby uviedla, že trestné oznámenie podala
preto, že konanie obžalovaného pociťovala ako nátlak, ako má vo veci rozhodnúť, obávala sa straty

zamestnania. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia o prerušení konania zo dňa XX.X.XXXX je pravdou,
že v odôvodnení nie je citované žiadne číslo spisu, v ktorom by rozhodoval C. ohľadom reštitúcii. Čo
sa týka zákazu vykonávania funkcie, jednalo sa o mailové podanie od obžalovaného, bolo to niekedy
potom, ako mu predložila menovanie do funkcie. Obavu o stratu zamestnania mala aj po tom, ako jej
uplynula skúšobná doba, a to aj vzhľadom na to, že bola dočasne v štátnej službe a bolo jej naznačené,

že je nejaká iniciatíva, že namiesto nej obžalovaný má záujem, aby pracovala nejaká iná osoba, ale aj
z celkovej situácie aká bola.

Svedkyňa poškodená Y. X., vypovedala, že je zamestnancom SK O. asi od roku XXXX, spis č. Z
XXX/XXXX sa ku nej ako zapisovateľke dostal štandardným spôsobom z podateľne. Išlo o záznamovú

listinu, na zápis mala 60 dní, v tom čase bola jej nadriadená Y.. Keďže sa jednalo o sporné katastrálne
územie, predmetnú listinu ukázala Y., ktorá si listinu nechala u seba s tým, že ju so sebou zoberie do
Z. na posúdenie. Už si nepamätá, ako to potom presne predbehlo, len jej Y. oznámila, že listinu už
nemá, že ju má u seba obžalovaný. Potom keď sa vrátila z dovolenky dostala od obžalovaného mail
v znení, že v 36. týždni mu má predložiť vyjadrenie k listine. Ďalej sí presne nepamätá čo sa dialo,

je tomu už dlhšie a nechce klamať. Po nahliadnutí do korešpondencie medzi ňou a obžalovaným sa
vyjadrila, že na čl. 220 je mail, ktorý jej bol zaslaný, a na základe neho vyzvala PD Z. na doplnenie
návrhu a konanie v tejto veci prerušila. O tomto postupe vyrozumela obžalovaného, ako to vyplýva
z čl. 221-222. Potom bola obžalovaným vyzvaná, aby mu vysvetlila prečo v tomto prípade prerušila
konanie, celú komunikáciu predložila policajtom. Na SK je veľa listín, kde je prerušené konanie, ale

musela obžalovanému zdôvodňovať práve túto jednu konkrétnu listinu, na iné si nepamätá. Čo sa dialo
ďalej si už nepamätá, predložila písomnú komunikáciu a je rada, že na to všetko čo bolo, zabudla. Spis
Z XXX/XXXX obsahoval pokiaľ si dobre pamätá návrh na zápis, ktorého prílohou bol GP, L. protokol č.
XXX a myslí si, že overené kópie rozhodnutia súdov, spis ale dávno nevidela. Okrem tejto veci na SK
bola typovo obdobná vec, podaná ešte pred nástupom obžalovaného, navrhovateľom bol asi Z., konanie

prerušila, ale keď nastúpil obžalovaný do funkcie, tak si ju zavolal do kancelárie, na toto prerušené
konanie sa jej pýtal, vysvetlil jej, že táto listina sa dá zapísať, a potom túto listinu zapísala. Zapísala
ju hneď na druhý deň, pretože si ju obžalovaný na druhý deň opäť zavolal, že čo špekuluje, keď už
súhlasila, že ju mala zapísať hneď toho dňa a ako si ju takto dal opäť zavolať, tak si sadla a tú listinu hneď
zapísala. Obžalovaný jej nikdy nepovedal, ani medzi štyrmi očami, že ak nevykoná záznam listiny, že

ju prepustí, to jej nikdy v živote nepovedal, on ju len upozornil na porušenie prac. disciplíny a odvolával
sa na zákon o štátnej službe.

Svedkyňa N.. Q. T. vypovedala, že v roku XXXX pracovala na SK O. v pozícii vedúcej technického
oddelenia a v čase neprítomnosti riaditeľa ho zastupovala. Pokiaľ ide o predmetnú vec pamätám si, že

T.. Y. išla do Z. podpísať ukončenie štátnozamestnaneckého miesta a brala si aj nejaký spis. Potom T.. Y.
prišla za ňou, ako za zástupkyňou riaditeľa, nakoľko obžalovaný v tom čase čerpal dovolenku. Predložila
jej služobnú zmluvu na pracovné miesto na SK O.. Telefonicky o tom informovala obžalovaného a telefón
odovzdala T.. Y.. Pamätá si, že obžalovaný ako riaditeľ nepodával na W. žiadosť o prac. miesto a ani oprijatie zamestnanca a vyjadril sa, že nech čaká na chodbe, nakoľko je na dovolenke, ktorú ma riadne
vopred nahlásenú. Potom jej telefonoval prednosta W. aby vytvorila prac. podmienky pre T.. Y., aby jej
zbytočne nešiel plat za žiadnu prácu. Prednostu požiadala, aby jej dal nejaké usmernenie mailom, ale

nič nedostala, informovala o tom obžalovaného, kde potom už išlo o komunikáciu medzi obžalovaným
ako riaditeľom a prednostom. Pani Y. vykonávala zápisy listín na LV. Keďže bola zamestnankyňou
SK už predtým, vo štvrtok sa lúčila a v pondelok nastúpila, tak sa vrátila do pôvodnej kancelárie na
pôvodné miesto, kde mala k dispozícii počítač, na ktorom mala prístup k informáciám katastra, listom
vlastníctva, ale nemala prístup k počítaču ako vkladárka. Tiež nemala k dispozícii pečiatky a nemala ani

kľúče od kancelárie. Potom keď prišiel z dovolenky obžalovaný, už sa tomu nevenovala, nebolo to v jej
kompetencii.Čosatýka vzťahuY.aobžalovanéhopovedalaby,žeichvzťahyboliintenzívnejšie,nakoľko
riešili problémové veci. Tým myslí veci, týkajúce sa „nášho“ katastrálneho územia C., je to už dlhšie
trvajúci problém, už od roku asi XXXX-XXXX spočívajúci v rámci nepresne definovaného reštitučného
rozhodnutia. Tie reštitučné rozhodnutia boli vlastne problémové medzi D. O. a PD Z.. Nevie posúdiť,
či obžalovaný mal nejaký iný záujem, iba vie že študoval zákony a snažil sa veci riešiť. Obžalovaného

vnímala viac ako riadiaceho pracovníka ako zaujatého.

Svedok H. L. vypovedal, že osobne ako predseda družstva Z. bol rád, keď obžalovaný bol menovaný
za riaditeľa SK O.. Poznal ho ešte z obdobia, keď bol členom správnej rady E. práce v O. a obžalovaný
bol prednostom C. úradu O.. Z predchádzajúcej činnosti vedel, že obžalovaný je osobou principiálnou,

zásadovou, ktorá si váži právne predpisy. Veril tomu, že za jeho pôsobenia na SK O. dôjde k zlepšeniu
práce, nakoľko dovtedy to bola správa katastrofy a nie správa katastra. Pokiaľ ide o návrhy na vklad
vlastníckeho práva v danej veci, ktoré súvisia s predmetom obžaloby, tieto návrhy na vklad predkladali
fyzické osoby a nie ŹN., poľnohospodárske družstvo. PD Z. a fyzické osoby, ktoré boli účastníkmi
dotknutých kúpnych zmlúv ho splnomocnili, aby ich zastupoval v katastrálnych konaniach, vrátane

odvolacích konaní. Keďže tieto osoby zastupoval, mal dokonalý prehľad o stave a predmete týchto
konaní a riešil problémy súvisiace aj s týmito vkladmi, a to tak s predchodcami obžalovaného, ako aj s
obžalovaným. Keďže zastupoval aj ďalších osemnásť osôb, tak tieto osoby sa dotazovali, ako sa rieši
problém v súvislosti so sťažnosťami, ktoré podali na postup zamestnancov SK a tieto veci vlastne riešil aj
s obžalovaným ako riaditeľom, a to tak písomne ako aj telefonicky a neraz voči nemu vystúpil aj kriticky,

pretože na SK sa nič nemenilo. Medzi nimi bol čisto pracovný vzťah, nejednalo sa o priateľský vzťah a
neskôr sa dozvedel, že obžalovaný je obviňovaný z toho, že je na strane družstva a začal ho ľutovať ako
človeka, ale nie ako priateľa. S obžalovaným bol v telefonickom kontakte. Telefonicky riešili rôzne veci,
aj keď za ním prišli iné fyzické osoby, ako za predsedom družstva, že mali problémy s nejakými listinami
zo SK, veľa krát sa stalo, že osobne zavolal riaditeľovi a tiež sa snažil obžalovaného psychicky podržať.

Svedok Y.. T. U. vypovedal, že bol vo funkcii prednostu a vedúceho služobného úradu W. úradu Z. do 1.
augusta XXXX, pričom túto funkciu zastával asi rok a pol. Keďže bol prednostom W. úradu Z., z pozície
tejto funkcie riešil viaceré sťažnosti, ktoré sa týkali nielen SK O., ale aj iných SK v pôsobnosti kraja.
Pre odstup času si preto detailne nepamätá na konkrétne veci v súvislosti so sťažnosťami podanými na

činnosť správ katastra a nespomínam si na sťažnosti vo vzťahu k SK O.. Pamätá si, že sťažnosti boli
podané obžalovaným, Y. a tiež nejaké sťažnosti podal aj svedok L., ako štatutár PD Z.. Ako prednosta
situáciu na SK O. vnímal tak, že po menovaní N.. X., ako riaditeľa SK O., riešili aj s obžalovaným bežné
pracovné otázky, ktoré sa zo začiatku netýkali sporných pozemkov v katastrálnom území C.. Od istého
okamihu však dochádzalo k tomu, že obžalovaný s ním intenzívnejšie komunikoval vo veci predmetných

sporných pozemkov a niektorých zamestnancov SK O.. V niektorých podaniach obžalovaného boli aj
námietky voči postupu zamestnankyne Y., ktorá pôsobila na SK v O. ako vkladárka a tiež isté obdobie
ako vedúca oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam. Z obsahu mailov, ktoré mu boli doručené od
obžalovaného ako prednostovi vycítil, že pôsobí na poškodenú Y. v niektorých vkladových konaniach, v
ktorých mala povinnosť konať a rozhodovať. Nevie odpovedať na otázku, že či riaditeľ správy katastra

mohol zadávať úlohy, resp. pokyny svojim zamestnancom ako majú rozhodnúť v konkrétnych veciach,
ale vo všeobecnosti si myslí, že rozhodovanie vkladára je nezávislé a neovplyvniteľné. Hmlisto má takú
vedomosť,žeobžalovanýmaldaťpokynpoškodenejY.,akomározhodnúťvkonkrétnomkonaní,ktorého
okolnosti si už nepamätá. Takúto vedomosť má z mailovej komunikácie od obžalovaného, išlo o maily
obžalovaného, ktorými sa na neho obracal ako prednostu, aby ukončil štátnozamestnanecký pomer

s poškodenou Y., jeho dôvody boli uvádzané v mailoch. Pokiaľ si pamätá, tak obžalovaný písomnou
formou žiadal, aby bol s poškodenou Y. ukončený štátnozamestnanecký pomer, pričom spochybňoval
jej odbornosť a tiež zákonnosť jej postupov v niektorých katastrálnych konaniach. Štátnozamestnanecký
pomer s ňou ukončený nebol. Má vedomosť, že takéto podnety od obžalovaného boli podané aj naE.. Obžalovaný sa snažil vyargumentovať, že ako prednosta má povinnosť rešpektovať jeho návrh v
súvislosti s ukončením štátnozamestnaneckého pomeru s poškodenou Y.. Pokiaľ ide o pani X. vo vzťahu
k nej bola obdobná situácia, ako vypovedal ohľadom vzťahu k poškodenej Y.. Obžalovaný sa takto

intenzívne, ako to bolo v prípade PD Z. na neho ako prednostu v iných prípadoch nekontaktoval. Počas
výkonu funkcie prednostu sa nestretol s tým, že by niekto z riaditeľov SK vystupoval tak intenzívne ako
obžalovaný ohľadom nejakých vkladov vlastníckeho práva. Nepamätá si, že dňa XX.X.XXXX mala byť
opäť uzatvorená služobná zmluva s poškodenou Y., ale má vedomosť o tom, že obžalovaný istú dobu
znemožňoval poškodenej vykonávať prácu vkladárky. Takúto informáciu mal z mailovej komunikácie od

poškodenejainformovalhootomajobžalovaný.Poškodenáho informovalamailom,ženemávytvorené
riadne pracovné podmienky na výkon svojich pracovných povinností a úloh a formou sms trval na tom,
aby obžalovaný ako riaditeľ poškodenej vytvoril riadne pracovné podmienky. Problémom bol, ak si dobre
pamätá, prístup do kancelárie, prístup k niektorým spisom a pracovnej technike. Vyjadril sa, že ak je
nečinný vkladár, ostáva na posúdení riaditeľa SK ako bude vo veci postupovať, môže vydať nejaké
stanovisko, ako má nečinný zamestnanec v konaní postupovať, ale nie je si istý, že či také stanovisko

je záväzné. Záleží to od konkrétnej situácie, resp. právnej argumentácie jednej a druhej strany.

Svedkyňa Y.. I. K. vypovedala, že je zamestnankyňou E. geodézie, kartografie a katastra SR, niekedy
v roku XXXX boli na úrad doručené dve sťažnosti od subjektov Z., družstvo O. a D. spolumajitelia O.,
z podnetu ktorých bola na SK v O. vykonaná kontrola. Kontrola bola vykonaná dňa XX.XX.XXXX, kde

prvý krát osobne stretla obžalovaného. Kontrola sa týkala postupov pri návrhoch na vklad ohľadom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom podaných sťažností, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené.
Na SK rozhodovala o návrhoch na vklad T.. Y., ktorá bola osobou s odbornou spôsobilosťou rozhodovať
o návrhoch na vklad, bola oprávnená konať samostatne a nikto nemohol zasahovať do jej rozhodovacej
činnosti, pokiaľ ide o prebiehajúce konania o návrhu na vklad. Predmetom kontroly bol aj zápis

geometrického plánu záznamom č. Z XXX/XXXX. Výsledkom kontroly odboru katastrálnej inšpekcie
v súvislosti s prešetrením záznamovej listiny Z XXX/XXXX bolo, že zápis geometrického plánu bez
listín preukazujúcich vlastnícke právo nie je možný. Ďalej uviedla, že e-mailovú komunikácia medzi
obžalovaným, Y.. Y. a p. X. bola doručená úradu, podania poškodených boli úradom vzaté len na
vedomie, pretože ich zamestnávateľom resp. služobným úradom bol KU Z.. Z rovnakých dôvodov

nemoholúradkonaťaniosťažnostip.Y.vsúvislostisozabezpečenímpracovnýchpodmienok.Následne
sa svedkyňa vyjadrovala k spornosti vlastníckych práv k k.ú. obce P., kde spor je už asi od roku XXXX.

Bol oboznámený rozsiahle listinné dôkazy, najmä rozsiahlu e-mailovú komunikáciu medzi medzi
obžalovaným a svedkyňami poškodenými, fotokópie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností pod sp. zn. V XXXX/XX a pod sp.zn. V XXXX/XXXX spolu príslušným obsahom spisu
U. katastra O., záznamovú listinu sp. zn. č. Z XXX/XXXX spolu s príslušným spisovým materiálom
U. katastra O., rozhodnutie U. katastra O. o prerušení konania z XX.XX.XXXX, protokol o kontrole č.
XX/XXXX E. geodézie, kartografie a katastra U. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, protesty prokurátorov
Okresnej prokuratúry B. a Okresnej prokuratúry J. W. vydané vo vzťahu k rozhodnutiam U. katastra

O., ktorým boli povolené vklady vlastníckeho práva, a to aj v dotknutých vkladových konaniach, na
to nadväzujúce rozhodnutia W. úradu v Z. o protestoch prokurátora a aj rozhodnutia W. súdu v Z.,
rozhodnutia E. geodézie, kartografie a katastra U. republiky, rozhodnutia B. súdu U. republiky, nálezy
E. súdu U. republiky dotýkajúce sa aj sporného územia a dokladujúce existenciu vlastníckych sporov
k sporným nehnuteľnostiam medzi Z., poľnohospodárske družstvo a D. spolumajiteľmi, pozemkové

spoločenstvo O., služobné interné predpisy W. úradu v Z.: služobný poriadok, pracovný poriadok,
organizačné poriadky spolu s dodatkami, výpisy z prichádzajúcich a odchádzajúcich telefonických
hovorov, prichádzajúcich a odchádzajúcich SMS a MMS, ktorých účastníkom bol obžalovaný, jednalo
sa o obdobie od XX. 1. XXXX do XX.X.XXXX, menovací dekrét T.. Y. do pozície vedúcej oddelenia a
iné listinné dôkazy.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu

o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Obžaloba subsumovala konanie obžalovaného pod nasledovné ust. Trestného zákona:
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 189 ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
závažnejším spôsobom konania,
b/ na chránenej osobe.
Podľa § 138 písm. b/, g/ h/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu po dlhší čas, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, porušením

dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej
mu podľa povinnosti.

Podľa§139ods.1písm.h/Trestnéhozákonachránenouosobousarozumieverejnýčiniteľaleboosoba,
ktorá plní povinností uložené na základe zákona.

Podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu
alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, prekročí svoju právomoc potrestá sa odňatím
slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident
Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu,
člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca
funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta,
predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo

zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá
vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti
verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej
stráže,strážeprírodyaleboosoba,ktorámáoprávneniečlenastrážeprírody,aksapodieľanaplneníúloh
spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto

úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení
tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.
Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou
republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného
štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi.

Okresný súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
ktorý v celom rozsahu odmietal vinu na súdenej trestnej činnosti, výsluchmi svedkýň poškodených Y..
I. Y., Y. X., svedkov N.. Q. T., Y.. T. U., Y.. I. K., N.. H. L. a podľa návrhu v obžalobe aj oboznámením
rozsiahleho listinného dôkazného materiálu.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
dospel v celom rozsahu k oslobodzujúcemu verdiktu s odôvodnením, že skutky, ktoré sa kládli za vinu
obžalovanému, nie sú trestným činom.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu zločin vydierania a prečin zneužívania právomoci verejného

činiteľa v pokračovacom konaní pod bodmi 1/, 2/ že obžalovaný ako riaditeľ SK O., aj keď nemal odbornú
spôsobilosťrozhodovaťonávrhochnavklad,bezzákonnéhooprávneniaopakovaneukladalpodriadenej
zamestnankyni JUDr. Y., ktorá takúto spôsobilosť mala; pokyny z ktorých bolo zrejmé, že má vydať
rozhodnutie o povolení vkladu vo veciach V XXXX/XX a V XXXX/XXXX pod hrozbou reálnej straty
zamestnania a potom, čo bola dňom 6. 5. XXXX menovaná do funkcie vedúcej oddelenia zápisov práv

k nehnuteľnostiam, zakázal jej vykonávať funkciu s tým, nedodržanie upozornenia, bude považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čim jej pod reálnou hrozbou straty zamestnania zakázal
vykonávať prácu, na ktorú bola povinná, čím sa mal dopustiť zločinu vydierania v pokračovacom konaní
a keďže tak mal konať s cieľom zaobstarať prospech pre PD Z., ktorými by boli protiprávne povolenévklady vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, zároveň sa mal dopustiť aj prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa rovnako v pokračovacom konaní.
V rámci dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný v pozícii riaditeľa U. katastra O.

písomne (konkrétne email z XX. X.XXXX, písomnosť z 3. X.XXXX a z XX.X.XXXX) ukladal úlohy
poškodenej Y.. I. Y., aby vydala rozhodnutia v nadväznosti na rozsudky KS v Z. č. XX Sp/XX/XXXX -
XX a č. 29 Sp/XX/XXXX, (ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia v dotknutých katastrálnych
veciach, v ktorých správa katastra rozhodla o zmietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva, pričom
aktuálny právny stav v týchto veciach bol taký, že poškodená Y.. I. Y. dňa XX.X.XXXX prerušila konanie,

z dôvodu riešenia predbežnej otázky) s tým, že nesplnenie úlohy bude považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Tiež bolo preukázané, že až na žiadosť poškodenej (písomnosť z XX.X.XXXX) v
znení, “ keďže ste ma upozornili, že takto nemá konať zamestnanec spôsobilý rozhodovať o návrhu na
vklad, tak Vás žiadam, v prípade, ak nevyužijete iné zákonne prostriedky, aby ste mi písomne uložili,
ako mám v sporných veciach rozhodnúť. Ide konkrétne o konania o návrhu na vklad kúpnej zmluvy
č. V XXXX/XX a V XXXX/XXXX, ktorých sa uvedená problematika dotýka ... “, obžalovaný reagoval

v znení: „ Nebudem Vám prikazovať, ako máte v sporných veciach rozhodnúť, upozornili ste ma, že
nie som oprávnený rozhodovať, preto ako riaditeľ správy katastra, Vám opakovane ukladám: vydať
rozhodnutia v nadväznosti na rozsudky KS v Z. č. XX Sp/XX/XXXX - XX a č. XX Sp/XX/XXXX“ a až
v ďalšej písomnosti z XX. 6. XXXX adresovanej poškodenej obžalovaný uvádza: “Na základe Vášho
vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX, keď ste nekonali v prerušených konaniach (úloha zo dňa XX.XX.XXXX,

opakovane zo dňa XX.XX.XXXX), žiadate riaditeľa SK aby Vám presne uviedol aké rozhodnutia máte
vydať. Pri zadaní úlohy Vás usmerním, aby ste v prerušených konaniach V XXXX/XXXX a V XXXX/
XXXX vydali rozhodnutia, ktorými bude povolený vklad do KN". Pokyny až do XX. 6. XXXX neuvádzali
ako má poškodená vo veci rozhodnúť, až na žiadosť poškodenej (pričom poškodená vedela, že v
rozhodovaní je samostatná a obžalovaný nemá osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu

na vklad) obžalovaný ju usmernil, aby v prerušených konaniach vydala rozhodnutie o povolení
vkladu. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia boli preukázané aj výsluchmi obžalovaného, svedkyne
poškodenej Y.. I. Y. a tiež ostanými listinnými dôkazmi, e-mailovou komunikáciou medzi obžalovaným
a poškodenou. Uvedené konanie obžalovaného, však podľa názoru súdu nenapĺňa skutkovú podstatu
zločinu vydierania. Obžalovaný ukladal pokyny, úlohy poškodenej, aby v prerušených konaniach

rozhodla s tým, že nesplnenie úloh bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v účinnom znení, vedúci štátny
zamestnanec, môže určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie
štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny.

Podľa § 65 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v účinnom znení štátny zamestnanec môže podať
vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona,
ostatných všeobecne záväzných predpisov a služobných predpisov boli porušené. Štátny zamestnanec
podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu....

V služobnom poriadku W. úradu v Z., vydaného na podklade Z. č. XXX/XXXX Z.z. o štátnej službe v
účinnom znení ( čl. 2) je upravené, aké konanie, resp. nečinnosť treba považovať za závažné porušenie
služobnej disciplíny a aj aké právne postihy môže uplatniť služobný úrad.

Vsúladesozákonomoštátnejslužbe,oboznámenýchslužobnýchinternýchpredpisovnieriaditeľsprávy
katastra, ale služobný úrad mal vo svojej kompetencii riešiť ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru
a riaditeľ správy katastra (Organizačný poriadok Katastrálneho úradu v Žiline v znení dodatkov na čl.
41-71 zväzok III, konkrétne čl. 10, v znení dodatku č. 1) bol oprávnený podať podnet na disciplinárne
konanie, pričom disciplinárne konanie pripravuje osobný úrad KU ZA. Iba prednosta katastrálneho úradu

ako vedúci služobného úradu plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov, čo
v konečnom dôsledku znamená, že riaditeľ správy katastra ( obžalovaný) nemal dosah na ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru, a nebolo tak preukázané tvrdenie obžaloby, ... pod hrozbou reálnej
straty zamestnania, opakovane ukladal pokyny.... Samotné oznámenie obžalovaného, že on, bude
považovať konanie resp. nekonanie poškodenej, za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ešte

neznamená, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, za týmto účelom sú zriadené disciplinárne
komisie.V tomto smere súd nespochybňuje, že iba zamestnanec s odbornou spôsobilosťou má oprávnenie
rozhodovať o návrhu na vklad vlastníckeho práva a vo svojej rozhodovacej činnosti je samostatný, iba
on zodpovedá za svoje rozhodnutia, tak tomu bolo aj v tomto konkrétnom prípade. Súd neospravedlňuje

konanie obžalovaného, ktorý podľa názoru súdu prekročil svoje kompetencie tým, že usmerňoval
poškodenú, aké rozhodnutie má vydať, jeho konanie však podľa názoru súdu nenapĺňa znaky skutkovej
podstaty zločinu vydierania, ale sa jedná o porušenie práv štátneho zamestnanca ( § 65 Zákona o štátnej
službe), ktorých riešenie bolo v kompetencii služobného úradu. Okresný súd tak uzatvára, že poškodená
sanemaladôvodobávaťstratyzamestnania,pretožerozhodovanieotomnebolovkompetenciiriaditeľa,

teda obžalovaného, pričom obžalovaný ani stratou zamestnania nehrozil poškodenej, opakovane
uviedol, že nesplnenie úlohy bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a takáto hrozba
obžalovaného nemá povahu inej ťažkej ujmy, teda obligatórneho znaku skutkovej podstaty zločinu
vydierania, a preto jeho konanie nemožno podriadiť pod žalovanú skutkovú podstatu zločinu vydierania.
Uvedenému záveru, že obžalovaný nemal vplyv na rozhodovanie o štátnozamestnaneckých vzťahov v
konečnom dôsledku svedčí, že poškodená potom ako jej boli ukladané úlohy obžalovaným, napriek jeho

výhradám, ktoré opakovanými e-mailami oznamoval prednostovi služobného úradu, poškodená bola ku
dňa X. X. XXXX menovaná do funkcie vedúcej oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam U. katastra
O. a dňa XX.X.XXXX s ňou bola uzatvorená služobná zmluva, čo iba posilňuje záver, že riešenie otázok
štátnozamestnaneckého pomeru bolo výlučne v kompetencii služobného úradu a nie obžalovaného.
Zároveň súd z rovnakých dôvodov, dospel k záveru, že ani konanie pod bodom 2/ nenapĺňa skutkovú

podstatu zločinu vydierania, keďže obžalovaný zakazoval poškodenej vykonávať funkciu vedúcej
oddelenia s tým, že nedodržanie tohto upozornenia by považoval za závažné porušenie pracovnej
disciplíny t. j. v kontexte § 47 písm. h/, 51 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov,
aj v tomto prípade nebolo preukázané tvrdenie v obžalobe, že išlo o hrozbu reálnej straty zamestnania, z
dôvodov na ktoré už súd poukázal v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, obžalovaný

nemal vplyv na rozhodovanie o štátnozamestnaneckých vzťahov, a ani v tomto prípade tým, že uviedol,
že nedodržanie upozornenia by považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, týmto konaním
nebol naplnený pojmový znak skutkovej podstaty zločinu vydierania, a to hrozba inej ťažkej ujmy.
Pod hrozbou ťažkej ujmy treba považovať také konanie páchateľa, ktoré môže viesť k ujme napr. na cti,
dobrej povesti, v rodinnom živote za situácie, kedy sa ujma ako ťažká javí objektívne a kedy poškodený

ju tiež ako ťažkú ujmu pociťuje, v danom prípade poškodená je osobou s právnym vzdelaním a musela
tak vedieť, že iba prednosta katastrálneho úradu ako vedúci služobného úradu plní úlohy spojené s
uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov. Obžalovaný v danom prípade poškodenej hrozil, že
nesplnenie ním uloženej úlohy pod bodom 1/ a porušenie zákazu pod bodom 2/ bude on považovať za
závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom podľa názoru súdu takáto hrozba nemala povahu ťažkej

ujmy, poškodená mala zákonné prostriedky § 65 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v účinnom
znení podať sťažnosť, že boli porušené jej práva podľa tohto zákona. V tomto smere súd poukazuje aj na
princíp ultimaratio; trestné právo možno použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy
zo súkromnoprávnych, pracovnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec. Trestné právo
má byť najkrajnejším prostriedkom k postihu typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva (zásada

subsidiarity trestnej represie). V tomto prípade je súd presvedčený o tom, že v danom prípade došlo k
neoprávnenému konaniu obžalovaného, a to bez ohľadu na to, čo obžalovaného k jeho konaniu viedlo
(súd všetky tieto jeho vyjadrenia posúdil len ako jeho obranu), nebol oprávnený ukladať poškodenej,
osobe s odbornou spôsobilosťou rozhodovať o návrhoch na vklad úlohy, ako má rozhodnúť o návrhoch
na vklad v konkrétnych veciach, išlo z jeho strany o prekročenie jeho právomoci, ako riaditeľa správy

katastra, ktoré riešenie však bolo podľa názoru súdu v kompetencii služobného úradu.

V prípade právnej kvalifikácie skutkov 1/-4/ ako prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa,
nebol rovnako preukázaný obligatórny znak skutkovej podstaty súdeného prečinu, obžalovaný v
pozícii verejného činiteľa síce podľa názoru súdu popísaným konaním pod bodmi 1-4/ prekročil

svoje právomoci, avšak nebolo preukázané, že tak konal s cieľom inému zaobstarať neoprávnený
prospech, tomto prípade zaobstarať prospech pre Z., poľnohospodárke družstvo. V tomto smere
nebol produkovaný žiaden priamy a ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by toto tvrdenie
obžaloby preukazovalo. Obžaloba bola v tejto časti skôr postavená iba na predpokladoch a
dohadoch vychádzajúcich z intenzívneho telefonického kontaktu medzi obžalovaným a predsedom

Z., poľnohospodárke družstvo, pričom nebol známy ich obsah. Svedok N.. H. L. (predseda
poľnohospodárskeho družstva) a obžalovaný jednoznačne tieto tvrdenia v obžalobe odmietli, svedok
N.. L. nepopieral, že bol v telefonickom kontakte s obžalovaným, obsah telefonátov však podľa jeho
vyjadrenia ako aj vyjadrenia obžalovaného bol však zameraný na riešenie rôznych problémov, s ktorýmisa obracal na obžalovaného ako riaditeľa správy katastra. Obžalovaný preukázateľne uložil poškodenej
úlohu ako má rozhodnúť v konkrétnych veciach o návrhu na vklad vlastníckeho práva, súd podotýka,
že túto úlohu obžalovaný uložil až potom, ako ho poškodená požiadala, aby jej uviedol, ako má vo

veci rozhodnúť (vyplynulo to tak z e-mailovej komunikácie, ako aj z výpovedí tak obžalovaného ako
aj poškodenej), pričom predchádzajúca úloha znela všeobecne, aby poškodená rozhodla v zmysle
konkrétnych rozhodnutí súdov. Keďže pokyny až do XX. 6. XXXX neuvádzali ako má poškodená
vo veci rozhodnúť, až na žiadosť poškodenej obžalovaný ju usmernil, aby v prerušených konaniach
vydala rozhodnutie o povolení vkladu, aj táto okolnosť vnáša pochybnosť, či obžalovaný konal s cieľom

zaobstarať neoprávnený prospech pre Z., poľnohospodárke družstvo. Obžalovaný sa bránil, že sa
nestotožnil s prerušením konania, považoval to za nečinnosť úradu a chcel, aby sa vo veci rozhodlo
s tým, že proti rozhodnutiu je vždy možnosť podania opravných prostriedkov. Na základe uvedeného,
v zmysle zásady in dubioproreo, táto pochybnosť bola vyhodnotená v prospech obžalovaného a
súd tak nemal preukázané naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty súdeného
prečinu. Vzhľadom k záveru, k akému súd na základe vyhodnotenia dôkazného stavu dospel, keďže

neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa,
súd sa ďalej s hodnotením skutkových okolností popísanými v obžalobe najmä pod bodmi 3/-4/ v
odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal, nakoľko to nepovažoval za potrebné, keďže aj vo vzťahu
k týmto skutkom nebolo preukázané, že obžalovaný aj v bodoch 3/ - 4/ konal s cieľom inému (Z.,
poľnohospodárske družstvo) zaobstarať neoprávnený prospech.

Na základe uvedeného súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil s odôvodnením, že ani jeden zo
súdených skutkov, nie je trestným činom a vzhľadom na odstup času neprichádza do úvahy ani iné
rozhodnutie súdu.

Poškodené si škodu v rámci trestného konania neuplatnili, takže súd o nároku na náhradu škody ani

nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§
308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.