Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eliška Har Tzvi
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/88/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618200627
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8618200627.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci manželky I.. Y. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom,
Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti manželovi N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX
G., t. č. Y. XXXX/X, XXX XX H. - W., Q. M., právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom, advokátom,
Hlavná 50, 080 01 Prešov, o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, v danom prípade o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní manžela proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k.
5Pc/8/2018-70 zo dňa 13.3.2019 takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie konania zamieta.
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Predmet konania
1. V konaní o určenie manželského výživného sa manželka návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 120 Eur mesačne.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„ I. N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Manžel je p o v i n n ý dočasne prispievať manželke na výživu sumou 120 eur mesačne od 13.3.2019 do
budúcnosti, ktoré je povinný platiť k rukám manželky vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom výkonu
rozhodnutia vopred.
II. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 5Pc/8/2018.“
3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že manželka v súčasnosti žije v G. pri svojich rodičoch a mieni tam zostať
a žiť aj so svojimi maloletými deťmi. Manžel si voči jej osobe vyživovaciu povinnosť od odchodu zo
spoločnej domácnosti neplní, pričom vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si tento začal plniť až od
02/2019 (manžel od 12/2017 do 02/2019 neprispel na výživu maloletých detí žiadnou peňažnou sumou).
Výživu tak manželky, ako aj maloletých detí zabezpečovala výlučne manželka zo svojho rodičovského
príspevku, ako aj jej rodičia, ktorí boli nútení po materiálnej a finančnej stránke suplovať vyživovaciu
povinnosť manžela a to s poukazom na jeho dlhotrvajúci nezáujem. V tejto súvislosti je potrebnépoukázať na to, že manžel si začal plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom vo 02/2019 až
na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Z uvedeného je zrejmá skutočnosť, že zo
stranymanželaniejemožnéočakávaťdobrovoľnézačatieplneniavyživovacejpovinnostivočimanželke,
nakoľko aj plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. deťom bolo zo strany manžela začaté až na
podklade uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Je zrejmá zjavná nerovnosť medzi životnou
úrovňou manželky a životnou úrovňou manžela, kedy príjem manžela mnohonásobne prekračuje príjem
manželky a manželkin príjem činí jedine rodičovský príspevok a prídavky na deti. Rovnaká životná
úroveň manželov v tomto prípade je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením
v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Zároveň manželia majú právo na
rovnakú životnú úroveň bez ohľadu na to, aké majú zárobkové a iné možnosti a schopnosti. Táto zásada
vyplýva nepriamo i zo spôsobu určenia vyživovacej povinnosti súdom, ktorý určí rozsah vyživovacej
povinnosti tak, aby hmotná a kultúrna úroveň obidvoch manželov bola rovnaká. Vyživovacia povinnosť
medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov
(vyhlásením za mŕtveho) a zásadne trvá počas celého trvania manželstva.
4. Poukázal na ust. § 366 CMP, § 324 ods. 1 CSP, § 71 ods. 1 Zákona o rodine.
Obsah odvolania, vyjadrenia k odvolaniu
5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie manžel z dôvodov podľa § 365, ods. 1 písm. a/, b/,
d/,e/,f/,h/CSPa§62ods.1CMP.Vodvolaníuviedol,žekeďževzmysleust.§62ods.5Zákonaorodine
má výživné na mal. deti prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, je zrejmé a logické, že
nemožno určiť manželské výživné pred tým, než bude určené výživné na mal. deti, o ktorom sa naďalej
koná vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7P/11/2018. Poukázal na to, že Okresný
súd Svidník nemá právomoc konať o návrhu manželky, pretože obvyklý pobyt manželky a mal. detí je v
Q. M., pričom manželka tento obvyklý pobyt zmenila bez súhlasu manžela, teda v rozpore so zákonom.
Z tohto dôvodu prebieha na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/111/2018 konanie o návrat, kde
sa rieši aj otázka miesta obvyklého pobytu. Navrhol, aby súd prerušil konanie vedené na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 5Pc/8/2018 až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 7P/11/2018, prípadne, aby súd uznesením zastavil konanie pre nedostatok
právomoci z absencie založenia právomoci súdov Slovenskej republiky s poukazom na čl. 3 Nariadenia
Rady (ES) č. 4/2009 zo dňa 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí
a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Miestom obvyklého pobytu manžela je nepochybne
Q. M. (H.), a rovnako je nepochybné aj to, že miestom obvyklého pobytu manželky je Q. M. (H.), kde
spoločne vychovávali mal. deti a viedli spoločnú domácnosť až do momentu, kedy manželka bez súhlasu
manžela odišla do Slovenskej republiky aj s mal. deťmi, čím došlo k neoprávnenému premiestneniu
(presťahovaniu) a tým aj k zmene skutočného bydliska, kde je zrejmé, že takáto zmena je nezákonná (v
rozpore s právom), a preto na takúto zmenu nemožno prihliadať. Je tak zrejmé, že miestom obvyklého
pobytu manžela a aj manželky je Q. M. (H.), a preto o návrhu manželky o určenie vyživovacej povinnosti
medzi manželmi majú právomoc konať súdy Q. M.. Súd závažne pochybil, keď vôbec neaplikoval
relevantné ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 zo dňa 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Súd nemal nikdy
vydať napadnuté uznesenie, pretože na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky - absencia
právomoci. Z tohto dôvodu sú aj výroky napadnutého uznesenia zjavne nezákonné.
Vzhľadom na uvedené manžel navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie.
6.Kodvolaniumanželasavyjadrilamanželka.Navrhlauzneseniepotvrdiťakovecnesprávne.Vosvojom
vyjadrení poukázala na ust. čl. 3 Nariadenia Rady ES č. 4/2009, podľa ktorého právomoc súdov konať
a rozhodnúť v tejto veci je daná alternatívne, pričom jednou z možných alternatív je možnosť uvedená
pod písm. b), a teda, že je daná právomoc súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, ktorým
je v tomto prípade OS Svidník. Manžel spochybňuje právomoc OS Svidník vo veci konať a rozhodnúť z
dôvodu, že tento iracionálne uvádza, že obvyklý pobyt manželky je ešte stále v Q. M., a to v H., a teda by
právomoc súdu konať a rozhodnúť v danej veci mala patriť niektorému zo súdov v Q.. V tejto súvislosti
však manželka poukazuje na zásadnú skutočnosť, že sa v mesiaci 03/2018 natrvalo presťahovala na
územie SR, a to do G., jej trvalý pobyt je evidovaný v G. a nemá v úmysle sa do budúcna vrátiť do Q.. Je
zjavné,atospoukazomnaskutočnosť,ženavrhovateľkažijeužvyšerokavG.,žekzmenejejobvyklého
a trvalého pobytu už došlo. Rovnako odporca poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka odišla z Q.bez súhlasu odporcu. V tejto súvislosti dáva navrhovateľka do pozornosti, že táto je dospelou osobou s
plnou spôsobilosťou na právne úkony, a teda to, či sa rozhodne ostať na území Q. alebo nie závisí iba
od jej slobodného rozhodnutia a nie od súhlasu odporcu. Na základe vyššie uvedeného je nesporné,
že právomoc OS Svidník vo veci konať a rozhodnúť je daná práve s prihliadnutím na znenie čl. 3 písm.
b) nariadenia č. 4/2009, nakoľko OS Svidník je súdom podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného,
t. j. navrhovateľky. Rovnako dáva navrhovateľka do pozornosti súdu, že v podanom odvolaní odporca
žiadnym spôsobom nepoprel základné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu
bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie manžela nie je dôvodné.
Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a
výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v znení Korigenda uverejneného v
Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011, (ďalej len "Nariadenie o výživnom"), sa toto nariadenie vzťahuje
navyživovaciupovinnosťvyplývajúcuzrodinnýchvzťahov,príbuzenstva,manželstvaalebošvagrovstva.
Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej
povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého
pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o
osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má
podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec
týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá
výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa článku 14 Nariadenia o výživnom, súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie
predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto
štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského
štátu.
8. Manžel vo svojom odvolaní namieta právomoc súdov SR konať o návrhu na manželské výživné, resp.
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci manželského výživného. Tvrdí, že manželka
zmenila svoj obvyklý pobyt neoprávnene bez jeho súhlasu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že sloboda pohybu a pobytu osôb v EÚ je zaručená a je základom občianstva EÚ, ktoré sa zaviedlo
Maastrichtskou zmluvou v roku 1992. Je potrebné striktne rozlišovať medzi zmenou obvyklého pobytu u
dospelej osoby a neoprávnenou zmenou obvyklého pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča, tzn. pri
únose dieťaťa, kedy podľa čl. 10 Nariadenia Brusel II bis zostáva zachovaná právomoc súdu členského
štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt pred jeho únosom, čo však nie je predmetom konania o manželské
výživné.
9. Nariadenie o výživnom neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu. V súlade s ustálenou
judikatúrou je možné za neho považovať miesto, kde sa osoba trvale zdržiava a ktoré predstavuje
centrum jej záujmov, ktoré nie je len prechodného charakteru. V prejednávanej veci je zrejmé, že
manželka od 03/2018 sa reálne zdržiava a je prihlásená na trvalý pobyt v G., ktoré z uvedených dôvodov
predstavuje miesto jej obvyklého pobytu. Ako to vyplýva z ust. čl. 3 Nariadenia o výživnom, právomoc
súdu rozhodovať je daná kritériami uvedenými pod bodmi a/ až d/. Tieto kritériá sú rovnocenné, preto
právomoc súdu v mieste bydliska oprávneného podľa bodu b/ je v prejednávanej veci daná. Nad rámec
uvedeného odvolací súd poukazuje na ust. čl. 14 Nariadenia o výživnom, podľa ktorého je možné, aby
súd, na ktorý sa navrhovateľ obráti, nariadil neodkladné opatrenie vo veci výživného aj v prípade, ak
by sa zistilo, že právomoc konať vo veci samej má iný členský štát. Odvolacia námietka týkajúca sa
nedostatku právomoci súdov SR je nedôvodná.10. Z podaného odvolania manžela možno ďalej vyčítať jeho návrh na prerušenie predmetného konania,
a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, vedeného na Okresnom súde Svidník
podsp.zn.7P/11/2018.Pooboznámenísasodôvodnenímuplatnenéhonávrhu,považujetentoodvolací
súd za nedôvodný. Manželovi je za potrebné vytknúť absenciu uvedenia dôvodov na prerušenie konania
v zmysle ust. §§ 162 ods. 1, 164 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Manžel neustále namieta
právomoc slovenských súdov konať a rozhodovať vo veci pre obvyklý pobyt manželky na území Q. M.,
táto námietka však bola vyššie uvedeným odôvodnením vyriešená s tým, že odvolací súd ustálil obvyklý
pobyt manželky vo G.. Zadosťučineniu spravodlivosti zároveň odporuje prerušenie konania o manželské
výživné do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, ktoré svojou povahou predstavuje
zánik trvania nároku na manželské výživné. Manželka sa v súčasnosti nachádza vo finančnej tiesni, je
odkázaná na rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Životná úroveň manželov je diametrálne odlišná,
preto je potrebné prijať opatrenia na odstránenie nerovnováhy medzi manželmi, ktorá odporuje ešte
stále trvajúcemu manželstvu.
11. Keďže manželova námietka nedostatku právomoci nebola dôvodná, pričom zároveň neexistuje
žiaden iný dôvod prerušenia konania do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu manželstva,
na ktorý by odvolací súd prihliadol z úradnej povinnosti, návrh na prerušenie konania odvolací súd
zamietol.
12. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ust. § 387
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.