Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Blažena Stašíková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206383
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5917206383.4

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: Komunálna poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group,
IČO: 31595545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, proti žalovanému: M. A., nar.X.X.XXXX, trvale
evidovaný bytom I. XX, XXX XX U., v súčasnosti bytom R. XX, M. A.., R. U., o zaplatenie 3.892,79 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc na konanie v predmetnej veci a konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 30.11.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.12.2017 žalobca žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.892,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% odo dňa
26.8.2015 a trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.5.2012 uzatvorili žalobca ako poistiteľ a žalovaný ako poistník poistnú

zmluvu č. 6811653539 o povinnom zmluvnom poistení (PZP) zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla k vozidlu EČ: RK 158BM s účinnosťou od 16.5.2012. Dňa 16.1.2014
došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný. Žalobca vyplatil poškodenému z poistnej zmluvy
poistné plnenie 3.892,79 eur. Náhradu uplatňuje v súlade s ust. § 12 ods.1 písm. a/ zákona č. 381/2001
Z.z. o PZP, nakoľko žalovaný v čase vzniku poistnej udalosti bol pod vplyvom návykovej látky.

3.Na základe skutkových tvrdení žalobcu súd vo veci dňa 29.1.2018 vydal platobný rozkaz pod č.k.
10C/47/2017-27, ktorý však nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému, preto bol uznesením
zo dňa 6.4.2018 zrušený.

4.Následne súd vykonal šetrenie o pobyte žalovaného ( § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku -
CSP)azistil,žežalovanýsadlhodobozdržujenaadreseČechovská69,PříbramVIII.,Českárepublika a

to od 15.5.2017 odkedy je vedený záznam v Centrálnej evidencii obyvateľov ČR (vyjadrenie Obvodného
súdu pre Prahu 7) a doručoval žalobu na uvedenú adresu, kde žalovaný aj žalobu spolu s uznesením
obsahujúcim výzvu na vyjadrenie a listinnými dôkazmi prevzal dňa 16.5.2018. Na uvedené uznesenie
žalovaný nereagoval. Následne súd vyzval žalovaného prípisom zo dňa 22.8.2018 na vyjadrenie, či
má úmysel sa dlhodobo zdržiavať na území Českej republiky, ktorá výzva bola žalovanému doručená
spôsobompodľa§49ods.4OSŘ(platnéhovČR),očombolsúdupovedomenýdňa3.4.2019príslušným

Okresním soudem v Příbrami. Nakoľko žalovaný na výzvu nereagoval, tunajší súd vo veci na deň
13.6.2019 určil termín pojednávania. Žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil.

Podľa § 161 ods.1, 2 CSP:
1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.Podľa ustanovenia článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty
Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

5. Vzhľadom k tomu, že žalovaným je fyzická osoba síce s trvalým pobytom v Slovenskej republike,
avšak s bydliskom v inom členskom štáte Európskej únie (Česká republika), pre posudzovanie
právomoci slovenského súdu je nevyhnutné aplikovať NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, nakoľko bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne

zdržiava, a kde je jej ťažisko každodenného života a to aj keď má evidovaný trvalý pobyt na území iného
členského štátu ( rozhodnutie NS SR 4 Cdo 40/2014).

Podľa ODDIELU 3 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných , Článok
10, vo veciach poistenia sa právomoc určuje podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6

a článok 7 bod 5.

Podľa Článku 11:
1. Poistiteľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať:
a) na súdoch členského štátu, na území ktorého má bydlisko;

b) na území iného členského štátu, ak žalobu podal poistník, poistený alebo oprávnený z poistenia, na
súdoch podľa miesta bydliska žalobcu, alebo
c) ak ide o spolupoistiteľa, na súdoch členského štátu, v ktorom sa vedie konanie proti hlavnému
poistiteľovi.
2. Poistiteľ, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie

alebo inú pobočku v niektorom z členských štátov, sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto
organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky považuje za poistiteľa s bydliskom v
tomto členskom štáte.

Podľa Článku 12, pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu alebo poistenie nehnuteľného majetku,

možno poistiteľa okrem toho žalovať na súdoch podľa miesta, kde došlo k poistnej udalosti. To isté
platí, ak je hnuteľný a nehnuteľný majetok krytý rovnakou poistkou a obidva boli poškodené tou istou
udalosťou.

Podľa Článku 15, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou:

1. dojednanou po vzniku sporu;
2. ktorá umožňuje poistníkovi, poistencovi alebo oprávnenému z poistenia začať konanie na iných
súdoch ako sú uvedené v tomto oddiele;
3. dojednanou medzi poistníkom a poistiteľom, ak obaja mali v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo
obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, ak táto dohoda dáva právomoc súdom uvedeného členského

štátu aj pre prípad, že k poistnej udalosti dôjde v cudzine, za predpokladu, že takáto dohoda nie je v
rozpore s právnym poriadkom uvedeného členského štátu;
4. dojednanou s poistníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, okrem prípadov, keď je poistenie
povinné alebo sa vzťahuje na nehnuteľný majetok na území členského štátu; alebo
5. ktorá sa týka poistnej zmluvy, ktorá poisťuje jedno riziko alebo viaceré riziká uvedené v článku 16.

Podľa Článku 28,
1. Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu
a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže
založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

2. Súd preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť,
ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom čase, aby si mohol pripraviť svoju
obhajobu, alebo že sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

6.Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že tento si uplatňuje náhradu

škody titulom plnenia z poistnej zmluvy č. 6811653539 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 16.5.2012, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá poistná udalosť nastala
dňa 16.1.2014 na ul. Husova, Příbram, Česká republika. Z vyššie citovaných ustanovení právnych
predpisov je zrejmé, že žalovaného ako poistiteľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať nasúdoch členského štátu, na území ktorého má bydlisko; alebo pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za
škodu alebo poistenie nehnuteľného majetku, možno poistiteľa okrem toho žalovať na súdoch podľa
miesta, kde došlo k poistnej udalosti. V oboch prípadoch je to teda Česká republika.

7.Žalobca podal žalobu na súd v Slovenskej republike. Žalovaný, ktorý má bydlisko v Českej republike,
sa na pojednávanie dňa 13.6.2019 nedostavil, preto súd podľa Článku 28 bod 1 NARIADENIA
EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vyhlásil, že nemá právomoc na

konanie v tejto veci, nakoľko nie je možné založiť právomoc podľa Článku 15, keďže žiadna dohoda
medzi sporovými stranami o právomoci Slovenského súdu nebola tvrdená ani preukazovaná. Žalovaný
prevzal písomnosť, ktorou sa začalo konanie (žalobu, uznesenie a listinné dôkazy) dňa 16.5.2018,
teda v dostatočnom časovom predstihu pred nariadením pojednávania vo veci, teda nebolo potrebné
postupovať podľa Článku 28 bod.2.

8.S poukazom na § 9 v spojení s § 161 ods. 2 CSP súd konanie zastavil pre nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Ružomberok, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)sa týkajú procesných podmienok,
b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.