Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204116
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216204116.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: Malvarosa,

s. r. o., IČO: 47634669, Zámocká 7327/24, 811 01 Bratislava, zastúpeného: Mgr. Mgr. Michal Bezák,
advokát, Krásno 195, 958 43 Krásno, proti žalovanému: Direct Parcel Distribution SK s.r.o., IČO:
35834498, Technická 7, 821 04 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 35886625, Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 857,70
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 857,70 eur spolu s 8,3 % ročným úrokom z omeškania
od 27.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 857,70 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že mu
žalovaný spôsobil škodu pri preprave tovaru (nábytku) tým, že doručil tovar klientovi žalobcu poškodený,
pričom odmietol uznať reklamáciu (zásielky č. 06505013528236).

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe zasielateľskej zmluvy odovzdal žalobca žalovanému tovar (nábytok - tv stolík flamingo a
knižnica úzka) za účelom jeho prepravy klientom žalobcu. Nábytok žalovaný síce doručil, ale poškodený.
Žalobca poškodenie nábytku pri jeho zasielaní reklamoval, avšak žalovaný reklamáciu odmietol uznať

(email zo dňa 26.10.2015). Žalobcovi preto vznikla škoda v súvislosti s tým, že musel tovar objednať
znovu, zabezpečiť jeho doručenie zo zahraničia na Slovensko a následne k zákazníkovi. Vyčíslenú
škodu v sume 857,70 eur žalovaný do dnešného dňa nezaplatil.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.11.2016 uviedol, že žalobca nedostatočne zabalil zásielky, čím
priamo porušil svoje povinnosti zo zasielateľskej zmluvy a zo Všeobecných obchodných podmienok,
platných a účinných v čase uzavretia zmluvy. V zmysle bodu 6.6 VOP je príkazca povinný zásielku

riadne zabaliť a zabezpečiť proti nebezpečenstvu cestnej prepravy tak, aby s ňou bolo možné bezpečne
manipulovať jednou osobou, prepravovať ju na valčekovej dráhe a zaobchádzať s ňou bežným
spôsobom bez rizika poškodenia. Obal musí zodpovedať hmotnosti a povahe zásielky a voľný priestor
medzi obalom a obsahom musí byť vyplnený. Tovar v zásielke musí byť zabezpečený proti pohybu.Žalovaný konkretizoval, že zásielka obsahujúca knižnicu mala rozmery, v dôsledku ktorých nebola
schopná jedna osoba so zásielkou manipulovať, preprava tovaru stranou po valčekovej dráhe by nebola
možná, zamestnanci depa mali problém s jej manipuláciou, žalovaný nevyplnil obsah medzi obalom

a tovarom, o čom svedčia dve stredne veľké diery v obale a nábytok obsahoval šuplíky, ktoré neboli
zabezpečené proti pohybu. V zmysle bodu 8.6 VOP tak zasielateľ nezodpovedá za škody na zásielke,
ak boli spôsobené chybným alebo nedostatočným obalom zásielky, či nevhodným spôsobom balenia.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.10.2016 poprel vyššie uvedené tvrdenia žalovaného a uviedol, že

tovar v dostatočnom rozsahu a starostlivo zabalil a tým si riadne a včas splnil svoje povinnosti, ktoré
žalobcovi vyplývajú zo zasielateľskej zmluvy a VOP žalovaného.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 29.03.2018 uviedol, že samotné doručovanie zásielok už nevykonáva
žalovaný, ale dopravcovia. Títo dopravcovia sú externé spoločnosti, tretie subjekty, ktoré majú vlastnú
právnu subjektivitu a doručujú zásielky na základe zmluvy o preprave veci. Žalobca so žalovaným

uzavreli tzv. zasielateľskú zmluvu, t.z. že žalovaný mohol poveriť doručovaním zásielky tretie osoby,
resp. obstarať doručovanie týmto spôsobom. Žalovaný vykonáva výber dopravcov náležite a s odbornou
starostlivosťou. Spornú zásielku žalobcu v tomto prípade doručoval taktiež jeden z dopravcov. Vyššie
uvedené je podľa názoru žalovaného dôležité na preukázanie zodpovednosti za škodu, ktorá mala
byť žalobcovi spôsobená. Žalobca so žalovaným uzavreli zasielateľskú zmluvu, súčasťou ktorej boli aj

VOP. Podľa § 603 ods. 2 Obch. zák. zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú
pri obstaraní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Vychádzajúc
z tejto skutočnosti, ako aj z ustálenej judikatúry NS SR, zasielateľ zodpovedá za vzniknutú škodu
na zásielke od momentu prijatia zásielky do momentu odovzdania zásielky dopravcovi. Vzhľadom
na túto skutočnosť je žalovaný toho názoru, že k poškodeniu zásielky došlo pri samotnej preprave,

t.z. zavinením dopravcu a nie zavinením žalovaného ako zasielateľa. Na základe vyššie uvedeného
žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom na podaní tejto žaloby, pretože za škodu na zásielke
počas prepravy nezodpovedá.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 29.03.2018 doplnil, že tvrdenia žalovaného sú čisto subjektívne a nijak

nepreukázané, pričom z hľadiska právnej kvalifikácie je nesporé, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol príslušný právny vzťah podľa Obchodného zákonníka a preto aj zodpovednosť za škodu
spôsobenúpriprepraveznášažalovaný.Vprípadeakplatí,žepoveriltretiuosobu,nechsitentoregresný
nárok uplatňuje voči nej.

7. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda,
ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti,

ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke
vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Podľa § 605 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho
zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám.

8. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda

vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané
okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého
došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za
predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníkuzaložená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť,
je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik
škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.peniazmi,ajetedanapraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej
povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu
a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením

zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je
rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

9. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané
dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Medzi stranami sporu
je nesporné, že došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorej žalovaný ako zasielateľ obstaral prepravu zásielky žalobcu ako príkazcu, pričom pri preprave tejto
zásielky došlo k jej poškodeniu. V dôsledku poškodenia zásielky vznikla žalobcovi škoda v sume 857,70

eur, ktorej výška tiež nebola žalovaným rozporovaná. Medzi subjektmi konania bolo však sporné, či bola
zásielka správne zabalená a kto znáša zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla poškodením
zásielky pri jej preprave. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že súd dané predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na predmetnom tovare, nakoľko bolo preukázané, že
žalovaný porušil právnu povinnosť, v dôsledku tohto porušenia vznikla žalobcovi škoda a medzi

porušením povinnosti a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Z fotografií založených do spisu súd
nedospel k presvedčeniu, že by bol tovar určený na prepravu zabalený žalobcom nedostatočne. Ak však
tento tovar aj bol zabalený nevhodne, resp. mal väčšie rozmery ako je pre žalovaného prípustné, alebo s
ním nebolo možné bezpečne manipulovať jednou osobou, prepravovať ho na valčekovej dráhe, či s ním
zaobchádzať bez rizika poškodenia, bolo povinnosťou žalovaného ako osoby disponujúcej odbornou

spôsobilosťou upozorniť príkazcu na uvedené nedostatky. Ak by nedostatky neboli odstránené, mal
možnosť žalovaný ako zasielateľ tovar určený na prepravu od žalobcu neprijať. Keďže tak žalovaný
neurobil a zásielku od žalobcu prevzal, v zmysle § 603 ods. 2 Obch. zák. zodpovedá za škodu na
prevzatej zásielke, ktorá vznikla pri následnom obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri
vynaložení odbornej starostlivosti. Keďže je žalovaný osobou odborne kvalifikovanou, pri vynaložení

odbornej starostlivosti mal a mohol škodu odvrátiť, a to správnou konzultáciou so žalobcom, t.j. mal
ho upozorniť na všetky tie nedostatky balenia zásielky, ktoré podrobne popísal vo vyjadrení k žalobe.
V prípade, že by zásielky napriek upozorneniu nebola žalobcom zabalená správne, mal možnosť ju
od žalobcu neprijať a neuzavrieť zasielateľskú zmluvu. Ako je z fotografií zásielky zrejmé, že bola pri
obstaraní prepravy poškodená, zodpovednosť za škodu znáša žalovaný ako zasielateľ. Nie je pritom

podstatné, či zásielku prepravil žalovaný sám, alebo prostredníctvom tretej osoby, keďže v zmysle § 605
ods. 2 Obch. zák. ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa),
zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám. Pokiaľ ide o odkaz žalovaného na VOP, tento súd
nepovažuje za relevantný, nakoľko VOP platné v čase uzavretia zasielateľskej zmluvy neboli do spisu
založené a samotný odkaz na ne v emailovej komunikácii nie je dostatočný. Keďže bolo v konaní

nesporné, že žalobcovi vznikla škoda, preukázané, že žalovaný porušil zmluvnú a zákonnú povinnosť
zabezpečiť prepravu tovaru bez poškodenia a že je daná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a porušením povinnosti žalovaného (konaním žalovaného došlo k vzniku škody), žalovaný zodpovedá
za škodu vzniknutú na prepravovanej zásielke, preto je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 857,70 eur
spolu s ročným úrokom z omeškania 8,3 % od 27.10.2015 (t.j. dňa nasledujúcom po dni, kedy žalovaný

reklamáciu odmietol uznať) až do zaplatenia.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.