Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202813
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716202813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
živnostenská komora, so sídlom Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 145 581, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Hronček & partners, s. r. o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47
248 327, proti žalovanému: R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XE., XXX XX U., zastúpený
advokátom JUDr. Jánom Sitarčíkom, so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, o uloženie povinnosti
žalovanému vydať účtovné doklady a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 15C/56/2016 - 321 zo dňa 11. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/56/2016 - 321 zo dňa 11. 10. 2018 vo výroku III. a IV.
p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetným rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
prvým výrokom návrh na prerušenie konania zamietol. Osobitným výrokom II. uložil žalovanému

povinnosť vydať žalobcovi účtovné doklady za Krajskú zložku Slovenskej živnostenskej komory
Banská Bystrica za mesiace august - december 2015, pozostávajúce z prijatých faktúr, vystavených
faktúr, príjmových pokladničných dokladov, výdavkových pokladničných dokladov, pokladničnej knihy a
inventarizáciu pokladne za 2. a 3. štvrťrok 2015, všetko do troch dní od právoplatnosti predmetného
rozsudku. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal vydania hnuteľného majetku a písomnej
agendy za Krajskú zložku Slovenskej živnostenskej komory Banská Bystrica, súd žalobu zamietol (výrok
III. rozsudku). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol výrokom IV. a priznal žalovanému nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 1/3-iny.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 07.
03. 2016 žiadal žalobca rozhodnúť tak, že súd uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi účtovné
doklady za Krajskú zložku Slovenskej živnostenskej komory Banská Bystrica za mesiace august
až december 2015, pozostávajúce z prijatých faktúr, vystavených faktúr, príjmových pokladničných
dokladov, výdavkových pokladničných dokladov, pokladničnej knihy a inventarizáciu pokladne za II. a

III. štvrťrok 2015, do 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie. V priebehu konania žalobca písomným
podaním požiadal o pripustenie zmeny žaloby s tým, že dňa 24. 11. 2016 osobne doručil návrh na zmenu
žaloby a okrem vydania účtovných dokladov, žiadal žalovanému uložiť i povinnosť vydať žalobcovi
hnuteľný majetok bližšie špecifikovaný v návrhu a povinnosť vydať písomnú agendu za Krajskú zložkuSlovenskej živnostenskej komory Banská Bystrica, pozostávajúcu z dokumentácie z vykonaných skúšok
na overenie odbornej spôsobilosti od roku 2013 do roku 2016, dokumentácie o členskej základni
Krajskej zložky SŽK Banská Bystrica, záznamy z rokovaní zástupcov Krajskej zložky SŽK Banská

Bystrica s orgánmi štátnej správy a inými inštitúciami a písomnú agendu Krajskej zložky SŽK Banská
Bystrica s orgánmi štátnej správy, vzdelávacími inštitúciami, vrátane stredných škôl. Súčasne požadoval
priznať i náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že skutkový stav
mal preukázaný pre rozhodnutie o uloženie povinnosti žalovaného vydať účtovné za Krajskú zložku
Slovenskej živnostenskej komory Banská Bystrica za mesiace august až december 2015, tak ako boli

presne určené vo výrokovej časti (výrok II. rozsudku). Pokiaľ ďalšími výrokmi, ktorými žalobca žiadal
uložiť žalovanému povinnosť vydať hnuteľný majetok a písomnú agendu za Krajskú zložku Slovenskej
živnostenskej komory, v tejto časti súd žalobe nevyhovel s tým, že zo žiadneho listinného dôkazu
nevyplynula hmotná zodpovednosť žalovaného za majetok, ani prevzatie tohto majetku žalovaným.
Žalobca do spisu doložil len inventarizačný záznam, ktorý bol podpísaný a odsúhlasený tak žalovaným,
ako predsedom krajskej zložky, ako aj predsedom dozornej rady krajskej zložky a pracovníčkou Krajskej

zložky komory Banská Bystrica. Tento inventarizačný list potvrdzuje len hmotný investičný majetok
a drobný investičný majetok krajskej zložky pod poradovým 1 - 8 hnuteľných vecí, kde sú uvedené
nadobúdacie ceny a dátum nadobudnutia s tým, že bol podpísaný dňa 09. 01. 2015. Znamená to,
že tento inventarizačný list len deklaruje skutočnosť, že dňa 09. 01. 2015 sa uvedené hnuteľné veci
nachádzali v priestoroch Krajskej zložky komory Banská Bystrica. Navyše žalovaný uviedol, že tento

hnuteľný majetok sa tam aj naďalej nachádza a prístup majú všetci členovia krajskej zložky komory.
Rovnako prístup do týchto priestorov a kľúče majú viacerí členovia vrátane všetkých členov Krajskej
zložky Banská Bystrica. Navyše tieto priestory sú prenajaté na základe nájomnej zmluvy žalobcom,
listina je uložená u žalobcu a žalobca je vlastníkom týchto hnuteľných vecí. Keďže žalovaný neniesol
hmotnú zodpovednosť a nebolo preukázané, že žalovaný tieto veci prevzal, nakoľko inventarizačný

list len deklaruje skutočnosť, že pri inventúre v januári 2015 sa tieto veci nachádzali v priestoroch
krajskej zložky, súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. Žalobca totiž nepreukázal,
že žalovaný tieto veci zadržiava a odmieta ich vydať a že ich prevzal a nimi disponuje. Obdobne súd
rozhodol aj pokiaľ išlo o písomnú agendu za krajskú zložku, nakoľko žalobca nepreukázal, že je žalovaný
osobou, ktorá tieto veci zadržiava, nimi disponuje a tieto nevydala, resp. že nimi nakladá. Taktiež nebolo

preukázané, že žalovaný ako bývalý predseda tieto listiny má a odmieta ich vydať do dispozície žalobcu.
Pre neunesenie dôkazného bremena v časti uplatnených nárokov vydania hnuteľných vecí a vydania
listín, týkajúcich sa činnosti krajskej zložky komory, súd žalobu i v tejto časti zamietol. O trovách konania
súdprvejinštancierozhodolspoukazomnaust.§255ods.1,2CSPakonštatoval,žežalobcapožadoval
tromi žalobnými návrhmi, aby súd rozhodol vo veci, a to uloženie povinnosti vydať účtovné doklady,

uloženie povinnosti vydať hnuteľný majetok a uloženie povinnosti žalovanému vydať písomnú agendu.
Každý jeden z týchto nárokov súd posudzoval samostatne s tým, že len v jednom nároku bol žalobca
úspešný a v dvoch bol neúspešný. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že v konaní bol úspešnejší žalovaný,
ktorému prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v rozsahu 1/3-iny.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP , pričom spresnil, že odvolanie smeruje proti výroku III.
a IV. rozsudku okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil tak, že súd uloží
žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľný majetok, pozostávajúci z hnuteľných vecí a písomnej
agendy, tak ako bola špecifikovaná v žalobnom návrhu. Uviedol, že podľa záverov súdu prvej inštancie,

zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynula hmotná zodpovednosť žalovaného za majetok, ani prevzatie
tohto majetku žalovaným. Žalobca zdôraznil, že žalovaný pôsobil vo funkcii predsedu KZK Banská
Bystrica až do jeho vylúčenia z členstva v SŽK. Žalobca preukázal, že žalovaný bol zvolený dňa 03. 04.
2014 za predsedu KZK Banská Bystrica a taktiež bolo preukázané, že žalovaný bol vylúčený z členstva
v SŽK dňa 26. 11. 2015 na zasadnutí predstavenstva SŽK, ktoré prerokovalo odvolanie žalovaného

vo veci vylúčenia člena SŽK zo dňa 11. 11. 2015. Poukázal na čl. 12.1.3. Štatútu SŽK, ktoré určuje
kompetencie a úlohy predsedu KZK a v zmysle ktorých zodpovedá za hospodárenie krajskej zložky
komory, pričom postupuje v súlade s platnou smernicou o hospodárení. Každý člen SŽK, ktorý je zvolený
do orgánu SŽK, súhlasí a zaväzuje sa, že bude dodržiavať dokumenty SŽK, berie tiež na vedomie, že v
prípade neoprávneného nakladania s majetkom SŽK bude niesť majetkovo-právnu zodpovednosť. Tak

to vykonal a svojim podpisom potvrdil i žalovaný dňa 16. 05. 2014. Vylúčenie žalovaného z členstva
v SŽK malo za následok aj zánik funkcie žalobcu ako predsedu KZK Banská Bystrica. Aj napriek tejto
skutočnosti žalovaný naďalej o sebe tvrdí, že je predsedom KZK a zadržiava a má vo svojej dispozícii
účtovné doklady za predmetnú zložku komory za mesiace november a december 2015, hmotný majetok,ako aj ostatnú písomnú agendu. Sám žalovaný počas konania uviedol, že je aj naďalej predsedom SŽK,
že má žalobcom
požadovaný hnuteľný majetok SŽK vo svojej dispozícii a že nemá dôvod tento majetok žalobcovi

vydať. Súčasným predsedom KZK Banská Bystrica je R.. M. L., pričom žalobca menovite poukázal na
ďalších zvolených členov predstavenstva KZK a uviedol, že žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom
uviedolnepravdivúinformáciuozloženípredstavenstvaKZKBanskáBystrica.Taktiežžalobcavodvolaní
uviedol, že sídlo KZK Banská Bystrica sa nenachádza vo Zvolene, ako to tvrdí žalovaný, ale Sídlo KZK
BanskáBystricajenaadreseHorná13,97404 BanskáBystricaatakjetoajuvedenéajwebovejstránke

SŽK. <.Žalobca neeviduje žiadnu nájomnú zmluvu, ktorej predmetom by bolo užívanie nebytových
priestorov vo Zvolene za účelom sídla KZK Banská Bystrica, to znamená, ak žalovaný uvádza, že
hnuteľný majetok Slovenskej živnostenskej komory, ktorý je predmetom tohto konania, je umiestnený v
sídle KZK Banská Bystrica vo Zvolene a majú k nemu prístup všetci členovia KZK Banská Bystrica, tak
sa jeho tvrdenie nezakladá na pravde a podsúva súdu zavádzajúce informácie. Žiaden z členov KZK
Banská Bystrica nemá vedomosť o tom, kde sa predmetný hnuteľný majetok nachádza a takisto nemajú

žiadne kľúče od žiadneho nebytového priestoru vo Zvolene. Ani samotný žalobca nemá vedomosť, kde
sa predmetný hnuteľný majetok nachádza a taktiež nemá ani kľúče od nijakého nebytového priestoru vo
Zvolene. Žiadny nebytový priestor neužíva ako nájomca a ani za žiadny nebytový priestor vo Zvolene
neplatí nijaké nájomné. Je to práve žalovaný, ktorý, ako uviedol, má predmetný hnuteľný majetok
vo svojej dispozícii a odmieta ho vydať žalobcovi, aj keď tak mal vykonať hneď, ako bol vylúčený z

členstva v SŽK. Ďalej žalobca poukázal na § 3 ods. 4 písm. b/Zákona o Slovenskej živnostenskej
komore.Uviedol,žežalobcavrámcisvojejpodnikateľskejčinnostivykonávarôzneskúškynaoverovanie
odbornej spôsobilosti a žalovaný má okrem účtovných dokladov a hnuteľného majetku taktiež zadržanú
aj dokumentáciu z vykonaných skúšok. Žalovaný odmieta odovzdať žalobcom špecifikované doklady,
týkajúce sa KZK Banská Bystrica, pričom od 26. 11. 2015 je žalovaný osobou stojacou mimo členskú

základňu ako aj mimo štruktúry SŽK. Tým, že žalovaný disponuje s písomnou agendou, týkajúcou sa
KZK Banská Bystrica, tak neoprávnene nakladá s osobnými údajmi uvedenými v týchto dokumentoch.
Žalobcamázato,žedostatočnýmspôsobompreukázal,žežalovanýnieječlenomSŽKaanipredsedom
KZK Banská Bystrica, z čoho následne vyplýva, že je povinný odovzdať žalobcovi účtovné doklady,
hnuteľný majetok, ako aj písomnú agendu, týkajúcu sa KZK Banská Bystrica.

4. K odvolaniu žalobcu sa dňa 18. 02. 2019 vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uviedol, že žalovaný namieta platnosť plnej moci na podanie žaloby a zastupovanie Slovenskej
živnostenskej komory v predmetnom spor, nakoľko plnú moc podpísala poverená predsedníčka SŽK Y..
R.. Pri skúmaní a rozhodovaní o žalobe sa mal prvostupňový súd zaoberať otázkou aktívnej legitimácie

žalobcu. Žalovaný totiž tvrdí a trvá na tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto
žaloby. Ďalej uviedol, že žalovaný v konaní 5T/103/2018 poukázal na skutočnosť, že účtovnú evidenciu
a doklady o Krajskej zložke SŽK vrátane razítka mal uložené v pracovnom kufríku, ktorý mu odcudzili
pri lúpežnom prepadnutí dňa 23. 12. 2017. Napriek tejto právnej skutočnosti prvostupňový súd rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi účtovné doklady za Krajskú zložku SŽK za mesiace

august - december 2015. K takémuto záveru súd dospel aj napriek tej skutočnosti, že žalovaný uvedené
doklady nedrží, čoho dôkazom je spis Okresného súdu vo Zvolene č. k. 5T/103/2018. Vzhľadom
k tomu, že tento výrok súdu je nevykonateľný, žalovaný proti nemu nepodal odvolanie z dôvodov
hospodárnosti konania. Pokiaľ sa týka tretieho bodu výroku súdu, súd správne v tejto časti žalobu
zamietol s odôvodnením, že žalovaný nemal hmotnú zodpovednosť a že nebolo preukázané, že so

žalovanýmmajetkomčiúčtovnouevidencioužalovanýnakladá. Zuvedenýchdôvodovžalovanýnavrhol,
aby Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, „odvolanie žalobcu zamietol“ a uložil žalobcovi
povinnosť náhrady trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalovaného sa dňa 12. 04. 2019 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že namieta platnosť plnej moci na podanie
žaloby, žalobca zdôraznil, že nie je pravdou, že predchádzajúca predsedníčka SŽK Y.. H. R. nemohla
udeliť plnomocenstvo na právne zastupovanie v tomto konaní. Poukázal na ust. § 9 Zákona o SŽK, na
štatút SŽK (čl. 8.3 bod 1) a na ust. § 20 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V ďalšom obsahu
svojho vyjadrenia žalobca opätovne uviedol skutočnosti uvedené a obsiahnuté v ním podanom odvolaní

ohľadom zvolenia do funkcie žalovaného a vylúčenia žalovaného z radov Slovenskej živnostenskej
komory. Má za to, že žalobca počas predmetného konania preukázal skutočnosť, že žalovaný disponuje
s uvedeným hnuteľným majetkom žalobcu, ako aj vyššie uvedenou dokumentáciou žalobcu, preto je
namieste, aby bola žalovanému uložená povinnosť uvedené veci žalobcovi vydať. V ďalšom obsahuvyjadrenia sa žalobca zaoberá opätovne rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 18S/1/2015 zo dňa
04. 11. 2016 a uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/98/2016 zo dňa 23. 01. 2018. K tvrdeniu
žalovaného, že dňa 23. 12. 2017 mu boli pri jeho lúpežnom prepadnutí odcudzené i účtovné doklady

požadované žalobcom v rámci tohto konania, žalobca uvádza, že túto skutočnosť žalovaný začal tvrdiť
až po 10 mesiacoch od času, kedy mu mali byť predmetné doklady odcudzené. Je otázne, prečo túto
skutočnosť neoznámil súdu skôr, písomne, prípadne ústne na pojednávaní dňa 17. 04. 2018. Žalobca
má za to, že toto tvrdenie je zo strany žalovaného účelové. V ďalšom zotrval na svojom odvolaní a
navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu.

6. V dôsledku podaného odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.
z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku III. a závislom výroku IV., postupom podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,

ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v
jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané

odvolanieniejedôvodné.Odvolacísúdsasrozhodnutímsúduprvejinštancievyslovenýmvnapadnutom
rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

zhľadiskaposúdeniaopodstatnenostižalobyžalobcudospelksprávnymskutkovýmaprávnymzáverom
a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov.

10. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že v odvolaní napadnutom rozsudku, v časti, ktorou

súd žalobu zamietol v časti navrhovanej povinnosti žalovanému vydať hnuteľný majetok a písomnú
agendu za Krajskú zložku Slovenskej živnostenskej komory, súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tomto
rozsahu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, a teda z dôvodu, že nebolo
preukázané, že žalovaný veci označené žalobcom prevzal, že ich zadržiava, disponuje nimi a že ich
odmieta žalobcovi vydať.

11. V podanom odvolaní žalobca argumentoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný vykonával
funkciu predsedu Krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory Banská Bystrica (ďalej v texte len
„KZK“ ako krajská zložka komory) až do jeho vylúčenia z členstva v Slovenskej živnostenskej komore
(ďalejlen„SŽK“)dňa26.11.2015.VylúčeniežalovanéhozčlenstvaSŽKmalozanásledokizánikfunkcie

žalobcu a v tom dôsledku mal žalovaný povinnosť vydať hnuteľný majetok Krajskej zložky Slovenskej
živnostenskej komory a takisto i účtovnú, resp. písomnú evidenciu, týkajúcu sa Slovenskej živnostenskej
komory.

12. K predmetnej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že samotné tvrdenie preukázanie

skutočnosti, že žalovaný v určitom období vykonával funkciu predsedu Krajskej zložky Slovenskej
živnostenskej komory a preukázanie skutočnosti že bol z tejto funkcie odvolaný (a zároveň vylúčený
zo SŽK) neznamená zároveň preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný ako fyzická osoba má vo svojej
dispozícii majetok označený žalobcom a písomnú agendu krajskej zložky, že ho zadržiava a na výzvužalobcu odmieta vydať. Žalobca ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ani v odvolacom konaní
nepredložilkonajúcemusúdužiadnydôkazotom,žepráveosobažalobcumávosvojejdržbepredmetný
majetok či písomnú agendu, že tieto zadržiava a odmieta vydať. Ako už správne poznamenal súd prvej

inštancie, v súdnom konaní predložený inventarizačný list osvedčuje len tú skutočnosť, ktoré hnuteľné
veci predstavovali v rozhodujúcom období majetok Krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory,
ktoré boli fyzicky i účtovnej zaradené do majetku tejto organizačnej zložky žalobcu, ale v žiadnom
prípade uvedený listinný doklad (inventarizačný list) nepreukazuje tú skutočnosť, že majetok má vo
svojej dispozícii práve žalovaný ako fyzická osoba.

13. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný namietal, že sídlo KZK Banská Bystrica sa nenachádza vo
Zvolene, ako to tvrdí žalovaný a sídlom KZK Banská Bystrica je ulica Horná 13, 974 04 Banská Bystrica,
je práve vecou žalobcu - Slovenskej živnostenskej komory, aby mala riadnu vedomosť o tom, kde
majú sídla jej jednotlivé orgány, organizačné zložky, a je zarážajúce, že organizácia s celoslovenskou
pôsobnosťou nemá vedomosť o tom, v ktorom mieste v sídle kraja sa nachádza sídlo krajskej zložky

alebo ak je táto otázka medzi komorou a zástupcami jej zložiek, prinajmenšom sporná. Pokiaľ
žalobca chcel uvedenou argumentáciou uviesť, že žalovaný ako predseda Krajskej zložky Slovenskej
živnostenskej komory konal v otázke kancelárie sídla zložky KZK bez vedomia SŽK alebo na základe
svojej svojvôle, táto skutočnosť nie je predmetom vedeného súdneho konania a je výlučne otázkou
vzťahov a kompetencií medzi Slovenskou živnostenskou komorou a jej orgánmi, resp. zástupcami týchto

orgánov. Opakovane je potrebné uviesť, že ani uvedené nepreukazuje, že žalovaný ako fyzická osoba
má v držbe majetok a písomnú agendu, patriacu žalobcovi. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie správne dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu v tejto časti
žalobného návrhu, a preto bolo namieste žalobu v dotknutej časti zamietnuť. Žalobca ani v odvolacom
konaní nepredložil súdu taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v

tejto čiastkovej otázke, resp. by bol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie vo veci. S poukazom na uvedené
dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. potvrdil ako vecne správny.

14.Odvolacísúdpreskúmalisprávnosťvýrokuotrováchkonania,akovýrokuzávisléhonarozhodnutívo
veci samej a hoci k uvedenej otázke žalobca v podanom odvolaní nevzniesol žiadnu konkrétnu odvolaciu

námietku, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval a rozhodol správne, pokiaľ
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 1/3, aplikujúc ust. § 255
ods. 1, 2 CSP, konštatujúc konečný úspech žalovaného vo výške, resp. pomere 1/3, keď žalobca zo
všetkých troch žalobných návrhov bol úspešný len v jednom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny i v tejto časti.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396, § 262 ods. 1
a § 255 CSP a konštatoval, že žalobca, ktorý odvolanie vo veci samej podával, v odvolacom konaní
nebol úspešný ani z časti, a teda žalovanému ako procesnej strane sporu v odvolacom konaní v celom
rozsahu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že zo spisu vyplýva, že

žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním i trovy reálne vznikli (viď vyjadrenie k odvolaniu žalobcu
učinené prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného), odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).