Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jana Halušková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/152/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208731
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713208731.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu VOTUM Centrum Odškodnění,
a. s., so sídlom Rooseveltova 593/10, Brno - město, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 29 193 877,
právne zastúpeného FUTEJ & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35
955 341, proti žalovanému E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom S. XXXX/XX, XXX XX W., právne
zastúpenému Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026
01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 4.837,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/106/2013-398 zo dňa 10. mája 2016, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/106/2013-429 zo dňa 28. februára 2017 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 10.
mája 2016 zamietol žalobu (podanú pôvodne žalobcom VOTUM Centrum Odškodnenia, a. s., so
sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 43 787 266), ktorou sa žalobca po pripustení jej zmien domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 4.837,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 4.819,76 € od 24.12.2011 do zaplatenia ako aj trov konania, alternatívne zaplatenia do 7 dní
od právoplatnosti rozsudku obvyklej odmeny vo výške 2.000,- € z titulu príkaznej zmluvy a z titulu
bezdôvodného obohatenia sumy 306,44 € s trovami konania (prvý výrok). Rozhodnutie o trovách
konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie (druhý výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že pôvodný žalobca VOTUM Centrum Odškodnenia, a. s.,
Bratislava zanikol fúziou - zlúčením so spoločnosťou VOTUM Centrum Odškodnení, a. s., so sídlom
Rooseveltova 593/10 Brno, Česká republika, IČ: 29 193 877, ktorý vstúpil do právneho postavenia
zanikajúcej spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra Krajského súdu v Brne. Pôvodný žalobca
tvrdil, že dňa 08.02.2010 so žalovaným uzatvoril príkaznú zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných
nárokov, ktorou sa zaviazal vykonávať administratívne a odborné úkony smerujúce k vymoženiu
nároku žalovaného vyplývajúceho zo škody na zdraví, ktorá má bola spôsobená dopravnou nehodou z
08.11.2009, na základe čoho žalobcovi patrila odmena 28% zo získanej sumy odškodnenia. Žalovaný
sa rozhodol túto zmluvu ukončiť, čo žalobca akceptoval, pričom mu vznikol podľa článku 6 bod 3
zmluvy nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov vo výške 306,44 € za vypracovanie znaleckého
posudku č. 11/2010 znalcom E.. D. De S. a zaplatenie sumy 9.026,64 € (28%) predstavujúcej pomernú
časť odmeny, zodpovedajúcu vykonanej práci, pretože vykonal všetky úkony na vymoženie nároku
žalovaného. Žalovaný je povinný zaplatiť polovicu tejto odmeny vo výške 4.513,32 €, čo si nesplnil.
Žalovaný na svoju obranu v odpore podanom proti platobnému rozkazu č. k. 8C/106/2013-59 vydanému
súdom prvej inštancie uviedol, že k podpísaniu príkaznej zmluvy došlo po 3 mesiacoch od dopravnej
nehody, v dôsledku ktorej utrpel závažné poranenia hlavy, hrudníka, chrbtice a je trvalo pripútaný na
invalidný vozík. Aj po uplynutí 3 mesiacov mu jeho zdravotný a psychický stav v čase podpisu zmluvyneumožňoval rozpoznať, že jej zmluvné ustanovenia sú koncipované jednostranne v prospech žalobcu.
Zmluvu považuje v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, nakoľko tento právny
úkon nevykonal slobodne, bol k nemu prinútený žalobcom pod vplyvom skutočností, bez ktorých by k
právnemu úkonu nedošlo. Dohodnutá odmena vo výške 28% získanej sumy sa prieči dobrým mravom,
čo je ďalší dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže uzavrel
zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, využil svoje zákonné právo odstúpiť od nej, aj keď
ju považuje za absolútne neplatnú.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že predmetom zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných
nárokov (príkaznej zmluvy) uzatvorenej medzi VOTUM Centrum Odškodnenia, a. s., Bratislava ako
príkazníkomažalovanýmakopríkazcomdňa08.02.2010bolzáväzokpríkazníkavykonávaťprepríkazcu
potrebné administratívne a odborné činnosti (mimosúdne) zamerané na vymoženie nároku príkazcu,
smerujúce k uspokojeniu jeho nárokov vyplývajúcich z práva na náhradu škody v dôsledku poistnej
udalosti dopravnej nehody, ku ktorej došlo 08.11.2009 v P.. Podľa bodu 1.4 článku 1 sa príkazca zaviazal
zaplatiť príkazníkovi za jeho činnosť dohodnutú odmenu určenú podľa článku 4 bod 1 podielovo, a
to vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia s prihliadnutím na zásadu stanovenú v odseku 4.8
tohto článku. Podľa článku 4 bod 8 sa pre účely výpočtu odmeny príkazníka do vymoženej sumy
odškodnenia nezapočítavajú náhrady nákladov liečenia, náhrada výdavkov na cestovné príkazcu a
členov jeho najbližšej rodiny v súvislosti s liečením alebo rehabilitáciou príkazcu, odškodnenia, ktoré
príkazca obdržal pred dátumom uzavretia tejto zmluvy, strata na zárobku počas PN. Podľa článku 6 bod
3 ak sa príkazca rozhodne túto zmluvu ukončiť predčasne (odvolanie plnomocenstva), je povinný uhradiť
príkazníkovi všetky účelne vynaložené náklady vzniknuté do odvolania plnomocenstva, utrpenú škodu
(ušlý zisk) aj pomernú časť odmeny, ktorá zodpovedá vykonanej práci, minimálne polovicu odmeny;
základom pre jej výpočet je nárok príkazcu vypočítaný príkazníkom po podpise tejto zmluvy. Podľa
článku 6.4 bol príkazník oprávnený vypovedať zmluvu v prípade, ak príkazca ani do 30 dní od doručenia
písomnej výzvy príkazníka a) neposkytne príkazníkovi súčinnosť pri vybavovaní jeho nároku, b) neudelil
príkazníkovi plnú moc, c) ináč porušuje svoje povinnosti, ku ktorým sa touto zmluvou zaviazal. V prípade
skončenia zmluvy podľa tohto odseku mal príkazník nárok upravený v odseku 6.3 tohto článku. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 25.07.2011 označeným ako Návrh na uzavretie
dohody o ukončení zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov z príkaznej zmluvy zo dňa
08.02.2010žalobcovinavrholuzatvoreniedohodyoukončenízmluvy.Právnypredchodcažalobculistom
z 29.07.2011 žalovanému oznámil akceptáciu jeho rozhodnutia pre zrušenie zmluvy s tým, že zmluvu z
08.02.2010 žalovaný podpisoval slobodne a vážne, o postupe spoločnosti bol dostatočne informovaný
a na prípade stále pracovali, preto ho žiadajú o vyplatenie časti odmeny 4.837,76 € v zmysle článku
6.3 zmluvy. Listom z 29.09.2011 označeným ako Odstúpenie od zmluvy o spolupráci pri vybavovaní
poistných nárokov právny zástupca žalovaného žalobcovi oznámil, že zmluvu, ktorú žalovaný podpísal
07.02.2010 v nemocnici vo Zvolene, kde bol po nehode hospitalizovaný, považuje za absolútne neplatný
právnyúkon,ktorýnebolvykonanýslobodne,kčomubolžalovanýdonútenýurčitýmiskutočnosťami,bez
ktorých by k takémuto úkonu nedošlo, preto sa tento právny úkon prieči dobrým mravom. Predovšetkým
v časti dojednanej dohodnutej odmeny 28% ho považuje s poukazom na § 39 za absolútne neplatný a
v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstupuje. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní
dňa 28.01.2014 okresný súd zistil, že ho vo veci možnosti uzatvorenia zmluvy prvýkrát oslovila sestrička
v nemocnici vo Zvolene, kde bol asi do 12.12.2009. Dostal od nej vizitku, na ktorej boli uvedené iniciály
žalobcu a potom jej asi povedal, že možno by mal záujem o spoluprácu. Asi 06.01.2010 nastúpil do
Národného rehabilitačného centra v Kováčovej (ďalej len „NRC“) kde bol oslovený nejakou pani, ktorá
sa predstavila, že pracuje pre žalobcu. S touto sa prvýkrát stretli na recepcii, kde ho zavolal vrátnik. O
dva-tri dni prišla za ním na izbu, kde mu už doniesla vyplnenú zmluvu. Pri tomto úkone tá pani zavolala
pána A., ktorého sa žalovaný spytoval akým spôsobom ho budú zastupovať. V tomto období zrejme bral
aj lieky na tlmenie bolesti a liečenie úrazu. Do NRC ho chodievala navštevovať predovšetkým matka,
ktorá má základné vzdelanie. Pred nehodou žil s otcom a dvoma bratmi. Z poisťovne Kooperativa dostal
odškodné v dvoch platbách, najprv 14.000,- € a potom 110.000,- €. Nikto z jeho rodiny nemá také
vzdelanie, aby mu vedel vybaviť poistku. Svedkyňa Helena Vreteničková, matka žalovaného uviedla,
že jej syn bol po operácii v Banskej Bystrici prevezený na traumatológiu do nemocnice vo Zvolene, kde
prišla za ním nejaká pani a nahovárala ho, aby sa dal zastupovať v takých veciach, že by mu vybavili
finančné záležitosti od poisťovne resp. iných úradov, ktoré sa týkali tohto úrazu. V NRC v Kováčovej
ju aj sociálna sestra odhovárala, aby sa nedal zastupovať spoločnosťou VOTUM a. s. Jej syn jej však
povedal, že už to sľúbil tej pani v nemocnici vo Zvolene. Nemali žiadneho právnika, potom sa však
táto zmluva vypovedala. Nevedela sa vyjadriť ohľadom toho, či pracovníci žalobcu chodili aj ďalej za
jej synom, nebýval s ňou. Ona sa v tom období stretla s pani R.P., ktorá jej volala, aby sa stretli apotom sa boli porozprávať v mliečnom bare pri Priore. Predmetnú zmluvu, ktorá mala byť podpísaná,
svedkyňa nevidela. V čase podpisu zmluvy sa jej syn sťažoval na rôzne bolesti, bol na tom zle a ona tam
chodievala každý deň, požíval aj lieky na utlmenie bolesti. Svedok D. D., švagor žalovaného, vypovedal,
že spočiatku bol rád, že žalovaný podpísal zmluvu so žalobcom, pretože aj v rámci referencií na internete
vypadalo všetko dobre. Časom však zistili, že táto spoločnosť skoro nič nerobí a oni sa snažili predkladať
rôzne lekárske správy. Svedok zároveň komunikoval s pracovníkmi žalobcu, myslí, že asi s právnikom a
s referentkou. Nakoľko sa nič neposúvalo dopredu a neboli žiadne výsledky, rozhodli sa, že spoluprácu
radšej ukončia. Vie o tom, že oni (žalobca) dali vypracovať nejaký posudok, avšak žalovanému neboli
vyplatenéžiadnefinančnéprostriedky.Keďžalovanýpotrebovalprávnika,nebolosamožnésožalobcom
dohodnúť, či si má právnika zabezpečiť sám žalovaný, alebo ho zabezpečí žalobca. S pracovníčkou
žalobcu svedok komunikoval e-mailom, telefonicky a išiel do Bratislavy aj osobne. Uvedená referentka
mu povedala, že k vymáhaniu sú potrebné doklady, zdravotné záznamy, ktoré v tom období ešte
neboli. K ukončeniu spolupráce došlo z dôvodu nespokojnosti s touto spoluprácou. On bol písomne
splnomocnený na to, aby so žalobcom komunikoval, išlo o obdobné plnomocenstvo ako uzavrel
žalobca so žalovaným. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že znalec E.. D. De S., H.. vypracoval
znalecký posudok č. 11/2010 na žiadosť VOTUM, a. s., obsahujúci stručné zhodnotenie nálezu a bodové
hodnotenie bolestného žalovaného, ktoré určil na 2025,62 bodov. Za vypracovanie znaleckého posudku
si vyfakturoval 306,44 €. Listom z 12.01.2011 právny predchodca žalobcu v spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. uplatnil nárok na poistné plnenie žalovanému ako poškodenému z dopravnej nehody
z 08.11.2009 vo výške 32.366,58 €, z čoho predstavuje poplatok za vystavenie znaleckého posudku
306,44 € a náhrada za stratu na zárobku 1.898,14 €. Z vyjadrenia KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
doručeného okresnému súdu dňa 19.06.2015 bolo zistené, že žalovaný si prostredníctvom žalobcu
uplatnil nárok na poistné plnenie za poškodenie zdravia pri dopravnej nehode, na základe čoho bola
spoločnosť VOTUM a. s. požiadaná o zaslanie právoplatného rozhodnutia od polície. Následne bola
dňa 10.10.2011 spoločnosťou VOTUM, a. s. zaslaná e-mailová správa, v ktorej oznámila poisťovni
KOOPERATIVA, a. s., že sa uplatňovaním nárokov za poškodenie na zdraví žalovaného už nezaoberá
z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu a požiadala o zaslanie kompletnej spisovej dokumentácie -
znaleckého posudku vypracovanéhoý E.. De S. na ich náklady, ktoré im do tohto dňa žalovaný neuhradil.
Žiadali, aby im bol vrátený a nebol v žiadnom prípade použitý na platenie náhrady škody pána R.. Z tohto
dôvodu sa v spise KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. nenachádzajú žiadne originálne materiály zaslané
spoločnosťou VOTUM, a. s.. KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. žalovanému plnila na základe uplatnenia
jeho nároku poškodeného prostredníctvom jeho právneho zástupcu Dr. J. uzatvorením zmieru pred
Okresným súdom Zvolen v konaní sp. zn. 9C/116/2011. Doklady - zdravotnú dokumentáciu predkladal
právny zástupca p. R. D.. R. J.. Zo znaleckého posudku č. 36/2011 vypracovaného znalcom E.. H.
B. okresný súd zistil, že ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaného na 4720 bodov, čo
zodpovedá finančnej náhrade 68.260,- € vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy v roku 2008, pričom
v roku 2010 išlo o sumu 72.594,- €.
Po citácii § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 724 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a §
120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu
absolútnej neplatnosti zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov, uzatvorenej v zmysle §
724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyhodnotil tento právny úkon aplikujúc § 39 v spojení s § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to z dôvodov spočívajúcich v
procese uzatvárania uvedenej zmluvy vzhľadom na postup pracovníkov, resp. osôb konajúcich v mene
žalobcu aj na stav žalovaného, ktorý túto zmluvu uzatváral.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v tiesni, ktorú predstavovala jeho
mimoriadne ťaživá situácia ako poškodeného pri autonehode z 08.11.2009. Žalovaný utrpel devastačné
poranenia, v dôsledku ktorých ostal pripútaný na invalidnom vozíku bez možnosti zlepšenia jeho
zdravotného stavu v budúcnosti natoľko, aby mohol chodiť. Takýto stav vyvolá u každého človeka
tieseň, keď je schopný uzatvoriť aj zmluvu obsahujúcu absolútne hrubý nepomer medzi vzájomnými
plneniami, ktoré z takéhoto právneho úkonu vyplývajú. Podľa okresného súdu by žalovaný takúto
zmluvu nepodpísal a neuzatvoril, keby nebol v takomto ťažkom stave. Žalobca, keďže podniká v oblasti
vybavovaniapoistnéhoplneniasimuselbyťvedomý,žetakýtoúčastníkbymalmaťpriuzatváranízmluvy
poskytnutý dostatočný časový aj odborný priestor a poučenie. Žalovaný nastúpil do NRC 06.01.2010,
kde bol oslovený a stretol sa s pani, ktorá pracovala pre žalobcu. Asi o 2-3 dni mu táto osoba na jeho
izbu priniesla vyplnenú zmluvu so všetkými údajmi. Podľa okresného súdu mal mať žalovaný zmluvu k
dispozícii niekoľko týždňov, aby si ju mohol preštudovať, prípadne ju dať na posúdenie svojim rodinným
príslušníkom alebo právnikovi; žalovaný zmluvu k dispozícii nemal a nikto mu nevysvetlil dôsledky pre
neho vyplývajúce napriek tomu, že nemá vzdelanie v oblasti, ktorá by sa mohla týkať poistných plnení,čo je tiež ťaživou skutočnosťou, ktorá podľa súdu prvej inštancie vyvolala, že žalovaný takúto zmluvu
podpísal v tiesni.
Ďalej súd prvej inštancie poukázal na hrubý nepomer medzi plnením zo zmluvy na strane žalobcu ako
príkazníka, ktorého práca v rámci vymáhania poistných nárokov spočívala prakticky len vo všeobecnom
uplatnení nároku v poisťovni, čo je veľmi jednoduchý úkon, a vo vypracovaní znaleckého posudku
potrebného pre uplatnenie tejto sumy. Zo zmluvy nevyplýva vedomosť žalovaného o náročnosti, resp.
úkonoch, ktoré by musel žalobca vykonať a ich zložitosti, aby si mohol porovnať, či dohodnutá odmena
28% (predstavujúca sumu viac ako 9.000,- €) je adekvátna. Nebolo preukázané, že by žalovanému
boli tieto skutočnosti ozrejmené, čo hodnotil súd prvej inštancie za rozpor s dobrými mravmi, najmä ak
žalobca v tejto oblasti podniká.
Aj keby bola zmluva platná, súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť zmluvných dojednaní týkajúcich
sa odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva z dôvodu ich nezrozumiteľnosti. Za
gramatické a slovne neurčité vyjadrenie považoval určenie základu na výpočet odmeny ako nároku
vypočítaného príkazcom po podpise zmluvy, pričom absentuje kto a v akom časovom rozsahu presnú
sumu vypočíta, či má k výpočtu dôjsť na základe znaleckého posudku a kto ho dá vypracovať, resp. na
základe iných skutočností, ktoré musia byť jednoznačne konkretizované.
V ďalej časti súd prvej inštancie uviedol, že ak by bol zmluvný vzťah platný, išlo by o zmluvu
spotrebiteľskú, kedy by musel prihliadať v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
na možné premlčanie nároku, pričom v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka by bol nárok žalobcu
premlčaný (svoje právo si mohol uplatniť prvýkrát 30.07.2011, žaloba bola podaná 26.03.2015).
Napokon poukázal na okolnosť, že ak by zmluvu nepovažoval za neplatnú z dôvodu dobrých mravov,
jednotlivé jej ustanovenia by musel považovať za neprijateľné, pretože boli v neprospech žalovaného.
Okresný súd nevyhovel ani požiadavke na priznanie obvyklej odmeny 2.000,- € z príkaznej zmluvy,
pretože zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nevznikajú zmluvným stranám
žiadne nároky.
K nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 306,44 € vyplatenej ako odmena
za znalecké dokazovanie okresný súd uviedol, že žalobca by musel preukázať vznik bezdôvodného
obohatenianastranežalovanéhovovýšketejtosumy.KpoistnémuplneniuKOOPERATIVOUpoisťovňa,
a. s. nedošlo na základe uplatnenia nárokov poškodeného žalobcom, ale na základe ich uplatnenia
žalovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Samotný žalobca poisťovni oznámil, že sa
nezaoberá uplatňovaním nárokov za poškodenie zdravia žalovaného a požiadal o vrátenie spisovej
dokumentácie aj originálu znaleckého posudku.
Vzhľadom na takéto právne odôvodnenie súd prvej inštancie považoval za nadbytočné vykonanie
dokazovania vypočutím svedkov za účelom preukázania rozsahu prác vykonaných pracovníkmi
pôvodného žalobcu.
Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. f/, h/ Civilného sporového
poriadku, ďalej aj „CSP“) s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Odvolateľ namietal, že rozpor zmluvy s dobrými mravmi je v rozsudku súdu prvej inštancie vyvodzovaný
z tiesne, ktorá mala existovať v čase uzatvorenia zmluvy. Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke
právneho úkonu. Konajúci neprejavuje svoju vôľu celkom slobodne, nekoná však pod vplyvom fyzického
donútenia ani bezprávnej vyhrážky, preto právny úkon nie je absolútne neplatný, ale vzniká právo na
odstúpenie od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľa tieseň v čase uzavretia
zmluvy žalovaným neexistovala, resp. ak by aj existovala, nevplývala by žiadnym spôsobom na
konanie žalovaného, ktorý sám vplyv tiesne týmto spôsobom nevnímal. Tieseň vo vzťahu k uzatvoreniu
zmluvy vzhľadom na jej charakter a okolnosti jej uzatvorenia podľa žalobcu nemohla existovať. Nároky
žalovaného vyplývajúce z práva na náhradu škody v dôsledku dopravnej nehody v čase uzavretia
zmluvy neboli bezprostredne časovo ohrozené a nevytvárali na žalovaného tlak ani iným spôsobom,
aby ich bol nútený okamžite a bezprostredne vymáhať. Žalovaný nevyjadril, že by existenčne od týchto
nárokov v danom období závisel. On ani svedkovia nevypovedali, že by subjektívne vnímali akúkoľvek
tieseň, ktorá by podľa ich názoru vplývala na uzatvorenie zmluvy. Okresný súd vôbec neskúmal, či
žalovaný subjektívne vnímal, že pociťoval, alebo nie, tieseň vo vzťahu k podpisu zmluvy. Svedkoviavypovedali a bolo preukázané, že v prvom rade požiadali o uzatvorenie dohody o skončení zmluvy,
následne žalobcovi doručili odstúpenie od zmluvy z dôvodu údajnej nespokojnosti so spoluprácou,
avšak nenamietali uzatvorenie zmluvy v tiesni alebo jej absolútnu neplatnosť. Ani skutočnosť, že
zdravotný stav žalovaného bol natoľko vážny, že u každého človeka vyvolá tieseň, nebola podľa
žalobcu podložená žiadnym dôkazom, s výnimkou zaujatých výpovedí svedkov - blízkych rodinných
príslušníkov žalovaného. Hodnotenie zdravotného stavu žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy mohol
okresný súd vykonať jedine na základe znaleckého posudku. Od podpisu zmluvy žalovaný so žalobcom
aktívne spolupracoval najmä pokiaľ sa týka potreby doloženia podkladov, dokumentácie, či informácií
potrebných k likvidácii poistnej udalosti. Okresný súd nebral do úvahy výpoveď žalovaného, že keď
mu bola prinesená vyplnená zmluva, prítomná pani zavolala pána XX.XX.XXXX, ktorého sa spytoval,
akým spôsobom ho budú zastupovať. Žalovaný nebol nútený k uzatvoreniu zmluvy, mal poskytnutý
dostatočný časový rámec a bol poučený aj o tom, akým spôsobom bude zastupovaný, keď bol
kontaktovaný priamo osobou oprávnenou konať v mene právneho predchodcu žalobcu. Zo spôsobu
komunikácie so žalovaným nevyplývalo, že by mal byť v stave nespôsobilom na uskutočňovanie
právnych úkonov. V čase uzatvorenia zmluvy 08.02.2010 sa žalovaný nenachádzal v zariadení ústavnej
zdravotnej starostlivosti (z ktorého bol prepustený 12.12.2009), ale v rehabilitačnom centre, takže od
samotnej nehody prešli 3 mesiace, jeho stav a konanie nenasvedčovali, že by nebol spôsobilý. Žalobca
nemal v tom čase prístup k zdravotnej dokumentácii žalovaného a jeho schopnosť uzatvoriť zmluvu
mohol objektívne posudzovať len na základe viditeľných znakov a prejavov jeho konania, ktoré jeho
nespôsobilosť žiadnym spôsobom nenaznačovali.
Za nedôvodný považoval odvolateľ záver súdu prvej inštancie o existencii hrubého nepomeru medzi
plnením žalobcu a žalovaného. Služby v oblasti riešenia poistných udalostí žalobca poskytuje niekoľko
rokov, počas ktorých nadobudol prax a know-how o postupoch akceptovaných poisťovňami pri likvidácii
poistných udalostí, ktoré je pre osobu, ktorá sa nezaoberá poistnými udalosťami, nedostupné. Žalobca
teda pre žalovaného vykonával vysoko špecifikovanú odbornú činnosť. V odvolaní vymenoval úkony,
ktoré mal vykonať po registrácii poistnej udalosti dňa 26.02.2010.
Nesúhlasil so záverom okresného súdu o nezrozumiteľnosti zmluvného ustanovenia týkajúceho sa
výpočtu odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva, ktoré je nevyhnutné vykladať v
nadväznosti na celkový obsah a predmet zmluvy. Pod nárokmi žalovaného je nevyhnutné rozumieť
nároky, ktoré žalobca v jeho mene vymáhal a ktoré v čase uzatvorenia zmluvy nebolo možné číselne
vyjadriť, pretože celkové nároky žalovaného súvisiace s dopravnou nehodou možno vyčísliť až po
uzavretí zmluvy a po poskytnutí a spracovaní všetkých podkladov. Je zrejmé, že výška odmeny sa bude
odvíjať od výšky všetkých nárokov, ktoré v mene žalovaného žalobca uplatňuje a ktorých vymáhanie je
predmetom zmluvy, pričom bude stanovená žalobcom po podpise zmluvy (t. j. až po tom, ako žalobca
obdrží všetky podklady potrebné na jeho vyčíslenie).
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tvrdení, že zmluva z 08.02.2010 bola uzatvorená v
tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a prieči sa dobrým mravom, čoho následkom je absolútna
neplatnosť, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neurčité ustanovenie týkajúce sa odmeny v
prípadepredčasnéhoodvolaniaplnomocenstva.Vážnyzdravotnýstavžalovanéhojepreukázaný,keďže
od dopravnej nehody ostal trvalo pripútaný na invalidný vozík. Tri mesiace neskôr od autonehody
nemohol rozpoznať, že zmluva, ktorá mu je predkladaná na podpis, je koncipovaná len v prospech
žalobcu, čo je konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na nedostatok času žalovaného
na posúdenie uvedených skutočností, keďže zmluva už bola pripravená s vypísanými všetkými údajmi
a jemu len predložená na podpis. Zopakoval tvrdenia o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj o tom, že žalobca pri vybavovaní poistných nárokov nepostupoval
odborne, keďže ako náhradu za poistnú udalosť ponúkal sumu cca 30.000,- €, pričom žalovanému po
odstúpení od zmluvy bola priznaná náhrada 100.117,42 €.
4. Občianske súdne konanie bolo začaté a odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti
procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú
súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na
základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359,
§ 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§
380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie nové rozhodnutie (§ 391 CSP).5. Nakoľko odvolateľ podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, odvolací
súd vo všeobecnosti uvádza, že odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej
inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
6. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
9. Požiadavkami kladenými na platnosť právnych úkonov v § 37 Občianskeho zákonníka sú sloboda
vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle a zrozumiteľnosť prejavu vôle. Tieto požiadavky sú kladené na
subjektívnu stránku konajúceho a prejavujú sa v utváraní jeho vôle a v prejave jeho vôle navonok.
10. Tieseň ako vada v pohnútke konajúceho nemá v zásade vplyv na platnosť právneho úkonu. Odstúpiť
je možné iba od platnej zmluvy. Predpokladom odstúpenia od zmluvy je kumulatívne splnenie dvoch
predpokladov, a to uzatvorenie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (teda takých,
pri ktorých sú vzájomné plnenia v zrejmom nepomere). Ako uvádza rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo
3807/2011, ktoré sa zaoberá výkladom pojmu tieseň v zmysle § 49 OZ, za tieseň treba považovať
hospodársky alebo sociálny, niekedy i psychický stav (napr. rozrušenie, obavy o blízku osobu a pod.,
nie však psychické donútenie, ktoré je právne relevantné z hľadiska § 37 OZ), ktorý takým spôsobom a
s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania
natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila (porovnaj aj rozsudok Vrchného súdu v Prahe z
05.03.1993, uverejnený pod č. 36 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1993, alebo rozsudok
NS ČR sp. zn. 23Cdo 1397/98 z 28.08.1998).
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný uzatvoril zmluvu s VOTUM Centrum Odškodnenia,
a. s. v stave tiesne, ktorú vyvodil z jeho nepriaznivého zdravotného stavu, keď po dopravnej nehode
ostalpripútanýnainvalidnývozík.Takátozmenazdravotnéhostavupredstavujezásadnúživotnúzmenu,
najmä ak bol žalovaný pred dopravnou nehodou úplne zdravý (čo ale z obsahu spisu nevyplýva).
Treba však dať za pravdu odvolateľovi, že v konaní nebola tieseň žalovaného pri uzatváraní uvedenej
zmluvy dostatočným spôsobom preukázaná. Žalovaný len stručne vypovedal k okolnostiam týkajúcim
sa uzatvorenia zmluvy, k svojmu vtedajšiemu zdravotnému stavu uviedol iba toľko, že zrejme bral aj lieky
na tlmenie bolesti a liečenie úrazu. Skutočný zdravotný stav žalovaného v uvedenom období (fyzický
aj psychický) okresný súd podrobným výsluchom žalovaného ani svedkov nezisťoval a nezisťoval ho
ani z dostupnej zdravotnej dokumentácie žalovaného z relevantného obdobia. V súvislosti s časovými
aspektami žalovaný nevysvetlil, či mal dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s uzatváranou
zmluvou a ak nie, či požiadal o jeho poskytnutie.
V dôvodoch rozhodnutia navyše nevysvetlil spojitosť medzi tiesňou žalovaného v čase uzatvárania
zmluvy a dobrými mravmi, ktorými sa majú spravovať všetky právne vzťahy vznikajúce v spoločnosti,
keďže konštatoval neplatnosť uzatvorenej zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka práve
pre jej rozpor s dobrými mravmi.12. Vzhľadom k spochybneniu záveru súdu prvej inštancie o existencii hrubého nepomeru medzi
plnením žalobcu a žalovaného v ďalšom konaní okresný súd podrobne zistí a porovná, aké výhody a aké
nevýhody mal mať z uzatvorenej zmluvy žalobca a aké žalovaný, či boli žalovanému pri jej uzatváraní
vysvetlené, či sa na ne pýtal, či svoj postup s niekým konzultoval, akú úlohu zohral jeho švagor - svedok
XXD.. Žalovaný vysvetlí, či si prečítal zmluvné dojednanie o odplate, či sa mu jej výška 28 % zdala
primeraná a ak nie, či sa domáhal jej zníženia.
13. Okresný súd podrobne vypočuje žalovaného aj k zmluvnému ustanoveniu týkajúcemu sa výpočtu
odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva, najmä či mu bolo zrejmé a vysvetlené, že
výška odmeny sa bude odvíjať od výšky všetkých nárokov, ktoré v mene žalovaného žalobca uplatňuje
a ktorých vymáhanie je predmetom zmluvy, pričom bude stanovená žalobcom po podpise zmluvy, či pri
uzatváraní zmluvy hovorili aspoň o približnej výške náhrady škody, ktorá bude uplatnená a o približnej
výške odmeny pri predčasnom ukončení zmluvy.
14. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že súd prvej inštancie síce konštatoval, že aktívna legitimácia
žalobcu vyplýva z obchodného registra Krajského súdu v Brne, keďže pôvodný žalobca VOTUM
Centrum Odškodnenia, a. s., so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 43 787 266 zanikol z dôvodu
fúzie zlúčením so spoločnosťou VOTUM Centrum Odškodnění, a. s., so sídlom Rooseveltova 593/10,
Brno, IČ: 29 193 877, ktorá vstúpila do právneho postavenia zanikajúcej spoločnosti. Z obsahu spisu
však vyplýva, že uznesenie Krajského súdu v Brne zo dňa 16.06.2014 sp. zn. B 5987-RD13/KSBR
o zápise cezhraničnej fúzie zlúčením medzi VOTUM Centrum Odškodnění, a. s. ako nástupníckej
spoločnosti a VOTUM Centrum Odškodnenia, a. s. ako zanikajúcej spoločnosti, ktorou došlo k zániku
zanikajúcej spoločnosti a prechodu celého jej imania na nástupnícku spoločnosť, ktorá vstupuje do
právneho postavenia zanikajúcej spoločnosti účinnosťou cezhraničnej fúzie, nadobudlo právoplatnosť
25.06.2014. Subjekt VOTUM Centrum Odškodnenia, a. s., so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO:
43 787 266 bol vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 01.07.2014. Dňa 27.04.2015 bolo
súdu prvej inštancie doručené podanie obsahujúce oznam predošlého právneho zástupcu žalobcu
VOTUM Centrum Odškodnění, a. s. o odvolaní plnomocenstva so žiadosťou, aby konajúci okresný súd
ďalšie podania a komunikáciu smeroval žalobcovi VOTUM Centrum Odškodnění, a. s. prostredníctvom
jeho organizančnej zložky VOTUM, a. s., organizačná zložka zahraničnej osoby, Pražská 11, 811 04
Bratislava. Dňa 08.06.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie od BARKOCI law firm, s. r.
o., Bratislava o udelení plnej moci dňa 25.05.2015 subjektom VOTUM Centrum Odškodnění, a. s., Brno
na zastupovanie v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/106/2013. S touto
právnickou kanceláriou súd prvej inštancie konal až do pojednávania dňa 23.03.2016, na ktoré sa podľa
zápisnice (č. l. 355) dostavil za žalobcu (v zápisnici označeného ako VOTUM Centrum Odškodnenia,
a. s.) substitučný právny zástupca, ktorý mal okrem substitučnej plnej moci udelenej Advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o. dňa 22.03.2016 predložiť aj plnomocenstvo udelené VOTUM,
a. s., organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby pre Advokátsku kanceláriu FUTEJ & Partners,
s. r. o.. Tento substitučný právny zástupca (JUDr. Radoslav Varešinský) bol vyzvaný na predloženie
dôkazov o tom, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní pôvodne patriaca spoločnosti VOTUM Centrum
Odškodnenia, a. s., Bratislava prešla na spoločnosť VOTUM, a. s., organizačná zložka zahraničnej
osoby. Na ďalší termín pojednávania 10.05.2016 bola predvolaná ako právnická kancelária FUTEJ &
Partners, s. r. o., Bratislava tak aj BARKOCI law firm, s. r. o., Bratislava. Podľa podania doručeného
okresnému súdu 29.04.2016 je právnym nástupcom pôvodného žalobcu subjekt VOTUM Centrum
Odškodnění, a. s., so sídlom Hrnčířská 574/8, Brno konajúca na území SR prostredníctvom VOTUM, a.
s., organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava. Súd prvej inštancie
vec prejednal a rozhodol so žalobcom VOTUM Centrum Odškodnění, a. s., Brno, Česká republika,
ktorého označil aj v záhlaví svojho rozsudku, pričom ako jeho právneho zástupcu uviedol FUTEJ &
Partners, s. r. o., Bratislava. Odvolací súd zistil z verejne dostupných údajov obchodného registra, že
subjekt VOTUM, a. s., organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 48
853 588 je zapísaná v obchodnom registri Slovenskej republiky od 29.09.2012 doposiaľ.
Úlohou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude ustáliť, ktorý z uvedených subjektov je
nositeľom žalovaného nároku, ktorý z nich je právnym nástupcom pôvodného žalobcu VOTUM Centrum
Odškodnenia, a. s., Bratislava, či je stranou sporu subjekt VOTUM Centrum Odškodnění, a. s., Brno,
alebo VOTUM, a. s., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 48
853 588, pokiaľ je nositeľom právnej subjektivity. Následne okresný súd ustáli, či a ktorý subjekt je
oprávnený žalobcu právne zastupovať, resp. či má tento viacerých právnych zástupcov.15. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov celého, teda aj
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.