Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011011
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118011011.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.10.2018, č. k. 0T/98/2018-194,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.7.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. M. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 17. apríla 2018 v čase asi o 01:15 h v Trnave na Zelenečskej ulici č. 35 pod vplyvom alkoholu po

nastúpení do vozidla taxislužby Yellow taxi a po odopretí odvozu vodičom taxislužby M. M., začal tohto
žiadať, aby sa skontaktoval s dispečingom, čo odmietol urobiť, preto zakričal na vodiča M. M., že sa
má spojiť s dispečingom, inak ho dopichá, následne sa načiahol zo zadného sedadla a vytrhol M. M.
sediacemu na sedadle vodiča z pravej ruky vysielačku zn. Motorola, cez ktorú sa spojil s dispečingom a
vulgárne sťažoval sa na kvalitu práce taxislužby, potom vyšiel von z vozidla, po čom M. M. zistil, že nemá
pri sebe vysielačku, preto vyšiel von z vozidla a zakričal na obvineného, aby mu vrátil vysielačku, načo

sa za ním obvinený Q. M. rozbehol so slovami, či chce problém a schytať, preto M. M. urýchlene nastúpil
do vozidla a zamkol sa vo vozidle, do ktorého sa chcel obvinený Q. M. dostať, čo sa mu nepodarilo, a
preto opakovane päsťou udrel do skla na vodičových dverách, presunul sa k zadným ľavým dverám,
ktoré opakovaným kopnutím poškodil, čím vznikla na nich preliačina, a čím teda spôsobil majiteľovi
vozidla spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
98, škodu vo výške 1.053,85 eur a čím tiež vyvolal u M. M. odôvodnenú obavu o jeho život a zdravie,

obvinený odhodil vysielačku nepoškodenú neďaleko miesta činu.
Za to súd obžalovanému podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41
ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň
podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému -

spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská
98, IČO: 31 341 438 škodu vo výške 1.053,85 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že
rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a chýbajúce dostatočné dôvody, na ktorých by malo
byť rozhodnutie súdu založené. Pretrvávajú rozumné pochybnosti, že sa obžalovaný dopustil skutkov

kladených mu za vinu. Súd nevykonal návrhy obhajoby na dokazovanie, a to znalecké dokazovanie
za účelom zodpovedania otázky výšky škody na motorovom vozidle, možnosti opravy vozidla bezpoškodenia laku a zodpovedanie otázky, či je nutná výmena dverí na vozidle, ďalej oboznámenie sa
s internetovou ponukou na opravu preliačenín karosérie technikou PDR, teda poškodenie mohlo byť
opravené za nižšiu sumu ako 266 eur, oboznámenie sa so záznamom volania poškodeného M. na

telefónnu linku 158, resp. 112, výsluch svedka Z., za účelom dokázania, či poškodený naďalej vykonával
jazdy taxíkom , teda že v živote poškodeného nedošlo k zásadnej zmene v dôsledku údajného skutku.
Absentuje materiálna stránka údajného prečinu, chýba kvalita a intenzita údajného vyhrážania, ktoré
malo spočívať v hrozbe dopichania, ale u obžalovaného nebola žiadna zbraň nájdená a poškodený ani
neuvádzal, že by u neho zbraň videl. Poškodený mal vystúpiť z auta, či by znamenalo, že nemal dôvodnú

obavu o svoj život, či zdravie. Poškodený nežiadal kolegu A. o pomoc, políciu volal až na pokyn B. T..
Nebolo preukázané, že sa život poškodeného po 17.4.2018 pozmenil, on mohol byť vystresovaný už
z predchádzajúceho incidentu v službe, keď ho iný zákazník chcel napadnúť. Tvrdenia poškodeného
boli spochybnené výsluchom svedkyne M.. Sú závažné pochybnosti, či výška škody prevyšovala 266
eur, z fotodokumentácie o prehliadke vozidla nevyplýva rozsah poškodenia dverí, ktorý by si vyžadoval
výmenu. Svedok A. nemohol vidieť údajný skutok zo vzdialenosti 40-50 metrov za obmedzených

svetelných podmienok. Uvádzal tiež kopnutie do nárazníka, pričom poškodené mali byť dvere, svedok
nepočul krik, iba buchot, naproti tomu M. uvádzal, že zakričal na obžalovaného, že potrebuje vysielačku,
svedok si nevšimol ani poškodenie na dverách. Cena opravy PDR je 20-60 eur, ohliadka bola vykonaná
až s výrazným časovým odstupom od údajného poškodenia. Namieta nezákonnosť zvukového záznamu
ako dôkazu, nakoľko z neho nevyplýva, že osoba ktorá komunikovala s taxi službou, dala súhlas na jeho

vyhotovenie a použitie, čo je porušením práva na ochranu osobnosti obžalovaného. . Závažnosť skutkov
je nepatrná, pri aplikácii zásady ultima ratio je trestné právo iba subsidiárnym a krajným prostriedkom
riešenia sporov. Súd príliš extenzívne poukazuje na vulgarity zo strany obžalovaného voči dispečerke,
príliš extenzívne vyvodzuje záver o údajným vytrhnutí vysielačky obžalovaným a nájdením vysielačky pri
ohliadke miesta činu. Poukázal na vyhodnotenie vierohodnosti svedkyne M. zo strany súdu. Nesúhlasí

s výrokom o náhrade škody, je nepravdepodobné, že výstuha slúžiaca ako ochrana pri náraze vozidla,
by mohla byť reálne poškodená človekom.
Krajský súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, na ktorom obžalovaný zotrval
na svojom odvolaní, prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného
za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku
tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s

požiadavkouzákonodarcuvpísomnomodôvodnenínapadnutéhorozsudkujasneazrozumiteľneaveľmi
podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými
právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
ZusvedčujúcichdôkazovkrajskýsúdpoukazujepredovšetkýmnavýpovedepoškodenéhoM.,výpovede
svedkov A., Z. a Mgr. J., ako aj zápisnice z ohliadky miesta činu a ohliadky vozidla s pripojenou
fotodokumentáciou.
Okresný súd správne poukázal na to, že výpovede poškodeného korešpondujú s výpoveďou svedkyne

Z. a zabezpečeným záznamom komunikácie obžalovaného s dispečingom taxislužby.
Odvolacia námietka obžalovaného k nezákonnosti takéhoto dôkazu je nedôvodná. Vysporiadal sa s
ňou správnym spôsobom už okresný súd, keď poukázal na to, čo má uvedený dôkaz preukázať,
teda dôveryhodnosť výpovede svedkov. Krajský súd dodáva, že obžalovaný nevykonával hovor za
účelom súkromnej komunikácie, ale objednával verejnú službu - odvoz taxislužbou. K ďalšej námietke

obžalovaného, že súd extenzívne poukázal na vulgarity zo strany obžalovaného a vyvodil extenzívny
záver o vytrhnutej vysielačke a jej nájdením, krajský súd uvádza, že nie je zrejmé, v čom má ísť o
extenzívny výklad, a v čom má byť záver okresného súdu pri vyhodnocovaní dôkazov nesprávny.
Okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou preverenia a posúdenia dôveryhodnosti výpovedí
obžalovaného a svedka - poškodeného, rovnako aj ďalších svedkov. Čo sa týka odvolacích námietok

obžalovaného, krajský súd konštatuje, že boli prezentované už v konaní pred okresným súdom a tento
sa s nimi správnym spôsobom vysporiadal už pred vyhlásením napadnutého rozsudku a v tomto smere
svoje úvahy preniesol aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný súd logicky a správne, bez
akýchkoľvek pochybností, vyhodnotil zistené skutočnosti a vyvodil z nich správne závery.
Ak jeden svedok vypovedá o arogantnom a vulgárnom správaní inej osoby, a následne rovnako o jeho

vulgárnom vyjadrovaní v inej situácii (bezprostredne predchádzajúcej stíhanému skutku) vypovedá aj
ďalší svedok, svedčí to s najväčšou mierou pravdepodobnosti o dôveryhodnosti výpovedí svedkov a
o tom, ako sa dotyčná osoba v uvedených situáciách správala. Krajský súd nevzhliadol žiaden dôvod
na spochybnenie záverov okresného súdu, výpovede poškodeného a vyššie spomínaných svedkov
neboli relevantným spôsobom počas vykonaného dokazovania spochybnené. Rovnako tak nemôže

ísť o „extenzívne“ vyvodený záver súvisiaci s vysielačkou poškodeného, ktorá mu mala byť vytrhnutá
obžalovaným, a ktorá bola nájdená pri ohliadke miesta činu. Jedná sa o logicky vyvodený záver, zo
skutočností zistených zákonne vykonanými dôkazmi.
Týka sa to aj namietanej výšky spôsobenej škody. Treba zdôrazniť, že okresný súd sa správne
vysporiadal s rozsahom spôsobenej škody, správne sú jeho závery ohľadom toho, akým spôsobom

a intenzitou malo byť poškodenie spôsobené, v akej časti vozidla, vysporiadal sa aj s obranou
obžalovaného ( totožnou s odvolacou námietkou ) k fotodokumentácii poškodenia, keď poukázal, že
rozsah poškodenia vozidla bol vymedzený na podklade iných dôkazov - bola ním ohliadka svedkami
(príslušník PZ a prijímací technik autorizovaného servisu).
Nedôvodné sú tiež odvolacie námietky k vyhodnoteniu výpovede svedkyne M., okresný súd sa v

dostatočnom rozsahu vysporiadal s touto obranou obžalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia, na
ktoré krajský súd v plnom rozsahu poukazuje. Už okresný súd pri svojom rozhodnutí správne poukázal
na to, že v prípade výpovede svedka A. ohľadom miesta, kam mal obžalovaný kopnúť do vozidla, sa
jedná v kontexte ostatných zabezpečených dôkazov o nepodstatný detail.
K námietke obžalovaného o absencii zbrane u obžalovaného a z toho dôvodu absentujúcej materiálnej

stránky trestného činu vyhrážania, krajský súd môže len v plnom rozsahu poukázať na závery okresného
súdu, keď ten uviedol, že v prejednávanom prípade bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že obžalovaný sa poškodenému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu. Správne zohľadnil, že skutok sa stal neskoro v noci a obžalovaný bol pod
vplyvom alkoholu a najskôr v prítomnosti poškodeného M. vulgárne vynadal dispečerke taxislužby a

potom sa poškodeného opýtal, či ho má dopichať, keď tento odmietol zopakovať dispečerke vulgarizmy,
o čo ho žiadal obžalovaný. Za týchto okolností takéto konanie obžalovaného nevyhnutne mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu poškodeného M.. V prípade prečinu nebezpečného vyhrážania súd poukázal na
okolnosti prípadu, kde obžalovaný v neskorých nočných hodinách pod vplyvom alkoholu sedel zapoškodenýmM.,vodičomtaxislužbyatomutopovedal,žehodopichá,pričomtejtovyhrážkepredchádzal
slovný konflikt medzi obžalovaným a dispečerkou taxislužby, kedy obžalovaný dispečerke vulgárne
nadával. Za týchto okolností, kedy obžalovaný sedel za chrbtom poškodeného M. v jeho vozidle

taxislužby,kedymožnosťobranypoškodenéhopredbezprostrednýmútokomobžalovanéhobolaznačne
oklieštená, nevediac, čo možno od podguráženého a agresívneho zákazníka očakávať nie je podľa
názoru súdu možné konštatovať, že závažnosť takéhoto prečinu je nepatrná o to viac, že sú všeobecne
známe prípady, kedy boli taxikári práve za takýchto okolností napadnutí ich zákazníkmi. Skutočnosť,
že obžalovaný pri sebe nemal žiaden nôž či inú zbraň, ktorou by mohol poškodeného M. „dopichať“ na

tomto nič nemení, pretože poškodený M. nemohol vedieť, či obžalovaný nejakú zbraň pri sebe nemá.
Rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené logickými a presvedčivými argumentami, v dostatočnom
rozsahu, rozsudok v žiadnom prípade nie je možné považovať za arbitrárny. Okresný súd neopomenul
ani uviesť, akým spôsobom sa vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania a ozrejmil aj,
prečo vykonanie obžalovaným navrhovaných dôkazov odmietol. Týka sa to tak návrhu na vykonanie
znaleckého dokazovania k poškodeniu vozidla, ako aj výsluchu svedka k okolnosti, že poškodený ďalej

pracuje ako vodič taxislužby. Krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného súdu
týkajúce sa odôvodnenia odmietnutia doplnenia dokazovania a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Dodáva len, že vo vzťahu k trestným činom, pre ktoré je obžalovaný prejednávaný, a to trestný čin
nebezpečného vyhrážania a poškodzovania cudzej veci, nie je rozhodujúce a relevantné, aký prípadný
vplyv (a či vôbec nejaký vplyv) malo konanie obžalovaného na ďalšie pracovné pôsobenie poškodeného.

Okresnýsúdsadostatočnýmvyčerpávajúcimspôsobomvysporiadalajsnámietkamiktomu,ževdanom
prípade je podľa obžalovaného závažnosť skutkov len nepatrná, a bolo by potrebné aplikovať zásadu
ultima ratio. Ako správne uviedol okresný súd, s ohľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky a
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný nemôže byť z hľadiska jeho závažnosti táto súdom hodnotená
ako nepatrná.

Okresný súd správne postupoval, keď ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu odôvodnil uloženie trestu, pričom sa vysporiadal so všetkými
relevantnými okolnosťami. Správne zohľadnil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a okrem
priestupkovnaúsekucestnejpremávkysanedopustilvážnejšiehopriestupkučiinéhoporušeniazákona,

aj to, že obžalovaný spáchal dva trestné činy.
Rovnako je možné osvojiť si aj závery okresného súdu týkajúce sa uplatneného nároku o náhrade škody
a rozhodnutia o ňom. K odvolacej námietke obžalovaného, že výstuhu slúžiacu ako ochrana vozidla pri
nárazenemôžereálnečlovekpoškodiť,možnolenuviesť,žekonanímobžalovanéhodošlokpoškodeniu
vozidla vo forme preliačenia dverí. Práve z dôvodu, že súčasťou ( výbavou ) dverí je aj výstuha, ktorá

sa nachádza práve na mieste poškodenia dverí, nie je možné dvere opraviť vytiahnutím, uvedením
do pôvodného stavu, ale len výmenou celých dverí. Nemuselo tak v tomto prípade dôjsť priamo k
poškodeniu výstuhy dverí. Aj keď to nič nemení na závere, že rozhodnutie okresného súdu je správne,
nie je krajskému súdu zrejmé, z čoho obhajoba vychádza, že je vylúčené poškodenie výstuhy konaním
človeka(pravdepodobnemalobžalovanýnamysli,ženapoškodenievýstuhymusíprísťkpôsobeniuinej,

ako ľudskej sily). Takéto závery nie sú namieste, krajský súd sa tak stotožňuje aj s výrokom okresného
súdu o náhrade škody.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.