Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118260193
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118260193.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci navrhovateľa (povinného) M.
A., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XXXX/X, XXX XX K. K., proti oprávnenej V. A.,
narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX XX K. K., o návrhu navrhovateľa na zrušenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky, na základe odvolania oprávnenej proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica č. k. 15Pc/7/2018-103 zo dňa 08. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný

súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 08. 04. 2019 zrušil počnúc dňom 13. 04. 2018 vyživovaciu
povinnosťnavrhovateľa(povinného)koprávnenejurčenúrozhodnutímOkresnéhosúduBanskáBystrica
č. k. 14C/156/2013-55 zo dňa 12. 11. 2013 (I. výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 14C/156/2013 zo dňa 12. 11. 2013 nebola určená doba poskytovania príspevku na
výživu oprávnenej ako rozvedenej manželky, preto s odkazom na ust. § 72 ods. 3 zákona o rodine
posudzoval, či boli splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako jej bývalého
manžela a stotožnil sa s jeho tvrdením, že výdavky oprávnenej sú neprimerané a nezodpovedajú tomu,
že nie je schopná sama sa živiť. Konštatoval, že by mohol predĺžiť dobu na poskytnutie príspevku
na výživu rozvedenej manželky len vo výnimočnom prípade, ak by oprávnená nebola schopná z

objektívnych dôvodov sama sa živiť, ale nie je poberateľkou invalidného dôchodku počnúc rokom 2018
a jej zdravotné problémy si nevyžadujú sústavnú opateru. Je schopná sama sa živiť a presúvanie
ekonomickej zodpovednosti na bývalého manžela, ktorý tiež z dôvodu choroby z povolania musel prejsť
na menej ohodnotenú prácu po takom dlhom časovom horizonte od právoplatnosti rozhodnutia súdu
o rozvode manželstva by bolo neprimeraným zaťažením navrhovateľa a nemá oporu ani v princípoch
rodinného práva. Preto návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej zrušil počnúc

dňom 13. 04. 2018.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Uviedla, že konanie je postihnuté
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a poukázala na to, že má
nízky príjem a nebude schopná navrhovateľovi jednorazovo vrátiť preplatok vyplateného príspevku. S
navrhovateľom nemá dobré vzťahy a v dôsledku rozhodnutia prvoinštančného súdu sa nachádza v

nevýhodnej pozícii, pretože navrhovateľ nebude chcieť prijať vrátenie preplateného príspevku formou
splátok, ktoré mu mieni uhrádzať po 5,- Eur mesačne. Vzhľadom na to žiadala, aby síce bola vyživovaciapovinnosť navrhovateľa k nej zrušená počnúc dňom 13. 04. 2018, ale aby súčasne preplatok za obdobie
od 13. 04. 2018 do doby právoplatnosti rozsudku mohla platiť navrhovateľovi v splátkach po 5,- Eur
mesačne, vždy do 30-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v

ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť.

4. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril navrhovateľ, ktorý prejavil nesúhlas s jej návrhom, že preplatok
mu bude splácať v mesačných splátkach celkovo po dobu 11 rokov. Žiadal toto vyplatiť jednorazovo
poukazujúc na to, že bývalá manželka je silná fajčiarka, predpokladá, že nastúpila do predchádzajúceho

zamestnania a tým sa jej finančná situácia výrazné polepší. Ak sa ona odvoláva na možnosť splácať
nedoplatok, ktorá možnosť bola poskytnutá jemu, tak bol úplne v inej situácii, lebo v čase priznania
príspevku súdom bol od 25. 07. 2013 práceneschopným s príjmom cca 340,- Eur a bol preto nútený aj
napriek zdravotnému stavu nastúpiť do práce.

5. Vo vyjadrení zo dňa 07. 07. 2019 oprávnená zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že navrhovateľ má

zabezpečené trvalé bývanie a mesačný plat a ona býva v nájomnom sociálnom byte, z ktorého ju môžu
hocikedy vysťahovať, má minimálny príjem, je U. chorá a ak navrhovateľ poukazuje na jej fajčenie, aj
on predtým fajčil a to ešte trpel ochorením O.. Skutočnosť, že ju niekedy navrhovateľ stretáva, nesvedčí
o jej vysokom príjme. Žiadala odvolaniu vyhovieť a umožniť jej splatiť dlh, ktorý má voči navrhovateľovi
formou splátok. Dodala, že už samotné vyjadrenie navrhovateľa svedčí o tom, že dohoda s ním nie je

možná a v prípade exekúcie bude mať zvýšené náklady, pretože ani v prípade exekúcie skutočne nevie
dlh splatiť vo vyšších splátkach ako žiadala.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 Civilného mimosporového

poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri
rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu
zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných

okolností. Odvolací súd sa v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,ktoréjejasné,zrozumiteľnéapresvedčivé
poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti.

10. V prvom rade musí odvolací súd zdôrazniť, že ani oprávnená v odvolaní nijakým spôsobom

nepolemizovala so závermi súdu prvej inštancie o tom, že je potrebné zrušiť povinnosť navrhovateľa
platiť jej príspevok na výživu (ako rozvedenej manželky) tak, ako to spravil prvoinštančný súd s
účinnosťou od podania návrhu dňom 13. 04. 2018. Voči tomu oprávnená žiadnu výhradu v odvolaní
nevzniesla (v podstate s rozhodnutím súhlasila), jej odvolacie námietky spočívali iba v tom, že nie je
schopná vrátiť preplatok navrhovateľovi na vyplatenom príspevku jednorazovo, ale len vo forme splátok

po 5,- Eur mesačne.

11. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že predmetom prvoinštančného, ani odvolacieho konania
nebolo a ani nie je vrátenie eventuálneho preplatku na príspevku, preto odvolací (ani prvoinštančný) súd
nemohol v tomto konaní rozhodovať a rozhodnúť o tom, za akých podmienok je povinnosťou oprávnenej

vrátiť navrhovateľovi určitý preplatok na vyplatenom príspevku na výživu rozvedenej manželky. O tomto
by bolo možné rozhodovať len v konaní, predmetom ktorého by bol návrh (žiadosť) navrhovateľa voči
oprávnenej smerujúci k vráteniu vyplateného príspevku a v prípade dôvodnosti takého návrhu by bolo
možné v súdnom rozhodnutí stanoviť podmienky zaplatenia v rámci lehoty na plnenie (§ 232 ods. 3CSP), či už jednorazovo alebo v podobe (primeraných) splátok. Pre lepšie pochopenie, napadnutým
rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol iba o tom, že navrhovateľ už viac nie je povinný platiť oprávnenej
dňom 13. 04. 2018 príspevok na výživu a nie o tom, koľko a akým spôsobom má byť určitý preplatok

vrátený. V tomto odvolacom konaní teda mohol odvolací súd posúdiť v súlade s ust. § 65 a § 66 Civilného
mimosporovéhoporiadkulen(ne)správnosťzáveruprvoinštančnéhosúdu,čijedôvodnato,abyužďalej
navrhovateľ príspevok neplatil a tak odvolacie výhrady oprávnenej smerovali k otázke, ktorá predmetom
tohto konania nebola.

12. Podľa ustanovenia § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený
manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po
uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené
do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má

sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

13. Zo spisu mal aj odvolací súd preukázané, že manželstvo navrhovateľa a oprávnenej bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 35P/32/2012-32 zo dňa 20. 11. 2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12. 01. 2013. O povinnosti navrhovateľa poskytovať oprávnenej príspevok v sume

60,- Eur mesačne na jej výživu ako rozvedenej manželky bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 14C/156/2013-55 zo dňa 12. 11. 2013, právoplatným dňa 03. 12. 2013. Toto
uznesenie neurčovalo dobu, po ktorú trvá povinnosť navrhovateľa platiť príspevok oprávnenej, pričom
je zrejmé, že dňom 12. 01. 2018 uplynula 5-ročná doba určená ust. § 72 ods. 3 zákona o rodine plynúca
od právoplatnosti rozvodového rozsudku. Potom v situácii, kedy nebolo preukázané, že po uplynutí

uvedenej doby oprávnená nie je naďalej schopná sama sa živiť, bol správnym záver prvoinštančného
súd o potrebe zrušenia povinnosti navrhovateľa platiť predmetný príspevok oprávnenej dňom podania
návrhu 13. 04. 2018 (čím bol prvoinštančný súd viazaný podľa ust. § 75 ods. 1 druhá veta zákona o
rodine v spojení s ust. § 40 a § 155 Civilného mimosporového poriadku).

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny vrátane závislého výroku o trovách konania, pri ktorom súd prvej inštancie správne
aplikoval ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).