Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226508
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3112226508.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého U.,
bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
H., dieťa rodičov: matky A. a otca N. o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.mája 2018,

č.k. 34P/371/2012-588, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18.05.2018, č.k. 34P/371/2012-588 m e n í tak, že

S c h v a ľ u j e dohodu rodičov nasledovného znenia:

„ Maloletý U. O., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že p r á
v o z a s t u p o v a ť mal. dieťa a s p r a v o v a ť jeho majetok majú obaja rodičia.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. U. sumou 130,- eur mesačne s účinnosťou
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sa zaväzuje poukazovať k rukám matky vždy do 15.dňa
v mesiaci vopred.

Otec je o p r á v n e n ý sa stýkať s mal. U. nasledovne:

- v každom párnom kal. týždni v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod.
- v každom nepárnom roku počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:30 hod.,
v každom párnom roku od 01.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:30 hod.
- počas vianočných sviatkov a prázdnin v nepárnom kal. roku od 23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do
18:30 hod., a v každom párnom kal. roku od 30.12. od 09:00 hod. do posledného dňa školských zimných
prázdnin do 18:30 hod.

- počas jarných prázdnin v každom párnom kal. roku od 1. dňa jarných prázdnin v období stanovenom
pre N. kraj od 09:00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin (nedeľa) do 18:30 hod.
- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kal. roku od štvrtku od 09:00 hod. do utorka do 18:30 hod.

Otec je oprávnený si vždy v určených hodinách dieťa v bydlisku matky prevziať a povinný dieťa v určené
hodiny v jej bydlisku dieťa matke odovzdať, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.

Matka sa zaväzuje mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.“

Týmto sa súčasne mení tiež rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2012, č.k. 26P/58/2011-30,
v časti o úprave rodičovských práv a povinností k mal. U..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, ani

trov vzniknutých v odvolacom konaní. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol návrh matky na
zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti výkonu osobnej starostlivosti o dieťa a

výživného a súčasne zmenil doposiaľ platnú úpravu styku matky s maloletým dieťaťom s tým, že o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na nich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa domáhala svojím návrhom podaným v roku
2012 zmeny doterajšej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (dieťa žiadala zveriť z doterajšej
osobnej starostlivosti otca do jej výlučnej starostlivosti, otcovi určiť vyživovaciu povinnosť a upraviť jeho

styk s dieťaťom), ktoré boli naposledy upravené pri ich rozvode s otcom dieťaťa formou rodičovskej
dohody, tvrdiac, že vtedy neboli zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti a ona ako práva neznalá,
bola uvedená prakticky pri uzatváraní dohody do omylu. Tvrdila, že otec jej znemožňuje riadny kontakt
s dieťaťom, ktorému chýba matka, dieťa je spomalené vo vývoji, bola by vhodná špeciálna škola, pričom
ona má vytvorené všetky podmienky pre to, aby sa o dieťa mohla starať, dieťa si to aj želá, má u nej

zabezpečené adekvátne prostredie, má blízky vzťah tak k jej rodičom, ako aj k jej sestre a tiež aj k
ďalšiemu dieťaťu, ktoré sa jej narodilo, maloletému Z.. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil, žiadal
ho zamietnuť. Uviedol, že skutočnosť, že dieťa je v jeho starostlivosti, je v jeho najlepšom záujme,
s ktorým usporiadaním pri poslednej úprave matka de facto súhlasila a ňou tvrdená argumentácia je
účelová, neopodstatňujúca ňou požadovanú zmenu. Je síce pravdou, že dieťa malo odloženú školskú

dochádzku, ale dosahovaná mentálna úroveň nediskvalifikuje dieťa z návštevy riadnej školy. Poukázal
na to, že matka sa dieťaťu nevenuje tak ako on, nevyužíva všetok doposiaľ upravený styk s dieťaťom,
dieťa má k nemu vytvorený silný citový vzťah. Kolízny opatrovník doporučoval návrh matky na zmenu
výkonu rodičovských práv a povinností zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré subsumovalo tiež
opakované znalecké dokazovanie, za aplikácie ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1-3, § 25 ods. 1, 2, § 26,
§ 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a článku 3
Dohovoru o právach dieťaťa dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre matkou požadovanú
zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti zmeny výchovného prostredia, či určenia

výživného. Dôvodnosť takejto zmeny podľa jeho názoru preukázaná nebola, v starostlivosti otca o dieťa
neboli zistené žiadne nedostatky a napriek záverom v poradí prvého znaleckého posudku č. X/XXXX (v
zmysle ktorého bola doporučená zmena úpravy rodičovských práv a povinností), sa stotožnil so závermi
v poradí druhého (kontrolného) znaleckého posudku č. XX/XXXX, v zmysle ktorého znalec doporučil
ponechať dieťa v osobnej starostlivosti otca, keďže s týmto od malička v domácnosti dieťa vyrastalo.

Súd tiež poukázal na nestálosť a nekonštantnosť vyjadrení samotného maloletého k danej otázke, na
riziko vzniku negatívnych dopadov na dieťa v prípade zmeny výchovného prostredia. Úsudky matky v
tomto smere považoval za nesprávne a neobjektívne, pričom podľa neho aj dlhotrvajúcim konaním o
tomto nedôvodnom návrhu matky na zmenu výkonu osobnej starostlivosti, je dieťa opätovne dlhodobo
vystavené stresovej situácii, pretože má vedomosť o prebiehajúcom konaní, vyvoláva to v ňom pocit

nepohody, napätia, vnútorný konflikt, pretože má rado oboch rodičov. Súčasne so zamietnutím návrhu
matky na zmenu výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodol tiež o zmene doterajšej
úpravy styku matky s dieťaťom a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka
dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že jej návrhu na zmenu doterajšej úpravy práv a povinností k dieťaťu, bude v
celom rozsahu vyhovené. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods.1 písm. f/ a h/
CSP (nesprávne skutkové a právne závery) namietala, že súd prvej inštancie skreslene a nesprávne

interpretoval okolnosti, za ktorých bol maloletý zverený predchádzajúcim rozhodnutím do osobnej
starostlivosti otca, z ktorej nesprávnej interpretácie ďalej aj vychádzal a čiastočne na nej v ďalšom aj
nesprávnesvojerozhodnutiezaložil.Poukázalananevhodnýpostupsudkynevkonanípredsúdomprvej
inštancie, jej nežiaduci verbálny aj neverbálny prejav na pojednávaniach týkajúci sa matky, hodnotenie
výrokov matky, keď sa táto ironicky usmievala nad jej prednesmi, pohŕdavo reagovala na jej terajšieho

partnera a jeho národnosť, čím ju ponižovala a tiež sa jej dotkla, ako aj postoj k ňou predloženýmdôkazom, ktoré sudkyňa hodnotila neobjektívne, na čo sa opakovane sťažovala a na ktorý nevhodný
postup a správanie, sudkyňu prvej inštancie opakovane upozorňovala právna zástupkyňa matky.
Poukázalatiežnadĺžkutrvaniakonania,čoodpodanianávrhu v roku2012jeXrokov.Namietala,že

súd prvej inštancie nerešpektoval závery znalkyne A.. C., ktorá doporučila zmenu výchovného prostredia
maloletého U.. V posudku sa tiež konštatovalo, že dieťa má k nej bližší vzťah ako k otcovi, pociťuje u
nej pocit istoty a bezpečia a vyjadruje prianie žiť s ňou a s maloletým Z.. Súd však nariadil bez vecných
námietok otca voči posudku kontrolné znalecké dokazovanie a s jej námietkami proti nemu sa vôbec
nevysporiadal. V rámci druhého znaleckého dokazovania nebol matke poskytnutý dostatočný priestor

na to, aby mohla obhájiť svoje stanoviská. Svoje námietky voči kontrolnému znaleckému dokazovaniu
vzniesla aj v priebehu konania, súd ich však nezohľadňoval. Súd sa nevysporiadal zodpovedajúcim
spôsobom so závermi prvého znaleckého posudku, preferoval druhý, pre matku nepriaznivý znalecký
posudok, pričom oba tieto posudky mal brať za rovnocenné dôkazy. Súd, pokiaľ ide o názor dieťaťa,
tento nerešpektoval a nevzal do úvahy celý rad dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ktoré sa týkali
toho, že dieťa si želá aktuálne žiť s matkou. Poukázala na výsluch svedkyne V. D., vypočutie maloletého

dieťaťa a neobjektívne hodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Predložila súdu tiež CD
nosiče obsahujúce nahrávky rozhovorov s maloletým dieťaťom, v zmysle ktorých dieťa vyjadruje svoje
stanovisko týkajúce sa jeho želania žiť aktuálne s matkou. Súd však stanoviská maloletého U. nesprávne
interpretoval. Vôľou dieťaťa nie je, aby naďalej zotrval v starostlivosti otca. Nie je pravda, že by sa o
dieťa nezaujímala, či nevyužívala určený styk. Súd bez opory v zistenom skutkovom stave sa stotožnil

so zavádzajúcimi tvrdeniami otca. Ňou predložené dôkazy o snahe s dieťaťom sa čo najviac kontaktovať
do úvahy nebral. Súd nepostupoval voči obom účastníkom objektívne a nestranne, na čo opakovane
upozorňovala a čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa ňou predložené
tvrdenia a dôkazy označuje sudkyňa za prekrúcanie faktov a zavádzanie. Z obsahu celého radu dôkazov
vyplynulo, že dieťa prežíva smútok za matkou, chce zmeniť svoju aktuálnu situáciu, necíti sa komfortne

s rodičmi otca. Napriek tomu, že dieťa jednoznačne prejavilo vôľu žiť s matkou, súd to nerešpektoval.

5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právnej zástupkyne navrhoval
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia matky považoval za účelové s tým,
že dieťa neprejavuje vôľu žiť s matkou, ale naopak s ním, má s dieťaťom vytvorené dobré vzájomné

citové väzby, dieťaťu sa v plnom rozsahu venuje, má vytvorené všetky podmienky pre to, aby aj naďalej
zabezpečoval starostlivosť o dieťa.

6. Následne v priebehu odvolacieho konania obaja rodičia produkovali celý rad písomných vyjadrení
ako vzájomných reakcií na reťazene podávané písomné vyjadrenia, v ktorých však v zásade replikujú

len tie skutočnosti, ktoré boli uvádzané už v prvotných podaniach.

7. Dňom 01.07.2016 ( pred rozhodnutím súdu prvej inštancie) nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“ / a zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci

ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§111 a
nasl.).

8. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v
lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), nariadil za účelom doplnenia dokazovania
pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby bol

viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady
konania (§ 67 CMP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli
splnené zákonné predpoklady pre jeho zrušenie, ani pre jeho potvrdenie.

10. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženéhosúdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

11. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozhodnutím zo dňa 29.05.2013 č.k. 34P/371/2012-81 návrh
matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. U., ktorým sa domáhala jeho zverenia
do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otcovi a úpravy styku dieťaťa s
otcom zamietol. Po jeho zrušení odvolacím súdom (uznesenie KS Trenčín zo dňa 31.10.2013 č.k. 6Cop
94/2013-110) pre nedostatočne zistený skutkový stav, súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím

(v tomto konaní odvolaním napadnutým), zamietol návrh matky na zmenu doposiaľ upraveného výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. U., dôvodiac nesplnením zákonných predpokladov takúto zmenu
odôvodňujúcich a súčasne zmenil doterajšiu úpravu styku dieťaťa s matkou.

12. Matka odvolaním napádala správnosť záverov súdu prvej inštancie na ktorých tento založil svoje
zamietavé rozhodnutie.

13. V posudzovanej veci vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a vykonaných dôkazov pred súdom
prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2012, č.k. 26P/58/2011-30
bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol
maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na

výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne. Rodičia sa dohodli aj na styku matky s maloletým
U. počas prvých troch mesiacov v tretiu a štvrtú stredu v mesiaci a počas tretieho a štvrtého víkendu od
soboty do nedele a po uplynutí uvedeného obdobia v tretí a štvrtý týždeň v mesiaci v utorok od 14:30
hod. do 18:30 hod. a počas víkendov každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci od piatku od 14:30 hod. do
nedele do 18:00 hod. a počas letných prázdnin a vianočných sviatkov.

14. Aktuálnym návrhom v posudzovanej veci zo dňa 28.09.2012 sa matka maloletého U. domáha
zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré žiada zveriť do svojej osobnej
starostlivosti, upraviť vyživovaciu povinnosť otcovi a tiež jeho styk s dieťaťom.

15. V priebehu konania boli vypracované dva znalecké posudky, a to znalecký posudok pod č. X/XXXX
zo dňa 18.03.2015, vypracovaný znalkyňou A.. O. C. (odbor psychológia, odvetvie klinickej psychológie
detí a poradenskej psychológie), zo záverov ktorého vyplýva, že pre dieťa s prihliadnutím na jeho
ďalší fyzický a duševný vývoj je vhodnejšie výchovné prostredie u matky. Znalkyňa sa tiež vyjadruje k
osobnostnej štruktúre oboch rodičov, na strane matky túto považuje za menej zrelú, avšak s vhodnejšími

osobnostnými predpokladmi pre výchovu dieťaťa, u otca konštatuje zistený narcistický osobnostný rys,
pričom v rozhovore v psychodiagnostickom vyšetrení bola preukázaná túžba maloletého U. bývať s
matkou. Znalkyňa však súčasne konštatuje vzájomné citové väzby medzi rodičmi jednotlivo a dieťaťom.
Následne bol vypracovaný ďalší znalecký posudok (kontrolný) z podnetu otca, ktorý s vyššie uvedenými
závermi nesúhlasil, a to pod č. XX/XXXX vypracovaný súdnym znalcom A.. V. N. (odbor psychológia

a odvetvie klinická psychológia detí a dospelých), ktorý dospel k odlišnému záveru ako znalkyňa v
predchádzajúcom posudku, a doporučil, aby dieťa naďalej zostalo zverené v osobnej starostlivosti
otca. Aj tento znalec konštatuje vzájomné citové väzby medzi rodičmi jednotlivo a dieťaťom. V rámci
svojich výpovedí pred súdom prvej inštancie, obaja znalci zotrvávali na svojich záveroch, ktoré vyjadrili
v písomných znaleckých posudkoch.

16. Maloletý U. býva t.č. s otcom v šesťizbovom rodinnom dome v W. Z. a s matkou sa stretáva, chodieva
k nej do N.. V čase začatia tohto súdneho konania o zmenu zverenia, mal maloletý necelých X rokov
a navštevoval materskú školu. Bolo preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará po všetkých
stránkach, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Otec sa maloletému

venuje, chodil s ním pravidelne na plávanie, platil mu tanečný krúžok, navštevoval s ním logopedickú
ambulanciu, Centrum psychologického poradenstva, kardiologickú, očnú ambulanciu a pod.. I keď
prvkami nedorozumení sa javia byť poznamenané vzťahy medzi mal. U. a starou matkou z otcovej
strany, ktorá žije v ich bezprostrednej blízkosti, vzájomné citové väzby sú aj tu zachované.

17. Z lekárskych správ všeobecnej lekárky pre deti a dorast vyplynulo, že maloletý U. je zo zdravotného
hľadiska zdravé dieťa, psychomotorický vývoj a výživa v norme. Otec chodí s dieťaťom na lekárske
ošetrenie v prípade ochorenia, nebýva choré často, dodržiava stanovené pokyny pri liečbe aj kontroly.
Chodí s dieťaťom aj na pravidelné prehliadky a očkovania. Hygiena dieťaťa dostatočná, výživa riadna.Starostlivosť o dieťa z hľadiska jeho riadneho vývinu sa lekárke javí dostatočná. Otec s dieťaťom
navštevuje viaceré odborné ambulancie. Nie sú jej známe okolnosti, ktoré by mohli mať negatívny
vplyv na priaznivý psychický, fyzický alebo sociálny vývin maloletého dieťaťa. V ďalšej správe zo dňa

05.12.2016 (č.l.334) lekárka uviedla, že maloletý navštevuje ambulanciu pravidelne, pri ochorení, pri
preventívnych prehliadkach a povinnom očkovaní. Starostlivosť o maloletého U. je primeraná, otec
dodržiava liečebný režim, chodí na kontroly do odborných ambulancií. Stav výživy a hygiena maloletého
U. je v norme, komunikácia s otcom bez problémov.
18. V súčasnosti má maloletý U. necelých XX rokov je žiakom ZŠ W. Z.. Z priebežne žiadaných

správ ZŠ W. Z., ktorú maloletý navštevuje ako integrovaný žiak od septembra 2013 vyplýva, že dieťa je
vedené ako začlenený žiak a vzdelávané formou individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy,
dosahuje dobré výsledky, chodí do školy riadne a načas, čistý, upravený, nechýba mu desiata, otec sa
o jeho študijné výsledky zaujíma, škola bola v kontakte aj s matkou. Zo znaleckého posudku X/XXXX
znalkyne A.. O. C. zo dňa 28.03.2015 vyplynulo, že na základe preukázania mentálnych schopností
je mal. U. schopný navštevovať ZŠ ako integrovaný žiak. Na pojednávaní dňa 27.09.2017 uvedená

znalkyňa uviedla, že zaradenie dieťaťa do ŠZŠ by nebolo vhodné. Poukázala na to, že tam deti stagnujú,
nemajú impulz na napredovanie. Uviedla, že pre maloletého je vhodnejšie byť integrovaný v ZŠ, nielen
z dlhodobého hľadiska ďalšieho vzdelania, ale aj pre rozvoji tých mentálnych kongnitívnych schopností
aktuálnych. Zdôraznila, že toto dieťa nepatrí do ŠZŠ. Zo znaleckého posudku XX/XXXX znalca A..
V. N. zo dňa 11.05.2016 vyplynulo, že rozumová (mentálna) chápavosť maloletého sa nachádza na

úrovni výrazného populačného podpriemeru, ale nie je narušená, nejedná sa o duševnú zaostalosť,
resp. mentálnu retardáciu. Jedná sa o stupeň chápavosti, ktorý neoprávňuje zaradenie - preradenie
maloletého do špeciálnej základnej školy, resp. v zmysle školského zákona je prísnom rozpore takto
konať. Znalec nevylúčil, že maloletý v zmysle svojich mentálnych predispozícii môže mať problémy vo
vzdelávaní, čo sa dá očakávať najmä na druhom stupni základnej školy. Maloletý je žiakom so špeciálno

výchovno - vzdelávacími potrebami /iné vývinové poruchy reči a jazyka (F80.8), Porucha aktivity a
pozornosti (F90.0)/ a jeho vzdelávací proces je toho času upravený, resp. kompenzovaný v zmysle jeho
porúch, podľa otca maloletého je individuálne integrovaný, ak aj nie je individuálne integrovaný, tak je
vzdelávaný podľa metodických pokynov pre žiakov so špeciálno-výchovno vzdelávacími potrebami.

19.Matkasdieťaťomsastretávaladodobyzačatiaodvolaciehokonaniavrozsahudvavíkendyvmesiaci
v zmysle rodičovskej dohody obsiahnutej v rozvodovom rozsudku a počas prázdnin. Opakovane v
priebehu konania deklarovala názor maloletého dieťaťa spočívajúci v tom, že aktuálne chce žiť so svojou
matkou a svojím bratom Z.. Poukazovala na tvrdenia dieťaťa o jeho neprimeranom trestaní či už zo
strany otca, či starých rodičov z otcovej strany. Navrhla vypočuť ako svedkyňu p. V. D., ktorá predložila

súduvýpiszjejkomunikácies maloletým(č.l.530-562),ktorápoznáobochrodičovmaloletého, s
otcom dieťaťa už nie je v kontakte, s matkou dieťaťa sa stretáva, boli aj spolu na dovolenke v lete
2017 a odvtedy je svedkyňa v kontakte aj s maloletým U. prostredníctvom sociálnych sietí, alebo pri
návštevách matky dieťaťa, keď je maloletý u matky v N. cez víkend na realizáciu styku. Maloletý jej v
rámci ich rozhovoru na spoločnej dovolenke povedal, že doma ho trestajú, že sa s ním v škole nikto

nekamaráti, že ju maloletý prosí, aby ona niečo urobila, aby mohol ísť k mame, s ktorou chce bývať.
Na otázku, či svedkyňa bola niekedy prítomná, keď bol maloletý s otcom táto uviedla, že ich naposledy
spolu videla v čase rozvodu, vzťahy mali normálne, dobré, hrali sa. Odvtedy ich vzájomného
kontaktu prítomná nebola.

20. V priebehu odvolacieho konania matka predložila niekoľko CD nosičov zachytávajúcich verbálnu
komunikáciu osobnú a telefonickú, medzi ňou a dieťaťom, alebo jej sestrou a dieťaťom, z obsahu ktorej
sa javí, že dieťa prejavuje záujem aktuálne žiť s matkou.

21. Z vykonaného dokazovania v zásade vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené v podstate

rovnako dobré predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a objektívne z vykonaného
dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by toho ktorého rodiča diskvalifikovala z toho, aby
tento výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa mohol vykonávať.

22. Z dôvodu, že obaja rodičia zotrvávali, ako vyplynulo z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj

z ich podaní produkovaných v priebehu odvolacieho konania, na svojich odlišných stanoviskách, so
zreteľom na záujem maloletého dieťaťa s cieľom viesť rodičov v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom
ku konsenzuálnemu riešeniu, aby dieťa nebolo pod vplyvom diferentných predstáv rodičov naďalej
vystavované vnútornému konfliktu vo svetle rovnocenných citových väzieb k rodičom a so zreteľomna stanoviská maloletého dieťaťa, odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie s cieľom nielen doplniť
dokazovanie, ale primárne pôsobiť výchovne na rodičov a to po prvýkrát na deň 20.11.2018, výsledkom
ktorého bolo za súhlasného vyjadrenia stanoviska oboch rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka prijaté

riešenie, že maloletému dieťaťu bude potrebné poskytnúť časový priestor, v rámci ktorého bude mať
možnosť tráviť viac času s matkou za účelom zistenia, či by dieťa bolo spôsobilé sa prípadne na
prostredie, v ktorom žije matka, a jej životný režim primerane adaptovať, keďže doposiaľ s ňou trávilo
obmedzený čas a jeho predstavy o takomto spôsobe života by nemuseli byť súladné s realitou (dovtedy
ich spoločné aktivity v ťažiskovej časti sa dotýkali prakticky len voľno časových aktivít). Keďže v čase

prvého pojednávania odvolacieho súdu prebiehal školský rok a nebolo by vhodné dieťa vytrhnúť v takom
období zo zabehnutého školského prostredia a narušiť zásadnejšími zmenami vyučovací proces, rodičia
si dohodli, že v rámci tohto tzv. skúšobného času, ktorý im odvolací súd pred rozhodnutím o podanom
odvolaní poskytne, bude dieťa tráviť všetky víkendy v prostredí matky, teda v N. s tým, že po uplynutí
niekoľkých mesiacov rodičia zašlú odvolaciemu súdu správu o tom, akým spôsobom sa na tento tzv.
skúšobný režim dieťa adaptovalo a aké výsledky to prinieslo tiež vo vzťahu k možnej zmene dovtedy

prezentovaných stanovísk oboch rodičov. Po uplynutí obdobia troch mesiacov odvolací súd vyzval
účastníkov, aby oznámili, aké výsledky toto obdobie adaptačného procesu prinieslo, na čo v zásade v
rámci niekoľkých podaní uviedli, že dieťa v podstate v rozsahu dohodnutom na pojednávaní odvolacieho
súdu matku navštevuje, pričom na strane dieťaťa nebola zaznamenaná zásadnejšia skutočnosť, ktorá
by indikovala v neprospech dieťaťom požadujúceho riešenia, teda aktuálneho ťažiskového trávenia času

s matkou v rámci výkonu jej osobnej starostlivosti o dieťa. Zo vzájomných vyjadrení však vyplynula
tiež pretrvávajúca tendencia oboch rodičov zotrvávať na pôvodných prednesoch v tom zmysle, že otec
požadoval ponechať doterajší model výchovného prostredia dieťaťa (teda, že by zostalo dieťa naďalej
u neho), a matka naďalej trvala na jeho zmene v zmysle, že dieťa požadovala zveriť do svojej výlučnej
osobnej starostlivosti.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nariadil vo veci v poradí druhé
pojednávanie na deň 26.06.2019 (teda s časovým odstupom cca 6 mesiacov od doby prvého
pojednávania odvolacieho súdu), majúc za to, že takto vytvorený časový priestor bude spôsobilým k
zisteniam rozhodujúcim pre závery odvolacieho súdu vo veci a súčasne mal na zreteli aj praktickú

stránku veci majúc za to, že tak dieťa ako aj rodičia, potrebujú mať v dostatočnom časovom predstihu
jasno v otázke, kde po uplynutí tohtoročných letných prázdnin, bude dieťa pokračovať, resp. začínať
vyučovačí proces v nastupujúcom školskom roku.

24. Pred otvorením pojednávania odvolacieho súdu bol bez prítomnosti rodičov, len za prítomnosti

kolízneho opatrovníka, vykonaný neformálnym spôsobom pohovor s maloletým dieťaťom, z ktorého
vyplynuli rovnocenné vzájomné citové väzby k obom rodičom, s ktorými by dieťa tiež rovnocenne chcelo
tráviť čas. Aktuálne však preferuje výkon osobnej starostlivosti matky, dôvodiac, že s ňou chce tráviť
viac času a má tiež citovú väzbu na svojho brata, maloletého Z., ktorý je v starostlivosti matky. Má však
prianie tiež v čo najväčšom rozsahu tráviť čas aj s otcom. Maloletý U. súčasne vyslovil súhlas informovať

rodičov o ním prezentovaných predstavách ďalšieho výchovného prostredia.

25. V priebehu odvolacieho pojednávania rodičia po oboznámení sa s názorom maloletého dieťaťa
uviedli, že vo veci zmeny úpravy práv a povinností ich ako rodičov k maloletému dieťaťu uzatvárajú
dohodu v znení, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, v zmysle ktorej dôjde k zmene výchovného

prostredia maloletého U., ktorý bude zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho
budú zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviaže prispievať na jeho výživu sumou 130,- eur
mesačne a komfortným spôsobom bude upravený jeho styk s maloletým dieťaťom nielen počas bežného
kalendárneho roka, ale aj počas významnejších sviatkov a prázdnin.

26.Zprednesovobochrodičovvyplynulo,ženimiuzatvorenádohodajevýsledkomichrešpektukzáujmu
maloletého dieťaťa, jeho aktuálnemu psychickému stavu s cieľom konať z ich strany v súlade s jeho čo
najlepšími záujmami s tým, že matka súčasne prehlásila, že v prípade, ak by došlo na strane maloletého
U. k zmene v tom, že by vyslovil želanie vrátiť sa spätne do výchovného prostredia otca, že to bude plne
rešpektovať a zaväzuje sa na tomto sa s otcom dohodnúť. Obaja rodičia prezentovali, že táto medzi

nimi dosiahnutá zhoda má pôvod v snahe predísť prípadnému negatívnemu dopadu na maloleté dieťa,
pokiaľ by spory medzi rodičmi ohľadom ďalšieho výchovného prostredia dieťaťa naďalej pretrvávali.
Dohoda nie je teda výsledkom polemiky o tom, ktorý z rodičov je spôsobilejší zabezpečiť výkon osobnej
starostlivosti o dieťa, keďže obaja majú podmienky štandardne primerane rovnaké a obaja sú k výkonustarostlivosti o dieťa spôsobilí, ale je výsledkom racionálneho posúdenia zo strany ich oboch, aktuálneho
rozpoloženia dieťaťa s cieľom poskytnúť mu možnosť adaptovať sa prípadne aj na nové prostredie, či
tráviť viacej času s matkou a jeho súrodencom.

27. Z výsluchov rodičov tiež vyplynulo, že otec pracuje s priemerným mesačným netto príjmom cca
1.000,- eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nemajetný, nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Matka
pracuje s priemerným mesačným netto príjmom 800,- eur, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k
maloletému Z., nar. XX.XX.XXXX a má v osobnom vlastníctve dva byty, náklady v spojitosti s užívaním

X-izbového bytu, ktorý obýva, predstavujú cca 250,- eur mesačne. Žiadne úvery ani pôžičky nemá.

28. Kolízny opatrovník vo vzťahu k rodičmi uzatvorenej dohode uviedol, že túto doporučuje schváliť,
majúc za to, že plne korešponduje so záujmom dieťaťa a rešpektuje tiež jeho názor.

29. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom.
Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k
dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

30. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú

v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou
rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého
dieťaťa (§ 28 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva
a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§

28 ods. 2 Zákona o rodine).

31. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

32. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak

súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

33. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

34. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov

(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Priurčení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

35. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

36. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. (CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

37. Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,

súd na jeho názor prihliadne.

38. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

39. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa ( Zbierka zákonov č.104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými
alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými

orgánmi.

40. Niet sporu o tom, že zákon preferuje vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v
prípade, ak rodičia spolu nežijú, či zmene tohto výkonu ich vzájomnú dohodu, ktorá nepochybne je
predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, keďže toto práve v dôsledku takéhoto kultivovaného prejavu

rodičov získava v ich konaní pre budúcnosť aj ono samo pozitívny vzor pri riešení konfliktných situácií.
Takáto dohoda, ak príde k jej uzatvoreniu, podlieha schváleniu súdu s pozitívnym výsledkom vtedy,
ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Aj pri posudzovaní obsahu dohody je súd povinný rešpektovať
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, jeho právo na výchovu a
starostlivosť zo strany oboch rodičov, resp. právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Tiež je povinný prihliadať na to, aby boli zachované
citové väzby dieťaťa k obom rodičom, dodržané jeho vývinové potreby a zohľadniť tiež schopnosť
každého rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Len pri naplnení
všetkých týchto kritérií, je možné takúto dohodu rodičov o výkone (resp. zmene) rodičovských práv a
povinností schváliť.

41. V posudzovanej veci preskúmaním obsahu dohody, ktorú rodičia v priebehu odvolacieho konania
uzatvorili vo veci zmeny doteraz dohodnutého výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, z hľadiska všetkých vyššie uvedených zákonných kritériá a vo svetle výsledkov vykonaného
dokazovania, odvolací súd dospel k záveru, že táto vo všetkých jej častiach plne korešponduje tak

so záujmom maloletého dieťaťa pri plnom rešpekte k ním prejavenému názoru vo svetle jeho veku a
rozumovej vyspelosti, táto plne tiež rešpektuje vzhľadom na okolnosti v primeranom pomere právo
oboch rodičov sa na výchove dieťaťa podieľať, na strane matky výkonom jej osobnej starostlivosti, na
strane otca komfortnou úpravou styku s maloletým dieťaťom, čím sú vytvorené predpoklady nielen na
zachovanie, ale aj ďalšie upevňované a rozvíjané toho času existujúcich vzájomných, nesporne silných

a významných citových väzieb medzi dieťaťom a oboma rodičmi, a tiež v časti výživného korešponduje
s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a právom dieťaťa na zabezpečenie
jeho odôvodnených potrieb v rámci limitov daných osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi
oboch rodičov, z ktorého dôvodu odvolací súd túto schválil, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by
indikovala k diferentnému záveru.

42. Záverom odvolací súd uvádza, že schopnosť rodičov v posudzovanej veci (ktorí spolu nežijú a
doposiaľ z ich konania a prezentovaných názorov bolo zrejmé, že ich vzťahy sú poznačené konfliktnou
minulosťou), dosiahnuť dohodu o úprave (zmene) výkonu ich rodičovských práv a povinností, je vysokopozitívnym momentom pri usporiadaní ich vzájomných vzťahov a nepochybne svedčí o tom, že nad
vzájomné nezhody a predstavy, povýšili záujem mal. dieťaťa, ktorého názoru súčasne tiež prejavili
rešpekt, s cieľom vytvoriť mu také životnými podmienkami dané usporiadanie, ktoré korešponduje s jeho

aktuálnymi potrebami a tiež želaniami, čo nepochybne dôvodne zakladá predpoklady pre ďalší pozitívny
telesný aj duševný vývoj mal. dieťaťa.

43. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené nebolo spôsobilé k
potvrdzujúcemu ani zrušujúcemu rozhodnutiu, bolo potrebné toto zmeniť za použitia § 388 CSP tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

44. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

45. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

46. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
47. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré
v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, pričom zákon
nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.

48. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania, odvolací

súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov tak odvolacieho konania, ako ani trov vzniknutých účastníkom pred súdom prvej inštancie, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.

161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.