Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by Mgr. Silvia Lesňáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/88/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010215
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615010215.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou v trestnej veci obžalovaného
C. L. na hlavnom pojednávaní dňa 12. októbra 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý:
C. L. K. H. B. V. L. Ý., nar. XX. XX. XXXX v E., trvale bytom M. L.,
O. M. G., dôchodca,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 14. 3. 2015 približne o 12.00 hod. na Ulici Y. C. v D., okres M. G., pred bytovým domom č. XX/X
viackrát tyčou dlhou asi 1 meter udrel po zaparkovanom osobnom motorovom vozidle zn. Citroen Xsara
ev. č. LM 980 CK, čím poškodil na vozidle spätné zrkadlo na dverách vodiča a vytvoril preliačinu na
dverách zadného kufra v mieste pod evidenčným číslom, následne hodil na čelné sklo vozidla drevenú
dosku a dve hrste skaliek, v dôsledku čoho poškodil lak na prednej kapote a poškrabal čelné sklo, čím
spôsobil škodu majiteľovi vozidla A. F., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. Y. C. Č.. XX/X, D., škodu vo výške
510,- Eur,
t e d a
poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne
o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému
A. F., nar. XX. X. XXXX v M. G., trvale bytom Z. Y. C. Č.. XX/X, D., škodu vo výške 510,- Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 18. 8. 2015 na C. L. obžalobu pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie
popísanom skutkovom základe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.
Obžalovaný vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do bytovky sa prisťahoval v roku 2013, poškodený s rodinou
býval nad ním, pričom už v tom čase ho upozorňoval, že má na svojom aute poškodené spätné zrkadlo.
V deň skutku, t. j. v sobotu 14. 3. 2015 obžalovaný vešal prádlo, popadali mu štipce, takže ich išiel
pozbierať. Manželka poškodeného pozerala spoza rolety, otvorila okno a kričala naňho, čo pri tom aute
robí. Na to jej on odpovedal, aby sa skryla, že si zbiera štipce. Auta poškodeného sa nedotkol, považuje
to za chorý výmysel poškodeného a jeho manželky. Ďalej vypovedal, že po tom ako vyvesil prádlo bol už
len vo vnútri v byte a o 13.00 hod. išiel vonku pre prádlo. Keď išiel okolo auta poškodeného, vypadli mu
z košíka štipce. Prádlo odniesol do bytu a vrátil sa pre štipce, ktoré mu vypadli pri aute poškodeného.
Pozbierané štipce odniesol do kufra svojho auta a následne vybehol z bytovky poškodený. Prišiel k nemu
a začal po ňom vulgárne kričať, aby sa išiel biť, na čo mu on nevravel nič. Poškodený ho začal biť tak, že
ho chytil za oblečenie, strčil na zem a udieral ho päsťami do rebier. Obžalovaný kričal na manželku, aby
zavolala políciu, po tomto incidente opäť odišiel do svojho bytu. Krátko na to prišli na miesto policajti,
ktorým povedal, čo sa stalo. Obžalovaný poprel, že by sa auta poškodeného dotkol, nebúchal po ňom
tyčou, nehádzal naňho žiadne skaly. Tvrdenia poškodeného nie sú pravdivé. Pred týmto incidentom
nemali spolu žiadny konflikt, práve naopak zdravili sa a tykajú si. Poukázal na to, že poškodený sa zmenil
po tom, čo sa oženil, pretože jeho manželke sa nepáčilo, že obžalovaný chová v bytovke dvoch psov. V
uvedený deň si obžalovaný dal strik, víno so sódou, deň predtým nepil. Či mal poškodený vypité, uviesť
nevedel, ale možno bral nejaké drogy. Dychovej skúške sa nepodrobil, pretože mu povedali, že netreba.
Taktiež poukázal na to, že po tom ako ho poškodený mlátil a zvalil na zem, policajná hliadka prišla a
odišla. Následne si poškodený sadol do audiny, s ktorou ho zrazil, znovu volali policajtov, ktorí prišli a
povedali, že sa nič nedeje. Auto poškodeného nedokumentovali hneď, ale až o dva dni.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného A. F.Š.,
svedkov N. F., L. D., C. Š., C. R. a prečítaním listinných dôkazov.
Svedok a poškodený A. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že v
uvedený deň 14. 3. 2015 bol doma, otvoril okno na obývačke a začul tupý náraz, preto ho otvoril dokorán
a videl, ako obžalovaný kráča od kufra jeho auta smerom ku spätnému zrkadlu na ľavej strane. Na
vlastné oči videl, ako buchol asi 1 meter dlhou nerezovou tyčkou po tomto spätnom zrkadle. V priemere
mala asi 1 až 1,5 cm. Držal ju v pravej ruke a buchol asi po strednej časti spätného zrkadla. Poškodený
ďalej pozeral z okna, zrkadlo sa sklopilo a počul ranu. Kým zišiel z bytu dole, obžalovaný ju buď odhodil
do trávy alebo odložil do kufra. Keď prišli policajti, pýtali sa na ňu, ale sa nehľadala. Tiež videl ako
obžalovaný zobral drevenú dosku, prešiel na stranu spolujazdca, pretože obišiel vozidlo a z jeho pravej
strany túto dosku hodil na pravú stranu kapoty ku pravému stieraču. Drevená doska bola plochá, mala
asi 20 cm na dĺžku, asi 8 až 10 cm na šírku. Touto doskou spôsobil maximálne poškrabanie čelného skla,
ani táto doska nebola zadokumentovaná. Keď svedok zišiel dole, videl obžalovaného ako držal v oboch
rukách skalky a tieto hodil na kapotu. Na chrómovom doplnku na zadnej časti kufra, bola preliačina,
jej vznik usúdil z toho, že obžalovaného videl ísť v smere od kufra, mohla byť spôsobená buchnutím
kovovou tyčkou. Iné predmety, napríklad kôš na prádlo alebo štipce, ktoré mal obžalovaný zbierať, si
poškodený von nevšimol.Auto ostalo v pôvodnom stave od tejto udalosti, poškodený si ho nedal opravovať. Na aute celkom
vznikli poškodenia spätného zrkadla a preliačina na kufri buchnutím tyčky, škrabance na prednej
kapote od skaliek a poškrabanie čelného skla vzniklo buď od dosky alebo od skaliek. Obžalovaný bol
pod vplyvom alkoholu, čo poškodený usúdil z toho, že o L. je známe, že požívajú alkohol, čo sa u
obžalovaného prejavovalo agresivitou a vulgárnosťou. Ako triezvy sa správa normálne a komunikuje.
Keď sa nasťahovali, tak poškodený s manželkou sa ako jedni z mála susedov s nimi bavili. Tykajú
si a celý konflikt začal len kvôli L. psom, ktoré boli voľne pustené, psy skákali do kočíka, manželka
poškodeného chodievala von s malým dieťaťom, obávala sa psov, preto obžalovaného požiadala, aby
ich držal uviazané a dával na nich pozor. Poukázal tiež na petíciu obyvateľov obce Liptovský Peter proti
manželom L..
Z výpovede svedkyne N. F. vyplýva, že v uvedený deň bola s manželom aj synom doma. Manžel otvoril
okno, aby vyvetral v obývačke a zakričal na obžalovaného, ktorý mu nadával, vyhrážal sa, že ho zbije,
zabije, že sa nepostaví zo zeme, pretože mu vraj poškodili auto a vyzýval ho, aby zišiel dole. Svedkyňa
následne z okna bytu videla ako obžalovaný hodil na ich auto dosku tak, že stál na strane spolujazdca a
hodil ju ľavou rukou, vzdialenosť odhadnúť nevedela, ale určite to bola hnedá doska v tvare obdĺžnika.
Mohol ju mať zo smetiska za bytovkou, kde sa vyhadzuje rôzny odpad. Doska dopadla na čelné sklo
auta a zošmykla sa dole na zem. Kamienky, ktoré hodil obžalovaný na ich auto, hodil na čelné sklo a
tieto dopadli aj na kapotu. Vzal ich z parkoviska, ktoré je nimi vysypané a oboma rukami ich hodil na
čelné sklo a kapotu. Nevidela, že by s ich autom ešte potom niečo robil. Auto obhliadol jej manžel, ona
nie. V čase incidentu obžalovaný nemal v rukách ani kôš na prádlo, ani štipce. Keď šiel od auta k jej
manželovi a došlo k ich stretu, tiež nemal nič v rukách. Ďalej videla, ako obžalovaný chytil jej manžela
pod krk, tento sa bránil, tak ho odsotil a obžalovaný si pri páde odtrhol spätné zrkadlo zo svojho auta.
Pri prvom incidente boli prítomní obžalovaný, poškodený a svedkyňa. Š. vtedy nebol prítomný, zbadala
ho až keď prišla vonku, stál pri druhej bytovke. Okno, z ktorého sa predtým pozerala, smeruje na druhú
stranu, takže Š. by odtiaľ ani nevidela. Prvá policajná hliadka prišla asi o 12.30 hod., mená policajtov
uviesť nevedela. Dokumentovanie auta po ich príchode nevidela, pretože sa obliekala. Obžalovaný aj
poškodenýsamalipodrobiťdychovejskúške,pričomujejmanželabolanegatívnaaobžalovanýdychovú
skúšku odmietol. Obžalovaného pozná 2 až 3 roky a alkohol požíva pravidelne, aj v ten deň bol pod
vplyvom alkoholu, čo svedkyňa usúdila z toho, že sa mu zamotali nohy a zapotácal sa a tiež z neho
ťahalo. Jeho manželka stála pri okne, keď ho údajne mali zraziť. Následne sa chystali odísť za účelom
podania oznámenia na políciu, opakovane prišla policajná hliadka s tým, že boli volaní, pretože mali
zraziť pána L., čo nebola pravda, pretože s ich autom sa nehýbalo, motor bol vychladnutý a pod autom
bolo sucho, hoci bolo daždivo. Pri ich odchode na políciu sa im obžalovaný chcel hodiť pod auto, v
čom mu zabránila policajná hliadka. Auto dostali od otca svedkyne, ktorý sa o neho staral a neboli na
ňom žiadne poškodenia.
Svedkyňa poukázala na to, že z udalosti aj úradných ťahaníc mala psychickú ujmu. Obžalovaný
vyhľadával čas, keď bola sama doma, išla na prechádzku so synom a púšťal psy bez vodítka. Správanie
sa obžalovaného začalo asi 4 mesiace pred udalosťou, kedy ho slušne niekoľkokrát požiadala, aby psy
držal na vodítku, že sa ich bojí a má malé dieťa. On sa jej vysmial. Pre neporiadok od psích výkalov
oslovili starostu obce. Obžalovaného aj jej manžel požiadal o riešenie situácie. Má vedomosť o tom, že
aj iní susedia mali problémy s L..
Svedok L. D., príslušník privolanej hliadky OO PZ Liptovský Hrádok, vypovedal, že asi v polovici marca
2015 boli vyslaní do obce Pribylina preveriť oznámenie poškodeného pána F.. Hliadku zrejme vykonával
s kolegom R., presne si nespomínal, pretože na zákroky do obce Pribylina s obžalovaným chodili
častejšie z dôvodu riešenia drobných sporov medzi ním a susedmi na úrovni priestupkov. Po príchode na
miesto bol pred bytovkou prítomný poškodený a obžalovaný, pričom F. uviedol, že s L., ktorý mu poškodil
auto, má problém a jeho manželka sa bojí psov, ktorých si L. neuväzuje. Situácia bola napätá, pretože
obžalovaný kričal a bol pod vplyvom alkoholu, čo vyhodnotil nielen z jeho pohybov, ale cítil aj z jeho
dychu, pretože bol veľmi blízko neho. Kolega R. obhliadol auto a konštatoval poškodenie na čelnom skle,
zrkadle a bola tam aj preliačina vzadu na aute. Oznámenie preverili aj u manželky poškodeného, ktorá
videla ako došlo k poškodeniu. Poškodený F. uviedol, že k poškodeniu auta došlo nejakými predmetmi,
uvádzaltyčalebodoskuaakopáchateľaoznačilobžalovaného.Rozsahpoškodenianaautesisvedokuž
nepamätal,pretoženamiestoprišlaajdružkapánaL.,ktorábolatiežopitáakričala,pretosaviacvenoval
tomu, aby sa nevyhrotil konflikt a nie vozidlu. Z toho dôvodu sa nevedel vyjadriť k fotodokumentácii,
ani k zaisteniu stôp a predmetov. K priestupkom oznámeným v minulosti na obžalovaného chodili aj iní
kolegovia, svedok bol dvakrát v Pribyline a tiež pri riešení oznámenia bývalou manželkou obžalovaného
vo Važci. Pri týchto riešeniach bol obžalovaný vždy opitý, čo bolo zistiteľné z vonkajšej vizualizácie.
Dávali mu aj fúkať, čomu sa bránil a uvádzal, že nedokáže tak silno fúkať do prístroja.Svedok C. R., príslušník privolanej hliadky OO PZ Liptovský Hrádok, vypovedal, že v ten týždeň bol on aj
kolegovianiekoľkokrátnazákrokunauvedenejadrese,pretosinapresnéokolnostiskutkuužnepamätal.
Po príchode na miesto išiel hore k bytu poškodeného, kde vypočúval F., ktorá videla, že obžalovaný im
hádže štrk na auto. Následne mu ukazovala ako obžalovaný hádzal štrk z parkoviska na auto a kam.
Okrem toho ukazovala okno v byte, odkiaľ videla obžalovaného a kričala na neho. Kolega ostal dole pred
bytovkou, kde boli obžalovaný a poškodený. Okrem spísania vysvetlenia od F., robili obhliadku auta.
Na aute videl poškodenie na zadnej časti, teda nárazníku a na čelnom skle. Predmety, ktorými malo
dôjsť k poškodeniu auta sa nenašli. Robila sa aj fotodokumentácia a zápisnica, údaj o mieste, dátume a
čase vyplýva zo zápisnice o ohliadke. Záznam z kamerového systému školy polícia nežiadala, pretože
o kamere na škole nevedeli a tiež parkovisko je od miesta udalosti vzdialené 50 metrov, avšak kamera
sníma objekt školy, nie vzdialeného parkoviska. Na mieste bola aj manželka obžalovaného, svedok Š.
aj s inou osobou, ktorú si nepamätal. Hádka vznikla kvôli psom. Poukázal tiež na to, že s obžalovaným
má v rámci ich činnosti časté skúsenosti, pretože vo Važci mal spory so susedmi kvôli psom. V Pribyline
mal problémy s Rómami a so susedmi, taktiež aj v Liptovskej Kokave, kde teraz býva. Obžalovanému
fúkať nedávali, takže nevie, či bol pod vplyvom alkoholu. Hliadky na miesto chodili často kvôli sporom s
obžalovaným, aj deň predtým tam bola iná hliadka kvôli niečomu podobnému. Vždy spísali aj zápisnicu.
F. pozná len zo služobnej činnosti.
Svedok C. Š., vypovedal, že v uvedený deň prechádzal okolo bytovky, kde sa vonku stretol s
poškodeným F., ktorý je jeho kamarát. Len sa pozdravili, podali ruky, prechádzal náhodou okolo, pretože
bol odviesť syna na futbalový tréning do telocvične neďalekej školy. Aký bol deň ani čas si už nepamätal.
Zašiel za roh a počul, že obžalovaný s poškodeným sa hádajú, preto bol zvedavý a vrátil sa. Počas
hádky stál asi 50 metrov od nich, obžalovaný kričal na F., nadával na jeho malého syna. F. manželka bola
dnu, manželka obžalovaného bola v okne. F. manželka potom vyšla von. Ich hádka už končila, keď F.
hovorila manželovi, aby to nechal tak, že to nemá zmysel. Svedok sa pobral domov aj F. chcel ísť domov.
Obžalovaný zavolal políciu, pretože F. ho mal nabúrať autom. F. na svedka kričal, aby šiel k nim a
dosvedčil, že obžalovaného ani neudrel ani nenabúral autom. Pod autom F. bolo sucho, čo videli aj
policajti R. a iný, ktorí prišli na miesto. Pri aute F. v ten deň bol, auto bolo odstavené, nič zvláštne si
na ňom nevšimol a nevidel obžalovaného manipulovať so zrkadlom, v tom čase však už boli na mieste
policajti. Nebol svedkom žiadneho fyzického ataku medzi obžalovaným a poškodeným. O obžalovanom
však vie, že je problémový a že F. vtedy zlomil spätné zrkadlo, či pravé alebo ľavé si už nepamätal.
Obžalovaný bol opitý aj jeho žena, čo svedok usúdil podľa výzoru. S obžalovaným nikdy nemal konflikt
a nemal dôvod mu uškodiť.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku
prečítal zápisnicu z prípravného konania o výsluchu svedkyne H. L. zo dňa 21. 4. 2015, ktorá uviedla,
že dňa 14. 3. 2015 v poobedňajších hodinách išiel jej manžel vonku pre prádlo, ktoré sa sušilo, ona
bola v tom čase v byte, kde pozerala televízor. Zrazu počula ako manžel na ňu volá z vonku, aby volala
políciu. Následne videla z okna bytu, že na ich aute je vylomené zrkadlo, preto volala políciu. Čo bolo
ďalej si už presne nepamätala, no asi vyšla vonku a vtedy prišli policajti, ktorí začali riešiť, čo sa stalo.
Odfotili si zrkadlo na ich aute, ktoré bolo vytrhnuté, auto poškodeného nefotili, až neskôr na nasledujúci
deň. Svedkyňa poprela, že by jej manžel poškodil auto poškodeného, pretože nemal na to dôvod. O
poškodení zrkadla na vozidle poškodeného a aj o celom incidente, ku ktorému malo dôjsť sa dozvedela
od manžela.
Zo zabezpečenej fotodokumentácie vyplýva, že na osobnom motorovom vozidle zn. Citroën Xsara ev.
č. LM 980 CK, bolo poškodené spätné zrkadlo na dverách vodiča - rozbitý plast, vytvorená preliačina na
dverách zadného kufra v mieste pod evidenčným číslom, poškodený lak na prednej kapote a vodorovný
škrabanec na čelnom skle. Z legendy k fotodokumentácii je možné zistiť, že táto bola vyhotovená dňa
14. 3. 2015.
Z odborného vyjadrenia zo dňa 25. 4. 2015 vyplýva výška sumy, ktorú je treba vynaložiť na opravu, resp.
výmenu jednotlivých poškodených častí motorového vozidla, vrátane nákladov na uvedenie poškodenia
do pôvodného stavu, a to prednej kapoty po poškrabaní skalkami vo výške 50,- Eur, krytu na ľavé
spätné zrkadlo vozidla vo výške 50,- Eur, čelného skla, resp. výmena čelného skla vo výške 280,- Eur
a poškodenia zadnej kapoty vozidla vo výške 130,- Eur. Spolu náklady na opravu poškodených častí
vozidla predstavujú 510,- Eur.
Trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.
Objektom trestného činu je vlastnícke právo (konkrétne neporušenosť a použiteľnosť veci). Predmetom
útoku je preto cudzia vec. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorým
vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, pričom môže ísť aj o opomenutie takého konania, naktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný. Z hľadiska subjektívnej stránky
sa vyžaduje úmysel. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona veta prvá, škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsah činu.
Konanie obžalovaného C. L. mal súd preukázané výpoveďami poškodeného A. F. a svedkyne N. F., ktoré
ho zo spáchania skutku usvedčujú priamo a nepriamo aj výpoveďami svedkov L. D. a C. R., príslušníkov
OO PZ Liptovský Hrádok a C. Š., ako aj pripojenou fotodokumentáciou, s ktorou sa súd oboznámil na
hlavnom pojednávaní.
Výpovede týchto svedkov na seba nadväzujú v logických aj časových súvislostiach. Naviac je potrebné
poukázať na to, že svedkovia D., R. a Š. sú bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovanému, či už súkromného
alebo pracovného, pozitívneho alebo negatívneho a nemajú žiaden dôvod mu svojou výpoveďou
ani uškodiť ani prilepšiť. Na základe svojich osobných a bezprostredných skúseností s obžalovaným
vypovedali aj o jeho povahe a problémovom správaní sa k susedom, a to nielen k manželom F.. Ich
výpovede súd vyhodnotil ako presvedčivé, hodnoverné a objektívne a vo vzájomnom súlade, preto
nemal dôvod im neveriť.
Motív obžalovaného možno vyvodiť práve zo susedských sporov, ktoré vznikli kvôli chovu psov
obžalovaným v bytovke a poškodený s manželkou, ako je zrejmé z ich výpovedí, ale aj správy obce
Pribylina, tieto spory riešili najprv s obžalovaným a tiež prostredníctvom starostu obce. Konfliktný
charakter správania sa obžalovaného k susedom dokresľujú správy o povesti z obce Pribylina, aj
výpovede príslušníkov OO PZ Liptovský Hrádok, ktorí opakovane riešili oznámenia občanov na
správanie sa obžalovaného v obciach, v ktorých býval a ktoré patria do pôsobnosti ich obvodu a
tiež záznamy o priestupkoch spáchaných obžalovaným na úseku občianskeho spolunažívania. U
poškodeného absentuje motív, ktorý by ho viedol k nepravdivému označeniu obžalovaného, ako
páchateľa tohto skutku práve s poukazom na tvrdenie poškodeného, že s obžalovaným boli predtým
priatelia, normálne sa rozprávali, zdravili, hoci väčšina ostatných obyvateľov bytovky sa s L. nebavila.
Hoci obžalovaný spáchanie skutku popieral, toto mal súd preukázané, nielen výpoveďou poškodeného
a jeho manželky, ktorí boli očitými svedkami konania obžalovaného, ale aj výpoveďami členov
privolanej policajnej hliadky, ktorí sa bezprostredne po skutku dostavili na miesto, dokumentovali
výpovede svedkov a fotograficky aj poškodené motorové vozidlo patriace poškodenému, pričom táto
fotodokumentácia preukazuje následok konania obžalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
škoda spôsobená konaním obžalovaného dosiahla výšku 510,- Eur. Výška škody, ktorej spôsobenie
aspoň v rozsahu malej škody, t. j. nad 266,- Eur je obligatórnym znakom skutkovej podstaty tohto
trestného činu, mal súd preukázanú z odborného vyjadrenia, ktoré bolo podané v prípravnom konaní.
Obžalovaný tým, že dňa 14. 3. 2015 približne o 12.00 hod. na Ulici Y. C. H. D., okres M. G., pred bytovým
domom č. XX/X viackrát tyčou dlhou asi 1 meter udrel po zaparkovanom osobnom motorovom vozidle
zn. Citroen Xsara ev. č. LM 980 CK, čím poškodil na vozidle spätné zrkadlo na dverách vodiča a vytvoril
preliačinu na dverách zadného kufra v mieste pod evidenčným číslom, následne hodil na čelné sklo
vozidla drevenú dosku a dve hrste skaliek, v dôsledku čoho poškodil lak na prednej kapote a poškrabal
čelné sklo, svojím konaním spôsobil škodu majiteľovi vozidla A. F., vo výške 510,- Eur, čím naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo
výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný C. L., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona po
objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v rokoch 2012 až 2016 bol 4-krát potrestaný
v priestupkovom konaní za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu uložením blokových pokút v
rôznych výškach. Zo správy o povesti Obce Pribylina vyplýva, že obžalovaný C. L. spolu s manželkou
bol prihlásený k trvalému pobytu v obci od 13. 10. 2013, viackrát s ním boli ústne riešené susedské
spory, najmä kvôli porušovaniu domového poriadku v súvislosti s chovom jeho dvoch psov a v marci
2015 podal výpoveď z nájmu bytu, pričom následne sa z obce v júli 2015 odsťahoval. Zo správy o
povesti obce Liptovská Kokava vyplýva, že do obce sa nasťahoval v júli 2015 a v obci sa nedopustil
protispoločenského konania. V odpise registra trestov nemá žiaden záznam.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti predpáchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že obžalovanému možno
priznať jednu poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to vedenie riadneho
života pred spáchaním skutku. Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok. Súd
pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností, pri ktorej sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere až
na 8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, teda v polovici
upravenej trestnej sadzby, pretože je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a
dostatočne splní svoj účel najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel individuálnej, ako aj
generálnej prevencie dostatočne v tomto prípade splní podmienečný trest odňatia slobody. Keďže výkon
trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 1 rok, ktorá
svojou dĺžkou je primeraná a plne postačujúca na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal,
že účel uloženého trestu je u neho možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase
viesť riadny život.
V súvislosti s konaním obžalovaného vznikol poškodenému A. F. nárok na náhradu škody, ktorú riadne
a včas uplatnil a vyčíslil vo výške 510,- Eur. Rozsah tohto nároku bol dostatočne preukázaný odborným
vyjadrením, preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v celej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
V Liptovskom Mikuláši, dňa 12. októbra 2016
Mgr. Silvia Lesňáková
samosudkyňa
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.