Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516203231
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7516203231.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Mgr. práv Ing.

Štefan Čeľovský - Agroreál Trebišov, IČO: 10 801 201, so sídlom Cukrovarská 2/21, Trebišov, proti
žalovanej: MOLD - TRADE, s.r.o., IČO: 31 730 337, so sídlom Rožňavská 21, Moldava nad Bodvou,
zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava v konaní o obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Žaloba na obnovu konania sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.5.2015 došiel do spisu Okresného súdu Košice-okolie 17Cb/63/2011 návrh žalobcu na obnovu
konania podľa § 228 a nasl. OSP. Uvedený návrh sa týkal konania vo veci 17Cb/63/2011, v ktorej

okresný súd dňa 18.6.2013 rozhodol vo veci samej tak, že žalovanú spoločnosť zaviazal na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 758,40 € z celkovej uplatnenej sumy 14.848,13 € a zvyšok nároku súd zamietol.
Náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.

2. Medzi stranami sporu sa pôvodne videlo konanie pod sp. zn. 17Cb/251/2009 ohľadom nároku žalobcu
za výkon monitorovacej činnosti pre žalovanú spoločnosť, ktorá nezaplatila za túto činnosť žalobcom
vystavené splatné faktúry. Okrem vyúčtovanej ceny služieb sa žalobca domáhal tiež zmluvnej pokuty.

3. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom 17Cb/251/2009 zo dňa 15.6.2011 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 6.7.2011 tak, že žalobcovi bola priznaná cena vyúčtovaných služieb a to spolu so
zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do zaplatenia a nárok na
zmluvnú pokutu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o celkových trovách konania.

4. Rozsudok bol založený na skutkových zisteniach, že žalobca pre žalovanú vykonával meranie imisií

produkovaných U.S.Steel-om s.r.o., ktoré boli následne spracované do znaleckého posudku, tvoriaceho
podklad pre určenie výšky majetkovej ujmy na poľnohospodárskej produkcii žalovanej. Podľa písomnej
Dohody č. XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000 (č.l. 65 spisu) a jej čl. V. bod 1. bola dohodnutá cena úhrady
1.400Skzakaždúmonitorovaciustanicuacenasafaktúrovalakvartálne.Splatnábolado20.dňaprvého
mesiaca príslušného štvrťroka.

5.Vrámcikonania17Cb/251/2009žalovanápreukázala,žeDohodusožalobcomč.XXX/XXXXpísomne

vypovedala listom zo dňa 18.7.2006 (čl. 78 spisu) a teda podľa čl. IV ods. 2 Dohody zmluva zanikla
dňom 1.11.2006.6. Žalovaná súčasne potvrdila, že aj po 1.11.2006 služby žalobcu síce využívali, avšak už iba na základe
ústnej dohody, pričom obsah vzájomných vzťahov sa riadil dovtedajšou úpravou (čiže podmienky zostali
rovnaké).

7. Súd v danom rozsudku uzavrel, že bolo nesporne zistené, že žalobca najprv na základe písomnej
dohody zo dňa 16.5.2000 a na základe ústnej zmluvy s rovnakým obsahom vykonával pre žalovanú
monitorovaciu činnosť aj po 1.11.2006 a teda nárok žalobcu za vykonanú činnosť súd považoval za
dôvodný.

8. Proti rozsudku 17Cb/251/2009 podal odvolanie iba žalovaný a to proti výroku o povinnosti platiť
úroky z omeškania, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom 3Cob/188/2011 - 121 zo dňa
28.9.2012 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

9. V konaní 17Cb/63/2011 o vylúčenom nároku žalobcu na zmluvnú pokutu súd rozhodol rozsudkom zo

dňa 18.6.2013 tak, že 1/ zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 758,40 eura do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, 2/ v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a 3/ žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania (vrátane aj toho predchádzajúceho) nepriznal.

10. Súd prvej inštancie rozsudok vo veci 17Cb/63/2011 zo dňa 18.6.2013 založil na tom, že

- súd uznesením zo dňa 9.11.2011 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby týkajúcej sa zmluvnej
pokuty, aby sa k výške uplatňovanej zmluvnej pokuty jednoznačne vyjadril a aby skutkovo vymedzil
rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie tohto nároku, najmä aby uviedol, na základe čoho a práve v
žalovanej výške si ju uplatňuje
- žalobca v podaní zo dňa 29.1.2013 upravil výšku zmluvnej pokuty na sumu 14.818,13 eura a žiadal,

aby mu v tejto výške bol priznaná

11. Žalobca zmluvnú pokutu v tejto výške uplatňoval na základe dojednania v zmluve z roku 2000 a to
podľa jej článku V. bod 5, pričom výpočtovým základom bola suma, vyúčtovaná v jednotlivých faktúrach
sadzbou25%avyrátanúsumunásobiltoľkýmpočtomštvrťrokov,koľkoichbolokudňuzaplateniakaždej

faktúry.

12. Žalobca v predmetnom konaní predložil ako dôkaz listinu - Dohodu č. XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000
(žalobcom podpísanú 12.4.2000) a podľa čl. IV bod 2 zmluvy: o.i.: zmluvu možno ukončiť písomnou
výpoveďou s výpovednou lehotou 3 mesiace, ktorá začína plynúť mesiacom, nasledujúcim po dni

doručenia výpovede.

13.Podľačl.V.bod5:poprekročeníbežnéhokvartálu,zaktorýnebolaobjednávateľomuhradenáfaktúra
za predchádzajúci kvartál, resp. nebolo doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú
pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní.

14. V konaní 17Cb/251/209 bolo nesporne zistené, a aj v rozsudku zo dňa 15.6.2011 konštatované, že
žalovaná spoločnosť Dohodu č. XXX/XXXX písomne vypovedala listom zo dňa 18.7.2006 (na čl. 78) a
teda v zmysle čl. IV. bod 2 táto zmluva zanikla dňom 1.11.2006.

15. Žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty titulom omeškania s úhradami faktúr, ktoré boli predmetom
konania 17Cb/251/2009 tak, že 25% z každej faktúry vynásobil toľkým počtom kvartálov, po aký bola
žalovaná spoločnosť v omeškaní s úhradou danej faktúry, na základe čoho mu vyšla suma 14.818,13
eura (podanie zo dňa 29.1.2013 na čl. 27). V tomto podaní žalobca uvádzal, že výpoveď zo zmluvy mu
nikdy nebola doručená a že je povinnosťou žalovanej predložiť dôkaz o dni doručenia výpovede zmluvy

č. XXX/XXXX, lebo iba vtedy je možné zmluvu ukončiť 4. kvartálom roku 2006.

16. Ako vyplýva zo spisu 17Cb/251/2009, dňa 18.7.2006 žalovaná dala písomnú výpoveď Dohody č.
XXX/XXXX v zmysle čl. IV. bod 2 a zároveň nevylúčila ďalšiu spoluprácu resp. dojednanie podmienok
spolupráce na základe osobného stretnutia.

17. Súd poukázal v rozsudku 17Cb/63/2011 aj na to, že žalobca už v pôvodnom konaní 17Cb/251/2009
ako dôkaz predložil ďalšiu dohodu, a to „Dohodu č. XX/XXXX zo dňa 25.9.2006 (čl. 41 spisu
17Cb/251/2009) , ktorá je však podpísaná iba žalobcom. Tvrdil, že v roku 2008 sa sťahoval, a kvôlipriestoru má časť dokumentácie uskladnenú v provizóriu v nevykurovanej garáži a vyklopenú na koberci,
a že túto dohodu má aj L.. H. z Mold Trade.

18. Konateľ žalovanej však poprel uzavretie novej dohody a už vôbec nie Dohody č. XX/XXXX, ktorej
návrh im nepodpísaný došiel od žalobcu iba faxom. Akcentoval na zánik Dohody č. XXX/XXXX dňom
1.11.2006 a hoci nepoprel, že aj po 1.11.2006 využívali služby žalobcu, zo už ale bolo iba na základe
ústnej dohody. Žalobca tieto tvrdenia nepoprel.

19. Súd, berúc do úvahy tiež výsledky dokazovania vo veci 17Cb/251/2009 konštatoval, že hoci súdu
nebol doručený písomný dôkaz o dni doručenia výpovede zmluvy žalobcovi, ako logickým sledom
udalostí možno zhrnúť, že: ak by žalobca osobne nedisponoval výpoveďou zmluvy zo dňa 18.7.2006,
tak by nemal absolútne žiaden dôvod pripraviť novú „Dohodu s č. XX/XXXX“ dňa 25.9.2006 (čl. 41), t.j.
evidentne v čase po doručení výpovede zo dňa 18.7.2006, o ktorej žalovaná tvrdila, že ju dostala len
faxom a nepodpísanú.

20. Vo vzťahu k predmetu konania t.j. zmluvnej pokute toto všetko malo ten význam, že žalobca má
nárok na zmluvnú pokutu len za faktúry, nezaplatené do 60 dní po ich splatnosti a vystavené za jeho
činnosť len za obdobie do 1.11.2006.

21. V rozsudku 17Cb/63/2011 súd prvej inštancie citoval ust. § 544 ods. 1 OZ, podľa ktorého: ak strany
dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla
škoda.

22. Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Procesný súd konštatoval tiež, že právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom
zákonníku (§ 544-545) a v Obchodnom zákonníku (§ 300-303) a že všeobecne platí, že vzťah medzi

Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu medzi všeobecným predpisom
(lex generalis) a osobitným predpisom (lex specialis), preto Obchodný zákonník len dopĺňa a modifikuje
úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku, čo vyplýva aj z názvu oddielu 2 Obchodného
zákonníka "Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute", a že oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako
zabezpečovací inštitút záväzkového práva.

24. Celkom všeobecne možno zmluvnú pokutu charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie
pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten,
kto zabezpečenú povinnosť poruší. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To
znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický

charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého
by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam,
ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby
sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil.

25. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť
zaplatiťzmluvnúpokutunaporušeniezmluvnejpovinnosti,anadruhejstranezmluvnúpokutukonštruuje
bez závislosti od vzniku škody.

26. Čo sa formy dohody o zmluvnej pokute týka, súd zdôrazňoval, že musí byť písomná (§ 544 ods.

2 OZ), a to bez ohľadu na to, či zmluva, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, bola uzavretá v
písomnej forme alebo nie. Teda z hľadiska formy dohoda o zmluvnej pokute ako akcesorický záväzok
nenasleduje záväzok hlavný. Z hľadiska formy nie je medzi nimi spojitosť. Dôsledkom nedodržania
písomnej formy o zmluvnej pokute je jej neplatnosť, čo platí aj pre obchodné vzťahy a to na základe §
272 ods. 1, lebo ide o prípad, keď písomnú formu vyžaduje zákon.

27. Vo vzťahu k výške uplatnenej zmluvnej pokute súd v rozsudku 17Cb/63/2011 poukázal na znenie
čl. V. bod 5 Dohody XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000, kde je zmluvná pokuta upravená: po prekročení
bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp.nebolodoručenéuznaniezáväzku,sizhotoviteľvyhradzujezmluvnúpokutuvovýške25%zneuhradenej
sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní.

28. Súd poukázal na to, že znenie tohto článku absolútne nepochybným spôsobom a pregnantne
vyjadruje, za akých okolností (60 dňové omeškania s úhradou), v akej výške (25%) a z akého
výpočtového základu (z výšky faktúrovanej sumy) sa zmluvná pokuta vyráta, a že toto ustanovenie
neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že takto vyrátaná zmluvná pokuta sa bude násobiť toľkými počtami
kvartálov, po akú bude trvať omeškanie s platbou (t.j. nekopíruje dobu omeškania) a z jeho jazykového

znenia vyplýva jediný záver, že sa jedná o jednorazovú sumu z každej faktúry pri meškaní s platbou 60
a viac dní. Poukázal aj na to, že zákon nebráni kombinácii rôznych spôsobov určenia výšky zmluvnej
pokuty a niekedy býva účelné dohodnúť zmluvnú pokutu aj tak, aby sa s plynúcim časom postupne
zvyšovala. V každom prípade však jej výška alebo spôsob určenia musí byť vyjadrená jednoznačne,
rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je
takáto dohoda neplatná (Ro NS SR , sp. zn. M Obdo V 4/2).

29. Vychádzajúc z uvedených analýz preto súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
jednorazových súm z faktúr, s ktorými bol žalovaný v omeškaní po dobu viac ako 60 dní a zároveň boli
vystavené za činnosť v zmysle písomne Dohody zo dňa 16.5.2000 za obdobie do 1.11.2006 v celkovej
sume 758,40 eura, pretože násobenie zmluvnej pokuty počtom kvartálov z omeškania nielen že nebola

vyjadrená jednoznačne, ale nebola týmto spôsobom upravená vôbec, a preto bola žaloba vo zvyšnom
rozsahu ako nedôvodná zamietnutá (keďže za obdobie po 1.11.2006 nebola dohodnutá písomne).

30. Proti rozsudku 17Cb/63/2011 zo dňa 18.6.2013 podal v celom rozsahu odvolanie žalobca. Krajský
súd Košice rozsudkom 3Cob/194/2013 zo dňa 24.4.2014 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým

žalobe vyhovel vo výške 758,40 €, odvolanie žalobcu odmietol a v rozsahu zamietnutia žaloby v sume
14.059,73 € rozsudok súdu, vrátane výroku o trovách konania, potvrdil. Trovy odvolacieho konania
účastníkom nepriznal.

31. Krajský súd vo svojom rozhodnutí v časti, v ktorej sa zaoberal otázkou právneho posúdenia

Dohody č. XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000 súdom prvého stupňa, uzavrel, že pokiaľ ide o dobu platnosti
Dohody č.XXX/XXXX v plnom rozsahu sa stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa. Na
doplnenie uviedol, že žalobca vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré vystavil Dohodu č. XX/XXXX zo dňa
25.9.2006, čím v podstate potvrdil správnosť posúdenia súdom prvého stupňa a okrem toho odvolací
súd uvádza, že uvedené už bolo posúdené v základnom konaní vedenom na súde prvého stupňa pod

sp. zn. 17Cb/251/2009, keď v rozsudku zo dňa 15.6.2011 súd vychádzal z právneho stavu, že žalobca
vykonával práce na základe písomnej dohody zo dňa 16.5.2000, ktorou je Dohoda č. XXX/XXXX,
vystavená žalobcom dňa 12.4.2000 a žalovanou podpísaná dňa 16.5.2000 /v spise zn. 17Cb/251/2009
založená na č.l. 65-66/ a od 1.11.2006 na základe ústne dohodnutej zmluvy s rovnakým obsahom. Nárok
uplatnený v tomto konaní je nárokom, ktorý bol vylúčený z uvedeného konania na samostatné konanie,

a preto je potrebné vychádzať z právneho posúdenia doby platnosti zmluvy, uvedeného v základnom
konaní, t.j. v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cb/251/2009. Keďže od 1.11.2006 žalobca plnil žalovanej na
základe ústne uzavretej zmluvy, s poukazom na ustanovenia citované a právne posúdené súdom prvého
stupňa v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, nie je splnená zákonná podmienka jej
uzavretia v písomnej forme /§ 544 ods.2 Občianskeho zákonníka/, a preto je potrebné mať za to, že za

omeškanie žalovanej s úhradou faktúr za práce vykonané po 1.11.2006 žalobcovi patrí iba zákonný úrok
z omeškania, ktorý mu bol priznaný rozsudkom č.k. 17Cb/251/2009-103 zo dňa 15.6.2011 a nevzniklo
mu právo na uplatnenú zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu uvedených faktúr, t.j. faktúr za práce
vykonané po 1.11.2006.

32. V ďalšom krajský súd poukázal na nesúhlas žalobcu s posúdením súdu prvého stupňa, že zmluvná
pokuta za omeškanie s úhradou faktúr dohodnutá v Zmluve zo dňa 12.4.2000, resp. zo dňa 16.5.2000,
kedy bola žalovanou podpísaná, je jednorazovou pokutou a trval na tom, že bola dohodnutá ako
opakujúca sa za každý štvrťrok. Krajský súd poukázal na to, že ako vyplýva z Dohody č. XXX/
XXXX založenej v pôvodnom spise zn. 17Cb/251/2009, v čl. V. bod 5 bolo dohodnuté „Po prekročení

bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp.
nebolo doručené uznanie záväzku si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej
sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní.“ Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
právnym posúdením uvedenej zmluvnej pokuty súdom prvého stupňa, a to ako jednorazovej. Pokiaľžalobca poukázal na čl. II., v ktorom je poplatok dohodnutý ako jednorazový, odvolací súd uvádza, že v
uvedenom bode je riešená úhrada ceny merača exhalátov a jeho inštalácia, a nie sankcia za porušenie
povinnosti, či už objednávateľa alebo zhotoviteľa, preto pri zmluvnej pokute výslovné neuvedenie slova

„jednorazová“ nemožno posúdiť tak, že bola dohodnutá ako opakovaná. Taktiež skutočnosť, že ako
fakturačné obdobie bol dohodnutý štvrťrok, bez výslovnej dohody neznamená, že zmluvná pokuta bola
dohodnutá opakovane za každý štvrťrok, až do zaplatenia, ako to tvrdí žalobca. Fakturačné obdobie
neurčuje periodicitu sankcií. Znenie dohody o zmluvnej pokute nemožno porovnať ani s dohodou o úroku
z omeškania, keďže tento v Dohode č.030/2000 nebol dohodnutý, čo však neznamená, že žalobcovi naň

nevzniklo právo, keďže úrok z omeškania je zákonnou sankciou za omeškanie so splnením peňažného
záväzku, na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá je dohodnutou sankciou a právo na ňu vzniká iba v
rozsahu jej písomnej dohody a za splnenia zákonných podmienok. V danej veci žalobcovi za omeškanie
s úhradou faktúr vzniklo právo na úrok z omeškania, ktoré právo mu aj bolo priznané, a to z dlžnej sumy
za každý deň omeškania a teda zmluvná pokuta je ďalšou, a teda nie jedinou sankciou, ktorá postihuje
žalovanú za omeškanie s úhradou dlžných súm.

33. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil
posúdenie dohodnutého znenia zmluvnej pokuty, s ktorým posúdením sa odvolací súd plne stotožnil.
Napokon odvolací súd poukázal aj na to, že zrejme ani žalobcovi nebolo znenie o zmluvnej pokute
jednoznačné, keďže pôvodne zmluvnú pokutu uplatnil ako ročný nárok, ktorý až v priebehu konania

zmenil na štvrťročný.

34. Rozsudok vo veci 17Cb/63/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2014.

35. Ako súd uviedol v úvode tohto rozsudku, do spisu 17Cb/63/2011 bol doručený návrh žalobcu na

obnovu podľa § 228 a nasl. O.s.p. V tomto návrhu uviedol, že podáva návrh na obnovu konania podľa
§ 228 ods. 1 písm. a) OSP, pričom o dôvode obnovy sa dozvedel v apríli 2015, keď cestou Okresného
súdu Rožňava mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015.
Poukázal na to, že on už vo svojom odvolaní napádal interpretáciu súdu o výklade platnosti zmluvy, a
on za vieryhodné preukázanie zrušenia dohody považuje jedine poštovú návratku o doručení výpovede

zmluvy, popr. dohodu po jej ukončení. Žalovaná však nič z toho súdu nepredložila a ani predložiť
nemôže.

36. Ďalej poukázal na to, že od r. 2000 do r. 2006 narástla cena práce, v roku 2000 min. mzda 2700 Sk
a v roku 2006 už 760 Sk/mesiac. Pôvodná dohoda z roku 2000 vychádzala z ceny benzínu natural 95

za apríla 2000 v sume 33,60 Sk, no v júni 2006 už bola cena totožného benzínu 39,23 € a teda obvyklá
cena za monitorovanie bola v r 2006 1600 Sk/ mesiac.

37. Poukázal na to, že žalovaná a a j súdy opomenuli ust. § 344 Obch. zákonníka, ktorý pojednáva kedy
a akou formou je možné od zmluvy odstúpiť. V danom prípade zmluva dávala 2 možnosti ukončenia

zmluvy: a) dohodou, čo sa nestalo a b) písomnou výpoveďou doporučeným listom, čo sa nestalo. Keďže
žalovaná tak nekonala. súdy nemôžu rozhodnúť, že Dohoda č. XXX/XXXX skončila dňom 1.11.2006.
Zastával názor, že sa súdy pustili cestou nie podľa zákona, ale cestou svojvôle a tým porušili jeho práva
na spravodlivý proces. Za právoplatné skončenie zmluvy považoval žalobca písomnú výpoveď, ktorú
žalovanej doručil v lete 2009.

38. Uviedol tiež, že (vraj) už v konaní pred prvostupňovým súdom upovedomoval súd, že v totožných
veciach, len u iných žalovaných, existujú súdne rozhodnutia, kde sa vyčíslenie zmluvnej pokuty riadilo
ako násobok 25% sadzby faktúr x počet omeškaných kvartálov. Tvrdil, že sú tu dané dôvody obnovy
konaniapodľa§288ods.1písm.a)OSPvzhľadomnato,ževsúladesvýrokommôžeočakávaťpreseba

priaznivejšie rozhodnutie, a že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by obnove konania bránili.

39. Keďže takto podaný návrh na obnovu konania vykazoval vady, súd uznesením zo dňa 9.6.2015
vyzval žalobcu, aby aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady podania,
označeného ako návrh na obnovu konania (bez dátumu) doručený Okresnému súdu Košice-okolie dňa

25.5.2015, a aby v určenej lehote:
- vymedzil rozsah navrhovanej obnovy určito a zrozumiteľne a uviedol dôvody obnovy spôsobom
majúcim oporu v zákone,-uviedolskutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazy,ktorébezsvojejvinynemoholpoužiťvpôvodnomkonaní
a sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
- označil alebo predložil dôkazy, ktoré je možné vykonať, a ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní

a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
- kedy a v akej súvislosti sa o nich dozvedel

40. Žalobca v podaní zo dňa - bez dátumu, doručenom dňa 14.7.2015, označenom ako „prvé doplnenie
na základe uznesenia súdu“ uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu zo dňa 18.6.2013 za

nespravodlivý, a tiež rozsudok odvolacieho súdu, keď za hodnoverný doklad považovali údajný list zo
dňa 18.7.2006 podľa tvrdenia žalovaného, ktorým dal výpoveď dohody č. XXX/XXXX, no oba súdy nikdy
nedisponovali a disponovať nebudú touto listinou ako jednostranného úkonu, ktorý nadobúda právne
účinky doručením druhému účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu.

41. V ďalšom texte žalobca analyzoval teóriu o doručovaní prejavu vôle a tiež poukázal na to, že oba

rozsudky sú zaťažené vadou, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže o.i.
p. L.. A. C. O.. a L.. U. H. boli konateľmi žalovaného a pokiaľ výpoveď zmluvy zo dňa 18.7.2008 (2006,
pozn.) je podpísaná iba L.. A. C., zastával názor, že výpoveď je neplatná, pretože ju mali podpísať obaja
konatelia. Je pritom sporné aj to, či podpis na výpovedi bol podpisom L.. A. C. - gen. riaditeľa, alebo
L.. A. C. - jeho synom, ekonomickým riaditeľom. Z uvedeného dôvodu sa preto domáhal neplatnosti

právneho úkonu výpovede podľa § 267 ods. 1 Obch. zák., popr. podľa § 40a Obč. zákonníka. Uzavrel,
že na základe týchto skutočností je preukázané, že dohoda č. 030/2000 dňom 1.11.2006 nezanikla.

42. Akcentoval aj na to, že podľa jeho názoru došlo odvolacím súdom tiež k porušeniu čl. 142 ods.
3 Ústavy SR vzhľadom na to, že rozsudky sa vždy verejne vyhlasujú, no odvolací súd ho opomenul

upovedomiť o mieste a čase vyhlásenia rozsudku, čím porušil zákon.

43. Poukazoval tiež na princíp právnej istoty, keď sa prvostupňový súd rozhodol o zmluvnej pokute
rozhodnúť odlišným spôsobom ako už prv rozhodol v skutkovo a právne obdobnej veci bez toho, aby v
odôvodnení rozsudku uviedol argumenty, pre ktoré sa od rozhodnutia iných senátov odchýlil.

44. Napokon uviedol, že o dôvode pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP sa
dozvedel vtedy, keď mu v apríli 2015 Okresný súd Rožňava doručil uznesenie Krajského súdu Košice
3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015.

45. Po doručení takto „opraveného“ podania žalobcu procesný súd uznesením zo dňa 28.7.2015 - čl.
92, podanie žalobcu, doručené dňa 25.5.2015 v znení podania, doručeného dňa 14.7.2015 odmietol.
Súd po odcitovaní § 228 OSP účinného do 30.6.2015 skonštatoval, že súdu doručený návrh žalobcu
po obsahovej je celkovo zmätočný a nejasný a nedáva súdu možnosť konať a rozhodnúť o ňom bez
náležitej opravy vzhľadom na to, že nie je možné zistiť ani najzákladnejšie skutočnosti, ktoré sa v rámci

konania o povolení obnovy konania posudzujú, žalobca ani len indikatívne neuviedol a neoznačil tie
skutočnosti, na ktoré sám poukázal.

46. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti danému uzneseniu. V odvolaní uviedol, že návrh
na obnovu konania podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Vyslovil

ľútosť nad tým, že súd nevidí rozdiel medzi žalovanou sumou 14 818,13 eura a priznanou sumou
758,40 eura a že nevidí ani to, že žalovaný zaplatil 14 faktúr až po vydaní rozsudku po 15.6.2011, hoci
zmluvu vypovedal k 28.2.2009. Žalobca uviedol, že pôvodné konanie rozdelil súd prvého stupňa na
konanie o istine a úroku z omeškania a konanie o zmluvnej pokute vedené pod sp. zn. 17Cb/63/2011
a o trovách konania mal rozhodnúť podľa § 147 ods. 1 O. s. p. Uviedol, že domáha sa obnovy konania

v zákonnej objektívnej lehote, ktorá je 3-ročná. Tvrdil, že o dôvode obnovy konania sa dozvedel v
decembri 2014, keď mu boli ako poslucháčovi fakulty práva prednášané v rámci predmetu občianskeho
práva procesného mimoriadne opravné prostriedky a ďalším impulzom bolo uznesenie Krajského súdu v
Košiciachč.k. 3Cob/30/2014-311zodňa27.2.2015,ktorémubolodoručenéOkresnýmsúdomRožňava
dňa 27.3.2015. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dôsledne dokazovanie

listinou o vypovedaní zmluvy č. 030/2000, ktorá (zrejme) mala byť kópiou listu žalovaného z 18.7.2006,
lebo nevykonal porovnanie originálu s kópiou a súd nemal preukázané, že tento paškvil (kópia) bol
doručený žalobcovi. Ďalej tvrdil, že samosudkyňa nezákonne obišla štrnásťkrát ustanovenie § 147 ods.
1 O. s. p., keď zaviazala žalovaného zaplatiť úrok z omeškania zo 14 faktúr. Citujúc z rozsudku súduprvého stupňa žalobca uviedol, že musel uplatniť nárok na súde žalobou z 24.8.2009, aby zabránil
premlčaniu pohľadávok z roku 2006, z čoho je zrejmé, kto zavinil trovy konania. Žalovaný poukázal
na svoj list žalovanému zo 6.3.2009, z ktorého bodu a/ druhej strany je nepochybne preukázané, že

žalovaný uznal platnosť dohody do 31.12.2008, kým súd iba do 1.11.2006 a z bodu b/ tejto listiny
vyplýva vypovedanie dohody žalobcom, kedy zmluva č. 030/2000 zanikla k 28.2.2009. Poukázal na
judikát súdu prvého stupňa vo veci 31Cb/4/2009 z 18.6.2009, ktorým bola žalobcovi priznaná zmluvná
pokuta v rozsahu, ako ju uplatnil aj v tomto konaní, t. j. 25% z neuhradenej sumy x počet omeškaných
kvartálov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že si nedôsledne prečítal dohodu o meraní imisií, v ktorej sú

jednorazové poplatky výslovne označené ako jednorazové, ostatné sú opakovateľným plnením. Zásah
súdu do dohody, ktorá mala skončiť 28.2.2009, rozsudkom z 18.6.2013 považoval žalobca za zásah
súdu do súkromného práva, ktorý narúša právnu istotu, ktorá vyžaduje, aby súdy aplikovali právnu
normu v rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom, znižuje dôstojnosť a vážnosť súdnictva,
spochybňuje nestrannosť a dôveru v odbornosť takého súdu. Žalobca uviedol, že v odvolacom konaní
sa nemohol brániť, lebo odvolacie konanie bolo bez nariadenia pojednávania.

47. Krajský súd v predmetnom uznesení skonštatoval, že podanie žalobcu doručené súdu prvého stupňa
dňa 25.5.2015 a označené ako návrh na obnovu konania má označené náležitosti, pretože je v ňom
uvedené, že je určené Okresnému súdu Košice - okolie, kto je žalobcom, kto žalovaným, je uvedené,
že návrh na obnovu konania sa týka veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 17Cb/63/2011, žalobca

návrhom žiadal, aby súd povolil obnovu konania v uvedenej veci a podanie žalobcu je podpísané, nie
je datované, nepochybne však bolo dňa 25.5.2015 doručené súdu prvého stupňa. Podanie žalobcu
obsahuje údaj o tom, že smeruje proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Košice - okolie vedené
pod sp. zn. 17Cb/63/2011; ako dôvod obnovy konania uvádza žalobca ustanovenie § 228 ods. 1
písm. a/ O. s. p. s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.2.2015 sp. zn.

3Cob/30/2014 ako rozhodnutie, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (rozsudok
vo veci 17Cb/63/2011 sa stal právoplatným 28.5.2014) a zrejme pre ktoré môže očakávať pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci; včasnosť podaného návrhu na obnovu konania preukazoval žalobca
doručením práve uvedeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach a v návrhu žalobca uviedol aj to, že
týmto návrhom sa domáha obnovy konania.

48. Uviedol tiež, že v návrhu na obnovu konania a v jeho doplnení žalobca uviedol rôzne skutočnosti
týkajúce sa veci samej, na ktoré však v konaní o návrhu na obnovu konania nemožno prihliadať. Žalobca
sa v predmetnej veci odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.2.2015 sp. zn.
3Cob/30/2014, v ktorom odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Rožňava

sp. zn. 9Cb/17/2013 t.j. žalobca sa odvoláva na iné rozhodnutie (vo veci Ing. Štefan Čeľovský c/a
Ing. Jozef Priam SHR Somotor), v ktorom odvolací súd tiež rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

49. Keďže odvolací súd zastáva názor, že podanie žalobcu má všetky náležitosti - všeobecné i osobitné,

ktoré príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyžadujú pre návrh na obnovu konania,
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

50. Odvolací súd zároveň dal do pozornosti súdu prvého stupňa, že návrh na obnovu konania podaný
žalobcom dňa 25.5.2015 je nesprávne vedený v pôvodnom spise 17Cb/63/2011 a s poukazom na §

129 vety prvej vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy prijaté podania, ktorými sa dáva podnet na začatie konania,
podateľňa eviduje pomocou aplikácie. Je nepochybné, že návrh na obnovu konania je samostatným
návrhom, preto sa musí zaevidovať a prideliť príslušnému sudcovi pomocou aplikácie a v súlade s
ustanovením § 139 ods. 1 vyhlášky podávateľovi žaloby alebo návrhu na začatie konania zamestnanec

podateľne vydá potvrdenie o prijatí podania.

51. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd Košice uznesením 4Cob/138/2015 - 112 zo dňa 29.1.2016
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil na nové konanie.

52. V súlade s pokynom odvolacieho súdu súd prvej inštancie po tom, ako sa spis dňa 25.2.2016 vrátil
procesnému súdu, dal vec - návrh na obnovu konania zaevidovať ako samostatný návrh, a vec sa v
súčasnosti vedie pod sp. zn. 17Cb/13/2016.53.Žalovaný,ktorémubolažalobaidoplňujúcepodaniežalobcudoručenénavyjadreniepodľapredpisov
účinných do 30.6.2016, podal vo veci písomné stanovisko zo dňa 25.4.2016, doručené súdu 29.4.2016.
Vtomtovyjadrenížalobcauviedol(súduvádzastručne),žežalobcavosvojomnávrhunaobnovukonania

doručenom na Okresný súd Košice okolie dňa 25. 5. 2015 ako aj v doplnení tohto návrhu, ktorý bol
doručený na Okresný súd Košice okolie dňa 14. 7. 2015 uvádza, že podľa neho bol daný dôvod na
obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „OSP“).

54. Ďalej argumentoval, že v doplnení návrhu na obnovu konania žalobca síce poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15. 1. 2004 sp. zn. 32 Odo 442/2003, na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 58/07, či na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. PL. ÚS 15/1998, ktorými má odôvodňovať podanie jeho návrhu na obnovu konania,
avšak ani jedno z predmetných rozhodnutí nie je dôkazom nezakladajúcim dôvod na obnovu konania.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 15/1998 sa absolútne vymyká meritu

veci rozhodnutej rozsudkom, voči ktorému žalobca svoj návrh na obnovu konania smeruje. Ostatné
rozhodnutia sú z rokov 2004 a 2007, a preto sa opodstatnene domnieva, že žalobca neunesie dôkazne
bremeno pri preukazovaní skutočnosti, že mohol tieto rozhodnutia predložiť bez svojho zavinenia v
konaní skôr. Žalobca svojim návrhom na obnovu konania, ani jeho doplnením nepreukázal súdu žiadne
nové skutočnosti, rozhodnutia, resp. dôkazy, ktoré by bez svojho zavinenia nemohol použiť už v konaní

pred súdom prvého stupňa, či pred odvolacím súdom, a preto žalovaný konštatuje, že nebol daný dôvod
na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP.

55. Ku skutočnosti, uvádzanej žalobcom v návrhu o tom, že „(...) o dôvode na obnovu konania sa
dozvedel v apríli 2015, keď cestou OS - RV mu bolo doručené Uzn. KS Košice 3 Cob/30/2014 zo dňa

27.2.2015,“ žalovaný namietol, že pokiaľ sa žalobca o dôvode na obnovu konania dozvedel v apríli
2015, avšak nekonkretizoval deň a teda neoznačil presný dátum, kedy táto skutočnosť mala nastať a
ani túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi priloženými dôkazmi.

56. Po tom, ako bol nahliadnuť a naštudovať súdny spis, žalovaný písomnom vyjadrení zo dňa

15.4.2016 sa hodlal v stručnosti vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali podľa žalobcu zakladať
dôvod na obnovu konania vrátane tých, ktoré uvádza v odvolaní, z čoho súd vyberá stručne to podstatné:

57. K namietanej platnosti výpovede zo dňa 18.7.2016 uviedol, že k tejto otázke sa jasne a zrozumiteľne
vyjadril Okresný súd Košice v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 18. 6. 2013 (ďalej len „Rozsudok

v pôvodnej veci“), ako aj následne Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku zo dňa 24.4.2014,
ktorým Krajský súd v Košiciach potvrdil prvostupňové rozhodnutie s tým, že vo vzťahu k obnove konania
nemajú skutočnosti ohľadne neplatnosti výpovede zo dňa 18.7.2016 žiadnu relevanciu, nejedná sa totiž
o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, práve naopak všetky tieto skutočnosti v pôvodnom konaní žalobca aj použil. Uvedený argument

žalobcu preto nezakladá ani jeden z dôvodov na obnovu konania.

58. K relevancii žalobcovho listu zo dňa 6.3.2009 ako dôkazu o tvrdeniach žalovaného, o ktorom
žalobca prehlásil, že na základe uvedeného listu považuje za preukázané, že žalovaný uznal platnosť
dohody do 31. 12. 2008 žalovaný konštatoval, že v tomto liste sa len uvádza, že túto skutočnosť mal

konštatovať žalovaný na stretnutí zo dňa 4. 3. 2009. Logickou interpretáciou nie je možné pochopiť tento
argument žalobcu, keďže vlastne tvrdí, že osoba A môže uznať platnosť určitej dohody tým, že túto
platnosť vyslovila iná osoba B v liste, ktorý táto osoba B sama pripravila, a podpísala. Žalobcom tvrdené
skutočnosti nielenže nedávajú logické súvislosti, ale navyše ide o dôkazy, ktoré už žalobca použil v
pôvodnom konaní, a preto sú absolútne nespôsobilé byť dôvodom pre obnovu konania.

59. K spôsobilosti rozsudkov predložených žalobcom založiť dôvod pre obnovu konania žalovaný
uviedol, že žalobca vo svojom prvom návrhu podanom na Okresnom súde Košice okolie dňa 25.5.2016
tvrdil, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedel v apríli 2015, keď mu cestou z Okresného súdu
Rožňava bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015. Ďalej

však vo svojom návrhu nerozvádza, prečo práve doručením tohto uznesenia sa mal dozvedieť o
existencii dôvodu na obnovu konania.60. Žalovaný predložil ako dôkaz dané uznesenie a poukázal na to, že uznesením Krajského súdu
v Košiciach 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015 bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie, v ktorom
prvostupňový súd rozhodoval o obdobnom nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 25 % z

omeškania, v prípade ak druhá zmluvná strana neuhradí faktúru ani do 60 dní po jej splatnosti. Krajský
súd v tomto prípade vychádzal z rozhodnutí predložených žalobcom, pričom jedným z rozhodnutí
predložených žalobcom v tomto konaní bol aj rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 7.10.2010,
sp. zn. 5Cb/9/2010, ktorý žalobca predložil aj v tomto konaní o obnovu konania, a ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 3Cob/68/2012 a oba tieto rozsudky nadobudli

právoplatnosť dňa 12.12.2012. Žalovaný preto uzavrel, že žalobca o možnosti priznania nároku na
zmluvnú pokutu v rozsahu, aký požaduje v návrhu na obnovu konania, vedel minimálne najneskôr dňa
12.12.2012, t.j. rok predtým než bol vyhlásený Rozsudok v pôvodnej veci. Napriek tomu, že žalobca mal
o tejto skutočnosti vedomosť, právoplatné rozsudky, ktoré boli priamo jemu doručené, v odvolaní voči
rozsudku v pôvodnej veci nepoužil. Žalobca teda sám zavinil, že uvedené rozsudky neboli použité už v
pôvodnom konaní. V žiadnom prípade teda nemožno konštatovať, že by žalobca bez svojho zavinenia

nemohol použiť tieto rozsudky v pôvodnom konaní, a preto má žalovaný za to, že dané rozsudky nemôžu
byť v kontexte zistených súvislostí považované za také, ktorých existencia by bola dôvodom pre obnovu
konania.

61. Čo sa týka zachovania lehôt na podanie návrhu na obnovu konania, žalovaný tvrdil, že žalobca

nesúrodo uvádzal, že sa najskôr o dôvode dozvedel pri doručení uznesenia Krajského súdu Košice zo
dňa27.2.2015,sp.zn.3Cob/30/2014vapríli2015,pričomdôkazotejtoskutočnosti-obálkusuznesením
súdu nepredložil, resp. v decembri 2014, keď mu ako poslucháčovi právnickej fakulty boli prednášané
mimoriadne opravné prostriedky, pričom ani dôkaz o tejto skutočnosti súdu predložený nebol.

62. V intenciách všetkých uvádzaných skutočností mal žalovaný za to, že žalobca v návrhu na obnovu
konania, jeho doplnení, či v odvolaní neuviedol žiadne relevantný dôvod pre obnovu konania, nakoľko
všetky dôkazy a rozhodnutia predložení žalobcom buď použil, alebo vlastným zavinením nepoužil v
pôvodnom konaní a taktiež žalobca nepreukázal zachovanie subjektívnej trojmesačnej lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania. Na základe týchto skutočností navrhol návrh na obnovu konania

zamietnuť.

63. Žalobca sa k uvedených stanoviskám žalovaného, ktoré mu boli doručené dňa 8.8.2016, nevyjadril
a nariadeného pojednávania na deň 31.10.2016 sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnil.

64. Na pojednávaní dňa 31.10.2016 žalovaný odprezentoval svoje stanovisko v podstate s rovnakým
obsahom ako v písomných vyjadreniach, na ktorých zotrval, a na základe ktorých navrhol návrh žalobcu
na obnovu konania zamietnuť.

65. Súd vyhodnotil všetky skutočnosti vzišlé najavo od podania návrhu na obnovu konania a na ich

základe právne uzatvára:

66.Podľa§228Obč.súdnehoporiadkuúčinnéhodo30.6.2016:(1)Právoplatnýrozsudokmôžeúčastník
napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie,
g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla 32ab) alebo exekúcia vykonávaná na jeho podkladebolo zastavená,32ac) pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

67. (3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať
označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh

je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ
domáha.

68. Podľa § 230 OSP: (1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
(2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e)

69. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku účinného do 1.7.2016 (ďalej len CSP):
Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

70. Podľa§ 403 ods. (1) CSP: Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.
(2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

71. Ako prvú súd posúdil otázku včasnosti podania návrhu na obnovu konania, pričom, ako je zrejmé
z vyššie cit. právnej úpravy, otázka lehôt a tiež predpokladov prípustnosti obnovy konania je v CSP
upravenáidentickyakovObč.súdnomporiadkuúčinnomdo30.6.2016.Keďženávrhnaobnovukonania
bol podaný dňa 25.5.2015 súd v kontexte s ust. § 470 ods. 2 CSP posúdil podľa ustanovení CSP s
prihliadnutím na právnu úpravu v OSP.

72. Čo sa objektívnej trojročnej a subjektívnej dvojročnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania
týka, v tomto smere žalobca uvádzal, že o obnove konania sa dozvedel v decembri 2014, keď mu
boli ako poslucháčovi fakulty práva prednášané v rámci predmetu občianskeho práva procesného
mimoriadne opravné prostriedky a o dôvode obnovy sa dozvedel v apríli 2015, keď cestou Okresného

súdu Rožňava mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015.

73. Podľa § 234 ods. (1) OSP: Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí.74. (2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal
niekto,ktonaňneboloprávnený,alebopreto,žejezrejmeoneskorený,nemusínariaďovaťpojednávanie.

Súd nemusí nariaďovať pojednávanie ani o návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g).

75. Súd návrh žalobcu posúdil z hľadísk v ust. § 234 ods. 2 OSP a zistil, že návrh na obnovu konania je
v tomto prípade prípustný, keďže sa nejedná ani o jeden prípad neprípustnosti podľa § 229 OSP, že ho
podala oprávnená osoba - žalobca vo veci 17Cb/63/2011 ako aj to, že bol podaný včas, pretože:

76. Pravda je, že v zmysle § 228 ods. 3 žalobca skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný
včas, nijakým spôsobom nepreukázal a aj samotné uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014,
(týkajúci sa rozsudku Okresného súdu v Rožňave), na ktorý žalobca v návrhu poukazoval, predložil
žalovaný. Vzhľadom na to, že objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania začína
plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého obnova sa týka, v tomto prípade rozsudku tunajšieho

súdu 17Cb/63/2011, tá začala plynúť dňom 29.5.2014, pretože rozsudok Krajského súdu Košice
3Cob/194/2013, ktorým bol rozsudok okresného súdu 17Cb/63/2011 potvrdený, sa stal právoplatným
dňa 28.5.2014. Ak by ako dôvod na obnovu konania malo slúžiť uznesenie Krajského súdu Košice
3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015, dátum jeho doručenia žalobcovi nemalo v tejto veci praktický význam
vzhľadomnato,že návrhnaobnovukonania17Cb/63/2011bolpodanýdňa25.5.2015t.j.vtrojmesačnej

subjektívnej lehote odo dňa vydania uznesenia 3Cob/30/2014 a apriori aj od jeho doručenia žalobcovi.
Keďže objektívna trojročná lehota by uplynula až dňa 28.5.2017, je zrejmé, že návrh na obnovu konania
žalobca podal včas.

77. Následne súd riešil otázku dôvodnosti obnovy konania 17Cb/63/2011 z hľadísk podľa § 228 OSP.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť

rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

78. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je

obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho
zamietne a druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej možnosť vykonať

dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

79. Použitie dôkazov zo stany sporovej strany spočíva v tom, či splnila zákonom mu uloženú povinnosť
prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné
dôkazné prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového

stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť sporovej strany použiť dôkazy v
konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. by sa totiž
cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý, komu
dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (či právom alebo neprávom) nepokladal za
rozhodujúce, a preto ich nevykonával. Takto by totiž obnova konania plnila účel iného mimoriadneho

opravného prostriedku. Každý z mimoriadnych opravných prostriedkov je však Občianskym súdnym
poriadkom upravený odlišne, aj keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného
rozhodnutia.

80. Z obsahu návrhu žalobcu na obnovu konania a jeho doplňujúceho podania však vyplýva, že sa

opakovane vracia k dokazovaniu vykonanému v konaní 17Cb/63/2011 o jeho nároku na zmluvnú pokutu
a k jeho právnemu vyhodnoteniu v rozsudku okresného súdu zo dňa 18.6.2013 i krajského súdu zo
dňa 24.4.2014, znova poukazujúc na (podľa žalobcu) nesprávne vyhodnotenie kópie listu žalovaného
zo dňa 18.7.2006 (výpoveď zmluvy, pozn.) a neoprávnené nepriznanie zmluvnej pokuty aj za obdobieod 1.11.2006, keď, ako tvrdil, k zániku zmluvy došlo dňom 28.2.2009 v dôsledku ním danej výpovede
zmluvy č. 030/2000 zo dňa 6.3.2009 (?). Dôvod obnovy konania sa dozvedel vtedy, keď mu bolo
doručené uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015.

81. Žalobca ani raz v priebehu celého konania o obnovu konania nekonkretizoval, aký zásadný vplyv
má resp. by malo uznesenie 3Cob/30/2014 pre konanie 17Cb/63/2011 a čo by toto rozhodnutie mohlo
ovplyvniť tak, že by výsledok obnoveného konania bol pre neho priaznivejší. Napokon, žalobca napriek
tejto skutočnosti nepredložil ani jeden dôkaz o svojich tvrdeniach, samozrejme, viažúcich na skúmanie

podmienok a predpokladov povolenia obnovy. Predložil iba jedinú listinu, datovanú dňom 6.3.2009 (na
č.26), s obsahom bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a to nielen pre potreby tohto konania, ale ani pre
potreby konania o veci samej.

82. Napokon, posudzujúc obsah uznesenia Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015,
od ktorého žalobca odvíja dôvodnosť podania návrhu na obnovu konania, ani toto rozhodnutie nemalo

vplyv na rozhodnutie súdu o tom, že dôvody obnovy nie sú dané. V uvedenom uznesení, ktorého
anonymizovanézneniepredložilžalovaný,sauvádzapriebehkonaniapredOkresnýmsúdomvRožňave
o nároku žalobcu proti inému žalovanému, vedenému o zaplatenie ceny služieb v sume 124.104 Sk
a zmluvnej pokuty 83.340 Sk vyčíslenej k 31.12.2006. Tunajší súd zistil, že sa jedná o konanie na
Okresnom súde Rožňava 9Cb/17/2013. V priebehu daného konania vo vzťahu k zmluvnej pokute došlo

k zmene žaloby tak, že sa žalobca domáhal zmluvnej pokuty v sume 8.415 € vyčíslenej k 31.12.2008.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že okresný súd zaviazal dotyčného žalovaného zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1854,31 € (po prepočte 55.863 Sk) a vo zvyšku žalobu zamietol.
Okresný súd Rožňava pri svojom rozhodovaní vychádzal z písomnej dohody žalobcu a žalovaného zo
dňa 28.12.2001 a jej článku V. ods. 5, podľa ktorého si dohodli, že „po prekročení bežného kvartálu,

za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp. nebolo doručené
uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhladzuje zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po
lehote splatnosti viac ako 60 dní. Rožňavský súd uzavrel, že z takto dojednanej úpravy zmluvnej pokuty
nevyplýva, že by žalobca mal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 25% za každý štvrťrok omeškania
s úhradou fakturovanej sumy.

83. Čo sa úpravy zmluvnej pokuty týka, ide o identické znenie ako v konaní 17Cb/63/2011, ktorého sa
táto obnova konania týka.

84. Proti rozsudku rožňavského súdu zo dňa 22.11.2013 žalobca podal odvolanie, v ktorom sa odvolával

o.i. aj na existenciu iných rozhodnutí vydaných inými súdmi v identických veciach a v ostatnom texte
spôsobom, porovnateľným s obsahom odvolania žalobcu vo veci 17Cb/63/2011 tunajšieho súdu. Z
obsahu uznesenia krajského súdu vyplýva, že zrejme žalobca k predmetnému odvolaniu rozhodnutia,
na ktoré sa v ňom odvolával, fyzicky ako dôkaz nepredložil, inak by súdu prvého stupňa neuložil, aby
spornú otázku preveril tým, že si má vyžiadať a pripojiť spisy, v ktorých bola riešená a až po zistení,

právne závery tam uvedené sú použiteľné aj pre dané konanie, opätovne vo veci rozhodol. Z uvedeného
dôvodu Krajský súd Košice rozsudok 9Cb/17/2013 zrušil a vrátil na nové konanie.

85. Tak, ako aj Krajský súd v Košiciach v uznesení 4Cob/138/2015 zo dňa 29.1.2016 poukázal, na
rôzne skutočnosti, ktoré žalobca v návrhu a jeho doplnení uvádza a týkajú sa veci samej, v konaní o

návrhu na obnovu konania nemožno prihliadať. Účelom obnovy nie je ani posúdiť celkovú zákonnosť
a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Skúma
sa iba to, či nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy neznáme súdu skôr, a ktoré vyšli najavo až po
právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodom konaní.

86. Dôvodom obnovy konania môžu byť len také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným
konaní nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu strany sporu vtedy
nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne nesplnil si povinnosť tvrdenia
alebo povinnosť dôkaznú. Uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015 v čase
vydania rozsudku 17Cb/63/2011 zo dňa 18.6.2013 neexistovalo, navyše sa v ňom vecne o nároku

žalobcu nerozhodlo, čím nie je splnená ani podmienka, že môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Nie je ani jedným z dôvodov, uvedený v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. na obnovu konania
a vzhľadom na to, že neboli označené žiadne iné dôvody obnovy a ohľadom nich predložené žiadne inédôkazy, ktorými sa mala dôvodnosť návrhu na obnovu konania preukázať, súd návrh žalobcu na obnovu
konania ako plne nedôvodný zamietol.

87.Podľa§255CSP:ods. (1)Súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

88. S poukazom na plný úspech žalovaného v tomto konaní súd v súlade s cit. ustanovením zákona
priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.