Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010079
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119010079.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému O. O., pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138
písm. a) Trestného zákona a ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1

písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
12.3.2019, č.k. 34T/2/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. O., nar. X.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. O. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust.§ 138 písm. a) Trestného zákona

a ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorých
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
I./ dňa 05.09.2018 vo večerných hodinách v U. na N. ul. XXX/XX v rodinnom dome začal pýtať peniaze
od svojej družky L. N., ktorá mu ich odmietla dať, na čo jej začal vulgárne nadávať, že je ,,kurva, štetka,
handra,“ následne odišiel do kuchyne a vrátil sa za ňou do izby, pričom v ruke držal kuchynský nôž a

začal sa ním oháňať po svojej družke so slovami, že ju zabije a podreže, ak mu nedá peniaze a následne
odišiel z domu preč,
II./ dňa 06.09.2018 v dopoludňajších hodinách v U. na N. ul. XXX/XX v rodinnom dome po
predchádzajúcej slovnej výmene začal opäť svojej družke L. N. vulgárne nadávať do píč a kuriev, pričom
ju rukami sácal so slovami, že ju zabije, čím svojím konaním vyvolal u svojej družky L. N. opodstatnený
strach o jej život a zdravie.

Za to súd obžalovanému podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, ods. 4, § 37
písm. m), § 41 odsek 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Poukázal na to, že mu bol od počiatku kladený za
vinu prečin nebezpečného vyhrážania. Aj pre poškodenú bol zločin vydierania nepochopiteľný a
nezrozumiteľný, nakoľko ona v konaní obžalovaného žiadnu zo stránok trestného činu vydierania
nevidela. Podľa obhajoby si súd judikatúru vykladá účelovo, v snahe obhájiť neprimerane prísne
uloženie trestu. Vzniknutá situácia totiž preukázateľne nebola spôsobilá vzbudiť u poškodenej obavy,

keď situáciu vyriešila odchodom do inej izby, na čo si obžalovaný svoje konanie uvedomil a odišiel z
domu preč. Slobodná vôľa poškodenej bola aj napriek slovným vyhrážkam zachovaná, keď sa rozhodlapeniaze na kofolu obžalovanému nedať a na oslavu ku kamarátke, s ktorou obžalovaný nesúhlasil,
odísť. K prekvalifikovaniu trestného činu došlo až tesne pred podaním obžaloby, keď mal obžalovaný
už len veľmi obmedzené možnosti tejto časti obžaloby sa účelne brániť. Ani ustanovený znalec sa

pri vypracovaní znaleckého posudku nemohol riadiť skutočnou kvalifikáciou konania obžalovaného.
Jediným spôsobom k zníženiu odrazu hroziaceho trestu by bolo pre obžalovaného len vyhlásenie, ktoré
však tento principiálne odmietol, keďže sa z vlastného pohľadu ani z pohľadu poškodenej žiadneho
vydierania nedopustil. Je neprijateľné, aby z tohto dôvodu bol obžalovanému uložený neprimerane
vysoký trest. Súd sa ani účinne nevysporiadal s tým, že doteraz uložené tresty nemali na obžalovaného

žiadny prevýchovný účinok, prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopúšťa opakovane na tej istej osobe,
a nebolo zistené, čo medzi nimi u obžalovaného takéto správanie vyvoláva. Obžalovaný vo svojom
podaní uviedol, že sa priznal k nebezpečnému vyhrážaniu, právna kvalifikácia bola zmenená. On mal s
družkou hádku, ale nejedná sa o vyhrážanie z jeho strany, čo potvrdila aj jeho družka. Nešlo o vydieranie,
nebolo tam nijaké fyzické násilie z jeho strany. On tú hádku ľutuje. Žiada krajský súd o zmenu právnej
kvalifikácie.

Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o podanom odvolaní.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací

súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.1 písm. b) Tr. por., že sa zo

skutku pod bodom II./ obžaloby cíti byť vinný, no pokiaľ ide o skutok pod bodom I./ obžaloby, z tohto
sa cíti byť nevinný. Okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku s prihliadnutím na § 257 ods. 8 Tr.
poriadku, vyhlásenie obžalovaného ku skutku uvedenému vo výroku pod bodom II./ obžaloby prijal,
pričom rozhodol, že dokazovanie čo do viny ohľadom skutku pod bodom II./ obžaloby sa nevykoná,avšak vykoná sa dokazovanie súvisiace s nepriznaným skutkom pod bodom I./ obžaloby, s výrokom o
treste, prípadne výrokom o náhrade škody a ochrannom opatrení.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu pod bodom I/ prejednal v celej šírke v súlade s

ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil
skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal
obžalovaného za vinného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku v bode I/ tak,
ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.

Okresný súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.

Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkyne-poškodenej a na
závery znaleckého dokazovania. Okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou preverenia a posúdenia
dôveryhodnosti jej výpovede. Bolo a je zrejmé, že obžalovaný popiera spáchanie skutku tak, ako mu je

kladený za vinu obžalobou, a to z dôvodu hroziacich trestnoprávnych následkov. Okresný súd správne
vystihol, že zo strany obžalovaného ide najmä o odlišné hodnotenie dôkazov, z pohľadu snahy o
miernejšiu právnu kvalifikáciu. Obžalovaný v podstate nepoprel, že sa s poškodenou pohádal, že si pýtal
peniaze, neuvedomil si, že držal nôž. Tvrdil, že nemal v úmysle pýtať si peniaze násilným spôsobom.
Okresný súd však dospel k správnemu záveru, že z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver o

zavinení obžalovaného vo forme priameho úmyslu. Okresný súd v tomto smere dostatočne odôvodnil,
prečo dospel k záveru, že skutok je potrebné právne kvalifikovať ako trestný čin vydierania.
V tomto smere odvolací súd považuje za povinnosť už len dodať k námietkam obžalovaného v odvolaní,
že ako bolo uvedené vyššie, nie je pravdou, že okresný súd judikatúru vykladá účelovo. Námietky
obžalovaného k tomu, že slobodná vôľa poškodenej zostala zachovaná, že ona v konaní obžalovaného

nevidela žiadnu zo stránok trestného činu, nie sú dôvodné. Nie je rozhodujúce, ako si myslí, že
treba posúdiť skutok obžalovaný, alebo poškodená. Ako uviedol okresný súd, na spáchanie trestného
činu vydierania je potrebné, aby sa ujma javila ako ťažká objektívne a aby bola spôsobilá vzbudiť
v poškodenom obavy. Nie je pritom rozhodné či hrozba u poškodeného skutočne vyvolala obavy z
uskutočnenia. Pri skutkovej podstate trestného činu vydierania sa nevyžaduje, aby dôvodná obava tr-

vala dlhšiu dobu a ani to, aby skutočne bola vzbudená, stačí objektívna spôsobilosť vyhrážky tento úči-
nok vyvolať.
Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného, že súd poskytol obžalovanému len obmedzený priestor
na „obranu“ proti prísnejšej právnej kvalifikácii, odvolací súd konštatuje, že práva obžalovaného neboli
porušené, po podaní obžaloby mal možnosť podávať návrhy na doplnenie dokazovania s ohľadom na

oznámenú zmenu právnej kvalifikácie.
Čo sa týka námietky k znaleckému dokazovaniu, resp. k okolnosti, že sa znalec nemohol vyrovnať so
skutočnou právnou kvalifikáciou, krajský súd podotýka, že úlohou znalca nie je vykonávať dokazovanie,
hodnotiť dôkazy, ani riešiť právne otázky, ale jeho úlohou je vyjadrovať sa k skutkovým odborným
otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie. Znalec, okrem vlastných poznatkov pre podanie posudku

zistených metódami špecifickými pre jeho odbor, môže svoj posudok založiť len na skutkovom stave,
ktorý bol objasnený dôkazmi vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdom v zmysle
Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že znalec vykonáva svoju činnosť bez ohľadu na právnu
kvalifikáciu skutku.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani

odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z
prvostupňového rozsudku. K samotnej právnej kvalifikácii je potrebné poznamenať, že je nepochybné,
tak ako už bolo vyššie uvedené vykonaným dokazovaním preukázané, že právne posúdenie skutku
obžalovaného plne zodpovedá zistenému skutkovému stavu. I touto otázkou sa okresný súd v dôvodoch
napadnutého rozsudku veľmi podrobne zaoberal a jasne v súlade so zákonom vyložil na základe ktorých

skutočností dospel k záveru, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust.§ 138 písm. a)
Trestného zákona a ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c)Trestného zákona. I v tomto smere preto krajský súd dôvody prvostupňového rozhodnutia akceptuje a
v podrobnostiach na ne len poukazuje.
Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému

a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Svoj účel z hľadiska
generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní úhrnný trest
vo výmere 6 rokov. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Rovnako tak bol správny aj postup okresného súdu keď
ukladal ochranné opatrenie - ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou v zmysle § 73

ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Námietka obhajoby k nedostatočnému objasneniu príčiny
opakovanej trestnej činnosti u obžalovaného je nedôvodná, obžalovaný si ako špeciálny recidivista musí
byť vedomý trestnoprávnych následkov v prípade opakovaného páchania trestnej činnosti. V prípade,
že sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti voči tej istej osobe, je jeho rozhodnutím, ako v budúcnosti
viesť svoj život tak, aby sa obdobného konania vyvaroval.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie

obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.