Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 15, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/16/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212203846
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2212203846.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcov: 1.) F. D., bytom Š., D. Š. Č.. XX, 2.) F. S.,

bytom Š., O. Č.. XX, 3.) U. N., bytom Š., D. Č.. XXX/XX, 4.) V. D., bytom Š. D. P. Č.. XXX, žalobcovia v
1. až 4. rade zastúpení advokátkou JUDr. Gabrielou Zelemovou, AK Bratislava, Heydukova č. 16 proti
žalovaným: 1.) Y. C., bytom Š., S. Č.. XX, 2.) V. C., bytom W. Č.. XX, 3.) V. Š., bytom ŠV., B. F. Č.. XX/
XX, žalovaní v 1. až 3. rade zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom, AK Bratislava, Krížna 44
o určenie neplatnosti závetu pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Žalobcovia 1,2 ( pôvodne V. D. a manželka F. D.Á.) podali na tunajší súd dňa 6.3.1991 žalobu proti
žalovaným N. C. a manželka I. C., ktorou sa domáhali o určenie nespôsobilosti poručiteľa na právne
úkony. Žiadali o určenie, že závet neb. U.
S., zomretý XX.XX.XXXX pojatý do notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Dunajskej Strede pod č.
D., D. XX/XX je z dôvodu nespôsobilosti poručiteľa na právne úkony neplatný.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 10.12.2008 žalobe vyhovel a určil, že
závet poručiteľa U. S. pojatý do Notárskej zápisnice pod č. D. D. XX/XX zo dňa 30.9.1987 na bývalom
Štátnom notárstve v Dunajskej Strede je neplatný.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Krajský súd v Trnave rozsudkom
č.k. XCod/XX/XXXX zo dňa 06.07.2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa menil tak, že žalobu

zamietol.

Žalobcovia v 1. až 4. rade podali vo veci dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením č.k. XCdo/XXX/XXXX
zo dňa 31.01.2011 rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 6.7.2010 sp. zn. XCod/XX/XXXX v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 8.7.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2.) Po zrušení rozsudku KS Trnava sp. zn. XCod/XX/XXXX v spojení s opravným uznesením zo dňa
08.07.2010 uznesením NS SR spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie. Odvolacísúd uznesením sp. zn. XCod/XX/XXXX zo dňa 31.01.2012 rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 10.12.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu okrem iných vyplýva, že zo žiadneho
vykonaného dôkazu nevyplýva, že by poručiteľ urobil závet pod nátlakom, alebo donútením. Doposiaľ
zostalo nezodpovedané ako sa poručiteľ dostal k notárovi, či to bolo z jeho vôle, kto s ním v prípade
zdravotných problémov u notára bol, kto mu pomáhal. Z obsahu spisového materiálu je tiež zrejmé, že
v roku 1988 mal poručiteľ operované pravé oko na sivý zákal. Zostalo nepreukázané, či poručiteľ videl

a či práve táto skutočnosť nebola dôvodom, pre ktorú mu s podpisom závetu mala pomáhať iná osoba,
zrejme manželka. S touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.
Pokiaľ by sa zistilo, že poručiteľ nevidel, resp. videl iba s ťažkosťami, bolo potrebné k spísaniu notárskej
zápisnice pribrať dvoch svedkov, ktorá skutočnosť by však znamenala, že v prípade ich absencie by
notárskuzápisnicunebolomožnépovažovaťzaverejnúlistinuvzmysleustanovení§90 odsek3Zákona
č. 95/1963 Zb. v znení platnom a účinnom v čase vykonania úkonu.

Po vrátení veci súd prvého stupňa doplní dokazovanie a to predovšetkým s cieľom dospieť k
jednoznačnému záveru o tom, či poručiteľ závet podpísal sám, resp. mu niekto pri tom pomáhal, ktoré
posúdenie je dôležité z hľadiska posúdenia platnosti závetu. Preto je potrebné doplniť dokazovanie

opätovným posúdením pravosti podpisu poručiteľa na závete zadovážením kontrolného znaleckého
posudku znalcom z odboru grafológie, ktorý bude disponovať všetkými podkladmi aké mali pre svoje
znalecké skúmanie doterajší znalci. Súd prvého stupňa sa bude zaoberať ďalej s tým, či v čase spísania
závetu poručiteľ pre svoje zdravotné problémy s očami videl a v prípade potreby zváži aj potrebu
znaleckéhodokazovaniaznalcomzodboruzdravotníctvanato,čiporučiteľvidel,alebočipripodpisovaní

závetu potreboval pomoc inej osoby napr. manželky. Ak poručiteľ nemohol závet podpísať sám a to
či už s ohľadom na svoje zlé videnie alebo s ohľadom na zlý zdravotný stav, nepôjde o vlastnoručný
podpis poručiteľa, notárska zápisnica nebude poručiteľom vlastnoručne podpísaná, nepôjde potom o
podpis účastníka notárskeho úkonu, i keď podpis účastníka notárskeho úkonu je povinnou obsahovou
náležitosťou notárskej zápisnice. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní vyporiada aj s námietkami

k duševnému stavu poručiteľa s ohľadom na argumentáciu O.. F., ktoré zistenia objasní pomocou
doterajších znalcov v konaní podávajúcich znalecké posudky a to ich výsluchom na pojednávaní. Po
takto doplnenom dokazovaní vec opätovne posúdi a vo veci opätovne rozhodne.

3.) Právny zástupca žalovaných v podaní zo dňa 24.08.2010, doručený súdu 24.04.2012 uviedol,
že podľa ich názoru Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom uznesení jednoznačne dospel k
záveru, že doposiaľ vypracované znalecké posudky ohľadne duševného stavu poručiteľa sa dostatočne
vyporiadali so zadanou úlohou, keď dospeli k záverom, že neexistujú žiadne relevantné dôkazy o
tom, že by poručiteľ v čase spísania závetu trpel duševnou poruchou, ktorá by mala za následok jeho

nespôsobilosť k právnemu úkonu spísania závetu. Odvolací súd jednoznačne konštatoval potrebu
vykonaniakontrolnéhoznaleckéhodokazovaniaznalcomzodborugrafológiezaúčelomzisteniapravosti
podpisu poručiteľa. Poručiteľ v rozhodnom čase odoberal denník Új Szó, z čoho logicky vyplýva, že čítal
noviny a teda aj videl.

4.) Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 27.04.2012 navrhla, aby súd vypočul žalovaných
na zistenie ako neb. poručiteľ sa dostal k notárovi, kto ho vozil k notárovi a to preto, že v roku 1987
neb. poručiteľ už bol v zlom zdravotnom stave, nebol schopný vstúpiť do auta. Žalovaný v 1. rade na
pojednávaní vo výpovedi uviedol, že v roku 1987 poručiteľa k notárovi zobrala žalovaná
v 4. rade. On u notára v Dunajskej Strede prítomný nebol. Žalovaná v 4. rade zobrala k notárovi neb.

poručiteľa, jeho manželku a jeho nebohých rodičov. Neb. poručiteľa a jeho manželka žiadali jeho rodičov
pôvodných žalovaných, aby ich zobrali k notárovi.

5.) Žalovaná v 4. rade V. Z. vo výpovedi uviedla, že na žiadosť neb. U. S. ju jej neb. rodičia poprosili, aby
ichzobraladoDunajskejStredyknotároviM..U.G..Onaichzobralasčervenýmmotorovýmvozidlomdo

Dunajskej Stredy. Neb. U. S. a jeho manželka sami si sadli do auta. Nepamätá si presne kde ich vyložila
v Dunajskej Strede, ona s nimi k notárovi nešla, jej neb. otec N. C. jej povedal, že neb. U. G. štátny notár
zavolal do kancelárie neb. poručiteľa a jeho manželku. Jej nebohých rodičov štátny notár poslal zakúpiť
kolok s tým, že sa majú vrátiť neskôr. Ona všetkých štyroch zobrala autom domov. Taktiež si nepamätávzhľadom na vysoký odstup času, či cestou domov o notárskej zápisnici a o zriadení závetu medzi nimi
bola reč, alebo nie. Podľa jej názoru neb. U. S. v roku 1987 videl, riadne prišiel k autu a aj vystúpil z auta.

6.) Svedkyňa G. N., ktorá bola sekretárkou bývalého vedúceho štátneho notára v Dunajskej Strede neb.
U.G.napojednávaníuviedla,žeJUDr.Kovácssedelvosvojejkancelárii,kdezavolalúčastníkovkonania
- teda osoby, ktoré chceli zriadiť závet formou notárskej zápisnice a potom, keď už medzi sebou mali
všetko dojednané zavolal ju ako zapisovateľku a nadiktoval jej obsah notárskej zápisnice. Či v prípade
neb. poručiteľa alebo jeho manželky pri podpise notárskej zápisnice bola prítomná, alebo nie, na to už

nevie odpovedať.

7.) Ďalší svedok H. N. manžel navrhovateľky v 3. rade vo výpovedi uviedol, že manželstvo s
navrhovateľkou v 3. rade uzavreli v roku 1985. Od roku 1984 poznal neb. poručiteľa a jeho manželku
O.. Chodieval aj do domu S., kde im pomáhal v záhrade. Všimol si, že neb. U. S. je chorľavý a nedobre

vidí. Bolo to v roku 1984. To, že poručiteľ zle videl zistil aj z toho, že potreboval niekoho, kto ho mal oholiť.
Asi 4 alebo 5 krát videl, keď otec jeho manželky oholil neb. poručiteľa. V roku 1985 neb. poručiteľa spolu
s manželkou pozvali aj na svadbu. Neb. U. S. však zo zdravotných dôvodov na svadbe sa nezúčastnil.
Dňa 1.6.1985, kedy bola svadba neb. poručiteľ do diaľky už vôbec nevidel, on ho čítať nikdy nevidel.
Naposledy u poručiteľa bol v roku 1985, keď jeho manželka poprosila svokra zakopať studňu, nakoľko

sa bála, že neb. poručiteľ spadne do tej studne.

8.) Ďalšia svedkyňa V. W. ako poštová doručovateľka vo Vojke nad Dunajom robila 10 rokov. Na neb. U.
S. a jeho manželku trocha si ešte pamätá. Neb. poručiteľ pred ňou podpísal kvitančné listy o preberaní

dôchodku. Svedkyňa nevedela povedať, či neb. poručiteľ kvitančné listy vždy podpísal sám, alebo nie.
Kvitančný list zo dňa XX.XX.XXXX podpísala I. C. s poznámkou „svedok“, ktorá aj prevzala dôchodok
neb. poručiteľa. Poznámku napísanú s červeným perom - „nemôže písať“ - napísala na kvitančný list
vedúca pošty, svedkyňa však uviedla, že nevie na základe čoho. Na ďalšom kvitančnom liste poznámku
o úmrtí neb. poručiteľa tiež napísala vedúca pošty. Na kvitančných listoch o vyplácaní dôchodku od

októbra 1987 do decembra 1987 a január 1987 podpísala manželka neb. poručiteľa asi preto, že neb.
poručiteľ už nevedel písať. Ohľadne zdravotného stavu neb. poručiteľa sa vyjadrila len toľko, že bol
chorľavý.

9.) Svedkyňa G. Á. vo výpovedi uviedla, že od roku 1984 pracovala v obchode oproti rodinnému domu

neb. poručiteľa a jeho manželky. Doobeda o 11.00 hod., keď išla domov vždy sa jej pýtali, či už skončila
a pár slov prehovorili aj s neb. poručiteľom, ktorý zvykol postávať v bráne. V tom období neb. poručiteľ
určite videl, lebo vedel, že kto je ona a spoznal ju. Neb poručiteľ a manželka nechodievali do obchodu,
nákupy pre nich zabezpečil neb. odporca v 1. rade. Neb. poručiteľ zomrel v roku 1990 a ona ho videla
v bráne rok alebo dva roky predtým, ako zomrel.

10.) Ďalšia svedkyňa O. Á. bývala vedúca pošty S. D. W. na pojednávaní uviedla, že osobne poznala
neb. poručiteľa ako i jeho manželku. Nevie súdu povedať kedy naposledy pred smrťou videla neb.
poručiteľa. Od roku 1988 do roku 2010 bola vedúcou pošty vo S. D. W.. Na kvitančné listy za obdobie od

októbra 1987 do januára 1989 poznámku, že „nemôže písať“ nepísala ona, ale predchádzajúci vedúci
pošty. Na ďalšie kvitančné listy za obdobie február 1989, jún 1990 a od júla 1990 do novembra 1990
poznámku, že neb. poručiteľ „nemôže písať“ už napísala ona a túto poznámku pravdepodobne napísala
na základe poznámky z predchádzajúceho obdobia, že neb. poručiteľ nemôže písať. Keď niekto nevidí
a nemôže prevziať vlastnoručne dôchodok a tento prevezme niekto iný ako svedok na kvitančný list

je potrebné napísať poznámku, že dotyčná osoba nemôže alebo nevie písať. Tieto údaje ona získala
od poštového doručovateľa. Vedela o tom, že neb. poručiteľ už nevidí, lebo už nikam nechodil a to od
februára 1988 a opatroval ho sused N. C..

11.) Po vypočutí svedkov súd pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania a do konania pribral znalca
W.. O.. S. O. Y.. z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie oftalmológia (očné lekárstvo). Z posudkovej
časti podaného znaleckého posudku vyplýva, že neb. poručiteľ mal podľa záznamov, ktoré sú popísané
v znaleckom posudku na oboch očiach sivý starecký zákal šošoviek, ktorý bol popísaný najprv na ľavomoku dňa 23.1.1985, O.. F. dňa 18.4.1985. Následne v čase hospitalizácie od 17.4.1985 až 30.4.1985
O.. T. uvádza, že na zreničkách zákal šošovky ... popis teda uvádza, že skalenie šošoviek bolo v tom
čase prítomné na obidvoch očiach. Zrelý starecký zákal šošovky znamená, že ľudská šošovka je úplne

skalená, je nepriehľadná, v dôsledku čoho zrenica prestane mať čierny zamatový vzhľad ale má mliečnu
farbu. V dôsledku skalenia šošovky tak klesá zraková ostrosť na úroveň rozoznávania pohybu ruky
pred oko, alebo rozoznávania svetla a tmy pomocou nejakého svetelného zdroja, napr. baterky. Neb.
poručiteľ bol operovaný na sivý starecký zákal na pravé oko dňa 01.07.1988. Obvyklý postup v prípade
operačnej liečby sivého zákalu bol, že najprv bolo operované oko s pokročilejším zákalom. Z prepúšťacej

správy z liečby z očnej kliniky nevyplýva prečo bola operácia najprv uskutočnená na pravom oku a ľavé
oko malo byť operované až následne v októbri. Dôležitý je ale údaj o zrakovej ostrosti ľavého oka, na
ktorom bol v čase prepustenia len rozoznávanie svetla a tmy a s rozoznávaním smeru, odkiaľ svetlo
prichádza. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko po odstránení skalenej šošovky a po korekcii afakie (afakia
- stav bez šošovky, ktorá bola odstránená, čím oko stráca cca 16 dioptrií, čo je dioptrická sila ľudskej
šošovky a tento deficit treba nahradiť - v jeho prípad + 10,0 dioptr. okuliarovou šošovkou - tzv. afatická

korekcia) mal nebohý poručiteľ zrakovú ostrosť menej ako 10%. Je teda predpoklad, že pred operáciou
malzrakovúostrosťeštehoršiu.Keďžestareckýzákalšošovkydoštádiazrelejsavyvíjaniekoľkorokova
už v januári v roku 1985 bola popísaná zrelá katarakta, možno jednoznačne a nesporne konštatovať, že
dňa 30.9.1987 neb. poručiteľ text závetu napísaného mechanickým písacím strojom s veľkosťou veľkých
písmen tri milimetre a s veľkosťou malých písmen dva milimetre nemohol vidieť, nemohol tak ani nájsť

miesto, kde sa má podpísať a preto mu musela pomáhať druhá osoba. Jednalo sa v tom čase o úplne
slepého človeka. Podľa optotipu na skúšanie zrakovej ostrosti na čítanie je na čítanie textu o veľkosti
písma tri mm a dva mm, akým je napísaný predmetný závet, potrebná zraková ostrosť minimálne 40%.
Tú nebohý poručiteľ v tom čase nemal. Mal zrelý sivý starecký zákal na ľavom oku dokázateľne už v
januári 1985. Následne v apríli 1985 O.. T. popísal tento zákal na obidvoch očiach, teda aj na pravom,

aj na ľavom oku. Na písomné námietky právneho zástupcu žalovaných znalec W.. O..
O. Y.. predložil súdu písomné vyjadrenie k znaleckému posudku č. 1/2013, v ktorom uviedol
nasledovné podstatné skutočnosti:

12.) Spis obsahuje originály lekárskych záznamov, sú teda nesporne relevantné a v prípade dôslednosti
si ich mohol právny zástupca žalovaných nalistovať. V správe zo dňa 17.4.1985 O.. T. uvádza na
zreničkách zákal šošovky teda v množnom čísle, má zrejme na mysli - na oboch očiach. V správe z
očnej operácie sa uvádza len zraková ostrosť po operácii a v diagnózach je jednoznačne uvedené, že
sa jedná o obojstranný senilný zákal šošovky a na ľavom oku je šošovka totálne skalená. Označenie

stupňa skalenia šošovky ako matúrnu kataraktu je možné len vtedy, keď je šošovka úplne takmer
homogénne skalená a zrenica tak nadobúda sivobelavý vzhľad. Operáciou pravého oka dňa 01.07.1988
bol dosiahnutý vízus po korekcii dioptrickými sklami 4/60, čo poukazuje na skutočnosť, že pokles
zrakovej ostrosti bol spôsobený nielen kataraktou, ale aj určitým ďalším očným ochorením najskôr
sietnice, - prichádza do úvahy senilná degenerácia žltej škvrny, čo je spravidla obojstranné ochorenie

pacientov vyššieho veku ako ide aj v tomto prípade. Nie je teda pravdepodobné, že pred operáciou
bol na pravom oku lepší vízus ako pred operáciou. Vzhľadom k uvedenému je možné takmer na 100%
vylúčiť, že poručiteľ mal v čase podpisu závetu zrakovú ostrosť na úrovni aspoň 40% normálnej. Podľa
zdravotnej dokumentácie, ktorú obsahuje súdny spis, mal poručiteľ v rozhodnom období matúrnu zrelú
stareckú kataraktu v medicínskom vyjadrení cataracta senilis matura. Nukleárna katarakta znamená, že

zákalšošovkyjelokalizovanýpredovšetkýmvcentrálnychzónachšošovkyavdôsledkutohoodpočiatku
výrazne redukuje centrálnu zrakovú ostrosť. Myopizácia by sa tak uplatniť na čítací text nemohla. Ďalej
jetrebaopätovneuviesť,ževovšetkýchlekárskychsprávachjesivýzákalšošovkyporučiteľoznačovaný
ako matúrny senilný nie nukleárny. Nemožno účelovo zamieňať označenia typu šošovkového skalenia.
Bolo by predsa nelogické začať operačnú liečbu sivého zákalu na oku s lepším vízom a horšie odsunúť

na neskôr. Obvyklý postup v prípade obojstranného sivého zákalu je taký, že sa najprv operovalo horšie
vidiace oko s pokročilejšou kataraktou. Zostatky kortikálnych hmôt obvykle nie sú limitujúcim faktorom
pre zrakovú ostrosť, spontánne sa môžu aj strebať a obvykle sa nachádzajú v periférii šošovkového
puzdra. Záver znalca sa teda opiera o obvyklý výsledok takejto liečebnej procedúry, ktorej výsledok
vo väčšine prípadov je taký, že pooperačný vízus je výrazne lepší ako predoperačný. Inak by takáto

operácia nemala zmysel. Pre znalca pri vypracovaní znaleckého posudku sú relevantné jedine lekárske
záznamy a nemožno konštatovať, že fakt bol opomenutý znalcom. Zároveň poručiteľ zomrel až tri roky
popodpisezávetu,tedadvarokypooperácii,zčohovyplýva,žejehozdravotnýstavvrozhodnomobdobí
podpisu závetu musel byť primeraný veku, resp. nebol v terminálnom štádiu. Znalecké dokazovaniesa vyjadrovalo k stavu zraku poručiteľa a nie k jeho celkovej zdravotnej kondícii. Hodnotiť fyzickú či
psychickú kondíciu osoby ako primeranú k veku je vysoko individuálne a taktiež vysoko subjektívne.

13.)Povypracovanípísomnéhovyjadreniaznalcomkznaleckémuposudkuprávnyzástupcužalovaných
predložil súdu ďalšie svoje písomné vyjadrenie a na pojednávaní konanom dňa 23.1.2015 tvrdil, že
znalecký posudok ako i jeho doplnenie považujú za nevierohodný a trvajú na nariadení kontrolného
znaleckého dokazovania aj z dôvodu, že žiadny z účastníkov ako i vypočutých svedkov netvrdili, že by u

neb. poručiteľa išlo o nevidiaceho človeka. Právna zástupkyňa navrhovateľov v tomto smere uviedla, že
znalecký posudok očného lekára bol vypracovaný po smrti neb. poručiteľa. Ani znalec, ani žiadna ďalšia
osoba nemá možnosť neb. poručiteľa vyšetriť. Znalec mal možnosť vychádzať len z faktov uvedených v
súdnom spise a zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa. Súd bol tiež toho názoru, že u neb. U. S. ide
o osobu, ktorý zomrel dňa 28.11.1990. Vzhľadom na jeho smrť žiadny ďalší znalec nemá možnosť neb.
poručiteľa vyšetriť a vo veci predložiť súdu stopercentne jednoznačný znalecký posudok na určenie, či

v čase podpísania závetu dňa 30.09.1987 neb. poručiteľ videl, či nevidel. Preto súd návrh žalovaných
na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol.

14.) Podľa § 91 zák. č. 95/1963 Zb. o Notárskom poriadku štátne notárstvo spisuje účastníkom

podľa ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonov. V notárskej
zápisnici môže pokračovať štátne notárstvo, ktoré notársku zápisnicu spísalo, alebo štátne notárstvo
ním dožiadané. Podľa § 92 odsek 1 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať miesto a
čas úkonu, označenie štátneho notárstva a jeho sídlo ako aj meno a priezvisko štátneho notára, pred
ktorým účastníci notársku zápisnicu podpísali, meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko účastníkov,

zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, údaj, či sú účastníci spôsobilí na právne úkony, obsah
úkonu, potvrdenie, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov, svedkov,
dôverníkov a tlmočníkov, odtlačok guľatej pečiatky štátneho notárstva a podpis štátneho notára.
Formálne náležitosti notárskej zápisnice taxatívne vypočítava toto ustanovenie. Notárska zápisnica
ich musí obsahovať, pretože § 90 odsek 2 a 3 ju zaraďuje medzi verejné listiny a ako taká je

dôležitým dôkazným prostriedkom. Podľa § 476 odsek 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať s vlastnou
rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa odseku 2 v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je
neplatný. Pod podpisom treba rozumieť také vypísanie mena, aké závetca obvykle používa, vypísanie
celého priezviska a mena sa nevyžaduje. Pravda, podpis sa musí urobiť vždy tak, aby ho bolo možno

identifikovať ako skutočný vlastnoručný podpis závetcu. Za podpis nemožno považovať iba naznačenie
rodinného pomeru voči v závete ustanovenému dedičovi bez uvedenia mena závetcu.

15.) Vychádzajúc z výpovedi svedkov a doplneného dokazovania súd vo veci nariadil znalecké

dokazovanie na zistenie, či v čase spísania závetu poručiteľ pre svoje zdravotné problémy s očami videl,
alebo či pri podpisovaní závetu potreboval pomoc inej osoby, napr. manželky. Ak poručiteľ nemohol
závet podpísať sám a to či už s ohľadom na svoje zlé videnie, alebo s ohľadom na zlý zdravotný
stav, nepôjde o vlastnoručný podpis poručiteľa, notárska zápisnica nebude vlastnoručne poručiteľom
podpísaná, nepôjde potom o podpis účastníka notárskeho úkonu, i keď podpis účastníka notárskeho

úkonu je povinnou obsahovou náležitosťou notárskej zápisnice. Napriek podaným námietkam zo strany
žalovaných proti znaleckému posudku W.. O.. S. O. Y.. z odvetvia očné lekárstvo podľa názoru súdu
je takmer nepochybne preukázané, že neb. poručiteľ text závetu napísaného mechanickým písacím
strojom s veľkosťou veľkých písmen 3 mm a s veľkosťou malých písmen 2 mm nemohol vidieť, nemohol
tak ani nájsť miesto, kde sa má podpísať a preto mu musela pomáhať druhá osoba. Podľa znalca

jednalo sa v tom čase o úplne slepého človeka. Skutočnosť, že neb. poručiteľ už pred spísaním
závetu mal problémy s videním potvrdili v konaní aj vypočutí svedkovia, definitívne ako odpoveď na
túto odbornú otázku podal však do konania pribratý znalec z odvetvia očné lekárstvo. Vychádzajúc z
tej skutočnosti, že v osobe neb. poručiteľa išlo o nevidiaceho človeka, notársku zápisnicu D. D. zo dňa
XX.XX.XXXX spísanú na Štátnom notárstve v Dunajskej Strede v zmysle notárskeho poriadku platného

v čase spísania notárskej zápisnice nemožno považovať za verejnú listinu ako to stanovuje zákon, resp.
notársky poriadok.16.) Podľa § 93 odsek 1,2 a 3 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym
notárstvom (notársky poriadok platný a účinný v čase spísania závetu), ak štátne notárstvo spisuje
notárskuzápisnicusniekýmktonemôžečítať,alebopísať,priberiedvochsvedkovúkonu.Títosvedkovia

musia byť prítomní pri prejave účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice a pri prečítaní zápisnice i jej
schválení tým účastníkom v záujme ktorého boli pribratí. Pri absencii videnia neb. poručiteľom úlohou
bývalého štátneho notára by bola pribrať pri spísaní a podpísaní notárskej zápisnice aj svedkov, ktorí by
vlastnoručnými podpismi na notárskej zápisnici ako verejnej listine potvrdili obsah notárskej zápisnice
ako poslednú vôľu neb. poručiteľa tam napísanú. V danom prípade práve z hore uvedených dôvodov

preto nemôže ísť o platnú notársku zápisnicu, ktorá nemôže mať charakter ani verejnej listiny.

17.) Podľa § 476 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka platného v čase spísania závetu poručiteľ môže
závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Pre platnosť závetu
napísaného vlastnou rukou je potrebné, aby ho poručiteľ podpísal a uviedol v ňom deň, mesiac a rok,

keď ho podpísal. Podľa § 40 odsek 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase spísania závetu pre
písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať, alebo čítať, je potrebná úradná zápisnica.

18.) Zo záverov vykonaného dokazovania vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že neb. poručiteľ

pri spísaní notárskej zápisnice nevidel, nemal možnosť vlastnoručne podpísať notársku zápisnicu,
pričom bývalý štátny notár v čase spísania notárskej zápisnice nepribral dvoch svedkov ako to zákon
ustanovuje, preto táto notárska zápisnica nespĺňa charakter verejnej listiny pri absencii vlastnoručných
podpisov dvoch pribratých svedkov. Závet neb. poručiteľa v zmysle § 476 odsek 2 Občianskeho
zákonníka platného v čase spísania úkonu by bol platný len v prípade, ak by závet bol napísaný vlastnou

rukou a podpísaný poručiteľom s uvedením dňa, mesiaca a roku, keď ho podpísal. Vzhľadom na záver
znaleckého posudku znalca z odvetvia očné lekárstvo zdravotný stav a problémy s videním v tomto
prípade však vylúčili možnosť, aby neb. poručiteľ bol schopný vlastnoručne napísať a ponechať závet
posledný krát v prospech odporcov a to tri roky pred jeho smrťou. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
návrhu vyhovel a určil, že závet poručiteľa spísaného do notárskej zápisnice pod č. D., D.

R. W. XX.X.XXXX na bývalom Štátnom notárstve v Dunajskej Strede je neplatný.

19.) Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade.
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XCod/XX/XXXX zo dňa 26.11.2015 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaných, ktorí podali odvolanie
voči vyhovujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa preto, že súd prvého stupňa sa dopustil viacerých
procesných vád, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil,
neúplne zistil skutkový stav, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Z obsahu spisu vyplýva, že nebohý poručiteľ U. S., narodený XX.XX.XXXX žil vo S. D. W. Č.. XXX i so
svojou manželkou. Vzhľadom na pokročilý vek i viaceré vážne diagnostikované ochorenia poručiteľa a
jeho manželky, bolo potrebné poskytovať mu pomoc a starostlivosť inej osoby, poručiteľ bol bezdetný

a jeho najbližšou rodinou bola rodina žalobcov. Spočiatku túto starostlivosť nebohému poručiteľovi s
manželkouposkytovalažalobkyňav1.radeakopríbuzná(neter),avšakprenezhodymedzižalobkyňouv
1.radeanebohoumanželkouporučiteľatátostarostlivosťbolaukončenáapomocsaporučiteľovidostala
od rodiny žalovaných. Počas poskytovania tejto starostlivosti dňa 30.09.1987 nebohý poručiteľ spísal
závet pojatý do notárskej zápisnice pod č. D. XX/XX, D. XX/XX a to v prospech právnych predchodcov

žalovaných. Žalobcovia naposledy poukázali na to, že nebohý poručiteľ mal okrem vážnych zdravotných
problémov a zlej fyzickej či psychickej kondície i problémy so zrakom - šedý zákal oboch očí, v dôsledku
čoho po spísaní závetu podrobil operácii. Z uvedeného dôvodu poručiteľ nebol schopný predmetný závet
prečítať a ani nájsť miesto, kde sa má podpísať, z ktorého dôvodu sa i v konaní preukázalo to, že závet
si neprečítal a vlastnoručne nepodpísal. Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku W.. O.. S.

O., Y.., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie oftalmológia zo dňa 22.01.2013.

Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že poručiteľ v čase podpisu uvedeného závetu mal zrelý sivý
starecký zákal. Uvedeným ochorením nebohý poručiteľ trpel na ľavom oku už v januári 1985 a následnev apríli 1985 O.. T. popísal tento zákal na oboch očiach, teda pravom i ľavom oku, preto bol poručiteľ
operovaný, ktorá operácia prebehla až po spísaní uvedeného závetu. Uvedené zistenia znalec získal
predovšetkým z obsahu spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie nebohého poručiteľa.

20.) Žalovaní v odvolaní, resp. i pred súdom prvého stupňa tento skutkový záver spochybnili a poukázali
na to, že takéto skutkové zistenia v konaní z výsluchu svedkov nevyplynuli, nikto z okolia poručiteľa
nevedel o tom, že by poručiteľ bol nevidomý a k svojim námietkam priložili odborné stanovisko
oftalmológa O.. S. H. R. XX.XX.XXXX, s čím sa súd prvého stupňa nijak nevyporiadal a požiadavku na

vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol.

Z obsahu spisu vyplýva, že po podaní znaleckého posudku znalcom žalovaní podali vo veci písomné
námietky (č.l. 133 a nasl. spisu), ku ktorým sa vyjadril znalec W.. O.. S. O., Y.. dňa
02.10.2013 (č.l. 168 až 172 spisu) a zotrval na svojom znaleckom posudku. Poukázal na to, že v správe
O.. T. zo dňa 17.04.1985 sa uvádza na zreničkách zákal šošovky, pričom objektívny záznam o

víze poručiteľa v čase pred očnou operáciou sa neuvádza v žiadnej lekárskej správe. Argumentoval, že
operáciou pravého oka dňa 01.07.1988 bol dosiahnutý vízus po korekcii dioptrickými sklami 4/60, čo
poukazuje na pokles zrakovej ostrosti nielen kataraktou, ale aj určitým ďalším očným ochorením, kedy
prichádza do úvahy senilná degenerácia žltej škvrny a tak nie je pravdepodobné, že pred operáciou bol
na pravom oku lepší vízus, pričom na zrakovú ostrosť predmetného závetu bolo potrebné minimálne

40%, čo je možné u poručiteľa takmer na 100% vylúčiť. Čo sa týka záveru znalca o pooperačnom víze,
ktorý bol výrazne lepší ako predoperačný, tento záver sa opiera o obvyklý výsledok takejto liečebnej
procedúry, inak by operácia nedávala zmysel. Čo sa týka poukazu na svedecké výpovede, tu znalec
uviedol, že tieto nemožno pokladať za vyjadrenia odborného charakteru, pre znalca preto boli relevantné
jedine lekárske záznamy, ktoré zohľadnil.

21.) Žalovaní so znaleckým posudkom, ani s písomným stanoviskom znalca na ich námietky voči
znaleckému posudku nesúhlasili a preto podali písomný návrh na vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania poukazujúc na to, že závery, ktoré prijal znalec, nie sú ničím podložené, vychádzajú
z predpokladov alebo úvah znalca. Znalecký posudok nemôže byť založený len na domnienkach a

dohadoch a preto je nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nevyhnutné. Súd prvého stupňa
návrh žalovaných na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol Po tomto rozhodnutí
súdu prvého stupňa právny zástupca žalovaných ku svojmu písomnému podaniu zo dňa 20.02.2015
priložil lekársky nález O.. S. H., oftalmológa, zo dňa 09.02.2015 (č.l.
224 spisu). Uvedená lekárka vyjadrila záver, že vzhľadom na dochovanú a preskúmateľnú zdravotnú

dokumentáciu nie je možné určiť, či bol poručiteľ v čase spísania závetu vidiaci alebo nie. Písomné
vyjadrenie žalovaných zo dňa 20.02.2015 spolu so stanoviskom O.. S. H. nebolo
žalobcom, resp. ich právnej zástupkyni doručené (žalobkyňa 1. si pri štúdiu spisu dňa 25.02.2015 na
vlastné náklady dala vyhotoviť jeho fotokópiu). Súd prvého stupňa sa na pojednávaní s týmto podaním
neoboznámil, neskonštatoval obsah odborného stanoviska lekárky, nedal možnosť žalovaným predniesť

ho na pojednávaní a žalobcom možnosť k nemu sa vyjadriť, toto stanovisko úplne pominul, účastníkov
k nemu nevypočul, vo svojom rozhodnutí sa s ním nevyporiadal, neoboznámil s ním znalca, znalca k
nemu nevypočul, nedal mu možnosť s týmto stanoviskom sa vyporiadať, zareagovať naň. Týmto súd
prvého stupňa odňal účastníkom (ako žalobcom, tak i žalovaným) možnosť konať pred súdom, pretože
vyjadrenie žalovaných spolu s odborným stanoviskom lekárky obsahuje isté relevantné skutočnosti, ku

ktorým mali účastníci zaujať svoj postoj, s ktorým mal byť oboznámený i znalec a mala
mu byť daná možnosť reagovať naň.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, predovšetkým na doplnenie dokazovania potrebného na prijatie konečného záveru

o tom, v akom zdravotnom stave v súvislosti s videním či nevidením bol poručiteľ
v čase spísania predmetného závetu.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa predovšetkým doručí toto posledné vyjadrenie žalovaných
žalobcom, účastníkom sa k tam tvrdeným skutočnostiam umožní vyjadriť, oboznámi s týmito

skutočnosťami znalca, ktorý k veci zaujme svoje stanovisko a podľa presvedčivosti a vierohodnosti
uvedených zistených záverov zváži, či doterajšie znalecké dokazovanie bolo dostatočné alebo vykoná
kontrolné znalecké dokazovanie.22.) K veci samej možno uviesť už len to, že v prejednávanom prípade možno vychádzať len zo
zdravotnej dokumentácie nebohého poručiteľa. Nebohý poručiteľ pred spísaním predmetného závetu
neboldôkladnevyšetrený,nebolvyšetrenýanijehozrakapretotrebazhromaždiťvšetkyvecobjasňujúce

fakty, aby sa podarilo aktuálny zdravotný stav poručiteľa v čase spísania závetu čo najhodnovernejšie
ustáliť. Pokiaľ isté skutkové zistenia nie sú úplné alebo chýbajú, nie je možné tieto nahrádzať znaleckým
dokazovaním, avšak názor znalca na odborné otázky i s prihliadnutím na dlhoročnú prax
môžu dať súdu pre konečné rozhodnutie relevantný podklad.

Diagnózy, ktoré sú uvádzané v lekárskych správach, svedčia o určitom ochorení, o určitom zdravotnom
stave nebohého poručiteľa, o jeho zdravotnej kondícii a tak poskytujú znalcovi informáciu, ktorú môže
ďalej v znaleckom posudku rozvíjať.

Argumentácia súdu prvého stupňa, že poručiteľ je nebohý a nie je možné ho už vyšetriť a preto nemá
zmysel vykonávať kontrolný znalecký posudok nie je korektná a akceptovateľná, pretože zdravotný stav

nebohého poručiteľa je v zdravotnej dokumentácii monitorovaný, isté súvislosti z
neho vyplývajú pre každého odborníka (znalca) a ak na túto otázku súd prvého stupňa v konaní nariadil
znalecké dokazovanie a na jeho závere postavil i svoje rozhodnutie, potom nie je presvedčivý jeho
záver, že kontrolné znalecké dokazovanie už nie je potrebné, takýto záver súdu prvého stupňa je preto
neuspokojivý a nepresvedčivý.

Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť, z čoho znalec vychádzal a na akých faktoch založil
svoje závery a tieto posúdiť, či je znalecký posudok logický, presvedčivý a odôvodnený. Ani kladné
konštatovanie týchto skutočností nezbavuje účastníkov možnosti požiadať o kontrolné znalecké
dokazovanie s prihliadnutím k tomu, že aktuálne už nie je možné poručiteľa vyšetriť a preto

pri zohľadnení záverov znaleckého posudku je potrebné k nemu pristupovať ako ku každému inému
dôkazu a zvážiť možnosť jeho preskúmania.

Pred vykonaním znaleckého posudku súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
svedkov. Nemožno sa plne stotožniť s odvolaním žalovaných o tom, že poručiteľ nemal žiadne zdravotné

problémy so zrakom a až v znaleckom posudku sa tento problém ako taký objavil, až z neho
vyplynulo, že poručiteľ bol vlastne nevidiaci. Treba uviesť, že zdravotné problémy nebohého poručiteľa
so zrakom vyplynuli aj z výsluchu svedkov, ktorých súd prvého stupňa pred nariadením znaleckého
dokazovaniavypočulaktorévýpovedebolikdispozíciiznalcovi.Ztýchtovýpovedípredovšetkýmvyplýva
to, že v roku 1987 (10 až 12/87) prevzatie dôchodku za poručiteľa podpisovala nebohá manželka

poručiteľa s tým, že na pošte kompetentný pracovník dopísal poznámku „nemôže písať“, čo bolo aj
dôsledkom problémov so zrakom nebohého poručiteľa.

Žalovaní vo svojom odvolaní ďalej namietali, že viaceré písomné vyjadrenia žalobcov neboli žalovaným
vôbecdoručené(napr.vyjadrenieprávnejzástupkynežalobcovkich námietkam kznaleckémuposudku

- napr. č.l. 161, 165, 199 a iné).

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť argumentáciu žalovaných
obsiahnutú v odvolaní, že vyjadrenia protistrany v priebehu sporu, ktoré obsahovali právnu či skutkovú

argumentácia im mali byť doručené a mala im byť daná možnosť s týmito vyjadreniami sa oboznámiť,
či vyjadriť sa k ním. V danom prípade táto možnosť nebola vytvorená, preto je opodstatnená námietka,
že im tým bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).

Preto bolo potrebné tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Súd prvého stupňa bude musieť v ďalšom konaní dbať na to, aby všetky vzájomné vyjadrenia účastníkov
obsahujúce právnu či skutkovú argumentáciu oboznamoval (doručoval), aby sa týmito prípadne
zaoberal na pojednávaní (vzhľadom na ich váhu či relevanciu) a účastníkov prípadne k nim aj vypočul,

abytýmúčastníkomboladanámožnosťdozvedieťsaovšetkýchdôkazochalebovyjadreniachpodaných
v ich veci a vyjadriť sa k nim.V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa ďalej vyporiada s námietkami žalovaných voči znaleckému
posudku, najmä s odborným vyjadrením lekárky O.. S. H., ktoré v priebehu konania predložili žalovaní,
posúdi znalecký posudok vo svetle novo zistených skutočností postupom podľa § 132 a nasl. OSP a

vo veci opätovne rozhodne.

23.) V intenciách uznesenia odvolacieho súdu bolo doručené právnej zástupkyni žalobcov námietky
žalovaných voči znaleckému posudku O.. O. ako i odborné stanovisko O.. S. H. na písomné vyjadrenie.
Rovnako právnemu zástupcovi žalovaných bolo doručené písomné podanie právnej zástupkyne

žalobcov z č.l. 161, 165, 199, spisu na zaujatie písomného stanoviska do 15 dní. Znalcovi
O.. O. súd zaslal písomné námietky žalovaných k znaleckému posudku ako i lekársky nález O.. S. H.,
aby znalec sa vyporiadal so stanoviskom O.. S. H. a zreagoval naň.

24.) Nakoľko písomnosť súdu nebolo možné doručiť znalcovi W.. O.. S. O. a zásielka súdu sa vrátila s
poznámkou, že adresát zomrel súd z Mestského úradu Martin vyžiadal úmrtný list znalca O.. O.. Mestský

úrad Martin listom zo dňa 30.03.2016 zaslal súdu oznámenie o úmrtí znalca O.. S.
O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v Martine.

25.) Na pojednávaní dňa 06.05.2016 strany boli oboznámení so skutočnosťou úmrtia znalca O.. O..
Pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania z odboru

zdravotníctva, odvetvie oftalmológia. Súd v ďalšom konaní oslovil viacerých znalcov na vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku. Z obsahu spisu vyplýva, že viacnásobné pokusy o ustanovenie znalca
na podanie kontrolného znaleckého posudku boli bezvýsledné. Z aktuálneho zoznamu znalcov z odboru
oftalmológia vedeného MS SR je súdu známe, že znalci, ktorí boli registrovaní v danom odbore boli
zo zoznamu vyčiarknutí a na dopyt súdu oznámili, že znalecké posudky už nevykonávajú, resp. sú

zaneprázdnení. Listom zo dňa 09.01.2017 súd po zaslaní takéhoto oznámenia právnym
zástupcom sporových strán dával do pozornosti nový inštitút súkromného znaleckého posudku podľa §
209 C.s.p. Právni zástupcovia súčasne boli vyzvaní, aby v lehote 15 dní navrhli ďalší postup v konaní.
Právny zástupca žalovaných podaním zo dňa 26.01.2017 súdu oznámil, že žalovaní sa pokúsia v
predlženej lehote osloviť odborne spôsobilé osoby, ktoré sú schopné vypracovať súkromný znalecký

posudok.

26.) Právny zástupca žalovaných listom zo dňa 10.04.2017 predložil súdu odborné vyjadrenie O..
O. Z. z Univerzitnej nemocnice Bratislava, nemocnica Ružinov, klinika Oftalmológie UNB a LFUK.
Predmetom objednávky bolo vypracovanie odborného vyjadrenia z odboru oftalmológie za účelom

preskúmania znaleckého posudku W.. O.. O. ako aj doplňujúceho vyjadrenia znalca vychádzajúc jednak
z obsahu samotného posudku, jeho príloh ako aj zachovanej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej
sa v súdnom spise.

O.. O. Z. v odbornom vyjadrení zo dňa 31.03.2017 uviedla nasledovné skutočnosti:

v dokumentácii O.. O. sa uvádza, že O.. T. praktický lekár popisuje na zreničkách zákal šošovky. Ako
diagnostikoval stav pri úzkych zreničkách a bez štrbinovej lampy? Nález praktického lekára v tom čase
sa nedá brať do úvahy. Tri mesiace pred záznamom v dokumentácii O.. T. O.. F.D. nepopísala zrelú
kataraktu a ani pri vyšetrení na I. očnej klinike FN v Bratislave nebola zmienka o maturnej katarakte

XX.XX.XXXX a je predpoklad, že rok predtým bol vízus pána U. S. ešte lepší. V dodanej dokumentácii
sa nenachádza žiadny objektívny nález o tom, že poručiteľ bol nevidiaci, resp. prakticky nevidiaci v čase
podpísania závetu XX.XX.XXXX. Podľa preskúmanej dokumentácie bol poručiteľ hospitalizovaný na I.
očnej klinike FN a LFUK v Bratislave od XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX operácia
ECCE + iridectomia totalis o.dx. XX.XX.XXXX bol pacient objednaný na operáciu sivého zákalu vľavo

na XX.XX.XXXX. Na objednávacom lístku je diagnóza Cataracta senilis corticalis o.sin. nie matura, keby
bola maturna biela určite, by to bolo popísané. Maturna katarakta znamená, že pacient rozoznáva prsty
pred okom, pohyb ruky pred okom, svetlocit s lokalizáciou. Kortikálna katarakta (skalenie kortikálnych
častí šošovky) má rôzne štádia skalenia, podľa skalenia môže byť videnie od 6/9 až po 1/60.

Na ďalšiu otázku, či je možné na základe doloženej zdravotnej dokumentácie dospieť k jednoznačnému
záveru o tom, že posudzovaná osoba bola nevidiaca O.. O. Z. uviedla, že nie, nakoľko nikde nie je
záznam o videní v čase podpísania závetu.Čijezachovanázdravotnádokumentáciadostatočnáprerelevantnýzáverozdravotnomstaveporučiteľa
uviedla, že nie. Nikde nie je dokumentácia o videní v čase podpísania závetu XX.XX.XXXX. Zo
zachovaných zdravotných záznamov nie je možno dospieť k záveru, že poručiteľ v čase spísania závetu

nevidel.

Či znalec stanovil v preskúmavanom posudku dátum, čas odkedy bol alebo mal byť poručiteľ nevidiaci
uviedla: nie. V danej dokumentácii to nie je možné. Z dodanej dokumentácie nie je možné určiť, či bol
poručiteľ v čase závete XX.XX.XXXX vidiaci alebo nie ale z odborného vyšetrenia na I. Očnej klinike v

Bratislave ako i počas hospitalizácie od XX.XX.XXXX W. X.X.XXXX nie je zmienka o maturnej katarakte.

27.) Po doručení odborného vyjadrenia O.. O. Z. právnej zástupkyni žalobcov, právna zástupkyňa
žalobcov dňa 27.07.2017 predložila písomné vyjadrenie a stanovisko, v ktorom uviedla, že napriek
opakovanej snahe žalobcov ani pri poslednom dohodnutom stretnutí s odborným lekárom sa im
nepodarilo nájsť znalca, ktorý by bol ochotný vypracovať súkromný znalecký posudok. Poukázala na to,

ževdanejveciužbolonariadenéznaleckédokazovanie,bolvypracovanýznaleckýposudok,kuktorému
súdny znalec podal písomné vyjadrenie na otázky položené žalovanými. Je potrebné podotknúť, že
odborné vyjadrenie zabezpečené sporovou stranou nie je odborným vyjadrením podľa § 206 C.s.p.,
pretože takéto vyjadrenie môže vyžiadať len súd a vtedy, keď nebude presvedčený o potrebe vykonať
znalecké dokazovanie. Znalecký posudok je vždy vyšším stupňom odborného skúmania ako odborné

vyjadrenie. Odborné vyjadrenie zadovážené sporovou stranou je len listinným dôkazom. Žalobcovia
spochybňujú tzv. odborné vyjadrenia O.. H. V. L. O.. Z. vypracované na objednávku žalovaných. Preto
navrhujú odborné vyjadrenia predložené žalovanými posúdiť ako listinné dôkazy, ktoré vzhľadom k
existencii vykonaného znaleckého dokazovania nariadeného súdom sú právne irelevantné.

28.) O.. S. H. v odbornom stanovisku zo dňa 09.02.2015 uviedla nasledovné skutočnosti:

Po podrobnom oboznámení sa so spisovou dokumentáciou, najmä samotným znaleckým posudkom
O.. O. a jeho doplňujúcim vyjadrením ako aj zdravotnou dokumentáciou, na ktorú sa znalec odvoláva
menovaná lekárka uviedla nasledovné:

Z doložených dokladov vyplýva, že v januári 1985 konštatovala O.. F. u poručiteľa
cataractu maturnú o.1.sin., teda ľavého oka- nespomína pravé oko. O.. T. o tri mesiace neskôr v apríli
1985 síce popisuje na zreničkách zákal, na čo sa aj znalec odvoláva. Je to však subjektívny popis O..
T. na prvý pohľad, neznamená však, že v pravom oku musel mať zrelú maturnu kataraktu tiež. Vyššie

uvedené zákal na zreničkách už vôbec neznamená, že ide o praktickú slepotu. Tri mesiace predtým
O.. F. nepopísala zrelú kataraktu aj v pravom oku. Ak by teda katarakta dozrela aj v pravom oku, nie je
zrejmé prečo bol teda poručiteľ operovaný na šedý zákal až o tri roky neskôr, teda v roku 1988, resp.
otázka znie, či bol prakticky slepý bez toho, aby sa bol operovaný. Tobôž, keď znalec tvrdí, aké boli už
v tej dobe pred 28 rokmi všetky operácie na šedý zákal úspešné, resp. s dobrým efektom a nemalo by

logiku operovať keby operácia nemala mať efekt. Je možné, že bol operovaný až o tri roky neskôr od
diagnostikovania katarakty práve preto, lebo ešte mohol v tej dobe vidieť aspoň pravým okom. Je možné
tiež predpokladať, že sa operovalo najskôr pravé oko 1988, lepšie vidiace napriek tomu, že znalec tvrdí,
že vždy sa operuje horšie oko, pretože u nezrelej katarakty vpravo bolo vidieť očné pozadie sietnicu,
kým u ľavého oka pre sýty zákal bolo pozadie nehodnotiteľné ako uvádza O.. A.. O pravom oku sa tak

nezmienil ani pri prijatí na operáciu pravého oka. Naopak, píše, že pacient bol prijatý pre CATARACTA
SEN.O.L.DX a nie cataracta matura o.1.dx. Dá sa predpokladať, že očné pozadie pravého oka bolo
hodnotiteľné a dalo sa predpokladať tiež, že operácia bude mať význam, kým u ľavého oka nebolo
pozadie hodnotiteľné a mohlo sa uvažovať aj so zmenami na makule v zmysle degenerácie vzhľadom na
vek pacienta. Záver znalca o tom, že bolo operované horšie vidiace pravé oko je vzhľadom na doloženú

zdravotnú dokumentáciu nepreskúmateľný, je založený len na dohade. V zdravotnej dokumentácii sa
nenachádza žiaden doklad, z ktorého by bol tento záver zrejmý. Ani v jednom objektívnom náleze
praktického lekára v tých rokoch sa nepíše, že pacient je zle vidiaci, resp. prakticky slepý, kým, o horšom
sluchu sa zdravotný záznam zmieňuje. Dokonca ani v žiadosti o zvýšenie dôchodku na bezvládnosť
sa nespomína, že by poručiteľ nevidel, čo by mu pomohlo pri zohľadňovaní o jeho zvýšenie. Obdobne

ani v lekárskom potvrdení pre účely súdu nespomína obecný lekár, že by išlo o človeka nevidiaceho. Z
popisu O.. T. je záznam o zákale na zreničkách, čo však vôbec nedokazuje slepotu. Ani slabé videnie po
operácii nedokazuje nevidenie pred operáciou, aj keď znalec predpokladá, že pred operáciou muselo
byť videnie ešte horšie. To tiež nie je jednoznačné, tobôž keď bola operácia rok po podpise závetu. Vspise sa nenachádza žiaden objektívny lekársky nález o tom, že poručiteľ bol nevidiaci, resp. prakticky
slepý. Znalec O.. O. v posudku si dovoľuje zdôrazniť, že napríklad O.. A. v prepúšťacej
správe píše, že bol pacient prijatý na operáciu s diagnózou Cataracta senilis o. 1. dx a nie matura. Čo by

napísal pre väčšiu pravdepodobnosť vzniku možných pooperačných komplikácií pri zrelej katarakte ako
nezrelej. Na základe doloženej zdravotnej dokumentácie nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru
o tom, že poručiteľ bola osoba nevidiaca, nakoľko nikde nie je záznam o vízuse - videní pravého oka
rok pred operáciou, teda v čase podpísania závetu, ide len o dohady a predpoklady. A katarakta môže
za rok veľmi spogredovať, takže nie je vylúčené, že rok pred operáciou mohol poručiteľ vidieť a prečítať

pôvodný text aj 3-4 mm, napríklad s lupou. Rýchlosť progresie sivého zákalu je veľmi individuálna, ako
aj všetkých iných patologických resp. degeneratívnych procesoch v ľudskom organizme, dajú sa len
predpokladať aj v pozitívnom, aj negatívnom slova zmysle, sú individuálne. Zachovaná dokumentácia
nie je dostatočná pre relevantný záver o zdravotnom stave poručiteľa, keďže chýba dokumentácia o
videní, resp. nevidení poručiteľa z roku 1987 a ani pred operáciou, teda pri prijatí na operáciu šedého
zákalu pravého oka 1988. Naviac zdravotná dokumentácia je rozporná, kým O.. F. popisuje

cataracta matura o.1.sin, teda zrelá katarakta, v náleze z očného oddelenia vo Fakultnej nemocnici sa
píše o cataracta senilis corticalis.o.1.sin. Ide o dva rozdielne popisy na to isté ľavé oko, čo tiež svedčí o
subjektivite popísaného nálezu. Znalec v preskúmavanom posudku nestanovil dátum, čas, odkedy bol
mal byť poručiteľ nevidiaci, nemal na základe čoho, chýba dokumentácia. Vzhľadom na dochovanú a
preskúmanú zdravotnú dokumentáciu čiastočne aj rozdielnu nie je možné určiť, či bol poručiteľ v čase

spísania závetu vidiaci, alebo nie.

29.) V intenciách uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. XCoD/XX/XXXX súd vo
veci doplnil dokazovanie a to predovšetkým doručením písomných vyjadrení a stanovísk právneho
zástupcu žalovaných, právnej zástupkyni žalobcom a naopak na písomné vyjadrenie, ktoré vyjadrenie a

stanoviská obsahovali aj relevantné skutočnosti. Ťažiskom dôkazu však ostalo zistenie, či neb. poručiteľ
v čase spísania závetu formou notárskej zápisnice na bývalom Štátnom notárstve v Dunajskej Strede
dňa 30.09.1987 bol vidiaci, alebo nie. V tomto smere vo veci bol pribratý znalec O.. O., ktorý vo
veci podal znalecký posudok ako i doplnenie k znaleckému posudku vzhľadom na písomné námietky
žalovaných. Po podaní písomných námietok žalovanými, ktorí zároveň predložili aj odborné stanovisko

oftalmologičky O.. S.D. H. súd v ďalšom konaní nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie na
zistenie, či poručiteľ v čase spísania závetu bol vidiaci, alebo nie. Napriek viacnásobným pokusom súdu
sa nepodarilo zabezpečiť a pribrať do konania žiadneho znalca, či znaleckú organizáciu na podanie
kontrolného znaleckého posudku. Bol vykonaný pokus aj o zabezpečenie súkromného znaleckého
posudku v zmysle § 126 C.s.p. a to prostredníctvom strán sporu, avšak aj tento pokus ostal bezvýsledný.

Žalovaní prostredníctvom ich právneho zástupcu predložili súdu okrem odborného vyjadrenia O.. S. H.
ďalšie odborné vyjadrenie O.. O. Z.. Súd po preskúmaní znaleckého posudku W..
O.. S. O. a jeho porovnaní s predloženými odbornými vyjadreniami ďalších dvoch lekárov z odboru
oftalmológia dospel k záveru, že vzhľadom na úmrtie znalca W.. O.. O. nie je možné doplniť dokazovanie
vyžiadaním písomného stanoviska od O.. O. k predloženým odborným stanoviskám, na základe ktorého

by súd mal možnosť vychádzajúc zo všetkých predložených a existujúcich dôkazov, či už listinných,
alebo iných (výpovede svedkov a strán) jednoznačne zistiť a odpovedať na otázku, či neb. poručiteľ v
čase spísania závetu bol vidiaci, alebo nie. Po úmrtí znalca W.. O.. O. súdu sa nepodarilo zabezpečiť
ani vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Z doteraz vykonaných dôkazov a predložených
listinných dôkazov podľa názoru súdu nie je možné urobiť jednoznačný záver o tom, či bol poručiteľ

v čase spísania závetu vidiaci, alebo nie a to predovšetkým na zachovanú nekompletnú zdravotnú
dokumentáciu, v ktorej chýba dokumentácia o videní resp. nevidení poručiteľa v roku 1987, teda v čase
spísania závetu a ani pred operáciou šedého zákalu pravého oka v roku 1988. Zdravotná dokumentácia
a v nej sa nachádzajúce záznamy lekárov neobsahujú žiaden záznam o vízuse, teda o videní poručiteľa.
Ani v jednom objektívnom náleze praktického lekára sa nepíše, že poručiteľ je zle vidiaci, resp. prakticky

slepý a záver znalca O.. O. o tom, že bolo operované horšie vidiace pravé oko je vzhľadom na doloženú
zdravotnú dokumentáciu nepreskúmateľný, je založený len na dohade. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že
neb. poručiteľ v čase spísania závetu 30.09.1987 bol nevidiaci, alebo prakticky slepý a preto súd žalobu
žalobcov o vyslovenie neplatnosti závetu v celom rozsahu zamietol.

30.) Rozhodnutie o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 odsek 1 C.s.p., podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovanív 1. a 3. rade mali v konaní plný úspech súd rozhodol tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§

364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo
veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
(365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).