Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418203013
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6418203013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, vo veci starostlivosti o maloletú E. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalým bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Štiavnica, so sídlom A. T. Sytnianskeho 1180, 969 58 Banská Štiavnica, pracovisko
Žiar nad Hronom, dieťa matky C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom N. XXX/XX, XXX XX U. nad H.,
toho času bytom N. XXXX, XXX XX R. D., zastúpenej Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom
Zechenterova 356/24, 967 01 Kremnica, IČO: 36 857 327 a otca T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom
N. XXX/XX, XXX XX U. nad H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26P/136/2018-224 zo dňa 28. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletou E. C. (IV. výrok), vo výroku
o uložení povinnosti matke písomne informovať otca o podstatných veciach maloletej (VII. výrok) a vo
výroku o trovách konania (VIII. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
28. januára 2019 maloletú E. C., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo

zastupovať maloleté dieťa, ako aj spravovať jej majetok budú mať obidvaja rodičia (I. výrok). Otcovi
uložil povinnosť platiť výživné na maloletú E. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,-Eur mesačne, od
26.06.2018, so splatnosťou vždy do každého 5-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (II. výrok) a
povinnosťnedoplatoknavýživnomsplatnomzaobdobieod26.06.2018do31.01.2019vovýške375,-Eur
zaplatiť v splátkach po 15,-Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že
neuhradenie čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého nedoplatku (III. výrok). Styk
otca s maloletou upravil tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou E. C., nar. XX.XX.XXXX

každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v stredu v čase od 15.00 hod.
do 18.00 hod. s tým, že počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude styk prebiehať za
prítomnosti matky a po uplynutí tejto lehoty bez prítomnosti matky (IV. výrok).
Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletou
dcérou umožniť (V. výrok). V VI. výroku rodičom uložil povinnosť v prípade, že sa styk zo závažných
dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť preukázateľným spôsobom
(napr. osobne, písomne, telefonicky, sms správou alebo elektronickou poštou) najneskôr 48 hodín pred

začiatkom styku, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti. Matke uložil povinnosť písomne
informovať otca mesačne, najneskôr vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o
zdravotnom stave maloletej Emmy Valuškovej, nar. 28.09.2017, o plánovanom dlhodobejšom pobyte
maloletej mimo miesta jej bydliska, o nakladaní s majetkom maloletej, o osobitných potrebách maloletej,ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a priebežne bezodkladne mu podávať
správy o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, a to na e-mailovú adresu: [email protected]
(VII. výrok). V VIII. výroku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že matka maloletej sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa
26.06.2018 domáhala zverenia maloletej dcéry do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, určenia vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 200,- eur mesačne

počnúcprávoplatnosťourozsudkuaúpravyjehostykusmaloletoukaždýpárnytýždeňvmesiacivsobotu
od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny v mieste bydliska matky a v jej prítomnosti. Návrh odôvodnila tým,
že rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti od augusta 2016, pod vplyvom vzájomných nezhôd po
rozpade vzťahu sa navrhovateľka spolu s maloletou dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti od
18.05.2018. Rodičia sa ohľadom stretávania matky s maloletou nevedia dohodnúť, z čoho tiež vznikajú
vzájomné nedorozumenia.

1.2 Uznesením č. k. 26P/136/2018-31 zo dňa 12.07.2018, právoplatným dňa 11.08.2018, okresný súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. E. C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá
je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť
platiť výživné na maloletú vo výške 100,-Eur mesačne, vždy do každého 5-teho dňa v mesiaci vopred, k

rukám matky, počnúc od 26.06.2018. Zároveň upravil stretávanie otca s mal. dcérou každý párny týždeň
v mesiaci v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v mieste bydliska matky a v jej prítomnosti. Uznesením
č. k. 26P/136/2018-180 zo dňa 18.12.2018 súd prvej inštancie na návrh otca zmenil predchádzajúce
uznesenie o neodkladnom opatrení tak, že upravil jeho styk s mal. dcérou na každú stredu v párnych
kalendárnych týždňoch v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky, ktorá je povinná

maloletú na stretnutia riadne pripraviť a styk umožniť; rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo
závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť preukázateľným
spôsobom najneskôr 48 hodín pred jeho začiatkom, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti
a ak sa styk v stredu neuskutoční, je matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín v rovnakom
časovom rozsahu. Matke uložil povinnosť písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o

plánovanom dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska, o nakladaní s majetkom maloletej,
o osobitných potrebách, ako aj ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a priebežne
bezodkladne mu podávať správy o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, a to
na e-mailovú adresu: [email protected], mesačne, najneskôr vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho
mesiaca.

1.3 S poukazom na § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1,2,4,5, § 65 ods. 1,2, § 75
ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie rozsudkom vo veci samej zveril maloletú
X.X V C. do osobnej starostlivosti matky, pričom maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok
obidvajarodičia,keďotec sozverenímmaloletejE.doosobnejstarostlivostimatkysúhlasil.Vychádzajúc

z pomerov na strane každého z rodičov ako aj veku a oprávnených potrieb maloletej E. okresný súd určil
výživné vo výške 150,- Eur mesačne, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané. Nedoplatok na výživnom určený odo dňa začatia súdneho konania 26.06.2018 okresný
súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.

1.4 V zdôvodnení úpravy styku otca s maloletou dcérou okresný súd zdôraznil rovnosť obidvoch
rodičov pri výkone rodičovských práv. Uviedol, že právo na stretávanie oboch rodičov s maloletým
dieťaťom upravuje aj článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého zmluvné štáty musia
rešpektovať právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov na udržiavanie pravidelného
osobného kontaktu s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Zákon o rodine v § 25 ods. 1 dáva rodičom v prvom rade možnosť dohodnúť sa o úprave styku s
maloletým dieťaťom, čo dáva priestor pre dohodu vyhovujúcu obom rodičom aj s ohľadom na ich
rôzne pomery. Ak dohoda nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd ju schváli. Pokiaľ
sa rodičia nedohodnú, o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom musí rozhodnúť súd. Styk otca
s maloletou bol dočasne upravený neodkladnými opatreniami v rozsahu troch hodín počas jedného

dňa (sobota, neskôr streda) v párnych kalendárnych týždňoch za prítomnosti matky. Ako vyplynulo z
výpovedí rodičov i zistení kolízneho opatrovníka, styk otca s maloletou doposiaľ prebiehal s určitými
problémami,atojednakpokiaľideododržiavaniestanovenýchtermínovakoajsamotnúrealizáciustyku.
Matka poukazovala na nedodržiavanie termínov styku otcom, ktorý sa na viaceré termíny nedostavil,a to aj bez toho, aby ju vopred informoval. Otec mal výhrady k nevhodnému správaniu sa matky ku
nemu pri stretnutiach, ktorá bezdôvodne napr. privolala políciu, či styk realizovala za prítomnosti jej
rodinných príslušníkov, čo bolo zdrojom konfliktných situácií. Vzhľadom na tieto okolnosti okresný súd

rodičom uložil účasť na poradenstve na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR (za
týmto účelom odročil pojednávanie, pozn. odvolacieho súdu). Stretnutie sa uskutočnilo dňa 12.12.2018
na ÚPSVaR, pracovisko Žarnovica, zúčastnili sa ho rodičia, starí rodičia, psychologička K.. Q. N. z RPPS
a K.. W. C.. Komunikácia medzi účastníkmi bola pomerene napätá a konfrontačná. Ku koncu stretnutia
sa podarilo dospieť k dohode, že otec maloletej sa bude, nakoľko počas víkendov študuje, do nového

termínu súdneho pojednávania s maloletou stretávať každú párnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za
prítomnosti matky. V prípade, že sa styk v stredu neuskutoční, matka poskytne otcovi náhradný termín.
Otec a starý otec sa domáhali stretnutia s maloletou už dňa 12.12.2018, pretože išlo o stredu párneho
týždňa. Matka uviedla, že už má s maloletou program. Ponúkla stretnutie na 14.12.2018, avšak otec
uviedol,ževtentodeňodchádzapracovnedozahraničia.Vsprávezodňa22.01.2019kolíznyopatrovník
konštatoval, že matka ho kontaktovala dňa 03.01.2019 a informovala, že otec sa nedostavil na posledné

stretnutie s dcérou a teraz požaduje náhradný termín. Ona s tým problém nemá, avšak otec na ňu tlačí,
že to musí byť do 09.01.. Matka začala pracovať v J., aby mohla zabezpečiť starostlivosť o dcéru, tak
sa jej nedá hocikedy mu umožniť stretnutie. Niekedy ostáva pár dní u rodiny v J., aby nemusela stále
dochádzať. Pán C. jej povedal, že za dcérou nemohol prísť, nakoľko bol odcestovaný mimo SR. Matka
sa domnieva sa, že ju otec zavádza a potom si pýta náhradné termíny a vyhráža sa jej, že ju udá,

lebo nedodržiava dohodu. Neskôr matka uviedla, že poslednou dobou otec termíny stretnutí dodržiava,
avšak nezaobídu sa bez nevhodných slovných prejavov. Tiež uviedla, že otca informuje o všetkých
skutočnostiach, ktoré súvisia s maloletou a na ktoré sa opýta. Otec uviedol, že všetko je v poriadku,
s dcérou sa stretáva a matka poskytla aj náhradný termín, keď sa nemohol dostaviť na riadny. Súd
prvej inštancie poukázal na výnimočnosť práva osobného styku v porovnaní s ostatnými rodičovskými

právami a povinnosťami, nakoľko prostredníctvom neho možno realizovať samotné rodičovstvo. Ide
o súčasť práva na rodinný život. Nedostatok styku rodiča s dieťaťom znamená pretŕhanie rodinných
väzieb medzi nimi, čo nie je v záujme dieťaťa. Rodičia sú povinní vytvárať všetky podmienky pre stabilitu
výchovného prostredia v záujme maloletých detí. Deti majú zákonné i prirodzené právo na zachovanie
vzťahu s obidvomi rodičmi tak, aby sa vytvorené citové väzby neprerušili. Medzi rodičmi došlo iba k

čiastočnej dohode o rozsahu a podmienkach styku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. každého
kalendárneho týždňa. Otec navrhoval v rovnakom čase úpravu styku i v utorok každého kalendárneho
týždňa bez matkinej prítomnosti. Okresný súd vyhovel návrhu otca na stretávanie sa s maloletou dcérou
E. každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v stredu v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod.. Kratšie intervaly v trvaní troch hodín vyhodnotil ako vhodnejšie s ohľadom na útly

vek mal. E., kedy je potrebné striktnejšie dodržiavať režim dieťaťa ako stravovanie, hygienické návyky,
spánok, hry i cvičenie doporučené lekárom. Zároveň pri úprave dvoch dní v týždni bude zachovaná
väčšia pravidelnosť a dlhší celkový čas, ktorý môže otec s mal. dcérou tráviť. V budúcnosti, keď bude
dieťa vyššieho veku, bude prichádzať do úvahy iná forma resp. rozsah úpravy styku, ktorý môže viac
vyhovovať rodičom i maloletej. Okresný súd stanovil prechodné adaptačné obdobie 3 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku, počas ktorého bude styk prebiehať naďalej za prítomnosti matky a po uplynutí
tejto doby už bez jej prítomnosti. Uviedol, že ide o dostatočné časové obdobie, ktoré otec môže využiť
na to, aby si obnovil a prehĺbil svoj vzťah s maloletou, oboznámil sa bližšie s jej režimom, správaním,
reakciami i potrebami, aby potom mohol styk prebiehať aj bez matkinej prítomnosti.

1.5 S odkazom na § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca a matke uložil
povinnosť poskytovať mu informácie o mal. dieťati. Vychádzal z toho, že otec nie je v každodennom
bezprostrednom kontakte s mal. dcérou, upravený styk je zatiaľ pomerne krátky, jeho bydlisko je
vzdialenejšie a vzájomná komunikácia rodičov je dlhodobo narušená a pomerne konfliktná. Dôležité
informácieotecnezískaaniodsamotnéhodieťaťavzhľadomnajehonízkyvek.Predmetominformovania

o maloletom dieťati je na prvom mieste zdravotný stav napr. prekonané choroby, absolvované lekárske
prehliadky, vyšetrenia, osobitné potreby, dlhší pobyt mimo miesta obvyklého bydliska dieťaťa a pod..
Informačnú povinnosť okresný súd matke uložil v písomnej forme (elektronickou poštou) v každom
kalendárnom mesiaci, vždy najneskôr k poslednému dňu toho - ktorého mesiaca a priebežne v prípade
mimoriadnych udalostí týkajúcich sa maloletej.

1.6 O povinnosti nahradiť trovy konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 52 a § 57 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“) tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľkonezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania, pričom žiaden z účastníkov
náhradu trov konania nežiadal priznať.

2. Proti výroku o úprave styku (IV. výrok) a proti výroku o uložení povinnosti písomne informovať otca
o podstatných veciach maloletej (VII. výrok) rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu s návrhom, aby odvolací Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že upraví styk otca s maloletou dcérou
na každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. od 18.00 hod. a zruší výrok rozsudku súdu prvej

inštancieukladajúcimatkepovinnosťpodávaťotcovipísomnéinformácietýkajúcesamaloletéhodieťaťa.
Matkamaloletej(ďalejaj„odvolateľka“)uviedla,žerozhodnutieoúpravestykuotcasmaloletoudcérou je
vydané predčasne na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Ona súhlasila s požiadavkou otca
na stretávanie sa s maloletou v širšom rozsahu, a to každý týždeň v stredu, teda nie každý druhý týždeň
v stredu, ako bolo určené doposiaľ. Nesúhlasila ale so stretávaním bez jej prítomnosti. Uviedla, že s
jej návrhom súhlasil aj kolízny opatrovník. Styk upravený súdom prvej inštancie dvakrát do týždňa, dva

po sebe nasledujúce dni označila za nevyhovujúci voči matke aj voči otcovi. Otec pritom neakceptoval
ani doteraz určený styk v rozsahu jedenkrát každý druhý týždeň, realizovalo sa len pár stretnutí napriek
ochote matky poskytnúť aj náhradné termíny.

2.1 Odvolateľka zdôraznila, že maloletá je vo veku vyžadujúcom starostlivosť vo zvýšenej miere, čo musí

akceptovať predovšetkým druhý rodič. Nemôže sa stať, aby otec chcel byť s dieťaťom a počas styku sa
mu nevenoval, resp. dieťa nevedel prebaliť a pod. V prípadoch, kedy si otec nevie poradiť pri zachovaní
základných potrieb dieťaťa je nevyhnutná prítomnosť matky. Rozhodnutie okresného súdu o stretávaní
sa otca s dcérou za prítomnosti matky len po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia sa
javí ako predčasné a nesprávne. Aj kolízny opatrovník konštatoval, že otec nie je pripravený na takéto

stretnutie. Otec sa nezúčastnil dohodnutého stretnutia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny dňa
12.02.2019 ani neoznámil, že sa ho nezúčastní. Matka stretnutie absolvovala sama, hoci by sa ho mal
zúčastniť predovšetkým otec, aby preukázal zodpovednosť, resp. záujem o maloletú. Matka súhlasila
s tým, aby mal otec dcéru i častejšie po preukázaní sa zodpovednosti a ochoty postarať sa o maloleté
dievčatko a po vybudovaní vzťahu so svojou dcérou. V súčasnosti by však takáto úprava maloletej podľa

matky nebola na prospech.

2.2 V ďalšej časti odvolania sa matka vyjadrovala k priebehu stretnutí v jeseni minulého roka, ktoré
v termíne otec ignoroval a maloletú nevidel dokopy niekoľko týždňov. Uviedla, že je pre ňu obtiažne
pripraviťjednoročnédieťanastretnutiesčlovekom,ktorýjepreňufaktickycudzímmužom.Ajnastretnutí

na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v minulom roku sa podľa kolízneho opatrovníka otec správal
arogantne a vystupoval hrubo. Ide o veci, ktoré vníma aj maloletá E.. Príčiny nepokoja a nervozity sú
potom u malého dieťaťa, v prítomnosti dospelej osoby (hoci je to jej otec), pochopiteľné. Poukázala na
to, že otec zo stretnutí v dňoch 28.06.2018 aj 27.08.2018 odišiel po chvíli s tým, že ho to nebaví. Dňa
02.10.2018 prišiel neskôr, začal si nahrávať na kameru matku maloletej, s čím prestal po jej dohovore,

aby sa začal venovať dieťaťu. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 02.11.2018, bolo nepríjemné a maloletá
ho skoro celé preplakala. Ďalšie dve stretnutia sa odohrali 07.01. a 09.01.2019. Matka poskytla otcovi
náhradné termíny stretnutí v dňoch 27.08. a 02.10.2018 aj 09.01.2019. Otec vynechal viaceré termíny,
pričom neuviedol príčiny, pre ktoré nerešpektoval súdne rozhodnutia. Ani túto skutočnosť riadne a včas
matke neoznámil. Boli teda preukázané jednoznačné problémy na strane otca maloletej.

2.3 K uloženiu povinnosti informovať otca o maloletej matka uviedla, že takéto rozhodnutie nemá žiaden
význam vzhľadom k tomu, že v prípade realizácie styku otca aspoň v takom rozsahu, v akom tomu
bolo doposiaľ by sa otec všetky náležitosti ohľadom maloletej dozvedel priamo pri stretnutiach. Z tejto
požiadavky otca podľa odvolateľky vyplýva, že zrejme neplánuje dodržiavať stretnutia ani len v rozsahu

určenom predchádzajúcim rozhodnutím. V prípade súčasného neprávoplatného rozhodnutia o styku
otca s maloletou dvakrát v každom týždni je úprava informačnej povinnosti úplne zbytočná. Napriek
tomu matka s touto časťou rozhodnutia problém nemá, avšak pokiaľ je vôľa u oboch rodičov, aby
stretnutia s maloletou prebiehali v súlade s potrebami dieťaťa, uvedené náležitosti beztak musí matka
otcovi maloletej oznámiť.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prejavil súhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie. Poukázal
na to, že matkou navrhovaný rozsah stretávania s maloletou dcérou tri hodiny týždenne je objektívne
nedostatočný pre rozvíjanie vzťahu medzi dieťaťom a otcom. Maloletá E. je jeho prvorodeným a jedinýmdieťaťom a je aj v jej záujme ďalšie upevňovanie a rozvíjanie ich vzťahu. Obidvaja rodičia sú rovnoprávni
a pre dieťa rovnako dôležití, úloha otca je potrebná rovnako ako úloha matky.

3.1 Nepoprel, že sa nezúčastňoval styku s maloletou tak, ako bol určený prvým neodkladným opatrením
(v sobotu v párnych týždňoch). Dôvodom boli jeho pracovné povinnosti v zahraničí, o ktorých bola
matka dopredu informovaná, aj externé štúdium v Bratislave realizované v sobotu, o čom matka vedela.
Zároveň požiadal o náhradný termín. Odpoveď matky bola väčšinou negatívna s odôvodnením, že už
majú iný program.

3.2 Uviedol, že je zodpovedný a pripravený na realizáciu styku s maloletou bez prítomnosti matky
po uplynutí trojmesačnej doby, kedy bude na stretnutiach prítomná aj matka. Zdôraznil, že napäté
situácie na stretnutiach vznikali medzi rodičmi, nie medzi otcom a maloletou. Pre vytvorenie citovej
väzby a láskyplného vzťahu s otcom bude pre maloletú prospešné, aby jej bolo umožnené stretávať sa
s otcom osamote. Aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka na prvom pojednávaní má otec vytvorené

vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Počas spolužitia s jej matkou v spoločnej
domácnosti sa o dcéru riadne staral. Je pravdou, že maloletá je vo veku vyžadujúcom starostlivosť vo
zvýšenej miere, ale je vo veku, kedy si buduje citové väzby a preberá vzory, ktoré ju budú ovplyvňovať
celý život.

3.3 Matka ho opakovane neinformovala o zhoršenom zdravotnom stave maloletej, ani o zmene obvodnej
lekárky, preto si otec nemohol vyžiadať informácie od pediatra, ku ktorému ho matka pravidelne
nasmeruje, ak sa pýta na zdravotný stav maloletej, formou SMS. Neurobila tak ani koncom marca 2019,
kedy bola maloletá hospitalizovaná a otec ju prišiel navštíviť. Ani prepustenie z nemocnice na ďalší deň
mu matka neoznámila, pričom bola o jeho plánovanej návšteve informovaná formou SMS, v ktorej sa

zaujímal aj o to, čo má maloletej kúpiť. Považoval za dôvodné uloženie povinnosti matke informovať
otca o veciach týkajúcich sa maloletej tak, ako je uvedené v VII. výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

5. Na základe odvolania podaného včas účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359, § 362 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „C.s.p.“), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal
odvolaním matky napadnuté výroky rozsudku okresného súdu (§ 65, § 66 C.m. p.) a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 177 ods. 2 písm. c)) dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom IV. a VI. výroku
aj v závislom výroku o trovách konania (VIII. výrok) ako vecne správny potvrdil (§ 387 C.s.p.). Odvolací
súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie

a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľky v odvolaní odvolací súd stručne dopĺňa
ďalšie dôvody.

6. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (§ 35
C.m.p.). Z obsahu spisu je zrejmá narušená a nekonštruktívna komunikácia medzi rodičmi maloletej. Nie

je v záujme maloletej E., ktorá je vo veku jeden a trištvrte roka, aby bola účastná konfliktných situácií jej
rodičov, pretože dieťa je vo veku, keď konflikty citlivo vníma a ovplyvňujú jej vzťah aj k matke aj k otcovi.
Matka tvrdenia otca o tom, že počas spolužitia v spoločnej domácnosti nezabezpečoval starostlivosť
o maloletú spochybnila len čiastočne. Odvolací súd preto považoval za primerané stretávanie otca s
maloletou v dočasnej prítomnosti matky počas obdobia v trvaní 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Matka totiž sama poukázala na to, že jedno z predchádzajúcich stretnutí si otec filmoval na mobil,
čo jej prekážalo, ďalšie ona samotná preplakala, čo určite pozitívne na maloletú nevplývalo. Doba
troch mesiacov pri takomto správaní sa rodičov sa preto javí ako primeraná na adaptáciu všetkých
zúčastnených. Toto obdobie poslúži práve na to, aby matka pripravila maloletú na stretnutia s jej otcom
a pomohla nielen svojej dcére, ale aj jej otcovi zvládnuť zabezpečovanie potrieb dieťaťa, ktoré vo svojom

odvolaní označila ako základné. Úlohou matky pri týchto stretnutiach nie je vysvetliť otcovi len to ako
zvládnuť napr. prebalenie dieťaťa, na ktoré konkrétne poukázala (pokiaľ maloletá stále nosí plienky), ale
vysvetliť mu (maloletá s matkou na rozdiel od otca trávi prevažnú väčšinu života, takže potreby a povahu
dieťaťa pozná matka lepšie ako jeho otec) ako sa má k maloletej správať, či dieťa preferuje citlivejšía jemnejší prístup, ktoré jedlá a hračky má v obľube, aké má zdravotné problémy, či a ktoré cvičenie
má s ňou vykonávať a pod.. Na druhej strane je matka povinná dieťa na stretnutie so svojím otcom
náležite pripraviť, čo zahŕňa nielen prípravu ošatenia, obutia, hračiek, ale tiež prípravu psychickú, teda

vysvetľovanie, že sa maloletá stretne so svojím otcom, ktorý ju má rád, chce ju chrániť a pomáhať jej.
Aj keď ide o dieťa útleho veku, pomaly začína chápať mužské a ženské roly v živote a v rodine, ktorú
jej rodičia nedokázali vytvoriť. Úlohou otca je pri styku s maloletou E. rozvíjať ich vzájomný vzťah nielen
realizáciou práv, ale aj plnením rodičovských povinností.

7. K obave matky týkajúcej sa frekvencie stretnutí otca s maloletou v utorok a stredu po tri hodiny
odvolací súd udáva, že matka neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by takýto rozsah stretnutí
nemal vyhovovať v prvom rade maloletej, následne jej rodičom - matke a otcovi. Matka v odvolaní
len všeobecne konštatovala nevhodnosť takéhoto rozsahu stretávania sa s odkazom na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka o nepripravenosti otca na prevzatie zodpovednosti za dieťa. Odvolací súd
poukazuje na to, že dieťa je oproti obdobiu, kedy bol jeho styk upravený s otcom neodkladným opatrením

vekovo staršie o takmer jeden rok, iným spôsobom vníma realitu a začína vnímať úlohu matky aj úlohu
otca vo svojom živote. Maloletá sa má v zmysle neodkladného opatrenia so svojím otcom stretávať,
preto nemôže byť pre ňu fakticky cudzím človekom ako tvrdí matka. K dôvodom a priebehu stretnutí
otca s maloletou do vykonania pohovoru na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadroval každý z
nich odlišným spôsobom, každý z nich hodnotil uvedenú situáciu subjektívne. Faktom je, že na už aj tak

narušený vzťah rodičov maloletej negatívne vplývala prítomnosť ďalších osôb (príbuzných z matkinej
strany) pri stretnutiach otca s maloletou. Odvolací súd apeluje na každého z rodičov, aby v prípade, keď
sa vyskytne objektívny dôvod nemožnosti realizácie styku otca s maloletou, bol tento druhému rodičovi
oznámený riadne a včas, čo je prejavom nielen úcty k bývalému partnerovi, rodičovi jeho dieťaťa, ale aj
základnej ľudskej slušnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že jeho rozhodnutie nie je konečné

a pri akejkoľvek zmene pomerov môže ktorýkoľvek z rodičov, prípadne kolízny opatrovník maloletej
navrhnúť zmenu tohto súdneho rozhodnutia.

8. Uloženie povinnosti informovať otca o podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletej vo výroku
číslo VII. rozsudku súdu prvej inštancie sa aj podľa odvolacieho súdu javí nevyhnutným práve vzhľadom

na narušenú komunikáciu rodičov maloletej, ktorá vyplýva nielen z dôkazov realizovaných v súdnom
konaní, ale aj z ich prejavov na pojednávaní. Poukaz matky na to, že otec nadobudne dostatok informácií
o dcére pri styku v prítomnosti matky nie je namieste nielen vzhľadom na prechodnú dobu trvania takejto
úpravy, ale najmä vzhľadom na narušenú komunikáciu rodičov a to, že k týmto ich osobným stretnutiam
bude dochádzať počas dvoch zo siedmych dní týždňa a k vzniku alebo zmene podstatných udalostí

týkajúcich sa dieťaťa môže dôjsť práve mimo vymedzenej doby styku.

9. Odvolateľka podala odvolanie voči IV. a VII. výroku rozsudku, výrok o trovách konania nespochybnila.
Od rozhodnutia o odvolaním napadnutých výrokoch však závisí aj odvolaním nedotknutý VIII. výrok o
trovách konania (§ 379 písm. a) C.s.p.), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa právnej úpravy § 52 a § 57
Civilnéhomimosporovéhoporiadku.Návrhnapriznanienáhradytrovodvolaciehokonanianebolpodaný.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovola nie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie
výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde

prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C. m. p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné,ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho
nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C. m. p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C. m. p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- eur (§ 382 ods. 1 C. m. p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C. m. p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C. m. p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods.
2 C. m. p.).