Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011727
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218011727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr.

Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného E. Z. pre zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno d) a ust. § 127 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c), § 127 odsek 5 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
DunajskáStredaprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa6.2.2019,č.k.4T/91/2018-200,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.6.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný: E. Z., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L.,
K. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov
odsudzuje:

Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm.
l) Trestného zákona, § 37 písm. h, písm. m) Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona
k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6.2.2019, č.k. 4T/91/2018-200, bol
obžalovaný E. Z. uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194

odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno d) a § 127 odsek 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), § 127 odsek
5 Trestného zákona.
Okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1
Trestného zákona vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/155/2017 zo dňa
11.07.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/138/2018 zo dňa 22.11.2018.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o treste považoval za nezákonný.
Súd sa neriadil ustanoveniami § 42 ods. 1, ods. 2 a § 44 Trestného zákona. Pochybil, keď upustil od
uloženia súhrnného trestu, aj keď skutok spáchal obžalovaný dňa 23.5.2018, teda pred vyhlásenímrozsudku sp.zn. 2T/155/17 zo dňa 11.7.2018. Uvedeným rozsudkom totiž súd zrušil predchádzajúce
odsúdenie a to trestný rozkaz sp.zn. 0T/163/17 zo dňa 19.10.2017, právoplatný tým istým dňom, čo
do výroku o treste. Teda skutok, za ktorý bol odsúdený rozsudkom sp.zn. 2T/155/17 zo dňa 11.7.2018,

spáchal ešte pred tým, ako bol odsúdený trestným rozkazom sp.zn. 0T/163/17 zo dňa 19.10.2017. Z
uvedeného vyplýva, že v konaní sp.zn. 2T/155/17 bol uložený súhrnný trest vo vzťahu k trestnému
rozkazu sp.zn.0T/163/17,pretosanejednávdanomprípadeosúbehtrestnýchčinovzovšetkýchkonaní
(sp.zn. 0T/163/17, sp.zn. 2T/155/17 a prejednávaný skutok). Potom nemožno ukladať súhrnný trest v
tomto konaní, a teda ani upustiť od uloženia súhrnného trestu. Súbeh trestných činov bol pretrhnutý

vynesením rozsudku sp.zn. 2T/155/17. Spáchaný skutok je potrebné považovať už za recidívu, a za
uvedený skutok bal súd obžalovanému uložiť podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona pri použití ustanovení
§ 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril tak, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorý
zohľadnil všetky okolnosti prípadu. Odvolanie prokurátora je bezdôvodné, obžalovaný sa k spáchaniu

skutku priznal, svoje konanie oľutoval. Navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní, zotrval prokurátor na podanom
odvolaní, obžalovaný navrhol zamietnuť podané odvolanie.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na
zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudkupodľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátor podal odvolanie ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.

Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.
Pri ukladaní trestu sa však okresný súd dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Odvolanie
prokurátora je dôvodné. Pochybenie okresného súdu krajský súd v súlade s podaným odvolaním
vzhliadol v tom, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu. Skutok,

pre ktorý je obžalovaný aktuálne súdený (zo dňa 23.5.2018), nie je vzhľadom ku skutkom, viažucim sa
k rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 2T/155/2017 zo dňa 11.7.2018, a to skutku zo
dňa 29.3.2017, a skutku zo dňa 19. 10. 2017 - tento s ohľadom na ukladaný súhrnný trest v konaní
2T/155/2017, ktorým bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp.zn.
0T/163/2017, v neprerušenom súbehu.
Je potrebné upozorniť, že súbeh skutkov nie je prerušený vydaním (vyhlásením ) rozsudku sp.zn.

2T/155/2017, tak ako to uviedol prokurátor v podanom odvolaní, ale práve vyhlásením (doručením
obvinenému) trestného rozkazu 0T/163/2017.

Krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia s ohľadom na odvolanie prokurátora podané v
neprospech obžalovaného zistil, že na rozdiel od návrhu prokurátora je potrebné pri ukladaní trestu

zohľadniť nielen poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k
trestnej činnosti priznal a túto oľutoval, a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
teda že obžalovaný bol za trestný čin už odsúdený, ale aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov (ukladaný úhrnný trest).
Potom je pomer priťažujúcich okolností prevažujúci, a v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona je

potrebné zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli
splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám a uložil mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8
mesiacov. V rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby (3 až 8 rokov), po upravení dolnej hranice jej

zvýšením o jednu tretinu, je tak primeraným trestom trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici
takto upravenej trestnej sadzby. Takýto trest u obžalovaného plne zodpovedá požiadavkám zákona.
Obžalovaný bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný, za násilnú, majetkovú a inú trestnú činnosť,
vo výkone trestu bol doposiaľ päťkrát, stíhanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 0T/163/2017 zo

dňa 19.10.2017. Je zjavné, že sa v osobe obžalovaného jedná o recidivistu, ktorého od páchania
trestnej činnosti neodradili ani doposiaľ uložené, resp. ani vykonané tresty odňatia slobody. Čo sa týka
osobných, rodinných, majetkových pomerov obžalovaného, krajský súd nezistil žiadne také okolnosti
existujúce v dobe rozhodovania o uloženom treste, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby (s ohľadom na vyhlásenie viny

obžalovaného podľa § 257 Trestného poriadku).
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.