Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708204847
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2708204847.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484,
pobočka Senica, Hollého 1219, Senica, proti povinnému: ROD Skalica, a.s., IČO: 00 203 688, Horská
cesta 3017/7A, Skalica, zastúpenému: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, Skalica, o vymoženie 23.067,25
€ s prísl., na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 3 Er 4063/2008-10 z

24. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému, ani súdnej exekútorke nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu vykonávanú JUDr. Ing. Zuzanou

Dobrodenkovou, súdnou exekútorkou v Skalici, sp. zn. EX 668/2000 na základe exekučného titulu
- platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočky Senica č. 6163/2000/KK z 3. augusta 2000. Na
odôvodnenie uviedol, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 23. augusta 2000, no v rozpore s § 71
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. nebol vykonaný do troch rokov od vykonateľnosti. Pretože sa exekučný
titul stal neúčinným, exekúciu bolo treba zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

2. Oprávnená včas podaným odvolaním žiadala zrušiť toto uznesenie. Podľa § 25 zákona č. 274/1994
Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 1. júla 2001 možno totiž rozhodnutie vykonať do desiatich
rokov odo dňa jeho právoplatnosti. Exekučný titul však nadobudol právoplatnosť pred týmto dňom, preto
naň tento zákon nemožno použiť.

3. Súdna exekútorka sa k odvolaniu nevyjadrila. Povinný navrhol jeho potvrdenie v podstate z dôvodu,

že súd správne rozhodol podľa § 71 zákona č. 71/1967 Zb., nie podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z. z.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 9. októbra 2000,
v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31. januára 2002
(porov. § 235 ods. 2 Ex. por.).

6. Exekúcia sa v prerokúvanej veci vykonáva na základe exekučného titulu - platobného výmeru
Sociálnej poisťovne, pobočky Senica, zo 6. augusta 2000, ktoré sa týka poistného za obdobie pred týmto

dňom. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistené účinného od 1. januára 2004
sa pri platení a vymáhaní poistného za obdobie pred 1. januárom 2004 postupuje podľa dovtedajšíchpredpisov, teda podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Predpisovanie a vymáhanie
poistného k uvedenému dňu upravoval zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v jeho štvrtej časti
(§ 13 až 25). Z § 33 cit. zák. pritom vyplývalo, že správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.) sa použil iba na

konanie vo veciach podľa piatej časti, teda vo veciach poplatkov, penále a pokút. A contrario možno teda
súdiť, že na konanie vo veciach poistného podľa štvrtej časti sa správny poriadok nevzťahoval. Súd prvej
inštancie, ale aj povinný tak celkom nedôvodne použili § 71 zákona č. 71/1967 Zb. na výkon exekučného
titulu v prerokúvanej veci. Z tohto hľadiska teda odvolanie oprávnenej malo určité opodstatnenie, ak
poukazuje na to, že vymáhanie exekučného titulu sa v prerokúvanej veci spravuje § 25 zákona č.

274/1994 Z. z.; mýli sa však, pokiaľ namieta, že sa naň nevzťahuje znenie tohto zákona účinné od 1.
júla 2001.

7. Zákon č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom k 6. augustu 2000 skutočne neobsahoval ustanovenie o
nemožnosti vymáhať poistné uložené právoplatným rozhodnutím, len v § 24 ods. 2 ustanovoval, že
právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa toto poistné predpísalo. Zákonom č. 242/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2001 však bol doplnený
nový § 25 ods. 2, podľa ktorého rozhodnutia o poistnom na nemocenské a dôchodkové poistenie možno
vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti; ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní bolo vylúčené. Podľa § 25 ods. 3 zák. č. 274/1994 Z. z. to isté platilo aj pre
platobný výmer. Z dôvodovej správy k § 25 ods. 2 (Národná rada Slovenskej republiky, II. volebné

obdobie, tlač 988) vyplýva, že cieľom bolo zaviesť všeobecnú 10 ročnú prekluzívnu lehotu, počas ktorej
muselo byť rozhodnutie aj vykonané. Táto lehota sa vzťahovala tak na správny výkon rozhodnutia,
súdny výkon rozhodnutia aj exekúciu. Po uplynutí tejto lehoty sa rozhodnutie stalo neúčinným a výkon
rozhodnutia musel zastaviť. Z takto jasne vyjadreného úmyslu zákonodarcu vyplýva, že táto lehota sa
musí týkať aj rozhodnutí vydaných pred 1. júlom 2001. Nie je totiž zrejmé, že by zákonodarca chcel

takýmto spôsobom obmedziť práve a len rozhodnutia vydané od 1. júla 2001. Naopak, cieľom bolo vo
všeobecnosti obmedziť výkon všetkých rozhodnutí na poistné, teda aj rozhodnutí vydaných dovtedy.

8. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie § 25 ods. 2 v spojení s ods. 3 zákona č. 274/1994 Z. z.
sa vzťahuje aj na platobný výmer vydaný pred 1. júlom 2001. Takéto rozhodnutie teda bolo možné

vykonať do 10 rokov od jeho právoplatnosti. Ak sa dovtedy nevykonalo, výkon rozhodnutia (exekúcia)
sa museli zastaviť. V prerokúvanej veci exekučný titul nadobudol právoplatnosť 22. augusta 2000, takže
ho bolo možné vykonať do 22. augusta 2010. Ak sa ho dovtedy vykonať nepodarilo, stal sa neúčinným.
Neúčinnosť rozhodnutia po začatí exekúcie je dôvodom jej zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex.
por. v znení účinnom do 31. januára 2002, čo súd prvej inštancie aj správne urobil. Odvolací súd preto

jeho vecne správne uznesenie súdu podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).

9. Ustanovenie § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31. januára 2002 umožňovalo pri zastavení exekúcie
uložiť oprávnenému, aby nahradil jej trovy, ukladalo však súdu uvážiť, či oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať jej zastavenie. Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci oprávnený dôvod zastavenia

exekúcie predvídať nemohol. Pôvodný oprávnený - Sociálna poisťovňa navrhol jej vykonanie 9. októbra
2000, kedy pri najlepšej vôli a najväčšej opatrnosti nemohol predvídať, že od 1. júla 2001 dôjde k
zavedeniu 10 ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, v ktorej k jeho vykonaniu nedôjde.
V dôsledku toho nie je splnená jedna z kumulatívnych podmienok na to, aby súd mohol oprávnenému
uložiť povinnosť nahradiť trovy. Uvedené zásady treba rovnako použiť aj v odvolacom konaní, v dôsledku

čoho odvolací súd nezaviazal oprávneného na ich náhradu (výrok II).

10. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.