Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213934
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212213934.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Credit Genero s.r.o., so sídlom Horná 37, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 45 485 593, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel:
Sro, vložka č.: 17975/S, zastúpeného: BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: INTERPHARM Slovakia, a.s., so sídlom Uzbecká
18/A, 821 06 Bratislava, IČO: 35 789 841, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,

oddiel: Sa, vložka č.: 2467/B, zastúpenému: JUDr. Štefan Čakvári, advokát, AK so sídlom Vazovova 9/A,
811 07 Bratislava, o zaplatenie 16.437,49 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 22Cb/159/2012-50 zo dňa 06.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/159/2012-50 zo dňa
06.02.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 16.437,49 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.08.2010 do zaplatenia. Zároveň ho zaviazal na
náhradu trov konania žalobcu vo výške 1.878,60 eur.
Žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 11.06.2012 domáhal, aby súd uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť istinu 16.437,49 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za dodanie
tovaru.

V podanom odpore žalovaný uviedol, že zápočtom č. C. zo dňa 29.09.2010 odporca jednostranne
započítal svoju pohľadávku voči K. F. R. P., X.: XX XXX XXX, D. X, D. (právnemu predchodcovi žalobcu),
v celkovej výške 59.500 eur prostredníctvom troch hotovostných platieb: zo dňa 30.08.2010 vo výške
23.375,79 eur a vo výške 32.878,42 eur a tiež zo dňa 31.08.2010 vo výške 3.245,79 eur, pričom
predmetom tohto započítania bola aj faktúra č. XXXXX zo dňa 14.06.2010 znejúca na sumu 16.437,49

eur. Žalovaný tvrdil, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, ku dňu uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky (02.04.2012) už neexistovala, lebo započítaním zanikla.

Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že K. F. R. P., D., uzatvoril dňa 18.06.2001 ako
dodávateľ Zmluvu o obchodnej spolupráci so žalovaným ako odberateľom. Predmetom zmluvy bolo
dodávanie kanadských vitamínov S. a ďalších produktov kanadskej výroby a ich distribúcia do lekární

na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a
špecializovaných predajní. Na základe uvedenej zmluvy dodal K. F. žalovanému objednaný tovar a
vystavil faktúru č. XXXXX zo dňa 14.06.2010 v sume 16.437,49 eur. Prijatie faktúry, ktorá slúžila zároveň
ako dodací list, odporca potvrdil svojím podpisom a odtlačkom pečiatky obchodnej
spoločnosti. Za deň splatnosti faktúry sa považuje 70. deň od jej vystavenia v súlade so 4. odsekom
Zmluvy o obchodnej spolupráci (kúpna cena a platobné podmienky), t. j. dátum 23.08.2010.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.04.2012 uzavretou medzi K. F. R. P. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 16.437,49
eur s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 269 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a § 409 Obchodného
zákonníka a skonštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že K. F. so žalovaným platne
uzatvoril zmluvu, ktorá má charakter kúpnej zmluvy s prvkami nepomenovanej zmluvy podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej K. F. dodal odporcovi tovar a vystavil faktúru,

čím mu voči žalovanému vznikol nárok na jej zaplatenie. Keďže bola pohľadávka postúpená na žalobcu
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.04.2012, žalovaný nezaplatením tejto faktúry
sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Popri povinnosti zaplatiť
faktúru mu tak zároveň vznikla povinnosť platiť z dlžnej sumy aj úrok z omeškania.

Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaný existenciu pohľadávok spôsobilých na započítanie vo výške

59.500 eur nijakým spôsobom nepreukázal, len súdu doložil 3 príjmové pokladničné doklady vystavené
K. F. o prijatí peňažnej hotovosti od odporcu spolu vo výške 59.500 eur v priebehu dní 30. a 31.08.2010.
Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu, ktoré doručil súdu dňa 27.08.2012, uviedol,
že zápočet č. C. zo dňa 29.09.2010 spolu s ďalšími 4 jednostrannými zápočtami pohľadávok pôvodný
veriteľK.F.odmietollistomzodňa07.10.2010označenýmako„Odmietnutiejednostrannýchzápočtovzo

dňa 29.09.2010“. Dôvodom odmietnutia zápočtov bola skutočnosť, že suma 59.500 eur bola s vedomím
žalovaného použitá pôvodným veriteľom na úhradu iných záväzkov odporcu voči pôvodnému veriteľovi,
a to v súlade s účelom uvedeným v relevantných daňových dokladoch - príjmových pokladničných
dokladochvystavenýchpôvodnýmveriteľomdňa30.a31.08.2010(účelomplatiebbolifaktúryč.XXXXX,
XXXXX a úroky z omeškania podľa vyúčtovania R. X/XXXX).

Okrem toho predmetné príjmové pokladničné doklady podľa konajúceho súdu preukazujú, že účelom
prijatiaplatiebbolifaktúryč.XXXXX,XXXXXaúrokyzomeškaniapodľavyúčtovaniaR.X/XXXX.Účelom
prijatia platieb od žalovaného spolu vo výške 59.500 eur dňa 30. a 31.08.2010 teda nebola faktúra č.
XXXXX zo dňa 14.06.2010 splatná 23.08.2010 v sume 16.437,49 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v

tomto konaní domáha, a teda ani pohľadávka vyplývajúca z tejto faktúry nemohla byť
jednostranne započítaná zápočtom č. C. zo dňa 29.09.2010.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade namietal,
že súd prvého stupňa nezobral do úvahy fakt, že žalobcom predložené príjmové pokladničné doklady,

ktorými žalobca jednostranne určuje účel platieb, je taký istý doklad ako žalovaným vystavené a
podpísanépríjmovépokladničnédoklady,ktoréžalobcaodmietolprevziaťapodpísať,aktorépreukazujú
iný účel platieb - zápočet žalovaného č. C. a v ňom obsiahnutá úhrada faktúry č. XXXXX.
Pokiaľ na tom istom dokumente nie je súčasne obsiahnutý podpis subjektu, ktorý peniaze vypláca
a subjektu, ktorý ich prijíma, ide jednoznačne o nepoužiteľný dôkaz. V zmysle právnej úpravy je

predovšetkým právom dlžníka určiť, aký je účel platieb. Ako vyplýva zo zápočtu č. C., účel platby bol
jednoznačne daný.
Ďalej prvostupňovému súdu vytkol, že bez akýchkoľvek pochybností uznal oprávnenosť zápočtu
právnym predchodcom žalobcu, a nezamyslel sa nad oprávnenosťou a správnosťou takto umelo
vytvorených pohľadávok. Vo všetkých prípadoch ide o neoprávnene alebo chybne vystavené faktúry. Vo

vzťahukvýpočtuúrokovzomeškaniauviedol,ženemožnodeňzačiatkuplynutiaomeškaniaodvodzovať
od splatnosti tej - ktorej faktúry. Realizovanými čiastkovými platbami sa totiž prakticky denne znižovala
istina, čo má vplyv na výšku úroku z omeškania. Čo sa týka faktúry č. XXXXX z 27.08.2010 právnemu
predchodcovi žalobcu nevznikol nárok na účtovanie nákladov za reklamu v médiách, nehovoriac o
absencii jej odsúhlasenia žalovaným. Faktúra č. XXXXX z 25.08.2010 na sumu 23.017,99 eur bola

chybne vystavená, žalovanému nebola doručená a ani nebola splatná, naviac žalobca v príjmovom
pokladničnom doklade z 30.08.2010 započítava úplne inú sumu - 23.375,79 eur.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu je potrebné vyhovieť.Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný a právny predchodca žalobcu dňa 18.06.2001 uzavreli zmluvu o
obchodnej spolupráci, ktorej predmetom bola dodávka kanadských vitamínov S. a ďalších produktov
kanadskej výroby a ich distribúcia na Slovensku. Platba za tovar sa mala uskutočniť na základe

vystavenej faktúry, na ktorej bude vyznačená doba splatnosti 70 dní.
Zo zmluvy tiež vyplýva, že dodávateľ (žalobca) a odberateľ (žalovaný) sa dohodli na propagácii
produktov v médiách v pomere 50 % / 50 %, pričom náklady s tým spojené budú dodávateľovi
fakturované štvrťročne. Dohodli sa tiež na 50 % podiele na financovaní reklamy.
V súvislosti s predmetom konania je preto potrebné poukázať aj na ustanovenia Zmluvy o spolupráci a

existenciu obchodných zvyklostí, ktoré si účastníci konania medzi sebou počas dlhodobej spolupráce
vytvorili.

V prejednávanej veci teda nepochybne ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi (§ 261 ods.
1 Obchodného zákonníka), preto pri jeho posudzovaní treba vychádzať z právnej úpravy započítania
pohľadávok obsiahnutej v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka (ktoré sú dispozitívneho charakteru)

a § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka.

Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia 16.437,49 eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúry č. XXXXX zo
dňa 14.06.2010, splatnej dňa 23.08.2010.
Žalovanýsaprotižalobebránilnámietkouzapočítania.Podľanázoružalovanéhourobilzapočítacíprejav

dňa 29.09.2010, kedy voči pôvodnému veriteľovi - N.. F. jednostranne započítal svoju pohľadávku vo
výške 59.500 eur, ktorá mala predstavovať v hotovosti prijaté platby, ktoré preukazoval troma príjmovými
pokladničnými dokladmi zo dňa 30.08.2010 a 31.08.2010.
Žalobca sa voči námietke žalovaného o jednostrannom započítaní bránil tým, že tieto platby boli s
vedomím žalovaného použité na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, a to v

súlade s účelom uvedeným v príjmových pokladničných dokladoch vystavených pôvodným veriteľom
v dňoch 30.08.2010 a 31.08.2010. Vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 20.08.2012 okrem iného
píše, že „pôvodný veriteľ skutočne prijal v priebehu mesiaca august 2010 od žalovaného 59 500 eur,
nie však prostredníctvom troch hotovostných platieb vo vyššie uvedených sumách, ale na základe
sedemnástich platieb v hotovosti, z ktorých každá bola vo výške 3.500 eur, boli s vedomím žalovaného

použité pôvodným veriteľom na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, a to v
súlade s účelom uvedeným v relevantných daňových dokladoch“.

Zo súdneho spisu vyplýva, že p. F. vystavil tri pokladničné príjmové doklady - dva pokladničné príjmové
doklady zo dňa 30.08.2010 vo výške 32.878,42 eur za účelom uhradenia úrokov z omeškania R. X/XXXX

a úhrady faktúry č. XXXXX vo výške 23.375,79 eur a príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.08.2010
vo výške 3.245,79 eur na úhradu faktúry č. XXXXX, teda všetky spolu vo výške 59.500 eur. Uvedené
príjmové pokladničné doklady sú podpísané iba pôvodným veriteľom N.. F..

Žalovaný tvrdil, že hotovostné platby boli určené na úhradu iných faktúr, okrem iného aj faktúry, ktorej

nezaplatenie je predmetom tohto konania. Zo zápočtu zo dňa 29.09.2010 predloženého žalovaným
(č.l. 21) vyplýva, že žalovaný jednostranne započítal úhrady za august 2010 proti záväzkom z faktúr č.
XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX.

Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, na úhradu ktorých záväzkov boli

hotovostné platby, vyplývajúce z troch príjmových pokladničných dokladov, v mesiaci august 2010
určené, i keď sám žalobca potvrdil vo vyjadrení k odporu, že v mesiaci august pôvodný veriteľ prijal
hotovostné platby vo výške 59.500 eur.

Súd prvého stupňa predložené dôkazy vyhodnotil tak, že sa stotožnil s názorom žalobcu a príjmové

pokladničné doklady považoval za dôkazy preukazujúce určenie platieb žalovaného na úhradu faktúr
žalobcuč.XXXXX,faktúryč.XXXXXaúrokovzomeškaniaR.X/XXXX,inapriektomu,žebolipodpísané
len samotným pôvodným veriteľom.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa na jednej strane svoje rozhodnutie odôvodnil tak,

že nebolo preukázané, že by žalovaný ako dlžník určil žalobcovi k čomu má dané platby priradiť,
na druhej strane však uzavrel, že príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 30.08.2010 a 31.08.2010
navrhovateľ preukázal, že hotovostné platby vo výške 59.500 €, ktoré prijal právny predchodca žalobcu,
boli použité na úhradu iných záväzkov dlžníka voči pôvodnému veriteľovi.Zo zápočtu zo dňa 29.09.2010 predloženého žalovaným vyplýva, že žalovaný jednostranne započítal
pokladničné doklady z 30.08.2010 a 31.08.2010 v sume 59.500 eur proti záväzkom z faktúr č. XXXXX,

XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXXadobropisomč.XXXXX,XXXXXO.XXXXX,pričomsúčetjednotlivých
súm predstavuje 59.500 eur.
V súvislosti s obranou žalovaného v predmetnej veci malo nepochybne zásadný význam právne
posúdenie jeho započítacieho prejavu, ktorý bol urobený 29.09.2010.

PrávnaúpravazapočítaniapohľadávkyvObchodnomzákonníku(§358-364)mádispozitívnycharakter;
základná úprava započítania je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 580, 581 Občianskeho zákonníka.
Pre započítanie pohľadávok z obchodnoprávnych vzťahov je potrebné aplikovať § 580 Obč. zák., ktorý
upravuje podmienky započítania (Ro NS ČR z 30.10.2001 sp. zn. 2693/2000).

V § 580 Obč. zák. je upravené započítanie jednostranným právnym úkonom, t.j. na základe zákona.

Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav
smerujúci k započítaniu, pričom započítanie je oprávnením ktorejkoľvek strany. Možno ho vykonať aj
bez súhlasu, ba aj proti vôli druhej strany. Podmienkou započítania je, aby boli vzájomné pohľadávky
spôsobilé na započítanie; v zmysle ustanovení § 580 a 581 možno započítať: vzájomné pohľadávky,

pohľadávky rovnakého druhu, platné pohľadávky, splatné pohľadávky a pohľadávky, ktoré nie sú
zákonom zo započítania vylúčené.
V zmysle akceptovanej právnej teórie započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa
kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Kompenzačný prejav však podľa názoru konštantnej judikatúry
bez ďalšieho neznamená, že dlžník súčasne uznáva existenciu dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. (R NS

ČR z 23.2.2011 sp. zn. 3552/2009).
Započítací prejav ako prejav vôle musí spĺňať všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon v
zmysle ustanovení § 34 a nasl. Obč. zák...
Právne účinky započítania, ktoré je hmotnoprávnym úkonom (a teda ho nemožno viazať na podmienky),
nastávajú v momente stretu splatných pohľadávok, teda nie momentom, kedy bol prejav smerujúci k

započítaniu doručený druhému účastníkovi.
Kompenzačnýprejavjevýslovnýmjednostrannýmprávnymúkonomadresovanýmdruhémuúčastníkovi,
ktorého obsah a účinnosť nezávisí od vôle druhého účastníka. Občiansky ani Obchodný zákonník
nepredpisujú doručenie zásielky obsahujúcej započítací prejav do vlastných rúk druhého účastníka;
preto postačí, ak sa taká zásielka dostane do sféry jeho dispozície a získa objektívnu možnosť

oboznámiť sa s jej obsahom (Rc 104/2008). Akýkoľvek prejav vôle druhého účastníka, vrátane prejavu
nesúhlasu, je právne nerozhodný; preto na „Odmietnutie jednostranných zápočtov z 29.09.2010“ zo dňa
07.10.2010 navrhovateľom odvolací súd neprihliadal. Súd však mal v konaní ustáliť komu a v akom
rozsahu za týchto okolností patrí bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, vykonať navrhované dôkazy,
ale tiež preskúmať dôvodnosť postupu navrhovateľa - vo vzťahu k platbám odporcu vyplývajúcim z

navrhovateľom vystavených vyššie označených príjmových pokladničných dokladov - na určenie účelu
platby.
V zmysle § 529 Obč. zák. je postupník ako právny nástupca pôvodného veriteľa povinný strpieť
započítací prejav dlžníka urobený ešte voči pohľadávke postupcu.

V prejednávanej veci však súd prvého stupňa takéto dokazovanie náležite nevykonal.

Pokiaľideourčenieúčeluplatbyžalobcom-veriteľomnapríjmovýchpokladničnýchdokladoch, odvolací
súd poukazuje na ust. § 330 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak splnenie dlhu predstavuje
jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju

povinnosť vyplývajúcu zo záväzku, platí, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je
vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení
úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí,
že ho chce splniť.
Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť má

dohoda strán; v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má dlžník, za splnenia predpokladov
uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, právo určiť, ktorý z viacerých dlhov
voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom
pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečenéalebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR
z 22. februára 2011, sp. zn. 20 Cdo 1527/2009).
Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. sp. zn. 21

Cdo 326/2004, v ktorom sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho
istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov (prípadne v akej časti) chce vyrovnať,
neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu
veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si
to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta

(ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu.
Uvedené teda spochybňuje záver súdu, že príjmové pokladničné doklady vystavené pôvodným
veriteľom žalovaného možno považovať za dôkaz preukazujúci vôľu dlžníka; ide zrejme iba vôľu
pôvodného veriteľa. Z uvedeného by potom vyplýval odlišný záver, ako bol prijatý súdom prvého stupňa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto vec nesprávne právne posúdil.
Preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť
a vec mu vrátiť ďalšie konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224

ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.