Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 30, 2007

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/626/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7500899779

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2007:7500899779.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci N. a I. zastúpených
JUDr. Martinom Kolesárom, advokátom AK Košice, Floriánska 1 proti odporcom W. Š., D. I. X a C. Š.,
D. I. X, zastúpených JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou AK, Štúrova 20, Košice v konaní o ochranu

vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia sú povinní uhradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. Martina Kolesára, advokáta AK,
Košice, Floriánska č. 10 vo výške 10.842,- Sk a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podaným návrhom žiadali, aby súd rozhodol tak, že odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní
odstrániť betónový múr na hranici medzi parcelami XX/X, XX/X, XX/X zapísaných na LV č. XXX k.ú.
D. I. a a parcelami č. XX, XX/X, XX/X zapísaných na LV č. XXX k.ú. D. I., postaviť nový oporný múr na
parcelách č. XX, XX/X Z. XX/X a po popri novovybudovanom múre vybudovať drenáž zo strany parciel
č. XX, XX/X, XX/X.

Dôvodom podania takéhoto návrhu bola skutočnosť, že dom navrhovateľov je neustále zamákaný a
preto bolo potrebné odstrániť zamákanie tohto domu. Ďalej poukázali na to, že odporcovia konajú tak,
že obmedzujú vlastnícke práva navrhovateľov i tým, že na svojom pozemku navážajú hlinu.

Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili, žiadali tento návrh v plnom rozsahu zamietnuť, pričom

poukazovali najmä na skutočnosť, že podmákanie rodinného domu navrhovateľov spôsobuje aj
členitosť, nerovnomernosť terénu v obci Vyšná Myšľa, ktorý je svahovitého charakteru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom,
pripojenými spismi 7C/1292/01, ako aj ostatným obsahom tohto spisu a zistil tento skutočný stav.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že v dôsledku zmeny terénnych úprav
zo strany odporcov došlo na ich pozemku k zmene, ktorá sa týka odtoku povrchových vôd, čo spôsobuje
zamákanie ich rodinného domu, ktoré trvá i v súčasnosti.V pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod touto istou spisovou značkou bolo rozhodnuté o
povinnosti odporcu vypratať a vydať navrhovateľom časti nehnuteľnosti, ktorá je postavená v k.ú. D. a
to parcelu XX/X, XX/X Z. XX/X. F. súd o tomto návrhu navrhovateľov rozhodol na základe dokazovania

a ich znaleckého posudku. Ďalší nárok navrhovateľov vylúčil na samostatné konanie.

Navrhovateľka uviedla, že i v súčasnosti je situácia rovnaká. Naďalej dochádza k zamákaniu časti
rodinného domu následkom terénnych úprav, navážaním zeminy, zosúvaním, ktorej došlo k zasypaniu

žľabovnavrhovateľovnaodtokdažďovejvody,ktorásanachádzanastranenavrhovateľovpozdĺžcelého
rodinného domu. V prípade nepriaznivého počasia sú tieto škody podstatne vyššie. Navrhovateľka ďalej
uviedla, že je pravdou, že asi v roku 1991 odporcovia postavili medzi spornými nehnuteľnosťami od
miestnej komunikácie po koniec ich domu oplotenie, toto však nebolo postavené na správnej hranici,
pretože existencia tohto spisu podstatne zhoršila celú situáciu, pretože výstavbou tohto oplotenia je im
znemožnené udržiavať v tejto časti rodinný dom i odtokové žľaby, takže stále dochádza k podmákaniu.

Keďže vichpôvodnomkonaníbolustanovenýznalec,nazákladezáverovznal.posudkusinavrhovatelia
dali namontovať vnútorné čerpadlo, ktoré práve túto nadbytočnú vodu spod domu odčerpáva.

Odporkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že nie je pravdou, že k zamákaniu

rodinného domu navrhovateľov dochádza zavinením odporcov. Poukázala na skutočnosť, že ich
pozemok je vyššie položený, ako pozemok navrhovateľov, čo napokon zodpovedá aj celkovému
rozloženiu pozemkov v obci Vyšná Myšľa, ktoré je svahovitového charakteru. Uviedla, že nie je pravdou
skutočnosť, ktorú uvádzajú navrhovatelia, že zvyšujú úroveň dvora navážaním zeminy. Podľa názoru
odporcov, navrhovatelia nevykonali všetky potrebné opatrenia v zmysle záverov znaleckého posudku

z pôvodného konania, ktoré by mohli zabrániť zamákaniu ich domu. Odporcovia taktiež nesúhlasia so
zbúraním plotu s betónovým základom, nakoľko tento bol vybudovaný na základe ich dohody. Tento rigol
podľa názoru odporcov je možné udržiavať a čistiť ho, nakoľko sa nachádza na pozemku navrhovateľov,
a preto sú povinní o neho sa starať, tým, že si ho nečistia, dochádza k zložitejšej situácii a to spôsobuje
teda zamákanie. Práve z týchto dôvodov i samotní odporcovia si museli vystavať v hornej časti ich

pozemku, ktorí susedí s ďalším pozemkom múr, aby nedochádzalo taktiež k zamákaniu ich domu.

Podľa ust. § 126 ods. 1 O.Z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 127 O.Z., vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu, alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by

urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby, alebo pozemku.

Súd zistil, že navrhovatelia sú vlastníkmi parciel XX/X, XX/X, XX/X a na nej postavený rodinný dom č.
1 v k.ú. D. I., ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Odporcovia v 1. a v 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v k.ú. Vyšná Myšľa parcela č. XX,XX/X Z. XX/X, zapísaných na LV č. XXX.

Súd v predmetnej veci ustanovil znalca, za účelom zistenia príčin zamákania nehnuteľností
navrhovateľov, nachádzajúcich sa na LV č. XXX. Úlohou znalca teda bolo zistiť, či príčinou zamákania
nehnuteľností navrhovateľov môžu byť terénne úpravy, ktoré vykonali odporcovia na svojich pozemkoch
na parcele č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 602 m2, parcele č. 39/1 - záhrady vo výmere

246 m2 a parcele č. XX/X - ostatné plochy vo výmere 55 m2, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXX.

Navrhovateliavosvojomnávrhutvrdili,žeinavážanímzeminyajejnáslednýmzosuvomnaichpozemok,
stavby betónového múra, ktorý je postavený na hranici medzi pozemkami účastníkov konania dochádza
k zamákaniu ich rodinného domu.

Znalec sa v znaleckom posudku zaoberal taktiež i skutočnosťou, či zasypanie pôvodnej murovanej
studne, ktorá je situovaná uprostred dvora odporcov, môže mať za následok zamákanie domu
navrhovateľov,nakoľkotútoskutočnosťdaladopozornostisúduisamotnánavrhovateľka.Priznaleckomšetrení znalec zistil, že studne sú vybavené ílovým tesnením na vonkajšej strane ich plášťov, ktoré
tvoria dostatočnú prekážku pre prenikanie vody do zriadeného násypu terénnych úprav na parcele č.
38 odporcov. Na základe tejto skutočnosti znalec uzavrel, že voda v studniach neovplyvňuje vlhkostný

pomer v násype a tým ani priestor medzi opornou stenou odporcov a domom č. 1 navrhovateľov.
Znalec ďalej zistil, že v obvodom plášti budovy navrhovateľov je vlhkosť prítomná z niekoľkých zdrojov.
Jednak je to nedostatočná ochrana domu navrhovateľov proti účinku vysokej hladiny vody, jednosmerné
spádovanie strešného žľabu na zadnej strane domu navrhovateľov, absencia zvislej hydroizolácie medzi
vyvýšeným odkvapovým chodníkom a západnou stenou domu č. X, neodvodnenie násypu na dvore

pozemku susedného domu č. 2 zo strany odporcov. V závere znalec konštatoval, že dominantným
problémom, ktorý vyplýva, je z nízkej úrovne technického riešenia ochrany proti vlhkosti a vode, je
nedostatočná izolácia proti spodnej vode v rozsahu pôdorysu domu a dažďovej vode styku vyvýšeného
odkvapového chodníka z jeho obvodovou stenou, ako aj jednosmerného spádovania strešného žľabu.
Primárnou príčinou vlhkostného problému na rodinnom dome č. 1 - navrhovateľov je vysoká hladina
spodnej vody na susediacich pozemkov navrhovateľov i odporcov, ktorá však je daná prírodnou

danosťoulokalityobceVyšnáMyšľa.Pripojenýmzdrojom,ktorýovplyvňujevlhkostnépomeryvrodinnom
dome navrhovateľov je i dažďová voda, ktorá preniká zo zemného násypu odporcov. Znalec zároveň
navrhol 3 varianty riešenia opatrení, týkajúce sa tejto spodnej vody, pričom 1. variant vychádzal zo
vzájomnej spolupráce medzi účastníkmi konania, 2. variant je čiastočná spolupráca účastníkov konania
apri3.variantesavychádzaloztoho,žeak bykspoluprácimedziúčastníkminedošlo.Privšetkýchtroch

variantoch znalec skonštatoval, že bez náležitého vyhotovenia projektovej dokumentácie pre vykonanie
prác na odstránenie príčin poškodzovania domu nie je možné prikročiť k realizácii doporučovaných prác.

Súd však návrh na prizvanie znalca - odborníka z oblasti vypracovania projektovej dokumentácie ako
ďalšieho návrhu na doplnenie dokazovania zo strany navrhovateľov zamietol.

Súd i samotnou ohliadkou na mieste samom zistil skutočnosti, uvádzané znalcom, že teda obe rodinné
domy účastníkov konania sú situované na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v svahovitom teréne.

Odporcovia v skutku vykonali úpravy za účelom vyrovnania pozemku, postavili oporný múr so základmi,

avšak bez vodotesnenia. Dom navrhovateľov je nižšie postavený s vybudovaním žľabov, pričom na
rozdiel od navrhovateľov súd má zato, že tento žľab - rigol je možné čistiť, nachádza sa na ich pozemku,
bez toho, že by bol zbúraný betónový múr odporcov.

Účastníci konania sa na ohliadke dohodli, že spor vyriešia mimosúdne. Keďže k uzavretiu dohody

nedošlo súd pokračoval v konaní doplnením dokazovania - výsluchom svedka, znalca Ing. Dorniča a
zistil, že primárnym problémom zamákania domu navrhovateľov je množstvo naakumulovanej spodnej
vody, ktorá sa primerane zvyšuje úrovňou dažďových zrážok. Mal zato, že navrhovatelia okrem čerpadla
v dome, nevykonali žiadne iné vhodné opatrenia, ktorým by zabránili tomuto problému, k čomu
nasvedčujú i steny na ich dome, ktoré nie sú dostatočne izolované proti spodne vode a taktiež i absencia

vodotesnosti obalovej konštrukcie. I keby teda došlo k zbúraniu oporného múru odporcov, k zamákaniu
domu navrhovateľov by dochádzalo i naďalej. Z uvedeného teda je zrejmé, že hlavná príčina zamákania
stavby navrhovateľov je mimo odporcov.

Z vykonaného dokazovania plynie zrejme, že spodnej vode je nevyhnutne vystavovaná takmer každá

stavba v danej lokalite.

Súd má teda zato, že v danom prípade návrh navrhovateľov je nedôvodný a preto to v plnom
rozsahu zamietol, poukazujúc už na ust. § 127 ods. 1 O.Z., pričom k takýmto skutočnostiam zo strany

odporcov nedochádza. Títo ničím neobťažujú susedov „nad mieru primeranú pomerom“ a výkon práv
navrhovateľov neobmedzujú.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému účastníkovi náhradu

trov konania pozostávajúcu zo sumy 10.842,- Sk, ktoré sú navrhovatelia povinní uhradiť právnemu
zástupcovi odporcov JUDr. Martinovi Kolesárovi, advokátovi AK, Košice, Floriánska 10.Náklady právneho zastúpenia právnym zástupcom sú vyčíslené podľa ust. § 9 vyhl. MS SR č. 655/2004
Zb.z. o odmenách a náhradách advokáta za poskytovanie právnych služieb je stanovená takto: sadzba
tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - § 11 ods. 1 cit. vyhl. - 1 právny úkon - 1.370,90 Sk, úkony

advokátov pozostávajú z: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia, 2/ písomné podanie na súd dňa 16.1.2007,
pojednávanie dňa 24.1.2007, 6.3.2007, 26.3.2007 - ohliadka na mieste samom, písomné podanie na
súd zo dňa 10.10.2007, účasť na pojednávaní dňa 30.11.2007, t.j. 7 úkonov x 1.370,90 Sk + režijný
paušál 7x 178,- Sk ( § 16 ods. 3 vyhl. MS SR 655/2004 Zb.z).

Súd trovy vo výške 7.000,- Sk, ako náklady na znal. dokazovanie, nepriznal, keďže záloha na ne zložená
zo strany odporcov nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.