Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. október 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011014
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717011014.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,samosudcaJUDr.PavolRoth,vtrestnejveciobžalovanéhoS.Š.,trestnestíhaného

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Poprad dňa 8. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
S. Š., nar. X. XX. XXXX S. A., trvale bytom Z., A..
M. XXX/XX, okres Poprad,

j e v i n n ý ,ž e

dňa 12. 7. 2016 asi o 11,30 hod. v meste Svit, okres Poprad, viedol ako vodič taxi služby motorové
vozidlo továrenskej značky P. S., ev. čísla A. XXX Y. po Ulici Štúrovej smerom na Ulicu SNP, pričom
prekročil dovolenú rýchlosť v obci (50 km/h), jazdil rýchlosťou cca 79,2 km/h, nevenoval sa plne vedeniu
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho za križovatkou s Ul. Jesenského
ľavou časťou predného nárazníka vozidla narazil do zadného kolesa bicykla maloletého H. N.., nar.
XX. X. XXXX, jazdiaceho pred ním na detskom bicykli priečne cez vozovku z pravej strany na ľavú

v smere jazdy vozidla z Ulice Jesenského smerom k Ulici SNP, ktorý pri zrážke a páde na vozovku
utrpel pomliaždenie mozgu v čelovej oblasti obojstranne a v spánkovej oblasti vpravo, krvácanie medzi
mäkké mozgové blany v čelovej oblasti obojstranne a v spánkovej oblasti vpravo, zlomeninu spánkovej
kosti vpravo zasahujúcu na pyramídu (skalnú kosť), zlomeninu záhlavnej kosti bez posunu úlomkov,
nahromadenie vzduchu vo vnútri lebky, pomliaždenie záhlavia, pomliaždenie a kožné odreniny chrbta
v oblasti oboch lopatiek, kožné odreniny oboch kolien s dobou liečenia v trvaní 12 - 16 týždňov, čím
porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na dobu 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova
25, 851 01 Bratislava, IČO: 34 942 436 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 4. 8. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 465/16

zo dňa 31. 7. 2017 na obvineného S. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a to pre skutok tak, ako je popísaný
v skutkovej vete tohto rozsudku.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom 6T/67/2017 zo dňa 29. 9. 2017, proti ktorému obvinený v

zákonnej lehote podal odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obžalovaný S. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol,
že v čase skutku pracoval ako vodič taxikár u Ing. M. N. vo firme Y. H. so sídlom vo Z., pričom na

jazdu použil vozidlo, ktoré patrí práve menovanému. V čase okolo 11,00 hod. bol vyslaný dispečerom do
obce Batizovce, odkiaľ mal odviesť klientku do Z.. Klientka v N. nastúpila do vozidla, pričom si sadla na
predné sedadlo spolujazdca. Počas celej jazdy riadne sledoval cestu, pričom keď bol už vo Z., v jednom
momente zbadal, že od Ul. M. ide chlapec na bicykli na Ul. Š., pričom tento chlapec zjavne nedával
pozor, nemal na sebe reflexnú vestu a nemal ani ochrannú cyklistickú prilbu. Automaticky reflexne šliapol

na brzdu a začal brzdiť, pričom vozidlo išlo hneď do šmyku. Napriek tomu, že intenzívne brzdil, došlo k
zrážke, pričom časťou predného nárazníka narazil do zadného kolesa bicykla, na ktorom jazdil chlapec.
V čase nárazu mal už takmer nulovú rýchlosť. Chlapec z bicykla spadol na asfaltovú cestu, a to v mieste
na ľavú stranu k vozidlu. Na to ihneď vyšiel z vozidla a zisťoval, čo sa stalo. Chlapec bol veľmi zľaknutý,
bol pri vedomí. V prvom momente nevidel na ňom žiadne zranenia, nevidel, že by krvácal, aby bol nejako

udretý alebo mal niečo zlomené. Prvé, čo mu chlapec povedal, že má v ruke 10,- eur a že musí ísť
kúpiť tabak, lebo ho jeho mama zbije. Zhodou okolností po chodníku šla suseda MUDr. U., ktorá sa
tam zastavila a zdá sa mu, že ona volala na tiesňovú linku, kde oznamovala udalosť. Zdá sa mu, že
aj on volal zo svojho mobilného telefónu tiesňovú linku polície. Ako prvý na miesto prišli záchranári,
ktorí sa venovali chlapcovi a ktorí zobrali tohto na ošetrenie. Neskôr sa dostavili policajti. Vzhľadom k

tomu, že jeho vozidlo zasahovalo do stredu vozovky a v tom čase bola hustá premávka, vozidlo potiahol
bližšie k pravej strane chodníka, aby neohrozoval plynulosť cestnej premávky. Keď prišli policajti, bolo
muvytýkané,žesvozidlomhýbal.Vyjadrilsa,žeprednehodoupremávalrýchlosťoucca65km/h,pričom
v čase nárazu bol už prakticky v nulovej rýchlosti, keď chlapec na bicykli narazil do jeho vozidla, z jeho
pohľadu z ľavej strany. Zároveň poukázal na to, že jeho prvý očný kontakt s dieťaťom bol vo vzdialenosti

cca 8 - 12 metrov, kedy sa nachádzal pred ním, pričom videl, ako nejakých 6 - 7 metrov bol ešte v
balanse a jazdu na bicykli zjavne neovládal. Nevie sa vyjadriť k dĺžke brzdnej dráhy, ale zdá sa mu, že
táto bola cca 20 - 25 metrov. Vozidlo po zabrzdení ostalo stáť priamo na vozovke v smere jeho jazdy cca
1 - 1,5 metra od pravej krajnice. V čase nehody bolo teplo, slnečno, povrch vozovky bol suchý, pričom
vozovka bola bez výtlkov či výmoľov.

Svedkyňa W. N. - matka maloletého H. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nebola svedkom
samotnej dopravnej nehody, o ktorej sa dozvedela len telefonicky od švagra. Vie sa vyjadriť len k
následkom dopravnej nehody, keď jej syn utrpel pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu, 6 dní
bol hospitalizovaný v Nemocnici Poprad a následne bol prepustený do domáceho liečenia, pričom

absolvoval viacero ďalších odborných vyšetrení. Jeho zdravotný stav v súčasnosti je taký, že naďalejmá prasknutú lebku, ktorá už ani nezrastie, má problémy so správaním, navštevuje neurologickú,
psychologickú a psychiatrickú ambulanciu a berie aj lieky na ukľudnenie. Podľa vyjadrení lekárov jeho
aktuálne problémy so správaním majú súvis s predmetnou nehodou. Ďalej vypovedala, že jej syn v

čase nehody nemal prilbu na hlave, pričom pred nehodou mu povedala, aby jazdil iba pred domov pri
chodníku tak, aby ho mohla z domu vidieť. Ona sa musela venovať ešte mladším dievčatám, ktoré má.
Ako sa dostal na kopec, to nevie. Poprela, aby pred nehodou posielala syna kúpiť tabak, no neskôr sa
dozvedela, že tento šiel kúpiť švagrovi a že tento mu dal peniaze. Ako zákonný zástupca poškodeného
do skončenia vyšetrovania si neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní.

Svedkyňa O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase dopravnej nehody bola zákazníkom
obžalovaného, ktorý kritického dňa viedol taxík, pričom ona sedela na sedadle spolujazdca. Pamätá
si, že vodič išiel pomaly, pričom cesta prebiehala bez problémov. Pamätá si len, ako im naraz vybehol
nejaký chlapec na bicykli z jej pohľadu sprava. Šofér pribrzdil, pričom náraz neregistrovala. Šofér potom
vyšiel vonku, šiel sa pozrieť na toho chlapca, jej z toho všetko bolo nevoľno. Aká bola rýchlosť vozidla

pred nehodou, nevie, ona na tachometer nepozerala.

Svedkyňa MUDr. N. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona samotnú zrážku vozidla s cyklistom
nevidela, pretože v tom čase bola otočená chrbtom. Neregistrovala ani chlapca na bicykli. Predpokladá
iba, že mohol vbehnúť do jazdnej dráhy vozidla z bočnej ulice. Ona po nehode sa snažila zistiť aktuálny

stav dieťaťa, volala aj RZP. Keďže bolo veľmi teplo a ten chlapec ostal ležať na horúcej vozovke, nebolo
dobré, aby tam ostal ležať naďalej, a preto za asistencie iných osôb chlapca preniesli asi 5 metrov
ďalej do tieňa, kde ho šetrne položili na matrac. Keď prišla RZP, chlapec bol už v tieni. Kde ostalo stáť
vozidlo po kontakte s bicyklom, to nevnímala, pretože ona sa sústredila predovšetkým na zdravotný stav
poškodeného. Pamätá si len, že bicykel ostal pred vozidlom nabok z pohľadu vodiča a bol nasmerovaný

zhruba v strede vozovky.

Svedok Ing. M. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vozidlo, ktorým bol zrazený poškodený,
bolo jeho, toto vozidlo v rámci plnenia úloh H. využíval obžalovaný. Vozidlo poškodené nebolo, bolo
riadne poistené, poisťovni nikto neoznamoval predmetnú nehodu. Podľa neho to mal urobiť vodič. K

okolnostiam samotnej nehody sa vyjadriť bližšie nevedel s tým, že má len sprostredkovanú informáciu
od obžalovaného, ktorý mu udalosť oznámil telefonicky, keď mu povedal, že v meste Svit mu z bočnej
cesty vybehol na bicykli nejaký chlapec, ktorý mu narazil do kolesa vozidla. Tiež mu povedal, že chlapec
vyzerá v poriadku, neskôr sa dozvedel, že ten chlapec pri bicyklovaní nemal mať ani prilbu. Doplnil, že
samotné vozidlo bolo po technickej stránke plne funkčné a nemalo žiadnu technickú závadu.

Maloletý H. N. vo svojej výpovedi, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní, uviedol, že
kritického dňa mu mama povedala, aby bol pri dome tak, aby ho videla, no on ju nepočúvol a išiel za
bratrancom. Mama mu povedala, aby si zobral prilbu, ale on si prilbu nezobral. Keď mu vybehlo auto zo
zákruty, nestihol prejsť cez cestu a auto ho zrazilo. Bližšie sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa O.. O. Ž. - splnomocnenec poškodenej zdravotnej poisťovne Dôvera k okolnostiam dopravnej
nehody sa vyjadriť nevedela. Z titulu vynaložených nákladov na liečebnú starostlivosť maloletého
poškodenéhoH.N.sapripojiladotrestnéhokonaniasnárokomnanáhraduškodyvovýške1.453,10eur.

Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, MUDr. Zdeněk Holešovský,
ktorý vypracoval znalecký posudok ohľadom poranení poškodeného maloletého H. N. na hlavnom
pojednávaní konštatoval, že maloletý pri dopravnej nehode dňa 12. 7. 2016 utrpel mozgolebečné
poranenie vo forme pomliaždenín mozgu, čelovej oblasti obojstranne a v spánkovej oblasti vpravo,
krvácanie medzi mäkké mozgové blany v čelovej oblasti obojstranne a v spánkovej oblasti vpravo,

zlomeninu spánkovej kosti vpravo zasahujúcu na pyramídu, čo je skalná kosť, zlomeninu záhlavnej
kosti bez posunu úlomkov a taktiež došlo u neho k nahromadeniu vzduchu vo vnútri lebky. Medzi
ďalšie poranenia patrili pomliaždenia, a to kožné odreniny chrbta v oblasti oboch lopatiek a oboch
kolien. Z medicínskeho hľadiska sa jednalo o poranenia ťažké z dôvodu poškodenia závažného životne
dôležitého orgánu pri mozgolebečnom poranení. Mozgolebečné poranenie vzniklo v dôsledku pádu

a nárazom hlavy pravou záhlavnou až spánkovou oblasťou na podložku po vymrštení z bicykla. V
dôsledku uvedeného nárazu v mieste kontaktu hlavy s komunikáciou došlo k pomliaždeniu záhlavia
vpravo, zlomenine spánkovej a záhlavnej kosti a pohybom mozgu vo vnútri lebky došlo k pomliaždeniu
čelových lalokov v mozgu a spánkového laloku mozgu vpravo. Taktiež potom došlo k zakrvácaniumedzi mozgové blany. Nahromadenie vzduchu vo vnútri lebky vzniklo prienikom vzduchu cez skalnú
kosť, čo je časť základne lebky, kde prebiehala zlomenina cez strednú ušnú dutinu, ktorá komunikuje s
vonkajšímivnemami.Pripádenachrbátpotomdošlokpomliaždeniuakožnýmodreninámpodlopatkami

obojstranne a pri následnom pretočení po komunikácii aj ku kožným odreninám v oblasti oboch kolien.
Z medicínskeho hľadiska nie je možné presne určiť, aký by vznikol charakter poranení v prípade, pokiaľ
by poškodený v čase dopravnej nehody mal na hlave správne upevnenú cyklistickú prilbu, ktorá by s
určitosťou stlmila náraz. No s určitosťou by vzniklo poranenie v oblasti hlavy, avšak miernejšieho stupňa.
Poškodený v čase úrazu bol maloletý, v dôsledku poranení, ktoré utrpel, bol v nemocničnej liečbe od

12. 7. do 19. 7. 2016, kedy mal sledované životné funkcie, trikrát absolvoval CT-vyšetrenie mozgu.
Po prepustení mal doporučený kľudový režim a kontrolu v detskej neurologickej ambulancii dňa 27. 7.
2016, ktorú však absolvoval až 23. 8. 2016, keď podľa údajov od matky, po prepustení z nemocnice
zabúdal veci, nevedel, čo sa mu povie. Na bolesti hlavy sa sťažoval asi len dvakrát. Dňa 14. 9. 2016
mal realizované kontrolné CT-vyšetrenie mozgu, kde bolo konštatované, že dochádza k vstrebávaniu
ložísk pomliaždenín mozgu. Pri kontrole 20. 9. 2016 sa správanie upravovalo, v škole sa mu začalo dariť,

vedel sa sústrediť. Detský neurológ naďalej odporučil telesné šetrenie a spoluprácu so psychológom.
Kontrolné vyšetrenie absolvoval 9. 12. 2016.

Znalec z odboru dopravy Ing. Róbert Rojko na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri predmetnej
dopravnej nehode, ku ktorej došlo ku kontaktu cyklistu - poškodeného s vozidlom P., ktoré viedol

obžalovaný v meste Z., k nehode došlo tým spôsobom, že maloletý cyklista zišiel na cestu označenú ako
hlavná z vedľajšej jednosmernej cesty, a to z protismeru. Vodič Š. na tento pohyb maloletého cyklistu
smeromdokoridorujehonáslednéhopohybureagovalspomaľovanímvozidlaP.svyužitímmaximálneho
brzdného spomalenia až do zastavenia, kde napriek tomu došlo k zrážke s maloletým cyklistom.
Výpočtom priebehu nehodového deja bolo zistené, že v prípade, ak by sa obžalovaný pohyboval s

vozidlom rýchlosťou maximálne povolenou, dokázal by vozidlo zastaviť náhle, aj nenáhle pred koridorom
následného pohybu maloletého cyklistu. Technickou príčinou dopravnej nehody bola vyššia rýchlosť
vozidla P., ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne povolená, pričom vodič Š. v okamihu počiatku
jeho reakcie na vzniknutú kolíznu situáciu s maloletým cyklistom sa pohyboval rýchlosťou cca 79,2 km/
h a nárazová rýchlosť vozidla P. do bicykla maloletého cyklistu bola cca 21 km. Verzia obžalovaného, že

v čase zrážky s maloletým cyklistom prakticky stál a že s týmto nenarazil do poškodeného, ale naopak
poškodený narazil do jeho vozidla, je z technického hľadiska neprijateľná, pretože je nemožné, aby
cyklista kontaktoval vozidlo v čase, keď toto už stálo, nakoľko cyklista v čase zrážky nevstupoval do
koridoru pohybu vozidla, ale z neho vystupoval a v takom prípade by k zrážke nedošlo. Na základe
vykonanej analýzy nehodového deja možno predpokladať, že obžalovaný začal na cyklistu reagovať v

čase, keď tento sa dostával spoza oblasti zakrytého výhľadu, ktorý tvorilo neprehľadné oplotenie po jeho
pravejstranevovýške2,2metraatedapokiaľbysacyklistanachádzalnadtýmtooplotením,vodičnemal
dôvod reagovať, lebo by ho nevidel. V konkrétnom prípade reagoval v čase, keď vzájomná vzdialenosť
medzi hlavou vodiča Š. a ľavým bokom maloletého cyklistu bola 56,3 metra. Pokiaľ by sa v pôvodnom
mieste reakcie pohyboval rýchlosťou maximálne povolenou, zrážke by zabránil. Z technického hľadiska

technika jazdy maloletého cyklistu nebola správna, nakoľko sa pohyboval v protismere jednosmernej
cesty, mal technickú možnosť pred vjazdom na cestu označenú ako hlavná vizuálne sa presvedčiť
či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, po vyjdení na cestu označenú ako hlavná sa nezaradil k jej
pravémuokraju,alepokračovalšikmosmeromkľavejstranecestyzjehopohľadu.Pokiaľbytedacyklista
dodržal správnu techniku jazdy, rovnako k zrážke by nedošlo. V súvislosti s výhradami obžalovaného

s problémom cyklistu so zvládnutím stability viesť bicykel pred zrážkou znalec uviedol, že aj keby
poškodenýtakýtoproblémmal,kzrážkebyajtakdošlo,pričomcyklistadokázalprejsťzmiestazakrytého
výhľadu až do miesta zrážky vzdialenosť 14,6 metra, a teda dráhu zvládol prejsť.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä záznamu o dopravnej

nehode, zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, náčrtu z miesta dopravnej nehody,
lekárskych správ súvisiacich s poraneniami maloletého poškodeného H. N., zápisu o dychovej skúške
obžalovaného,evidenčnoukartouvozidla,evidenčnoukartouvodičaobžalovaného,výpisomzevidencie
priestupkov obžalovaného, registra trestov a charakteristík obžalovaného, ako aj ďalších listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a
že tento spáchal práve obžalovaný S. Š.. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, žedňa 12. 7. 2016 asi o 11,30 hod. v meste Z. (na mieste bližšie špecifikovanou v skutkovej vete tohto
rozsudku) došlo k dopravnej nehode, pri ktorej obžalovaný, ktorý viedol motorové vozidlo továrenskej
značky P. S., a to po X. C. ľavou časťou predného nárazníka vozidla narazil do zadného kolesa

bicykla mal. H. N., jazdiaceho pred ním priečne cez vozovku z pravej strany na ľavú v smere jazdy
vozidla, pri ktorej dopravnej nehode došlo u maloletého poškodeného k ujme na zdraví, ktorej charakter
zodpovedá zákonným znakom ťažkej ujmy na zdraví. Z vykonaných dôkazov, a to najmä znaleckého
posudku podaného znalcom z odboru dopravy, odvetvia cestnej dopravy Ing. Rojkom, a jeho výpoveďou
na hlavnom pojednávaní, bolo nepochybne preukázané, že vozidlo, ktorým sa pohyboval obžalovaný

pred dopravnou nehodou sa pohybovalo rýchlosťou podstatne vyššou ako bola rýchlosť pre tento
úsek maximálne dovolená, keď v okamihu počiatku reakcie vodiča obžalovaného na vzniknutú kolíznu
situáciusmaloletýmcyklistomsatentopohybovalrýchlosťoucca79,2km/h,pričommaximálnedovolená
rýchlosť pre tento úsek bola rýchlosť 50 km/h. Rovnako znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že
pokiaľ obžalovaný v čase reakcie na kolíznu situáciu by sa pohyboval maximálne povolenou rýchlosťou
50 km/h, k zrážke vozidla s cyklistom by nedošlo. Výpoveďou znalca rovnako bolo preukázané, že

tvrdenie obžalovaného, že v čase zrážky prakticky stál a že bol to práve cyklista, ktorý bicyklom narazil
do jeho vozidla, keď technicky nemožné, pretože cyklista v čase zrážky nevstupoval do koridoru pohybu
vozidla, ale z neho vystupoval. Z takto zistených záverov je potom nepochybné, že bezprostrednou
príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie povinností vodiča spojené s dodržiavaním zákonných
predpisov o maximálne povolenej rýchlosti, keď tento výrazným spôsobom prekročil dovolenú rýchlosť v

obci, ktorej hodnota predstavuje 50 km/h, pričom v prípade pokiaľ by z jeho strany k takémuto porušeniu
nedošlo, nedošlo by ani k zrážke a ani k spôsobenému následku. Je nepochybné, že z vykonaných
dôkazov ďalej vyplynulo, že aj technika jazdy samotného maloletého cyklistu nebola správna, keď
tento sa pohyboval v protismere jednosmernej cesty, mal technickú možnosť pred vjazdom na cestu
označenú ako hlavná, po ktorej sa pohyboval obžalovaný, vizuálne sa presvedčiť, či tak môže urobiť

bez nebezpečenstva a zároveň po vyjdení na cestu označenú ako hlavná sa nezaradil k jej pravému
okraju, ale pokračoval šikmo smerom k ľavej strane z jeho pohľadu. Ani takéto porušenie povinností však
nezbavuje obžalovaného zo zodpovednosti za zavinenie dopravnej nehody, ktorej následkom bola ťažká
ujma na zdraví poškodeného maloletého cyklistu a nemožno konštatovať, aby poškodený nesprávnou
technikou jazdy vytvoril obžalovanému prekážku ani náhlu, ani nepredvídateľnú. Samotný obžalovaný

svojím konaním porušil ako vodič dopravného prostriedku viaceré ustanovenia zák. č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, keď podľa § 3 ods. 2 písm. a) bol ako účastník
cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom bol povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim

schopnostiam, ďalej podľa § 4 ods. 1 písm. c) citovaného zákona bol ako vodič povinný venovať sa
plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a zároveň v zmysle § 16 ods. 1, ods. 2 ako
vodič bol povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Ako
vodič mal jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú

mal rozhľad; ako vodič mohol v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h. Porušenie uvedených povinností
vodiča je potrebné zároveň považovať za porušenie spáchané závažnejším spôsobom konania, a to aj
s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v zmysle ktorého
ustanovenia sa za porušenie pravidiel cestnej premávky závažnejším spôsobom považuje prekročenie
rýchlosti ustanovenej zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia

v obci o 20 km/h. Porušením uvedených dôležitých povinností uložených na základe zákona, a to
závažnejším spôsobom konania, došlo k zrážke s maloletým cyklistom, ktorému boli spôsobené ťažké
zranenia hlavy, čím došlo k poškodeniu mozgu ako životne dôležitého orgánu, čo napĺňa zákonné kritéria
ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. e) Trestného zákona. Aj keď v danom prípade bolo
nepochybne preukázané, že na rozsah zranení poškodeného v oblasti hlavy mala vplyv aj situácia,

že poškodený v čase zrážky nemal na hlave riadne upevnenú cyklistickú prilbu (nemal ju vôbec), táto
skutočnosť ešte nepretrháva kauzálny vzťah medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom,
keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z medicínskeho hľadiska nie je možné presne určiť, aký
typ poranenia by vznikol v prípade, pokiaľ by mal v čase dopravnej nehody poškodený na hlave správne
upevnenú cyklistickú prilbu, no aj v takom prípade by s určitosťou vzniklo poranenie v oblasti hlavy, aj

keď miernejšieho stupňa. Z uvedeného je potom zrejmé, že aj v prípade, ak by poškodený mal správne
upevnenú cyklistickú prilbu, protiprávnym konaním obžalovaného by došlo k ujme na zdraví, pri ktorej aj
v takomto prípade by bol poškodený životne dôležitý orgán poškodeného. Na základe takto vykonanýchdôkazov potom súd obranu obžalovaného považoval za vyvrátenú a naopak jeho vinu mal za dostatočne
preukázanú.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona,
pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu podľa zákona.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa
dopustil zavinene vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, lebo vedel,
že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone (Trestný zákon) porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana života a zdravia každého jednotlivca.

Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, k jeho osobe neboli zistené žiadne negatívne
poznatky. Zamestnávateľ ho hodnotí kladne. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, a to v roku 2001 pre
trestné činy podľa § 202 ods. 1 a § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006, za čo mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody, po výkone ktorého sa osvedčil v roku 2003 s tým, že sa na

neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov má od roku 2013 celkovo 9 priestupkov
menej závažnejšieho charakteru, všetko na úseku cestnej premávky, za ktoré bol postihovaný blokovými
pokutami v rozsahu od 10,- do 60,- eur. Skutočnosti o spáchaní priestupkov na úseku cestnej premávky
potvrdzujeajevidenčnákartavodiča-obžalovaného,zktorejvyplýva,ženatohtosadoposiaľnepôsobilo
sankciou spojenou so zákazom vedenia motorového vozidla.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V prípade obžalovaného za takéto konanie tomuto hrozil trest odňatia slobody vo výmere 1 - 5 rokov.
Poľahčujúce okolnosti, ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 resp. § 37 Trestného zákona súd nezistil
žiadne. Pri ukladaní trestu prihliadajúc na účel trestu tak, ako ho definuje ust. § 34 ods. 1 Trestného
zákona, ale aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného a okolnosti skutku vrátane okolností spojených aj
sospoluzavinenímnastranepoškodeného,ktorévšaknemaloprimárnycharakterpreposúdenietrestnej

zodpovednosti obžalovaného súd mal za to, že účel trestu v danom prípade bude dosiahnutý aj uložením
trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 1 roka, pričom
osobaobžalovanéhodávapredpokladynato,abydosiahnutieúčelutrestubolonaplnenéajjehohrozbou
počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný a za primeranú skúšobnú
dobu považoval dobu 15 mesiacov. Zároveň vzhľadom na okolnosti skutku a závažnosť porušených

povinností zo strany obžalovaného súd považoval za potrebné tomuto uložiť aj trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel, keď za primeranú výmeru takto ukladaného trestu považoval
výmeru 15 mesiacov.

O nároku poškodenej Dôvera - zdravotnej poisťovni, a. s. na náhradu škody v súvislosti s regresným

nárokom spojeným s vynaloženými nákladmi na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému súd
tohto poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, prihliadajúc pri tom na
skutočnosť, že aj keď samotná škoda bola spôsobená s činnosťou, ktorú vykonával obžalovaný, táto
činnosť bola vykonávaná v rámci plnenia pracovných úloh, kde v zmysle predpisov civilného práva je
zodpovednosť na strane zamestnávateľa. Zároveň je potrebné aj poukázať na to, že v súvislosti so

vzniknutou škodou nie nepodstatnou skutočnosťou je aj spoluzavinenie na strane poškodeného, pričom
riešenie týchto otázok nie je primárnou záležitosťou súdu rozhodujúceho v trestnom konaní, ale ide o
skutočnosti, vo vzťahu ku ktorým by ďalšie prípadné dokazovanie presiahlo rámec trestného konania. Vo
vzťahu k poškodenému H. N. súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, pretože takýto nárok nebol
riadne a včas uplatnený v rámci prebiehajúceho trestného konania, a to do skončenia vyšetrovania.

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu podľa zákona,Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súdv Prešove.