Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/203/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219791
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117219791.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: A. W., S.. XX.X.XXXX,

M. D. XX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sovietskych hrdinov
163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
o vydanie bezdôvodného obohatenia 115,55 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 18.8.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 115,55 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 115,55 Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradil trovy konania. Žalobu odôvodnila
uzavretím zmluvy so žalovaným zo dňa 17.8.2007 pod č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobkyni úver vo výške 5.000,- Sk (165,97 Eur) za poplatok vo výške 3.481,06 Sk (115,55
Eur). Žalovanému teda mala uhradiť celkovú čiastku vo výške 8.481,07 Sk (281,52 Eur). Keďže Zmluva
oúveresanezachovalaavyššieuvedenéúdajezískalažalobkyňalenzinternetovejstránkyžalovaného,
požiadala ho o kópiu zmluvy. Žalovaný žalobkyni nevyhovel s oznámením, že zmluvou nedisponuje.

Zaslal len prehľad platieb, z ktorého zistila, že ním požadovanú sumu uhradila v celom rozsahu, t.j.
281,52 Eur. Poukázala na to, že so žalovaným uzavrela viacero zmlúv a je jej známe, že poplatok, ktorý
mu uhradila vo výške 3.481,06 Eur (115,55 Eur) je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný jej neposkytol reálne
plnenie za takýto poplatok. Poplatok nebol individuálne vyjednaný a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa poukázala na
rozhodovaciu prax súdov z rozhodnutí ktorých citovala. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby tiež poukázala

na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti ako sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov ako to vyžadovala v tom čase platná právna úprava § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ,
ani RPMN § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, je preto možné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Žalobkyňa sa tak domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi
uhradenými platbami a výškou úveru (281,52 Eur - 165,97 Eur = 115,55 Eur). Ďalej žalobkyňa citovala zo
súdnych rozhodnutí vo vzťahu k prípadnej námietke premlčania. O existencii bezdôvodného obohatenia
žalovaným sa na úkor žalobkyne sa táto dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa v

mesiaci máj 2016.

2. Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu dňa 26.9.2017 uviedol, že namieta miestnu
nepríslušnosť súdu. Námietku odôvodnil tým, že žalobkyňa nebola pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľoma zmluva nemala charakter zmluvy spotrebiteľskej. Poukázal na to, že zmluva bola uzatváraná v
zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, keď zákon umožňuje dohodu strán k úprave
zmluvných vzťahov v zmysle zákona, ktorý si dohodnú. Ďalej žalovaný poukázal, že výška, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je v zmluve riadne uvedená priamo na prednej strane.
Žalovaný si tiež individuálne dohodol podmienky Zmluvy o úvere tým, že s odbornou starostlivosťou,
ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta boli dojednané podmienky poskytnutia
úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenia bonity klienta. Zákon v čase uzatvárania
zmluvy nestanovoval maximálne prípustnú výšku odplaty, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred

1.6.2014. K bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že zo zmluvy nenastala žiadna z foriem
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy a predmetná zmluva
nebola nikdy vyhlásená za neplatnú. Rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto Zmluvy o úvere
nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. K premlčaniu žalovaný
uviedol, že nárok žalobkyne sa stal premlčaným v subjektívnej premlčacej lehote aj s poukázaním na
realizáciu jednotlivých splátok: 20.9.2007 35,19 Eur, 20.11.2007 35,19 Eur, 19.12.2007 35,19 Eur,

4.1.2008 140,76 Eur, spolu 281,52 Eur. Nárok sa tak premlčal v subjektívnej lehote dňa 4.1.2010, v
objektívnej lehote 4.1.2011 a žalobkyňa uplatnila nárok až 18.8.2017. Aj žalovaný následne cituje zo
súdnych rozhodnutí na podporu svojej právnej argumentácie. V závere navrhuje žalobu zamietnuť.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil listinný dôkaz Zmluvu o úvere

uzavretú dňa 17.8.2007, prehľadom splátok k jednotlivým zmluvám, prehlásením Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS z 10.8.2017, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 17.8.2007 Zmluvu o úvere s uvedením, že zmluva sa uzatvára v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy poskytol žalovaný ako veriteľ žalobkyni

ako dlžníčke úver v sume 5.000,- Sk, ktorý mal byť dlžníkom uhradený spolu so sumou poplatku vo výške
3.480,- Sk v ôsmych mesačných splátkach po 1.060,- Sk, počnúc dňom 21.9.2007. Celkom mal dlžník
uhradiť sumu 8.480,- Sk. Zmluva je zmluvnými stranami podpísaná, podpis žalobkyne ako dlžníčky je
overený.

5. Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že žalobkyňa čerpala u žalovaného viacero úverov,
ich zoznam je špecifikovaný na č.l. 5 súdneho spisu vrátane úveru, ktorý je predmetom tohto konania.
Ďalej je tiež nesporné, že žalobkyňa úver uhradila tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej strany.

6. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 10.8.2017 vyplýva, že

združenie kontaktovala žalobkyňa so žiadosťou, že potrebuje poradiť s úvermi. Následne sa uskutočnilo
stretnutie v mesiaci 5/2016. Napriek tomu, že zmluva predložená nebola, združenie žalobkyňu
informovalo o tom, že aj táto zmluva, ako aj ostatné zmluvy žalovaného sú podľa názoru združenia
bezúročné a bezpoplatkové a obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ uhradila sumu vyššiu
ako bol poskytnutý úver, došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa, ktorého sa má právo

domáhať.

7. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že jej žalovaný telefonoval niekedy aj 20-krát denne, vytýkal jej, že
nemá uhradené splátky, preto sa rozhodla navštíviť pani X. potom, ako sa jej začali vyhrážať, že jej dajú
záložné právo na byt. Od Pohotovosti čerpala celkom 3 úvery, vo vzťahu ku ktorým sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia. Zmluva o úvere, ktorú so žalovaným uzatvárala a ktorá je predmetom tohto
konania uzatvárala ako zmluvu poslednú. Žalobkyňa zmluvou nedisponuje, je presvedčená o tom, že
jej ju finančná agentka ani nevydala, len nejaký ružový papier ako potvrdenku o odovzdaní peňazí.

8. Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona

rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania;3) v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4)
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. Podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;
ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6 ,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7 .
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na

tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,8)
musí si veriteľ počínať tak,
aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru.
(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

11. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 (ďalej „OZ“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 451 OZ,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 107 OZ,
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

16. Podľa § 19 písm. d/ C.s.p., popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

17. Prioritne sa súd zameral na námietku žalovaného, ktorú vzniesol proti miestnej príslušnosti

Okresného súdu Prešov s odôvodnením, že žalobkyňa nebola pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľom a
zmluva nemala charakter zmluvy spotrebiteľskej. Miestna príslušnosť sa preto riadi sídlom žalovanej
právnickej osoby. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožňuje, nakoľko aktuálna právna úprava zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v ust. § 19 C.s.p. upravuje osobitnú miestnu príslušnosť.
Súd nemal pochybností o tom, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je nepochybne zmluvou

spotrebiteľskou, v opačnom prípade bremeno tvrdenia zaťažuje žalovaného. Súd vyhodnotil námietku
žalovaného o nedostatku miestnej príslušnosti ako nedôvodnú a vec meritórne prejednal a rozhodol.

18. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 17.8.2007
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol

za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

20. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné

vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. Súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258//2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení

Obchodného zákonníka. Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle § 4 ZoSÚ, a to konkrétne úrokovú sadzbu (túto je možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedeného v zmluve, počtu splátok v spojení s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo
spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie
o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje), zmluva neobsahuje ani údaj o

RPMN, priemernú RPMN a konečnú splatnosť úveru.

22. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že tretina poplatku, ktorý bol zmluvne
dohodnutý vo výške 3.481,06 Sk (115,55 Eur) predstavujú 2/3 administratívny poplatok(bod 12
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide

o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok.
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových

sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch,
ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú
akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. K príslušnému
administratívnemu poplatku, ktorý bol dlžníkom zaplatený je potrebné uviesť, že z pohľadu súdu sa
jednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,keďžedodávateľvyžadujeodspotrebiteľasplneniefinančného

záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Takéto plnenie nie je ani v záujme
spotrebiteľa ako dlžníka, pretože sa ním nesleduje jeho záujem, ale výlučne záujem poskytovateľa
finančných služieb. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec
nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide.23. Žalobkyňa sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške uhradeného poplatku
3.481,06 Sk (115,55 Eur), nakoľko za poplatok jej žalovaný neposkytol reálne plnenie, ako súčasť

formulárovej zmluvy nebol individuálne vyjednaný a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa sa o neprijateľnosti tohto poplatku o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jej úkor dozvedela až v mesiaci
5/2016, keď ju o tom informovalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa.

24. Voči uplatnenému nároku vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorou bolo dôvodné sa zaoberať.

25. Bolo dôvodné zaoberať sa z dôvodu procesnej ekonomiky vznesenou námietkou premlčania. V
zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k
dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď
nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Z hľadiska plynutia

premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na
základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a o jeho výške. Pre začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne došlo. Aj objektívna aj subjektívna premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť deň
nasledujúci po úhrade splátok, ktoré žiada žalobkyňa vydať, pričom posledná bola uhradená 4.1.2008.

26. „Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, nepostačuje teda, že mal možnosť sa potrebné
skutočnosti dozvedieť už skôr.“ (napr. NS ČR 25Cdo/2581/98)

„Je však treba vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie, ako náhle zistí
skutkové okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a kto sa na jeho úkor
obohatil. V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má
k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j.

keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a o osobe obohateného, pričom nie
je rozhodujúce, že už skôr mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na ktorých základe si mohol urobiť
úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške.“ (NS ČR 30Cdo/2758/2006)

27. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna dvojročná

a objektívna trojročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna desaťročná
premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch
dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Platí, že
subjektívna premlčiaca doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a v danom prípade
by subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr 4.1.2010, objektívna premlčacia doba 4.1.2011

počítajúc od úhrady poslednej splátky. V danom prípade by bola zachovaná len premlčacia doba za
predpokladu, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa. Pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení sa, musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či
už priamy alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať v čase
získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne

a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Úmysel (v zmysle ust. § 15 Tr. zák.) sa rozlišuje priamy
alebo nepriamy, pričom o priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil
vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel (prítomnosť
vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil
vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad že sa tak stane, bol s týmto

uzrozumený. Takéto úmyselné konanie musí byť posudzované na každom jednotlivom, konkrétnom
prípade s poukázaním na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy. Pokiaľ sa žalovanému vyčíta,
že ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom mal mať vedomosť o
tom akým právnym predpisom je potrebné sa riadiť, mal tento poznať a mal ho dodržiavať, tak v tomto
prípade aj žalobkyňa mala poznať zákony (zákonná fikcia - neznalosť práva neospravedlňuje) a mohla

vedieť, že úverová zmluva je neúplná a žalovanému má uhradiť len reálne vyplatenú sumu. Súd preto
neakceptoval tvrdenie, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela až v máji 2016, pretože
toto tvrdenie nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty
nezávisí od správania žalobkyne ako dotknutej osoby, ani od udelenia plnej moci advokáta, pre plynutiepremlčacej doby sú rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov. O zákonných nedostatkoch
spotrebiteľskej zmluvy sa mohla dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť svoje práva. Súd je toho
názoru, že v čase uzavretia zmluvy nemohol žalovaný predpokladať vývoj rozhodovacej činnosti súdov

SR vychádzajúce z bohatej legislatívnej činnosti v záujme ochrany práv spotrebiteľov. V neposlednom
rade doposiaľ je táto rozhodovacia činnosť veľmi rozmanitá. Nezriedka si súdne rozhodnutia súdov v
rámci Slovenskej republika a to tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov vzájomne dokonca
odporujú. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/9/2012 posudzujúci úmyselné bezdôvodné
obohatenie totožného žalovaného z dôvodu, „že ako nebankový subjekt mal dlhodobo v predmete

činnosti poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov“ a napr. rozsudok KS Banská Bystrica 14Co/530/2015, 14Co/637/2015,
16Co/746/2015 obsahujúci zdôvodnenie, z ktorého vychádza aj súd v tomto konaní. „Na preukázanie
úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného
resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly
vyhlásené za neplatné, prípade úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za

bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu
konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s
poukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo
aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje.“) Súd sa stotožnil s
námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty

končiacej vo vzťahu k poslednej uhradenej splátke dňa 4.1.2010 subjektívna a 4.1.2011 objektívna
aplikujúc premlčanie podľa Občianskeho zákonníka a žalobu zamietol pre nepreukázanie úmyslu
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.

28. K otázke premlčania zaujal stanovisko aj NS SR v rozhodnutí 3Cdo/167/2017, v ktorom uviedol,

že sporná otázka dovolateľa nastolená v dovolaní bola dovolacím súdom vyriešená. „Najvyšší súd v
rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/67/2011 pripomenul, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď

k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).“ Najvyšší súd tu konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú
objektívnu premlčaniu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a
dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo,

a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jehoúkorbezdôvodneobohatil.Keďžeoprávnenýsaobezdôvodnomobohatenínemôžedozvedieťskôr,
ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako objektívna. Oprávnený
sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne

(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia NS
SR sp.zn. 1Cdo/67/2011, ktorý uviedol, že: „To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako

jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený
sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ),
keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie.“ K obdobným právnym záverom dospel NS SR tiež v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/121/2009,

v ktorom uviedol, že: „Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň,
kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu, teda nie posúdenie
právnej kvalifikácie.“ V čase uzavretia zmluvy platila právna úprava, podľa ktorej sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov v prípade absencie vymedzených náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a vedomosť o tejto zákonnej úprave sa u žalobkyne predpokladá a nemožno ju nijako vyvrátiť.
Pokiaľ malo na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí
Zmluvy o úvere, toto si mal žalobca uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúcichvznik nároku podľa § 451 OZ. S poukázaním na to, že všetky platby realizované žalobkyňou boli
uskutočnené viac ako 2 roky a dokonca viac ako 3 roky pred podaním žaloby je nepochybné, že
jej nárok je premlčaný. K úmyslu o bezdôvodnom obohatení sa žiada uviesť toľko, že úmysel na

strane žalovaného bol žalobkyňou tvrdený, avšak nie preukázaný. „Na preukázanie úmyslu získať
bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného, resp. vedomosť
o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly vyhlásené
za neplatné, prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné
a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať

vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním
na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo aspoň bol
uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje.“ (napr. rozsudok KS Banská Bystrica
14Co/130/2015, 14Co/637/2015, 16Co/746/2015, KS Nitra 25Co/119/2015, KS Nitra 6Co/220/2015) Z
uvedeného dôvodu súd žalobe vo vzťahu k výroku č. I nevyhovel, pretože nárok žalobca o vydanie
bezdôvodného obohatenia sa v subjektívnej premlčacej lehote premlčal.

29. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

30. Podľa uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 1 VCdo 1/2018,
čl. 2.8 podľa článku 2 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Právna
istota je jeden z princípov právneho štátu. Pri realizácií práva vystupuje do popredia požiadavka, aby
orgány pri aplikácií práva postupovali v obdobných situáciách rovnako, aby nedochádzalo k svojvôli pri
rozhodovaní.

31. Podľa uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 1 VCdo 1/2018, čl.
2.10 jedným zo základných znakov a predpokladov právneho štátu a zároveň právnej istoty ako jedného
z jeho atribútov je také usporiadanie štátu, v ktorom každý, tak osoba fyzická ako aj právnická, môže mať
dôveru v právo. Pozoruhodný výklad o vzťahu právnej istoty a dôvery podáva Zippelius. Potrebu dôvery

v právo odôvodňuje povahou práva samotného. Matematické výsledky ani prírodovedecké poznatky
nevyžadujú dôveru, pretože sú jednoznačné. Pretože právne rozhodnutia takejto jednoznačnosti nikdy
dosiahnuť nemôžu, vyžadujú dôveru, ktorá je daná právnou istotou.

32. Na základe uvedeného súd rozhodol v súlade s výrokovou časťou rozsudku, keď žalobu v časti o

vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažoval za dôvodnú pre premlčanie.

33. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď žalobkyňa nebola v
konaní úspešná, preto je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.