Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213934
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1212213934.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Credit

Genero s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 485 593, zastúpeného:
BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti
žalovanému:INTERPHARMSlovakia,a.s.,sosídlomUzbecká18/A,82106Bratislava,IČO:35789841,
zastúpenému: JUDr. Štefan Čakvári, advokát, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, o zaplatenie
16.437,49 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu a výška trov bude vyčíslená v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.06.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 16.437,49 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. XXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX za dodanie tovaru (postupcom pohľadávky - K. F.).

2. V podanom odpore doručenom súdu dňa 26.07.2012 žalovaný uviedol, že zápočtom č. V zo dňa
29.09.2010 jednostranne započítal svoju pohľadávku voči K. F. NOVA CONCEPTS, IČO: 32 136 013,

Bárdošova 9, Bratislava, v celkovej výške 59.500,- eur prostredníctvom troch hotovostných platieb - zo
dňa 30.08.2010 vo výške 23.375,79 eur a vo výške 32.878,42 eur a tiež zo dňa 31.08.2010 vo výške
3.245,79eur,pričompredmetomtohtozapočítaniabolaajfaktúrač.10083zodňa14.08.2010znejúcana
sumu 16.437,49 eur. Žalovaný tvrdil, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, ku dňu uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky (02.04.2012) už neexistovala, lebo započítaním zanikla.

3. Rozsudkom zo dňa 06.02.2013 súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej

sumy s príslušenstvom a trovami konania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 30.09.2015 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na doplnenie
dokazovania.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov strán sporu, výsluchom svedka a po vykonanom dokazovaní zistil
nasledovný skutkový stav veci:

K. F. NOVA CONCEPTS, IČO: 32 136 013, s miestom podnikania Bárdošova 9, Bratislava, uzatvoril dňa
18.06.2001 ako dodávateľ Zmluvu o obchodnej spolupráci so žalovaným ako odberateľom. Predmetom
zmluvy bolo dodávanie kanadských vitamínov Jamieson a ďalších produktov kanadskej výroby a ichdistribúcia do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej
výživy a špecializovaných predajní. Na základe uvedenej zmluvy dodal K. F. žalovanému objednaný
tovar a vystavil faktúru č. 10083 zo dňa 14.06.2010 v sume 16.437,49 eur. Prijatie faktúry, ktorá slúžila

zároveň ako dodací list, žalovaný potvrdil svojím podpisom a odtlačkom pečiatky obchodnej spoločnosti.
Za deň splatnosti faktúry sa považuje 70. deň od jej vystavenia v súlade so 4. odsekom zmluvy o
obchodnej spolupráci (kúpna cena a platobné podmienky), t. j. dátum 23.08.2010. Zo zmluvy tiež
vyplýva, že dodávateľ (žalobca) a odberateľ (žalovaný) sa dohodli na propagácii produktov v médiách
v pomere 50 % / 50 %, pričom náklady s tým spojené budú dodávateľovi fakturované štvrťročne.

Dohodli sa tiež na 50 % podiele na financovaní reklamy. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
02.04.2012 uzavretou medzi K. F. NOVA CONCEPTS ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 16.437,49 eur s príslušenstvom. Postúpenie pohľadávky
oznámil postupca žalovanému v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2012.

5. Na pojednávaní dňa 15.05.2017 svedok K. F., ktorý žalobcovi postúpil predmetnú pohľadávku uviedol,

že 18-ročná spolupráca so žalovaným fungovala, faktúry platil, posledných 7 rokov nastal problém,
neplatil faktúry načas, s oneskorením niekedy aj polroka. Následne s ním ukončil spoluprácu, v dôsledku
čoho prestal platiť úplne, aj staršie faktúry, aj nové faktúry. Poza jeho chrbát sa dohodol s jeho
dovtedajšími dodávateľmi, čím ho znevýhodnil, musel si založiť novú firmu. Dovtedajšia živnosť, ktorú
som mal, sa vzťahovala iba na pôvodného dodávateľa z Kanady. Žalovaný mu dlhuje cca 370.000,- eur.

Od spoločnosti INTERPHARM zobral sumu 59.500,- eur počas 08/2010 iba raz postupne, nie dvakrát.
Túto sumu, ktorú prevzal priradil k najstarším faktúram, ku ktorým vyhotovil a priradil príjmové doklady.
V žiadnom prípade to nemožno vnímať ako dvojité prevzatie sumy. To, že vystavil príjmové doklady na
koncimesiacanarazbolotopreto,lebotoboloobvyklé.Tietopríjmovédokladyposlaldoporučenepoštou
preto, lebo mu bolo znemožnené odovzdať ich osobne, keďže do firmy INTERPHARM mal zákaz vstupu.

Príjmové doklady zaslal žalovanému následne po ich vystavení. Zdôraznil, že dôvodom ukončenia
spolupráce so žalovaným bolo neplatenie faktúr načas a navyšovanie reklamy, ktoré mal preplácať.
Tieto skutočnosti žalovanému vytýkal ústnou formou, písomný doklad neexistuje. Nie je pravdou, že
pred rokom 2010 si zaregistroval ochrannú známku Jamieson bez vedomia výrobcu. Súdne konanie
ohľadom ochrannej známky neprebiehalo. Konanie o ochrannej známke prebiehalo po roku 2010,

nemal vedomosť o výsledku tohto konania, keďže stále prebiehalo. V roku 2012 bola jeho ochranná
známka vymazaná. V súčasnosti prebieha konanie o náhradu škody, kde je žalobcom firma Jamieson
a svedok je žalovaný. Firma Jamieson na jeseň 2010 zrušila ich spoluprácu a má nového distribútora
- žalovaného. Predmetné pokladničné doklady vyplňoval s ekonómom a podpisoval ich. V príjmových
dokladoch priradil svoju pohľadávku k najstarším vtedajším pohľadávkam, ktoré takto označil jeho

ekonóm. Podpisy pri sumách v pomocnej pokladničnej knihe sú jeho. Doklad, ktorý mu dal k nahliadnutiu
zástupca žalovaného je iný ako doklad, ktorý má k dispozícií zástupca žalobcu. Uvedomoval si, že
medzi čiastočnými prevzatiami súm v ôsmom mesiaci a dátumom na príjmových dokladoch je dátumový
rozpor, avšak jedná sa o sumu, ktorá bola prevzatá iba jeden raz a rozpor je tam len preto, lebo to
bolo medzi nimi obvyklé. Tieto príjmové doklady na konci mesiaca robil s ekonómkou INTERPHARM

pani J.. Pani J. vedela o tom, že predmetná suma bola prevzatá iba jeden raz a že to neznamenalo,
že to bolo prevzaté dvakrát. Poslednú sumu prevzal od INTERPHARM dňa 25.08.2010. Nepamätal
si, aké ďalšie pohľadávky mal voči INTERPHARM ku dňu 25.08.2010. Dátumové nezrovnalosti okolo
priraďovania platieb boli obvyklé a stávali sa aj pred týmto sporným prípadom. Na faktúre za reklamu
zo dňa 22.06.2010 je jeho podpis. Pred rokom 2010 sa raz stalo, že reklamoval faktúru za reklamu,

pretože mu bola podstrčená suma, ktorá nebola v súlade so zmluvou a vyhotovenou reklamou. K tejto
faktúre neboli žiadne prílohy.

6. Podľa prvého odseku Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 18.06.2001 je predmetom zmluvy
dodávanie kanadských vitamínov Jamieson a ďalších produktov kanadskej výroby a ich distribúcia

do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a
špecializovaných predajní.

Podľa štvrtého odseku citovanej zmluvy platba za tovar sa uskutoční na základe vystavenej faktúry, ktorá
bude súčasťou dodávky tovaru. Na faktúrach bude vyznačená doba splatnosti 70 dní, ktorú odberateľ

musí dodržať pod sankciami, vyplývajúcimi z obchodného zákonníka.
7. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení
dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo.
Podľa § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné

pohľadávky.
Podľa § 529 Občianskeho zákonníka je postupník ako právny nástupca pôvodného veriteľa povinný
strpieť započítací prejav dlžníka urobený ešte voči pohľadávke postupcu.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.
8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca
sa v konaní domáha zaplatenia 16.437,49 eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúry č. XXXXX zo dňa
14.06.2010, splatnej dňa 23.08.2010. Žalovaný sa proti žalobe bránil námietkou započítania. Podľa
názoru žalovaného urobil započítací prejav dňa 29.09.2010, kedy voči pôvodnému veriteľovi - p. F.

jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 59.500,- eur, ktorá mala predstavovať v hotovosti
prijaté platby, ktoré preukazoval troma príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 30.08.2010 a
31.08.2010. Žalobca sa voči námietke žalovaného o jednostrannom započítaní bránil tým, že tieto platby
boli s vedomím žalovaného použité na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, a
tovsúladesúčelomuvedenýmvpríjmovýchpokladničnýchdokladochvystavenýchpôvodnýmveriteľom

v dňoch 30.08.2010 a 31.08.2010. Vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 20.08.2012 okrem iného
uvádza, že „pôvodný veriteľ skutočne prijal v priebehu mesiaca august 2010 od žalovaného 59.500,-
eur, nie však prostredníctvom troch hotovostných platieb vo vyššie uvedených sumách, ale na základe
sedemnástich platieb v hotovosti, z ktorých každá bola vo výške 3.500 eur, boli s vedomím žalovaného
použité pôvodným veriteľom na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, a to v

súlade s účelom uvedeným v relevantných daňových dokladoch“. Zo súdneho spisu vyplýva, že p. F.
vystavil tri pokladničné príjmové doklady - dva pokladničné príjmové doklady zo dňa 30.08.2010 vo
výške 32.878,42 eur za účelom uhradenia úrokov z omeškania Nc 2/2010 a úhrady faktúry č. 10108 vo
výške 23.375,79 eur a príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.08.2010 vo výške 3.245,79 eur na úhradu
faktúry č. 10109, teda všetky spolu vo výške 59.500,- eur. Uvedené príjmové pokladničné doklady sú

podpísané iba pôvodným veriteľom p. Fekiačom. Žalovaný tvrdil, že hotovostné platby boli určené na
úhradu iných faktúr, okrem iného aj faktúry, ktorej nezaplatenie je predmetom tohto konania. Zo zápočtu
zo dňa 29.09.2010 predloženého žalovaným vyplýva, že žalovaný jednostranne započítal pokladničné
doklady z 30.08.2010 a 31.08.2010 v sume 59.500 eur proti záväzkom z faktúr č. 10081, 10083, 10084,
10085, 10086 a dobropisom č. 10040, 10057 a 10072, pričom súčet jednotlivých súm predstavuje

59.500,- eur. Súd má za to, že pokiaľ ide o určenie účelu platby pôvodným veriteľom na predmetných
príjmových pokladničných dokladoch, je potrebné aplikovať ust. § 330 Obchodného zákonníka, t.j. ak
splneniedlhupredstavujejednostrannýprávnyúkondlžníka,ktorýmposkytujeveriteľovipredmetplnenia
s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku, platí, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho
istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník

prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri
plnení inak určí, že ho chce splniť. Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových
vzťahoch vyplýva, že prednosť má dohoda strán; v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má
dlžník, za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo určiť,
ktorý z viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia

účelu platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie
nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 22. februára 2011, sp. zn. 20 Cdo 1527/2009). Aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých
dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov (prípadne v akej časti) chce

vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri
splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie
prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si
plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnurelevanciu.“ Z uvedeného vyplýva, že príjmové pokladničné doklady vystavené pôvodným veriteľom
žalovaného nemožno považovať za dôkaz preukazujúci vôľu dlžníka - teda, že by malo ísť o úhradu fa č.
XXXXX,XXXXXaNC2/2010úrokovzomeškania;ideibavôľupôvodnéhoveriteľa,keďžepodpisdlžníka

na týchto dokladoch absentuje. Súd nemal pochybnosť o pravosti uvedených pokladničných dokladov
a o vyplatení sumy 59.500,- eur žalovaným p. F., nakoľko p. F. na pojednávaní výslovne potvrdil, že
ich vyplňoval s ekonómom a podpisoval ich. V príjmových dokladoch priradil však zaplatené sumy k
najstarším vtedajším pohľadávkam, ktoré takto označil jeho ekonóm. Podpisy pri sumách v pomocnej
pokladničnej knihe sú taktiež jeho. Vôľa žalovaného vysporiadať dlh nevyplývala z pokladničných

dokladov zo dňa 30. a 31.08.2010, ale priamo z jednostranného započítania zo dňa 29.09.2010, preto
pôvodný veriteľ nebol oprávnený priradiť v hotovosti zložené sumy svojim pohľadávkam z faktúr č.
XXXXX, XXXXX a NC 2/2010 (úroky z omeškania), keďže žalovaný v zápočte presne špecifikoval,
ktoré záväzky voči veriteľovi započítava, medzi inými aj predmetnú faktúru č. XXXXX v sume 16.437,49
eur. Započítací prejav žalovaného zo dňa 29.09.2010 súd preto považuje za platný, nakoľko sa stretli
vzájomné splatné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, čím došlo k ich zániku. Započítací prejav je

podľanázorusúduajdostatočneurčitývzhľadomktomu,žejeznehozrejmé,ktorúpohľadávkužalovaný
voči pôvodnému veriteľovi započítava - teda pohľadávku vyplývajúcu zo zloženia sumy 59.500,- eur p.
F., čoho dôkazom sú priložené pokladničné doklady z 30. a 31.08.2010. Od sumy zloženej žalovaným
na základe pokladničných dokladov z 30. a 31.08.2010 treba odlišovať sumu (59.500,- eur), ktorá
bola zložená žalovaným p. F. prostredníctvom 17 hotovostných platieb (po 3.500,- eur), čo vyplýva z

pomocnej pokladničnej knihy, v ktorej sú podpisy p. F. potvrdzujúce prevzatie hotovosti od žalovaného.
Táto suma zložená žalovaným v hotovosti prostredníctvom 17 platieb (čo postupca nespochybnil) bola
následne predmetom iného zápočtu, a to č. I zo dňa 29.09.2010 (voči pohľadávkam žalobcu z faktúr
č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX O. Č. XXXXX). Vzhľadom na uvedené žalovaný uniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania skutočností, že v hotovosti zložil p. F. peňažné prostriedky v sume

59.500,- eur, čo vyplýva z troch pokladničných dokladov z 30. a 31.08.2010, ako aj peňažné prostriedky
59.500,- eur prostredníctvom 17 hotovostných platieb (po 3.500,- eur), čo vyplýva z tvrdení postupcu
(p. F.) a z pomocnej pokladničnej knihy, v ktorej sú podpisy p. F. potvrdzujúce prevzatie tejto hotovosti.
Keďže žalovaný mal právo uviesť, na splnenie akého dlhu jednotlivé finančné prostriedky pôvodnému
veriteľovi vyplatil (čo jednoznačne vyplýva zo zápočtov č. I a V zo dňa 29.09.2010), tvrdenie žalobcu

o priradení platieb žalovaného k iných faktúram vystaveným pôvodným veriteľom je preto absolútne
irelevantné. V zmysle všetkých uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a vykonaného
dokazovania súd má za to, že žalovaná pohľadávka vyplývajúca z faktúry č. XXXXX zo dňa 14.06.2010 v
sume 16.437,49 eur zanikla ešte pred podaním žaloby na základe jednostranného zápočtu žalovaného
č. V zo dňa 29.09.2010, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.