Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 17, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116223496
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116223496.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: T., proti žalovanej: M., o zaplatenie
1.649,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
04.apríla 2019, č.k. 24Csp/140/2016-89, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania (výrok II.)

z r u š u j ea v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil.
Výrokom II. žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Výrokom III.
žalobcovinariadilvrátenie súdnehopoplatkuvovýške91,80eur prostredníctvomobchodnejspoločnosti
A.. a to na bankový účet číslo: A., variabilný symbol: XXXXXXX. .

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
1.649,37 eur spolu s príslušenstvom. Pred prvým pojednávaním vzal žalobca dňa 03.04.2019 žalobu v
celom rozsahu späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo uhradenie žalovanej sumy žalovanou v priebehu
tohto konania. Navrhol konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania. Zároveň požiadal o vrátenie
časti zaplateného súdneho poplatku na bankový účet číslo: A. variabilný symbol: XXXXXXX. Za podanú

žalobuzaplatilsúdnypoplatokvsume98,50eur.Dňa03.04.2019bolosúdudoručenépodaniežalovanej,
ktorej obsahom je aj to, že si poctivo spláca peňažný dlh voči žalobcovi, pričom sa nemôže skontaktovať
s právnym zástupcom žalobcu a nevie, či sa má dostaviť na pojednávanie nariadené na deň 18.04.2019.

3. Za aplikácie ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP súd prvej inštancie konanie zastavil v dôsledku
späťvzatia žaloby a za aplikácie § 256 ods. 1 CSP rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu tak,

že žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, konštatujúc, že zastavenie
konania zavinila žalovaná, keďže uhradila žalovanú sumu po začatí konania. Súčasne za aplikácie § 11
ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení alikvótnej časti zaplateného súdneho poplatku.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná,
smerujúcsvojeodvolanievočivýrokuII.otrováchkonania,poukazujúcnato,žedlžnúsumuužbudemať

splatenú, pravidelne spláca mesačnými splátkami, jej príjem je vdovský a čiastočný invalidný dôchodok,
žije s neplnoletým dieťaťom, ktoré chodí na strednú školu a denne cestuje, a preto žiada o odpustenie
trov, teda z obsahu je zrejmé, že sa dovoláva aplikácie § 257 CSP.

5. Žalobca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote
strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, žespĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP
s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - o náhrade trov
konania ( výrok II.) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tomto
rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario). Rozhodnutie súdu prvej inštancie
v jeho zostávajúcej - zastavujúcej časti (výrok I.) a v súvisiacej časti o vrátení súdneho poplatku (výrok
III.) nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli.

8. V posudzovanej veci sa žalobca v zmysle ním formulovaného žalobného návrhu domáhal nároku na
zaplatenie sumy 1.649,37 eur s prísl. zo strany žalovanej, majúceho pôvod

v spotrebiteľskom úverovom vzťahu.

9. Súd prvej inštancie v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu (späťvzatia žaloby 03.04.2019 pred
prvým pojednávaním) konanie za aplikácie ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP zastavil a
s poukazom na dôvod späťvzatia uvedený žalobcom (úhrada dlhu po podaní žaloby) posúdil túto

skutočnosť ako procesné zavinenie na strane žalovanej na zastavení konania, z ktorého dôvodu
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Žalovaná namieta správnosť rozhodnutia v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania
medzi stranami sporu a posúdiac odvolanie z hľadiska jeho obsahu sa v zásade domáha aplikácie ust.

§ 257 CSP vo svetle ktorého súd prvej inštancie túto otázku neposudzoval.

11. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. V
sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu (§ 255 ods.
1 CSP), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej

strane,azodpovednosťzazavinenieprizastaveníkonania(§256CSP),t.j.strana,ktoráprocesnezaviní
zastavenie konania je zaťažená v zásade povinnosťou nahradiť trovy konania strane, ktorá zastavenie
konania procesne nezavinila.

12. Ustanovenie § 257 CSP, aplikácie ktorého sa vo svojej podstate domáha žalovaná, z

hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady
zodpovednosti za zavinenie. Jeho opodstatnenosť spočíva v tom, že prísna aplikácia v konkrétnych
prípadoch môže viesť k nežiaducim tvrdostiam, preto zákon stanovuje podmienky, za ktorých môže dôjsť
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré dopadá na
túzostrán,ktorábyinakvzhľadomnazásaduúspechu,čizásaduzavinenia, malaprávonanáhradutrov

konania. Predpokladom jeho použitia, je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov inak či už úspešnej strane, či strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie
konaniaaexistenciavýnimočnostitakéhotoprípadu.Aplikáciatohtoustanoveniajevýrazomskutočnosti,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,

za splnenia ktorých, môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by
plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pri posudzovaní každej
otázky, teda aj náhrady trov konania, je potrebné mať na zreteli princíp, resp. zásadu spravodlivosti. Súd
musínielenžerešpektovaťprávo,aleajjehovýkladaaplikáciamusísmerovaťkvýsledkuspravodlivému.

Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom spravodlivých predpisov, ktoré sú
mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel, toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou.

13. Ustanovenie § 257 CSP súčasne však nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho

voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný vždy
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Rozhodujúcim pre
potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto tiež zistenie, či možno od strany, ktorej bypripadol nárok na náhradu trov konania (§ 256 CSP) spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v
súvislosti s predmetným sporom hradila sama.

14. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP
možno vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak
v okolnostiach sporu. Žalovaná požaduje zohľadniť tak sociálny aspekt na jej strane (nepriaznivá
finančná situácia, zdravotný stav, vyživovacia povinnosť), ako aj okolnosti sporu (dodržiavanie platobnej
disciplíny, nespochybňovanie nároku a jeho zaplatenie). Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by

súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania existenciu okolností umožňujúcich požadovaný
postup skúmal a tieto z hľadiska opodstatnenosti takéhoto postupu vyhodnotil, čím logicky ani strany
sporu, nemali priestor na vznášanie prípadných námietok k možnej aplikácii tohto ustanovenia, či
predkladanie dôkazov dôvodnosť takéhoto postupu umožňujúcich, či vylučujúcich.

15. Z práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva povinnosť súdu
vytvoriť pre strany procesný priestor, umožňujúci im vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému využitiu
tzv. moderačného práva podľa § 257 CSP, pokiaľ sa taký postup zvažuje, strana má teda právo byť
explicitne vyzvaná, aby včas k nemu zaujala stanovisko, prípadne vzniesla dôkazné návrhy, ktoré
by mohli aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť, čo je významné hlavne v odvolacom konaní, kde po

rozhodnutí už nemá strana procesný nástroj uplatnenia námietok na rozdiel od rozhodnutia súdu prvej
inštancie, kedy tieto námietky môže uplatniť aspoň ex post v odvolaní.

16. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní v zásade správne vychádzal z ust. § 256 ods. 1
CSP a vzhľadom na procesné zavinenie žalovanej, konštatoval vznik nároku na strane žalobcu na

náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní o náhrade trov konania sa nezaoberal existenciou dôvodov umožňujúcich mu uplatnenie
tzv. moderačného práva, z dôvodu vytvorenia procesného priestoru stranám sporu na vyjadrenie
svojho stanoviska k možnej žalovanou požadovanej aplikácii ust. § 257 CSP, v záujme zachovania
dvojinštančnosti súdneho konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania medzi stranami

sporu, s cieľom naplnenia princípu právnej istoty a legitimity očakávaní v spravodlivé súdne rozhodnutie,
v neposlednom rade tiež, že ide v posudzovanej veci na strane žalovanej z hľadiska zákona
( druhej hlavy prvého oddielu CSP) ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, odvolací súd uznesenie v
tejto časti (výrok II.) za použ. ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z tohto dôvodu zrušil a vrátil vec v tomto
rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

17. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude s poukazom na vznesenú požiadavku žalovanej
v odvolaní vyzvať strany sporu na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust. § 257 CSP, príp. na vznesenie
dôkazných návrhov k nemu sa vzťahujúcich a následne posúdiť existenciu okolností umožňujúcich mu
využitie tzv. moderačného práva, vysporiadať sa tiež s prípadnými námietkami, ak vyplynú z vyjadrení

strán a z hľadiska zákonných predpokladov daných uvedeným ustanovením posúdiť, či tieto indikujú
žalovanou požadované využitie tohto výnimočného postupu a o nároku na náhradu trov konania
opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
18. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

19. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).